Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cbi/441/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: P. U. P.., F. D. XXX, XXX XX F. D., narodený XX.XX.XXXX právne zastúpenie: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: JUDr.Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky

rozhodol:

Súd pripúšťa zmenu petitu a to tak, že petit znie:

I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 59.680,83 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu F. A. Q. J..P.. číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 59.680,83 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka, uplatnená prihláškou zo dňa 27.05.2011 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.04.2011. Žalobca riadnym spôsobom do konkurzu Úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 59.680,83 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca listom z 22.08.2011, bez individuálneho skúmania, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol žalovaný schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok.

2. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.

3. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol."

5. Aj napriek vyššie uvedeným názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu si žalobca dovoľuje súdu predložiť právny základ vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi.

6. Žalobcovi bola zo strany úpadcu vystavená zmenka. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky.

7. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení z 31.07.2012 sp. Zn. 4 Obo 21/2012 konštatoval, že „v z mysle ustanovenia čl. 1 § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlom majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Citovaným ustanovením zákona je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov, platobný príkaz (pri cudzej zmenke), resp. Platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenková sumu sú právne nezávislé od nákladného právneho pomeru, majú samostatnú povahu a existenciu. Záväzok má v zásade povahu zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“

8. Takisto Ústavný sud Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 383/2011-12 konštatuje, že z príslušných ustanovení zmenkového zákona vyplýva, že zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

9. Abstraktnosť zmenky spočíva vtom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. To platí aj v prípade, ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nakoľko táto nemá k hlavnému právnemu vzťahu povahu akcesorického záväzku.

10. Žalovaný tak v nadväznosti na spomenuté skutočnosti nebol oprávnený posudzovať právny vzťah, z ktorého zmenka vznikla. Po predložení zmenky žalobcom mal žalovaný pohľadávku žalobcu v rozsahu zmenkovej sumy v celej výške uznať, nakoľko zmenka je cenným papierom obligatórne abstraktným, a nie kauzálnym. Vo vzťahu k zmenke uplatnenej v konkurze úpadcu tak nie je relevantné, akým spôsobom k vystaveniu zmenky došlo (kauza), ale iba to, či zmenka spĺňa formálne náležitosti v zmysle zákona.

11. Žalobca taktiež poukazuje na to, že žalovaný pohľadávku žalobcu zo zmenky poprel z dôvodu, že úpadca vo svojej evidencii neeviduje zmenku ako vydanú a nezaoberal sa formálnymi náležitosťami zmenky, teda základnými predpokladmi jej platnosti a ani platnosť zmenky nenamietal a k popretiu zmenky z dôvodu jej formálnej neplatnosti v lehote na popretie pohľadávok nedošlo, tj. žalovaný

považuje zmenku za platnú a spĺňajúcu formálne náležitosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2016 žalovaný poukázal na znenie § 32 ods. 1, 3 a uviedol, že žiadne z ustanovení neobsahuje povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky. kladie za úlohu správcovi preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takúto pohľadávku poprieť, nakoľko cieľom konkurzu je, aby boli uspokojované iba oprávnené pohľadávky. V prípade popretia je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote. Z praxe súdov, ako i z procesných predpisov vyplýva, že v incidenčnom konaní leží dôkazné bremeno na veriteľovi ako žalobcovi, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. Z konečného zoznamu pohľadávok je rozsah popretia pohľadávky jasný a že dôvod popretia nie je viazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o existencii tak ako je uplatnená. K prihláškam boli v čase ich podania priložené doklady v obmedzenej miere v podobe zmenky alebo potvrdenia predstavenstva o výške vyrovnacieho podielu. Z uvedených dokladov správca nemohol preskúmať existenciu pohľadávok, keďže už v tom čase z poznatkov jeho činnosti vyplynuli pochybnosti o existencii pohľadávok, ktoré tieto doklady nemohli odstrániť. Dokumenty úpadcu boli odovzdané poverenému vyšetrovateľovi a boli spracované do znaleckého posudku v rámci preverovania činnosti úpadcu ako aj spriaznených spoločností v trestnom konaní ČVS: PPZ-284/NKA-PKJ-BA-2012 pre podozrenia z obohatenia neznámych subjektov. Je podozrivé, že v konkurze je prihlásených približne 2.000 veriteľov (ktorí boli členmi družstva) s celkovou sumou pohľadávok 32,5 mil. EUR, pričom celkový počet členov družstva má byť 3.200 so súhrnom zverených finančných prostriedkov cca 24,6 mil. EUR (vrátane zmenkových vkladov vo výške necelých 5 mil. EUR). Ak aj by do sumy prihlásených pohľadávok nebola započítaná dubiózna pohľadávka veriteľa CI Holding, akciová spoločnosť v sume 10,5 mil. EUR, je suma súhrnu prihlásených pohľadávok vo výške 22 mil. EUR. To znamená, že približne 62,5% všetkých členov má prihlásené pohľadávky vo výške až 89,4% všetkých vkladov.

13. Žalovaný poukázal na pojednávanie vo veci sp.zn. 2Cbi/525/2011 zo dňa 21.03.2016, na ktorom svedkyňa I.. T. T., konateľka JURA audit, s.r.o. uviedla pochybnosť, či zmenky existovali, nakoľko úpadca ani žiadna z prepojených spoločností ich neboli schopné v celkovej výške 22 mil. predložiť. Ako audítor preto nemohla vydať záverečné stanovisko. Dohodla sa preto s úpadcom, že stanovisko bude môcť vydať až po preverení reálnej hodnoty investícií. Svedkyňa uviedla, že hodnota finančných investícií bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej (nominálnej) hodnote ale ich skutočná hodnota sa blížila nule. Opravné položky by mohli dosahovať až do 100% investícií. Na základe výpovede bola spracovaná novú účtovná závierka za rok 2010 a to dňa 27.05.2016. Z nových účtovných závierok vyplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, čo však účelovo neurobil. Z novej súvahy vyplýva, že zo rok 2010 bol nedeliteľný fond = 331.939 EUR, vlastné imanie = -5.297.655 EUR a súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.916.208 EUR. Koeficient AH tak predstavoval -0,2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel je vo výške 0,00,-EUR A keďže hodnota vlastného imania sa v budúcnosti nemôže dostať do kladných čísiel, ani neskoršie nároky na vyrovnací podiel nemôžu byť kladné. Za účelom preukázania tvrdených skutočností správca predložil okrem stanov, novú súvahu za obdobie roka 2010 a zápisnicu z pojednávania č.k. 2Cbi/525/2011.

14. Na pojednávanie vytýčenom na termín 03.11.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 02.11.2016 s tým, že súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

15. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu a súd uznesením pripustil zmenu petitu tak, že petit znie : ,,Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 59.680,83 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.“

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu F. A. Q. J..P.., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávok, originálom zmenky predloženým PZ žalobcu na pojednávaní, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, žiadosť o zrušenie členského podielu, písomným znením stanov úpadcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci:

17. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010 , zo dňa 11.,4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.04.2011 , súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava.

18. Prihláškou pohľadávky doručenými súdu dňa 27.05.2011 a správcovi dňa 03.06.2011 si žalobca v konkurze uplatnil pohľadávku v sume 59.680,83 EUR, právny dôvod: zmenky vystavené 12.01.2011 a nárok na vyrovnávací podiel, kde správca uviedol, že ich neuznal.

19. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku z dôvodu, že: ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky .“

20. Z predloženej zmenky na 55.151,24 EUR zo dňa 12.01.2011 je zrejmé, že bola vystavená úpadcom pre žalobcu, bez protestu, na rad a nebola rubopisovaná.

21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej len „ZoKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

22. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

23. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“): Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.

24. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZoKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom.

25. Podľa § 31 ods. 1 ZoKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok.

26. Podľa § 32 ods. 4 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

27. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny

dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

28. V zmysle § 31 ods. 2 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.

29. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.04.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu bol deň 03.06.2011.

30. Žalobca prihlášku podal u správcu dňa 03.06.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.07.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní z čoho vyplýva, že správcovi uplynula lehota na popretie pohľadávky 23.08.2011. Veriteľ si uplatnil svoje právo proti správcovi na súde žalobou podanou dňa 22.09.2011, čiže v lehote podľa § 32 ods. 6 .

31. Súd konštatuje, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty.

32. Podľa § 32 ods. 1 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. 33. Podľa § 32 ods. 3,4 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

34. Podľa ustanovenia čl. I § 17 zákona č.191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

35. Podľa ustanovenia § 233 Obchodného zákona č.513 /1991 Zb.z.

(1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

(2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

(3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa

neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

(4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

36. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že správca poprel obe pohľadávky z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú.

37. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t.j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť v účtovníctve jej evidenciu vzhľadom na jeho stav nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Taktiež za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky, vyžiadať si originál zmenky a prípadne namietať nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu s poukazom napr. na rozpor so stanovami, ktoré k dispozícii mal, prípadne pre rozpor so súvahou, ktorú sám nechal zostaviť ku dňu vyhlásenia konkurzu. Taktiež v prípade pochybností mal možnosť opätovne požiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok a vyžiadať si účtovné doklady z daňového úradu, vyjadrenia I.. T., alebo vykonať samostatný audit.

38. v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí jednoznačne povinný vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky, ich prílohy a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Správca postupoval správne keď v prípade pochybnosti pohľadávku poprel v zmysle § 32 ods. 2 ZoKR. Avšak tým, že ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil si tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu, keďže uvedené nevylučuje pohľadávku z jej uspokojenia. Popretie je všeobecné, neurčité, nejasné vo formulácii k akému právnemu dôvodu sa viaže, či k právnemu dôvodu, vymáhateľnosti alebo výške pohľadávky. Z konečného zoznamu je zjavné, že správca pohľadávku poprel čo výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, avšak samotný dôvod popretia je uvedený iba pri sume pohľadávky a nie pri jej vymáhateľnosti, resp. právnom dôvode. Zároveň stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve

úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. V opačnej prípade by dochádzalo k absurdnej situácii, kedy by správca i bez uvedenia dôvodu mohol popierať pohľadávky, čím by jeho funkcia nemala zmysel a opodstatnenie, nakoľko by bolo preskúmavanie pohľadávky dané výlučne súdu. Uvedené popiera zmysel incidenčného konania a koncepcie novej úpravy konkurzného konania (zákona č. 7/2005 Z.z.). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky žalobcu správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 nemalo byť účinné. Popretie sa vzťahuje v zásade len na sumu pohľadávky, vo zvyšnej časti nebol uvedený. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu nielen v časti právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ale aj v časti výšky(sumy) pohľadávky žalobcu ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu.

39. Z vyššie uvedených dôvodov súd, bez skúmania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax nielen Najvyššieho súdu SR, ale i Ústavného súdu SR, na odklon od ktorej nemal právny dôvod.

40. Nad rámec súd uvádza, že z predložených dokladov k prihláške žalobcu bolo možné preskúmať dôvodnosť prihlásenej pohľadávky. Taktiež abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy, by i tak vylučovala možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze - t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (t.č. úpadcom) odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správca nepreukázal, že by úspešne akémukoľvek právnemu úkonu spojenému s vystavením zmenky odporoval. Správca by mohol namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, čo pri preskúmaní neurobil, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. Správca vo svojom dodatočnom vyjadrení zo dňa 19.08.2016 namietol i vymáhateľnosť zmenky s poukazom na nedobromyselnosť navrhovateľa ako majiteľa zmenky pri jej nadobudnutí, avšak túto skutočnosť, t.j., že by žalobca konal vedome na škodu dlžníka, nepreukázal (ani vedomosť, ani konanie na škodu) a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz. Zároveň súd považuje uvedený dôvod za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, ktoré mali a mohli byť uplatnené v lehote na popieranie, nakoľko zmenka (zmenky a súčet ich hodnôt) bola predložená správcovi už pri podaní prihlášky. Taktiež správca informácie ohľadom účtovných dokladov (účtovné závierky, súvahy) mal možnosť získať v súčinnosti či už úpadcu alebo príslušných štátnych orgánov (daňový úrad napr.) skôr v rámci zisťovania majetku úpadcu. Súvaha predložená správcom k 31.12.2010 nie je nikým podpísaná, absentuje podpis osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva, osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, prípadne osoby konajúcej za účtovnú jednotku. Taktiež absentuje dátum schválenia závierky, resp. nie je evidentné, že by bola predložená daňovému úradu. Takto predložený dôkaz, ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (§ 17 a nasl.) a nie je overená audítorom, nemôže súd považovať za vierohodný dôkaz ani keby bol v súlade s výpoveďou I.. T. T., ktorej zmenky predložené neboli, ale boli predložené správcovi a v tomto konaní. Taktiež pochybnosť o tom, že súčet zmenkových vkladov nie je v súlade s prihlásenými pohľadávkami titulom vystavených

zmeniek, možno prisúdiť práve tomu, že ostatné zmenky úpadca už nezaevidoval v účtovníctve (preto ich mal správca preskúmavať) ale stále ich napriek vydaniu evidoval len v základnom imaní vo forme členských vkladov. S poukazom na uvedené, následne súhlasí súčet základného imania tvoreného členskými vkladmi (19,7 mil.) s peňažnými prostriedkami prijatými vo forme zmenky (skoro 5 mil.) vo vzťahu k hodnote prihlásených pohľadávok titulom vystavenej zmenky vo výške 17,42 mil. EUR.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).