Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom ul. Senatorska 18, 00 950 Varšava, Poľská republika, zapísaná v Národnom súdnom registri pod číslom: KRS 0000025237, na území SR podnikajúca prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: F. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX/ XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 2.940,- € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 25.02.2015 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.940,- € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 29.5.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o používaní kreditnej karty mBank č. 520700-5001494391/8360. V zmysle bodu 8.1. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Všeobecné obchodné podmienky mBank, Obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet v mBank, Žiadosť o vydanie kreditnej karty mBank, Sadzobník poplatkov mBank. Žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu s úverovým limitom, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Poplatky, úrokové sadzby aj ročná percentuálna miera nákladov vzťahujúce sa k úveru sú uvedené priamo v Zmluve, prípadne v Sadzobníku poplatkov. V zmysle čl. 4 bod 4.3.4. písm. h) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient porušil zmluvu alebo konal v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami pre príslušný produkt. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zmluvu porušil tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 02.01.2013 odstúpil od zmluvy. Žalobca súdu predkladá výpis z kreditnej karty, v ktorom sú uvedené všetky transakcie. Žalobca si uplatnil zaplatenie istiny 2.940,- €, nesplatených úrokov z omeškania v sume 881,96 € vyčíslených do dňa odstúpenia od zmluvy, poplatkov vo výške 46,48 € vyčíslených do dňa odstúpenia od zmluvy a úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. z istiny 2.940,- € od 03.01.2013 do zaplatenia.

2. Uznesením č.k. 2C/66/2015-34 zo dňa 5.5.2016 súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 501,21 €, v časti poplatkov vo výške 46,48 €, v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2.940,- € od 3.1.2013 do 27.5.2013 a v časti úroku z omeškania vo výške 3,25 % p.a. zo sumy 2.940,- € od 28.5.2013 do zaplatenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2016. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa

žalobca domáha zaplatenia sumy 2.940,- €, nesplatených úrokov z omeškania v sume 380,75 € a úrokov z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 2.940,- € odo dňa 28.5.2013 do zaplatenia.

3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené riadne a včas. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, zo svojej neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalovaného a otvoril pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, Zmluvou o používaní kreditnej karty mBank č. HCS045053180/2010, Žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty mBank, Obchodnými podmienkami vydávania a používania kreditných kariet v mBank, Všeobecnými obchodnými podmienkami BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky v SR, Sadzobníkom poplatkov mBank platným od 1.3.2010, výpisom z kreditnej karty, poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/odstúpením od zmluvy, doručenkou k odstúpeniu od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalovaný dňa 29.5.2010 požiadal žalobcu prostredníctvom predtlačeného formulára o poskytnutie kreditnej karty mBank, typ Visa Classic s úverovým limitom 3.000 EUR a výškou úrokovej sadzby 21,99 %. Na základe tejto žiadosti bola dňa 29.5.2010 uzavretá Zmluva o používaní kreditnej karty mBank č. HCS045053180/2010 medzi žalobcom a žalovaným ako majiteľom karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovaného úverový účet, vydať mu kreditnú kartu a zúčtovať transakcie vykonávané kartou k úverovému účtu a žalovaný sa zaviazal uhrádzať sumy transakcií, vrátane úrokov, poplatkov a provízií v súlade s podmienkami zmluvy a v posledný deň splatnosti úveru splatiť celú dlžnú čiastku evidovanú na úverovom účte. V zmysle zmluvy mohol žalovaný nakladať s prostriedkami na úverovom účte maximálne do výšky sumy 3.000 €. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s lehotou splatnosti úveru 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia úveru s tým, že platnosť zmluvy a lehota splatnosti úveru sa automaticky predlžuje na ďalších 12 mesiacov pod podmienkou, že majiteľ riadne plnil záväzky. žalovaný sa zaviazal uhradiť banke poplatok za vydanie karty, ako aj všetky ďalšie provízie a poplatky mBank súvisiace s poskytnutím úveru, tak ako sú uvedené v Sadzobníku poplatkov mBank. V zmysle čl. 5. zmluvy je úver úročený na základe úrokovej sadzby, ktorá v deň uzavretia zmluvy predstavuje 21,99 % za rok. V zmluve je ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov 22,06 %, celkové náklady spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy v sume 310,90 €, priemerná hodnota RPMN 19,33 %. Podľa čl. 8 bod 8.1 zmluvy, neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria a) Všeobecné obchodné podmienky mBank, b) Obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet v mBank, c) Žiadosť o vydanie kreditnej karty mBank, d) Sadzobník poplatkov mBank.

5. Podľa bodu 2.8.6 Obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank, majiteľ úverového účtu je povinný uhradiť dlžnú sumu evidovanú na úverovom účte najmenej vo výške minimálnej splátky uvedenej na výpise a v lehote uvedenej na výpise.

6. Podľa bodu 4.3.4 Všeobecných obchodných podmienok, mBank má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak: h) klient porušil zmluvu alebo konal v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami alebo obchodnými podmienkami pre príslušný produkt.

7. Podľa bodu 4.5.2 Všeobecných obchodných podmienok, mBank doručuje písomnosti osobne, kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu alebo na mBank posledne známu adresu klienta.

8. Z výpisu z kreditnej karty žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal sumu celkom vo výške 40.717,51 € a úhrady vykonal v celkovej sume 38.481,97 €.

9. Z listu Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpenie od zmluvy zo dňa 2.1.2013, ktorý žalobca adresoval žalovanému, mal súd preukázané, že žalobca ním oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje dlžnú čiastku v celkovej výške 3.099,97 € ku dňu vyhotovenia tejto výzvy, z toho istina po splatnosti 3.000 €, úroky 81,71 € a poplatky 18,26 €. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky, vrátane poplatku 23,40 € za vyhotovenie a zaslanie upomienky, najneskôr do siedmich dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde v uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva zároveň aj odstúpením od Zmluvy o používaní kreditnej karty mBank č.

HCS045053180, a to s ohľadom na skutočnosť, že nesplatil minimálnu splátku podľa zaslaného výpisu, čím porušil ust. 2 bod 2.8.14 Obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank. K zániku zmluvy dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty.

10. Z fotokópie poštovej doručenky mal súd preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 10.1.2013.

11. Z písomného vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovanému bola poskytnutá kreditná karta s úverovým limitom vo výške 3.000,- €. Žalovaný úver opakovane čerpal aj splatil, poslednýkrát uhradil celý úver dňa 3.6.2011. Celý úver naposledy vyčerpal dňa 26.11.2012 a posledné splátky zaplatil dňa 26.4.2013 a 27.5.2013, spolu vo výške 60,- €, po ich započítaní predstavoval konečný zostatok 2.940,- €. Žalovaný celkovo vyčerpal sumu 40.717,51 € a uhradil sumu 38.481,97 €, z ktorej čiastka 648,34 € bola použitá na úhradu úrokov, čiastka 55,98 € na úhradu poplatkov a čiastka 0,14 € na úroky z omeškania. Kreditná karta predstavuje formu úveru, ale nejde o klasický úver, pri ktorom je pevne stanovená výška mesačnej splátky, úver na kreditnej karte je revolvingový. Na konci každého mesačného cyklu bol žalovanému zasielaný mesačný výpis so všetkými operáciami vykonanými na úverovom účte (bod 2.8.5. OP). Majiteľ účtu je povinný uhradiť dlžnú sumu najmenej vo výške minimálnej splátky uvedenej na výpise a v lehote uvedenej na výpise (bod 2.8.6. OP). Podľa formulára o zmluvných podmienkach bola výška minimálnej splátky stanovená ako 3% dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte. Výšku a počet splátok nie je možné vopred stanoviť. Úroky z omeškania vypočítavajú z neuhradených minimálnych splátok odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti minimálnej splátky. Poplatky boli účtované v zmysle platného sadzobníka poplatkov bod XIII - Kreditné karty VISA.

12. V písomnom podaní zo dňa 1.7.2016 žalobca oznámil, že žalovaný si prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 10.1.2013 a od nasledujúceho dňa mu začala plynúť 7-dňová lehota na uhradenie dlžnej sumy, ktorá uplynula dňa 17.1.2013 a nasledujúci deň bolo odstúpenie od zmluvy účinné, t.j. dňa 18.1.2013.

13. Na pojednávaní dňa 3.11.2016 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Uviedol, že ponecháva na zváženie súdu, ako sa vysporiada s režimom odstúpenia od zmluvy, má za to, že účinky odstúpenia sa majú spravovať režimom obchodného zákonníka.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).

19. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

20. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 48 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

23. Podľa § 48 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 349 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523349'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.5.2010 platne vznikol záväzkový vzťah titulom Zmluvy o používaní kreditnej karty mBank č. HCS045053180/2010, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovaného úverový účet a vydať mu kreditnú kartu s úverovým rámcom 3.000 €, ktorý mohol žalovaný priebežne čerpať podľa potreby, pričom žalovaný sa zaviazal vyčerpané peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, a to formou pravidelných minimálnych mesačných splátkach vo výške 3 % z dlžnej sumy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s lehotou splatnosti úveru 12 mesiacov s automatickým obnovovaním na ďalších 12 mesiacov, ak žalovaný bude plniť podmienky zmluvy a nepožiada o ukončenie úveru. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 Obchodného zákonníka), zároveň je však zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o používaní kreditnej karty považovať tiež za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci alebo veriteľ, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (žalobca ako obchodná

spoločnosť má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov) a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000 € poskytol tak, že žalovanému vydal kreditnú kartu s úverovým limitom v tejto výške. Žalovaný peňažné prostriedky z kreditnej karty priebežne čerpal a splácal, celkom vyčerpal sumu 40.717,51 € a uhradil 38.481,97 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať aspoň minimálnu mesačnú splátku úveru, na základe čoho žalobca listom zo dňa 2.1.2013 vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy do siedmich dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade je táto výzva odstúpením od Zmluvy o používaní kreditnej karty mBank (bod 4.3.4 Všeobecných obchodných podmienok), ktorá zanikne dňom nasledujúcim po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 10.1.2013. Lehota na splnenie dlhu začala plynúť dňa 11.1.2013 a uplynula dňa 17.1.2013. Nakoľko žalovaný si svoj záväzok v zmysle výzvy žalobcu nesplnil, odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným ku dňu 18.1.2013.

33. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. v ust. § 349 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523349'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka). V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. O rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Spotrebiteľ si nemôže zhoršovať svoje zmluvné postavenie tým, že by sa v jeho prípade neaplikovalo ustanovenie § 48 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252348'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd účinky odstúpenia od zmluvy o poskytnutí úveru posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.

34. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu medzi stranami nastal režim bezdôvodného obohatenia, žalobcovi teda vzniklo právo domáhať sa len vrátenia rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol (bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo zmluvných pokút) a celkovou sumou zaplatenou žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uhradil z vyčerpanej sumy 40.717,51 € celkovú čiastku 38.481,97 €, žalobcovi tak vznikol zo zrušenej zmluvy nárok na vrátenie rozdielu 2.235,54 €.

35. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd je povinný prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania aj z úradnej moci. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

36. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 , ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 . Ak sa povinný subjekt premlčania

dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba vychádzať z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda v danom prípade momentom zániku pôvodného zmluvného vzťahu (t.j. účinnosťou odstúpenia od úverovej zmluvy). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Začatie plynutia premlčacej doby súd v súlade s vyššie uvedeným počítal odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda od 18.1.2013. V tento deň žalobca vedel, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor zrušením zmluvy o používaní kreditnej karty v dôsledku odstúpenia od nej a vedel aj o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo dňom 18.1.2015. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 25.2.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy nemožno žalobcovi priznať a súd je povinný prihliadať na toto premlčanie ex offo, nakoľko stále sa jedná o nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

37. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti neúspešnej strane. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci samej žalobu zamietol v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, a to v plnom rozsahu, nakoľko žalobca nebol v konaní ani čiastočne úspešný. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).