Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/338/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu S.. Z. K., A.., P. V. O. S., P., proti žalovanej v 2. rade F. Y., I.. O., V.. X.XX.XXXX, B. P. T. L. XXX, XXX XX T.Á. L., N. Q. a žalovanej v 3. rade: R. Q., V.. X.X.XXXX, B. P. T. L. XXX, XXX XX T. L., N. Q. o neplatnosť zmlúv priznávajúcim žalovaným právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a o určenie výmery pozemkov parc. č. X/X, X/X , X/X D. X/X takto:

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok v pôvodnom konaní vedenou pod spisovou značkou 5C 624/1998 Rozsudkom zo dňa 11.6.2010 v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX parc. č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor), v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L. podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotovené dňa 1.12.1997 patriť v celosti do dedičstva po J. K. zomrelom X.X.XXXX, ďalej určenia, že zmluvy registrované 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom RII 151/67 RII 152/67 sú neplatné v časti, v ktorej žalovaným priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a že výmera pozemkov parc. č. X/X a X/X, ku ktorým majú právo užívania žalovaný podľa zmluvy registrovanej 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom RII151/67 a RII152/67 je 726 m2 a v prípade, žeby súd žalobe v uvedených častiach nevyhovel domáhal sa určenia, že nehnuteľnosti v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L. vedené na LV č. XX a XX parc. č. X/X a parc. č. X/X o výmere 793 m2, druh pozemku záhrada a zastavaná plocha v celosti patria do dedičstva po J. K., zomrelom X.X.XXXX. Súd zároveň vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade, teda v tom čase R. O. trovy konania v celkovej výške 815,64 € v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Krajský súd v Prešove Rozsudkom zo dňa 20.12.2001 pod spisovou značkou 5Co 138/2010, 5Co 139/2010, 5Co 140/2010, 5Co 141/2010, 5Co 142/2010, o podaných odvolaniach účastníkov rozhodol tak, že rozsudok prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na určenie, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX parc. č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor) v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L. podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotovené dňa 1.12.1997 v celosti patrí do dedičstva po J. K., zomrelom X.X.XXXX zrušil a konanie zastavil, teda pokiaľ ide o I. výrok a o zvyšku rozsudok prvého stupňa potvrdil, teda v II. výroku. Odvolanie žalovaného v 5. rade J. Q.Č. podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP ako podanou osobou, ktorá s rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach a teda na podanie odvolania nie je oprávnenia odmietol, teda v III. výroku, a odvolacie konanie vo vzťahu ku žalovaným v III. a IV. rade z dôvodu späťvzatia odvolaní zo strany týchto účastníkov (R. Q. D. H. X.) zastavil, teda pokiaľ ide o IV. výrok. V odôvodnení rozhodnutia čo

do I. výroku súdu poukázal na skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom Kežmarok pod spisovou značkou 3C 73/2010 bol v priebehu odvolacieho konania schválený zmier medzi žalobcom a žalovanými v 3., 4. a 5. rade (R. Q., H. X., J. Q.) v znení, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor) v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L. podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotovené 1.12.1997 v celosti patrí do dedičstva J. K., zomrelom X.X.XXXX, preto v tejto časti ide o prekážku v medzi rozsúdenej, ktorá zakladá existenciu neodstrániteľnej prekážky v konaní v dôsledku, ktorej je potrebné konanie zastaviť. V odôvodnení k druhému potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa, ktorý v časti doplnil, keď uviedol, že žalobe v tomto konaní nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, pretože v konaní nevystupovali všetci účastníci konania o dedičstve. Proti II. a VIII. výroku rozsudku (VIII. výrok krajský súd zmenil a išlo o uznesenie zo 4.10.2010 tak že žalobcovi uložil poriadkovú pokutu vo výške 820,00 € so splatnosťou v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia) odvolacieho súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie žalobca a navrhol rozhodnutie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti navrhnutého rozhodnutia. Dovolanie odôvodnil existenciou vád podľa § 237 písm. d/ a f/ OSP (v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a v konaní došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pre súdom) a existenciou inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ OSP). K vade podľa § 237 písm. d/ OSP došlo podľa dovolateľa tým, že odvolací súd opätovne prejednal vec právoplatne rozhodnutú Uznesením Okresného súdu Kežmarok v konaní 3C 73/2010. Opätovné prejednanie veci malo podľa neho spočívať v tom, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný užívajú nehnuteľnosti vo výmere v uvedených dohodách o zriadení práva osobného užívania pozemkov registrovaných Štátnym notárstvom pod číslom RII151/67 a RII152/67. V súlade podľa § 237 písm. f/ OSP dovolateľ inter alia uviedol, že nikdy nebol oboznámený so spisom Okresného súdu Poprad pod spisovou značkou 12C 225/2004, nikdy nemal možnosť dozvedieť sa, že tento dôkaz bol vykonaný a jeho existencií sa dozvedel len z písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Okrem toho súdy oboch stupňov odmietli rozhodnúť o jeho návrhoch na zmenu v účasti na konaní na oboch procesných stranách čím mu zabránili konať pred súdom, a to v konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie. Poukázal tiež na odňatie možnosti zúčastniť sa pojednávaní dňa 11.12.2009, 15.01.2010, 17.02.2010, 28.4.2010, 11.6.2010, pričom tvrdil, že súd na poslednom označenom pojednávaní dokonca v jeho riadne ospravedlnenej neprítomnosti vyniesol rozsudok napriek tomu, že v ospravedlnení zároveň požiadal o odročenie pojednávania, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že nemal možnosť na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 2Cdo 6/1998.

3. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP túto vadu žalobca videl najmä v postupe súdov oboch stupňov, ktoré sa nevysporiadali s jeho návrhmi na zmenu účastníkov a nerozhodovali ani o navrhnutých zmenách týkajúcich sa petitu, pričom v právnych názoroch existovali rozpory. Vo vzťahu k napadnutému zmeňujúcemu výroku rozhodnutia tiež namietal, že odvolací súd nešpecifikoval dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu takej výške pokuty a podľa neho, toto konanie o pokute je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ OSP aj z dôvodu, že prebiehalo v čase neukončeného konania o uložení predchádzajúcej pokuty, teda prebiehalo v čase odvolacieho konania, kedy ust. § 209 § 209a OSP súdu prvého stupňa žiadne konanie vo veci neumožňujú. Tvrdil tiež, že uložená pokuta nemá právny základ, pretože jej dôvodom bolo podanie podnetu na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči zákonnému sudcovi v predmetnej veci, čo nie je prípustné.

4. Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania vo vzťahu k napadnutému II. výroku rozsudku odvolacieho súdu, k tomu bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 11.6.2010, v jeho zvyšnej meritórnej časti, teda v časti týkajúcej sa neplatnosti zmlúv, výmery pozemkov parč. č. X/X D. X/X, v časti určenia, že nehnuteľnosti parc. č. X/X D. X/X v celosti patria do dedičstva po J. K. a tiež čo do trov konania. Poukázal na ustanovenia § 236 ods. 1 a § 237 a 238 OSP. S poukazom na ustanovenia § 242 ods. 1, veta druhá OSP sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 OSP, ale zaoberal sa i aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných podľa § 237 písm a/ aj g/ OSP, v tejto súvislosti skúmal, či v prejednávanej veci ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, nepodania návrhu na začatie konania hoci bol podľa zákona potrebný, prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či konanie pred nesprávne obsadeným súdom a zistil, že vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/,

d/ sa v konaní pred súdmi vyšších stupňov nevyskytli. Osobitne sa zameral na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska námietok dovolateľa o tom, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm d/ a f/ OSP (prípad veci právoplatne rozhodnutej a prípad odňatia možnosti konať pred súdom). Dovolací súd uviedol, že v prejednávanej veci o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde, skutočnosť, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje spôsob užívania sporných nehnuteľností, ešte sama o sebe nie je naplnením podstaty uvedenej vady, spôsobujúcej zmätočnosť rozhodnutia, preto je v námietka dovolateľa v tomto smere nedôvodná. Pokiaľ dovolateľ preukazoval nato, že v konaní pred Okresným súdom Kežmarok vedenou pod spisovou značkou 3C 73/2010 bol Uznesením z 25.6.2010 schválený zmier dovolací súd konštatoval, že na túto skutočnosť odvolací súd vo svojom rozhodnutí prihliadol a za právne rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, ktorá predstavovala res iudicata zrušil. Postup odvolacieho súdu bol preto bez vád. Pokiaľ ide o skutočnosť žalobcom namietaného porušenia jeho procesných práv súdom prvého stupňa spočívajúcom v nevykonaní dôkazu v obsiahnutom spise Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C 225/2004 dovolací súd uviedol, že po preskúmaní tvrdení žalobcom zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo viacero pojednávaní, z ktorých žalobcom namietanými boli len pojednávania 11.12.2009, 15.1.2010, 17.2.2010, 28.4.2010, 11.6.2010. Zo súdneho spisu vyplýva, že pojednávania z 15.1.2010a 17.2.2010 boli odročené, pojednávanie z 28.4.2010 zrušené a pojednávanie z 11.12.2009 a 11.6.2010 boli vykonané v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávanie uskutočnenej 11.12.2010 sa žalobca napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavil a z neúčasti sa neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, boli naplnené podmienky podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd mohol pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti k čomu aj došlo. To, ale neplatí pre pojednávanie 11.6.2010 zo zápisnice k tomuto pojednávaniu vyplýva, že žalobca sa nedostavil, pričom však svoju neúčasť na základe osobne prevzatého predvolania ospravedlnil a zároveň podal návrh na prerušenie konania, ktorým bol následne súdom prvého stupňa Uznesením zo 14.5.2010 zamietnutý. Toto uznesenie však obsahovalo nesprávne poučenie o tom, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok, preto žalobcovi v tejto veci plynula až trojmesačná zákonná lehota na podanie odvolania a až po uplynutí tejto lehoty bolo možné rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za právoplatné. V čase konania pojednávania 11.6.2010, teda od návrhu na prerušenie konania bol dôvodom na ospravedlnenie žalobcu neúčasti na pojednávaní, čiže nebolo právoplatne rozhodnuté, preto nemožno neprítomnosť žalobcu na tomto pojednávaní považovať za neospravedlnenú, tak ako to vyhodnotil súd prvého stupňa, z tohto vyplýva, že neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nato, aby súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, čím došlo k závažnému procesnému pochybeniu súdu v dôsledku, ktorého bola žalobcovi odňatá nielen možnosť zúčastniť sa pojednávania, ale i predniesť záverečnú reč, vypočuť si záverečnú reč protistrany, aby byť prítomný pri vyhlásení rozhodnutia, teda došlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom.

4. Zo súdneho spisu tiež vyplynulo, že na základe požiadavky žalovaného v 2. rade bol pripojený spis Okresného súdu Poprad 12C 225/2004 (R.I. Q. A. R. O. o vylúčenie veci z exekúcie) sa nachádza na č. l. 18 listinných dôkazov, forma rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vydaného Okresným národným odborom - finančným odborom - Poprad 20.12.1966, č. FO-828-7042/66-MAJ., na základe, ktorého bol Š. Q. a jeho manželke R. pridelený pozemok parc. č. X/X nachádzajúci sa v k. ú. T. L. o výmere 793 m2. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že tento dôkaz bol použitý, a to napriek skutočnosti, že účastníkom nebola zabezpečená možnosť využiť ich právo zúčastniť sa vykonaného dokazovanie a právo sa k vykonaným dôkazom vyjadriť, čo je v rozpore s procesnými predpismi a zakladá vadu podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Dovolací súd dal žalobcovi, teda dovolateľovi za pravdu aj v tom, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom aj tým, že súd mu opomenul doručiť vyjadrenie podané zo strany žalovaného v 2. rade datované 28.9.2010 k odvolaniu žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Kežmarok.

5. Vzhľadom ku skutočnosti, že tak v konaní pred súdom prvého stupňa prebehlo ako aj v konaní pred odvolacím súdom došlo k početným procesným vadám zakladajúcim odňatie možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil. Zrušil, teda rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom k tomu, že rovnaké vady vykazuje rozhodnutie prvého stupňa, bolo potrebné zrušiť i toto rozhodnutie.

6. Pokiaľ ide o namietanú tzv. inú vadu dovolací súd uviedol, že táto vada na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 Občianskeho súdneho poriadku nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Tieto tzv. iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa a podobne. Dovolací súd však takéto vady v kontexte namietanom dovolateľom v konaní pred odvolacím súdom nezistil.

7. Dovolací súd v ďalšom preskúmal prípustnosť dovolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu vo výroku, v ktorom bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Kežmarok o uložení poriadkovej pokuty, a to z toho záveru, že dovolanie v tejto časti nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda v konaní 4Cdo 235/2012 zo dňa 28.5.2013, Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 5Co 138/2010, 5Co 139/2010, 5Co 140/2010, 5Co 141/2010, 5Co 142/2010 v potvrdzujúcom výroku vo veci samej a Rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 11.6.2010 sp. zn.5C 624/1998 - 382 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konania. Dovolanie žalobcu proti výroku, ktorým zmenil Uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo 4.10.2010 sp. zn. 5C 624/1998-453 odmietol. Vzhľadom k uvedenému, keďže dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvého stupňa ďalej vo veci konal súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu a v novom rozhodnutí podľa pokynov dovolacieho súdu mal znovu rozhodnúť aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

9. Po vrátení veci Najvyššiemu súdu SR a po vylúčení predchádzajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci súd uznesením 8C 338/2013 - 38 zo dňa 12.12.2014, právoplatným 6.1.2015 pripustil účastníkov konania tak ako to v minulosti už žalobca niekoľkokrát navrhoval a o čom rozhodnuté nebolo. Žalovaná v 3. rade podala vzájomný návrh tak, že žiadala, aby súd určil, že zmluvy registrované dňa 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom RII 151/67, RII 152/67 sú neplatné v časti, ktorou odporcom priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a žiadala určiť, že celková výmera pozemku č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L. vlastníčky F. O. je 716 m2 a celková výmera pozemku parc. č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L. vlastníčka R. Q. je 716 m2. Súd konštatuje, že podanie žalovanej v 3. rade nemožno chápať ako vzájomný návrh v zmysle § 97 O. s. p., keďže táto si voči žalobcovi neuplatnila žiadne svoje právo, teda nepožaduje, aby žalobca niečo plnil, niečoho sa zdržal, prípadne niečo znášal a pod.. Jej podanie je potrebné podľa jeho obsahu chápať ako obranu proti návrhu žalobcu, ktorý žiada v prípade úspechu žalobcu v konaní, aby súd rozhodol určitým spôsobom, ktorý bude podľa jej názoru vhodný pre žalovaného v 2. a 3. rade.

10. Na nariadenom pojednávaní žalobca konštatoval, že konečne sú na pojednávaní prítomní všetci pasívne legitimovaní účastníci tak ako o to už v minulosti žiadal, žalovaná v 2. rade okamžite vo veci podala vzájomný návrh, teda urobila procesný úkon v súvislosti s jeho žalobou, keďže sa v predchádzajúcom konaní vyskytli procesné vady i vytýkané najvyšším súdom a nemal možnosť predniesť dôkazy, ktoré mohol vykonať tak ako ich teraz uvádza a uviedol, že chce poukázať na okolnosť, že odvolací súd potvrdil s istými korekciami prvostupňový rozsudok najmä z dvoch dôvodov, a to že po prvé uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nemohli byť ku dňu smrti predmetom vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu nebohého J. K.. Poukázal na okolnosť, že právoplatne schválený zmier konštatuje, že tá parcela, ktorá je jeho predmetom nebola súčasťou dedičstva po nebohom J. K.. Pokiaľ vlastníctvo k tejto parcele je ako súčasť k dedičstve vylúčené, teda že v čase smrti nebola v jeho vlastníctve chápal, že odvolací súd mal očividne na mysli § 99 ods. 4 O. s. p., ktoré ustanovuje, že schválený zmier možno napadnúť do 3 rokov na súde. K tejto jeho domnienke nahráva aj skutočnosť, že odvolací súd konštatoval, že žalovaný, ktorý je dnes ako žalovaný v 1. rade nebol účastníkom zmierovacieho konania. V čase o rozhodovania o odvolaní sa však žalovaný v 1.rade dozvedel o obsahu zmieru, dozvedel sa kedy tento zmier bol uzavretý, 3 roky uplynuli márne a tento zmier nenapadol, preto zmier dnes definitívne platí, že J. K. bol v čase smrti vlastníkom sporného pozemku a uvedené veta odvolacieho súdu nie je pravdivá. Odvolací súd ďalej poukázal na okolnosť, že petit uplatnený žalobou je síce správny avšak, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej legitimácie na uplatnenie takéhoto petitu z dôvodu, že účastníkmi konania musia byť všetci dedičia poručiteľa. Poukázal na okolnosť, že sa odvolací súd tiež mýlil, pretože podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR číslo konania 4Cdo 247/2011 platí, že žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva nepredstavuje tzv. inú žalobu, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Názor odvolacieho súdu, že k takémuto určeniu môže dôjsť len v konaní o dedičstve podľa § 75a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré účastníkmi sú iba do úvahy prichádzajúci dedičia nemožno považovať za správny. Z toho vyplýva,

že konaniu v žalobe v celom rozsahu nebráni nič. Pokiaľ ide o časť konania, ktorého sa dožadoval určenia neplatnosti tej časti výmerov notárskeho úradu, ktoré boli žalovaným pridelené ako pozemky v rozsahu 793 m2 tam odvolací súd konštatoval, že sú správne z toho dôvodu, že žalovaný nepochybne užívali takto pridelené pozemky v celom pridelenom rozsahu. Uviedol, že založil do spisu potvrdenie 19.8.1996, ktorým pridelil Miestnym národným výbor v Spišskej Novej Vsi do užívania pozemok podľa prvého petitu jeho žaloby. Z toho vyplýva, že jeho otec právom užíval sporný pozemok od roku 1966 až do svojho úmrtia do roku 1982. Zistenie odvolacieho súdu podľa ktorého obaja žalovaný užívali celý pozemok im pridelených výmerách nemôže byť pravdivé a také nie je z toho dôvodu, že jeho otec predal pozemok v rozlohe 2x793m2 a v prípade, žeby každý z nich dostal 793 m2 potom by jeho otcovi pozemok, ktorý mu bol pridelený do jeho užívania z takto predanej plochy nemohol ostať, nepochybne preto pridelil národný výbor žalovaným plochu vo výmere, ktorá odporuje jeho vlastnému rozhodnutiu o užívaní pozemku poručiteľa. Okolnosť, že túto chybu Miestny národný výbor urobil sa jeho otec nikdy nemohol dozvedieť, pretože účastníkom v konaní, v ktorých boli účastní žalovaní on nebol, preto tento pozemok užíval oprávnene, dobromyseľne a v roku 1992, keď boli užívacie práva premenené na právo vlastnícke bol rozhodnutým štátu ukrátený. Sotva ako sa to dozvedel ako oprávnená osoba túto chybu štátu napravil a keďže tento pozemok sa nachádza nad pozemkom žalovaných, niet pochýb o tom, že oni svoj pozemok v celej pridelenej rozlohe nikdy neužívali a že v tejto časti sú výmery pridelených pozemkov neplatné. Žalovaná v 2. rade F. O. uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalovanej v 3. rade v plnom rozsahu, pretože výmery parc. X/X, X/X ako aj ich hranicu riešil samostatný súdny spor Uznesením Okresného súdu Poprad Er 3428/2011 - 112 z 2.12.2011, kde oprávnenou osobou bola ona a pred tým jej otec R. O. a povinným bol Q. Š.. Stav parciel je aktuálne zaznamenaný na LV. Predložila výpis z listu vlastníctva č. XX k. ú. T. L., ktorý nie je aktuálny, ale súd si ho môže vyžiadať z katastra. Dokazovanie platnosti zmlúv z roku 1957 bolo predmetnom rozhodnutí Okresného súdu Kežmarok, Krajského súdu v Prešove, kde bola potvrdená platnosť týchto zmlúv a vtedajšej veľkosti umiestnenia parciel X/X D. X/X. Toto rozhodnutie nebolo spochybnené ani dovolaním p. K. na Najvyššom súde ani Uznesením Najvyššieho súdu. Žiadala opätovne potvrdiť pôvodné závery tak okresného ako aj krajského súdu. Žiadala žalobcu preukázať právny nárok na parcely X/X a X/X, ktorý by vznikli z titulu dedenia po jeho otcovi. V prípade nepreukázania navrhla súdu zamietnuť ďalšie konanie v tejto veci, nakoľko žalobca nemá žiaden preukázateľný právny vzťah k jej pozemku. Žalovaná v 3. rade v plnom rozsahu súhlasí so žalobcom a všetkým, čo predniesol a poukázala na kúpnu zmluvu zo dňa 23.8.1965, kde sa jasne uvádza v prvom odseku, že a citovala z neho. Uviedla, že je tam podpísaný p. O. a predložila súdu Potvrdenie z Miestneho národného výboru Spišská Nová Ves zo dňa 13.8.1966 vedené pod číslom 103/1966, z ktorého tak isto citovala. Podpísaný je nebohý p. Q. a O.. Poukázala tie na list nebohého p. K. adresovaný Miestnemu národnému výboru z 1.6.1966 vedený pod značkou 223/1966 a poukázala na zápisnicu zo dňa 3.4.1967 ako aj na uznesenie, ktorým súd schválil súdny zmier. Do pozornosti dala aj list vlastníctva č. XX, katastrálne územie T. L., kde výmera pozemku je 639 m2, nie 793 m2. Žalobca k stanovisku žalovanej v druhom rade p. O. uviedol, že čo povedala je nepravdivé, keď uvádzala, že predmetom konania exekúcie bola výmera pozemkov, to nebola vlastnícka žaloba, to bola žaloba výlučne o určení hranice, kde sa vlastnícke pomery neskúmali. Tá hranica sa určovala na základe vlastníckych listov, ktoré v tom čase platili. On účastníkom konania nebol, a preto nevedel ani číslo toho konania, ale toto konanie ho donútili podať vlastnícku žalobu na súd. Pokiaľ sa žalovaná v 2. rade dožadovala dôkazu o vzťahu medzi nim a žalovanými vzhľadom k ich pozemku potom opätovne poukázal v zhode so žalovanou v 3. rade na uznesenie MNV SNV z 13.8.1966, kde je uzavretá medzi jeho rodičmi a oboma právnymi predchodcami žalovanej o týchto pozemkoch. Právny vzťah medzi nimi teda existuje, ešte raz chcel zdôrazniť, že toto konanie nie je v žiadnom prípade duplicitné ku konaniu o určenie hranice, ktoré inicioval pán O.. Žalovaná v 2. rade reagovala nato, že nebohý pán K. predal parcelu č. X/X a X/X dvakrát. Citovala z Rozsudku krajského súdu v Prešove. Prvá zmluva z roku 1965 nespĺňala náležitosti kúpnej zmluvy a podľa všetkého je platná druhá kúpna zmluva, ktorou predal pozemok Československej socialistickej republike, pozemok si jej otec riadne odkúpil a zaplatil a bolo to riadne zaregistrované na Notárskom úrade v Poprade 23.6.1967 pod spisovou značkou RII 152/1967. Reakciou žalobcu bolo, že za pozemok, ktorý bol vo vlastníctve jeho otca právny predchodca žalovanej v 2. rade nikdy nezaplatil. Predložil ako dôkaz o tom list, adresovaný Š. O. jeho otcovi.

11. Žalobca písomne predložil záverečnú reč ako aj ju prečítal na pojednávaní, kde zhrnul svoje návrhy a žiadal vydať rozsudok, ktorým súd určí, že zmluvy registrované dňa 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom RII 151/67 a RII 152/67 sú neplatné, v časti, ktorou priznala odporcom priznávajú právo užívania pozemky o výmere 793 m2. Ďalej, aby súd určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., katastrálne územie T. L., vlastníčky F. O. v celosti je 716

m2, tiež, aby súd určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., katastrálne územie T. L., vlastníčka R. Q. v celosti je 716 m2. Navrhol tiež, aby súd žalovanej F. O. uložil povinnosť náhradu trov konania oboch účastníkov konania. Takýto návrh náhrady trov konania bol podľa jeho mienky oprávnený, preto, že on sa so svojim návrhom mimo akúkoľvek pochybnosť uspel v celom rozsahu a súhlasným prejavom oboch odporkýň dosiahol, aby sa ním označená nehnuteľnosť vytvorená na liste vlastníctva č. XX, parcelné č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor) v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku č. X/ X vyhotoveného 1.12.1997, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku v celosti stala predmetom dedičského konania po nebohom J. K., zomrelom X.X.XXXX. Uviedol, že dôvod pre ktorý tento spor vlastne vznikol bol pokus žalovanej v 2. rade prisvojiť si polovicu tohto pozemku do svojho vlastníctva tvrdením údajného vydržania tej časti pozemku a nepravdivým tvrdením, že túto časť jeho pozemku údajne jej právny predchodcovia po celý čas nerušene užívať. Takéto tvrdenie bolo vymyslené, pozemok vo vlastníctve otca bol v skutočnosti od roka 1966, tento pozemok on riadne užíval a po jeho smrti ho vždy užíval on, teda žalobca. Bez zavinenia žalovanej v 3. rade, resp. jej právneho predchodcu by teda spor vôbec nevznikol.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení účastníkov konania, z výpisu z LV č. XX, okres Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L., z potvrdenia z Miestneho národného výboru v T. L. pod číslom 103/1966 zo dňa 13.8.1966, z kúpnopredajnej zmluvy z augusta 1965, z listu Š. O. adresovaného pánovi K. dňa 24.4.1967, zo zápisnice spísanej dňa 3.4.1967 na MNV v T. L., z podania J. K. z 1.6.1966 adresovaného Miestnemu národnému výboru T. L., z výpisu z Katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva č. XX predloženého súdu na jeho žiadosť Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom Kežmarok, z fotodokumentácie v spise, z informatívnej kópie z mapy vyhotovenej 9.10.2016 pre okres Kežmarok, obec T. L., katastrálne územie T. L., z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad pod sp. zn. Er 3428/01, z pôvodného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 624/1998, kde rozhodnutie okresného ako aj krajského súdu boli dovolaním boli rozhodnutím dovolacieho súdu zrušené a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 8C 338/2013 ako aj so všetkých listinných dôkazov v spise mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XX, parc. č. X/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemkov vyhotoveného 1.12.1997 patrí v celosti do dedičstva po JN. K., O. X.X.XXXX. Ďalej sa domáhal určenia, že zmluvy registrované 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod č. R II 151/67 a R II 152/67 sú neplatné v časti, v ktorej žalovaným priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a že výmera pozemkov parc. č. X/X a X/X, ku ktorým majú právo užívania žalovaný podľa zmluvy registrovanej 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod č. RII 151/67 a RII152/67 je 726 m2 a v prípade, žeby súd žalobe v týchto častiach nevyhovel, domáhal sa určenia, že nehnuteľnosti v okres Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L., vedené na LV č. XX a č. XX, parc. č. X/X a X/X

- záhrady a zastavaná plocha o výmere 793 m2 v celosti patria do dedičstva po J. K., O. X.X.XXXX.

14. Poslednou úpravou petitu v záverečnej reči žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvy registrované dňa 23.6.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod č. R II 151/67 a R II 152/67 sú neplatné v časti, ktorou odporcom priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2. Ďalej, aby súd určil, že celková výmera pozemku, parc. č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky F. O., V.. X.XX.XXXX, P. T. L. XXX v celosti je 716 m2 a aby súd tiež určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky R. Q.Q., V.. X.X.XXXX, P. T. L. XXX v celosti je 716 m2 a žiadal, aby odporkyni F. O. súd uložil povinnosť nahradiť obom účastníkom konania trovy konania.

15. Predmetom konania teda už nebolo, aby súd určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 v okrese Kežmarok, obec T. L., k. ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotoveného 1.12.1997 patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom X.X.XXXX. O tomto už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 3C 73/2010 vedenom na Okresnom súde Kežmarok ešte v priebehu odvolacieho konania dňa 25.6.2010 s právoplatnosťou dňa 19.7.2010.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 4 Cdo 235/2012 zo dňa 28.5.2013 konštatoval, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku teda, že v konaní došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom tak ako to už je aj vyššie

uvedené. V novom konaní po vrátení veci dovolacím súdom, prvostupňový súd vady, ktoré bolo možné na úrovni prvostupňového súdu odstrániť, odstránil a má zato, že žiadnym spôsobom účastníkom nebola odňatá možnosť konať pred súdom (pripojený spis Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C 225/04, potrebné listinné dôkazy, ..., riadne predvolanie na pojednávanie, pojednávania, akceptovania ospravedlniteľného dôvodu na odročenie pojednávania, ...).

17. Treba zdôrazniť, že práve početné procesné vady v konaní tak pred okresným i krajským súdom boli dôvodom na zrušenie ich rozsudkov dovolacím súdom. Ten sa zaoberal aj uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a zaoberal sa tým, či sa v konaní pred odvolacím súdom vyskytla tzv. iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, jej základom je porušenie iných procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskosúdnom konaní. Tieto tzv. iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa a pod.. Dovolací súd však takého vady v kontexte namietanom dovolateľom v konaní pred odvolacím súdom nezistil.

18. Pokiaľ ide o meritum veci súd teda mohol a aj vychádzal z predchádzajúceho dokazovania, zo záverov súdov, po doplnení uvedených listinných dôkazov. Súd teda konštatuje, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (určovacie žaloby) po procesnej stránke spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanou určení je naliehavý právny záujem. Účastníkom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku registrovanej Štátnym notárstvom v Poprade pod č. RII 151/67 sú na jednej strane Miestny národný výbor v T. L., ktorý v čase podpisovania tejto dohody, teda 23.6.1967 zastupoval Československý socialistický štát a na strane druhej vystupoval Š. Q. a jeho manželka R., rod. T. ako obyvatelia obce T. L.. Účastníkom tejto dohody teda nebol ani žalobca, ani jeho právny predchodca, a preto na strane žalobcu nie je splnená už prvá zákonná procesná podmienka existencie vecnej legitimácie, keďže prípadný sporný právny vzťah alebo sporné právo sa netýka ani jeho právnej sféry. Na strane žalobcu nie je splnená ani druhá zákonná podmienka vyžadovaná občianskym súdnym poriadkom či v súčasnosti civilným sporovým poriadkom, a to existencia naliehavého právneho záujmu, keďže naliehavý právny záujem o určenie právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez tohto ručenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V prípade, keby aj súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zriadený práva osobného užívania pozemku registrované Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom R II 151/67 je neplatná, znamenalo by to v konečnom dôsledku, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti má Slovenská republika ako právny nástupca Československej republiky. Takýmto rozhodnutím súdu by sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo. Obdobné platí, aj v prípade dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej medzi Miestnym národným výborom v T. L. a R. O., registrovanej Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom R II 152/67. Pokiaľ ide o ďalšie dva navrhované petity žalobcom o určenie, že celková výmera pozemku parc. č. X/X a X/X ako aj X/X a X/X v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L. je 716 m2 tak v týchto častiach žalobného petitu súd dospel k záveru, že obdobne ako vo vzťahu k predchádzajúcemu žalobnému petitu žalobca nespĺňa ani jednu zo zákonných procesných podmienok rozhodovania o takomto žalobnom návrhu. Žalobca nedisponuje ani vecnou legitimáciou a nemá na takomto určení ani naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol ako je uvedené.

21. Tak ako aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení aj prvostupňový súd v záujme zachovania prehľadnosti prevzal označenie žalovaných (s prihliadnutím na pripustenú zmenu účastníkov) tak ako boli označený v pôvodných rozhodnutiach a aj takéto označenie, poradie žalovaných súd použil v Uznesení 8C 338/2013 - 38, ktorým pripustil zmenu účastníkov konania.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd mal zato, že žalobca síce bol úspešný v dovolacom konaní, avšak rozsudok tak okresného ako aj krajského súdu boli zrušené z dôvodu procesných vád, ktoré sa v konaniach vyskytli a o čiastočnom úspechu žalobcu sa dá hovoriť nepriamo aj v tomto konaní pokiaľ ide o prvý pôvodne navrhovaný výrok, a síce, aby súd určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2, obec T. L., k. ú. T. L. patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom X.X.XXXX, aj keď o tomto bolo rozhodnuté v inom konaní tak, že bol schválený súdny zmier, a teda v prebiehajúcom konaní už súd vzhľadom na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) nemohol o tejto časti petitu rozhodovať, čo konštatoval už aj krajský a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaná v 2. rade bola takisto len čiastočne v konaní úspešná ako aj žalovaná v 3. rade, ktorej návrh označený ako vzájomný návrh bol prakticky zhodný s návrhom samotného žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).