Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/289/2012

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: FM FOREST s. r. o., so sídlom Lesná 419/3, 086 33 Zborov, IČO: 45 639 973, o vymoženie 119,94 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 9Er/289/2012-21 zo dňa 20.08.2014, takto

rozhodol:

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 43,26 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.08.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny a jej príslušenstva spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 02.08.2012 a s exekučným titulom - rozhodnutie č. 700-2810681612-GC04/12 zo dňa 27.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2012. Exekučné konanie sa začalo dňa 10.08.2012.

2. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5701*054062 dňa 03.09.2012.

3. Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 9Er/289/2012-21 zo dňa 20.08.2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 64,43 €.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený proti výroku o trovách exekúcie, v ktorom namietal výšku priznaných trov, konkrétne priznanú náhradu za kancelárske potreby s odkazom na § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 7/2011 zo dňa 28.05.2012 a poštovné. Oprávnený navrhol zrušiť uznesenie v časti týkajúcej sa trov exekúcie.

5. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

6. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

7. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

8. Keďže odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podaním odvolania sa predmetné uznesenie zrušilo v namietanej časti, konkrétne vo výroku o trovách exekúcie.

9. O trovách exekúcie súd rozhodol v uznesení č. k. 9Er/289/2012-21 zo dňa 20.08.2014 podľa § 196 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 € a hotových výdavkov na poštovné a kancelárske potreby vo výške 20,50 €, a spolu s 20 % DPH, t. j. vo výške 64,43 €.

10. Podľa § 200 ods. 1 a 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. V danom prípade súd o trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť mu nevyhnutné trovy exekúcie, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 64,43 € s tým, že suma 33,19 € predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, suma 10,50 € náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 10 € náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu a suma 10,74 € predstavuje DPH.

18. Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 43,26 €. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky v spojení s § 5 ods. 1 Vyhlášky vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške najmenej 33,19 €. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 €, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 2,86 €, teda súdnemu exekútorovi vznikol nárok na hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora. Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,03 € ( 1/46 požadovanej náhrady) pri žiadosti o udelenie poverenia, keďže z exekučného spisu vyplýva že doručovaných bolo jednou zásielkou 46 žiadostí o udelenie poverenia, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť. Rovnako súd postupoval aj pri priznaní náhrady za poštovné v súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a priznal súdnemu exekútorovi náhradu iba v alikvotnej čiastke vo výške 0,03 € (1/51 požadovanej náhrady), nakoľko súdny exekútor zasielal oprávnenému celkovo 51 upovedomení o začatí exekúcie jednou zásielkou, a preto je nesporné, že nie je možné priznať mu plnú náhradu poštovného, ale iba jej zodpovedajúcu časť. Ďalej súd nepriznal poštovné za „žiadosti o poskytnutie súčinnosti Soc. poisťovňa, OR PZ, ODI, Správa katastra, DÚ“ a „odblokovanie vozidla“, nakoľko v predloženom exekučnom spise súdneho exekútora sa nenachádza žiaden doklad o tom, že boli tieto dokumenty zaslané poštou. Súd nepriznal požadované poštovné za zásielku označenú súdnym exekútorom ako „žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ a „vrátenie poverenia“, keďže ide o náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a poštovného, čo predstavuje 7,21 €.

19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10 € súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis. obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10 € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

20. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

21. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej

- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier, toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi

úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

22. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.

23. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.

24. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

25. Navrhované zmeny schválené neboli.

26. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).

27. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone

konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

28. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk <http://www.otvorenesudy.sk> ).

29. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

30. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 10 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.. Súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní. Taktiež súd dodáva, že predložený exekučný spis súdneho exekútora celkovo pozostával z osem strán, pričom posledná strana je prázdna, a nachádzajú sa na nej iba odtlačky pečiatky súdneho exekútora s jeho podpisom. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že za takýto obsah súdneho spisu nie je žiadnym spôsobom možné priznať súdnemu exekútorovi náklady vo výške 10 €, ktoré evidentne niekoľkonásobne prevyšujú reálne náklady na zavedenie takéhoto exekučného spisu.

31. V zmysle § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd však nepriznal exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené.

32. Celkovo priznal súd trovy exekúcie vrátane 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je jej platcom, vo výške 43,26 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.