Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoP-40-2016.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/40/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., P. XXX/XX a Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. júna 2016 č. k. 11P/384/2015-39 takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu otca zo dňa 23. 12. 2015, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 1. júna 2016 č. k. 11P/384/2015-39 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13Nc/384/02-10 zo dňa 30. 04. 2002 tak, že maloletú W. S., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matku dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca dieťaťa na zmenu umiestnenia maloletej dcéry W. S., nar. XX. XX. XXXX bol podaný dôvodne. Vykonané dokazovanie preukázalo stav, že maloletá dlhodobejšie inklinuje k prostrediu u otca a s matkou sa dostávala do konfliktov, ktoré vyvrcholili v novembri 2015 a maloletá sa rozhodla pre odchod k jej otcovi. Otec maloletej umožnil následné spolužitie s ním a zabezpečil starostlivosť o maloletú zo strany jeho matky počas doby, keď on vykonával prácu v Rakúsku. Maloletá si veľmi dobre rozumie so starou matkou zo strany otca. Pozitívny vzťah vyjadruje aj k otcovi a ako rodiča ho v súčasnej dobe preferuje a cíti sa v jeho prostredí lepšie. Súd prvej inštancie v danom prípade svojim rozhodnutím rešpektoval aj vôľu maloletej byť v starostlivosti otca ako rodiča, ktorého aktuálne maloletá preferuje pred matkou. Mal za to, že by nebolo v prospech maloletej, ak by ďalší pobyt u matky eskaloval v možných vzájomných konfliktoch matky a dcéry, ktoré by bolo nutné riešiť zásahom ďalších osôb alebo polície, ako tomu bolo naposledy, hlavne v stave, keď otec maloletej dcére mohol a môže poskytnúť jeho rodinné prostredie pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú a v stave, keď otec pracuje v zahraničí, je možné určitú časť v týždni zabezpečiť pre maloletú kvalitnú starostlivosť zo strany matky otca. Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj samotní rodičia sa k riešeniu aktuálnej situácie u maloletej postavili racionálne a v konečnom dôsledku sa svojim názorom tiež priklonili k stavu potreby zmeny umiestnenia maloletej. Návrh otca maloletej svojim názorom podporil aj kolízny pracovník maloletej ÚPSVaR Nitra. Ďalej uviedol, že vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ktoré majú v zásade bežný charakter týkajúci sa výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, potreby do školy, prepravu do školy
a voľno-časové aktivity s prihliadnutím na stav pomerov zistených na stranách rodičov maloletej, určil súd matke dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume minimálneho výživného (30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona), ktorého aktuálna výška je 27,13 eur mesačne. Takouto sumou výživného zaviazal súd prvej inštancie prispievať na výživu maloletej matku dieťaťa, ktorá má dve vyživovacie povinnosti k maloletým nezaopatreným deťom. Aktuálne nemá žiadny príjem, keďže pracovne zaradená nie je. Je vo vysokom štádiu tehotenstva s predpokladaným pôrodom 10. 06. 2016. Aktuálne je doma s maloletou J. ktorá býva často chorá a absolvuje adaptačný pobyt v materskej škole. Výdavky na strane matky uhrádza jej súčasný manžel, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva, pričom manžel matky maloletej má v jeho starostlivosti školopovinnú dcéru Y., ktorá navštevuje 4. ročník základnej školy. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka dieťaťa je nemajetná. Byt, v ktorom býva s manželom a deťmi patrí vlastnícky jej manželovi a manžel matky je tiež vlastníkom motorového vozidla. Je preto zrejmé, že prevažnú časť odôvodnených potrieb maloletej bude uspokojovať otec dieťaťa. Ten má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu a príjem, ktorý dosahuje z výkonu práce v Rakúsku mu umožňuje pokrývať odôvodnené potreby maloletej v rozsahu, aby sa maloletá mohla podieľať i na jeho životnej úrovni. Rovnako i otec maloletej musí hradiť výdavky na jeho strane týkajúce sa základných životných potrieb, ako sú bývanie, stravovanie, dochádzanie za prácou do Rakúska a životné náklady na bývanie otca v Rakúsku, kde toho času otec býva u jeho sestry a prispieva jej na bývanie. Záverom dodal, že aj vznik výdavkov u maloletej musí i otec dieťaťa podriadiť jeho možnostiam a schopnostiam a výške príjmu, ktorý v práci dosahuje. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec, namietajúc, že sudkyňa súdu prvej inštancie vydala rozsudok po nedôkladnom prešetrení veci a v časovej tiesni, nakoľko sa snažila vydať rozsudok ešte pred tým, ako matka maloletej porodí a tým pádom jej vznikne nárok na štátnu sociálnu dávku (rodičovský príspevok), ktorý predstavuje sumu 203,20 eura. Príjem matky maloletej by sa tak zvýšil z 0 eur na 203,20 eura. Mal za to, že kvôli tejto skutočnosti sudkyňa určila termín pojednávania na týždeň pred termínom pôrodu matky. Ďalej uviedol, že v jeho podaní žiadal, aby súd zveril do jeho starostlivosti maloletú W., matku zaviazal platiť výživné vo výške 80 eur a aby súd preveril konanie matky a začal v tejto veci konať, nakoľko matka maloletú fyzicky napadla a tá za asistencie polície musela spoločnú domácnosť opustiť. Tvrdil, že týmto sa sudkyňa súdu prvej inštancie odmietla zaoberať, určila výživné odo dňa vydania rozsudku a zročné výživné za obdobie, kedy sa už maloletá nachádzala v opatere otca, odmietla určiť. Matka maloletej, ktorú mala zverenú v období od 11. 11. 2015 do dňa 01. 06. 2016, nezabezpečovala maloletej starostlivosť, ktorú jej ukladá zákon a tým pravdepodobne došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neplnenia povinnej výživy podľa § 207 a k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona. Uviedol, že sudkyňa aj napriek tomu, že ju na túto situáciu upozornil, zročné výživné za obdobie, kedy sa matka o maloletú nestarala a nijak na výživu dcéry neprispievala a maloletá bola v starostlivosti otca, odmietla určiť a v tejto veci odmietla ďalej konať. Ďalej sudkyňa súdu prvej inštancie odmietla pri určení výživného prihliadnuť na spoločný príjem manželov I. žijúcich v spoločnej domácnosti s odôvodnením, že maloletá W. nie je jeho dieťa a tým pádom vychádzala pri určení výživného len z príjmu matky maloletej. Tento príjem predstavuje 0 eur. Poukázal na to, že matka maloletej na súde uviedla, že mesačne pretelefonuje sumu 50 eur, ale na výživné na maloletú dcéru je ochotná a schopná prispievať sumou len 27,13 eura. Otec tiež uviedol, že dňa 05. 07. 2016 podáva v práci výpoveď a kvôli dcére sa vracia na Slovensko, nakoľko dcéra potrebuje vyrastať v domácnosti s rodičom, a nie s babkou. Po príchode na Slovensko sa zaeviduje na úrade práce a do doby, kým si nájde na Slovensku zamestnanie, bude poberať dávku v nezamestnanosti. Žiadal, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie veci a aby nariadil sudkyni súdu prvej inštancie zaoberať sa všetkými bodmi uvedenými v jeho podaní zo dňa 23. 12. 2015 a pri určení výživného na maloletú W. vychádzať zo skutočného príjmu matky (rodičovský príspevok). Tiež žiadal, aby odvolací súd nariadil sudkyni určiť zročné výživné matke maloletej aj za obdobie, kedy zo strany matky došlo k zanedbaniu povinnej výživy (od 11. 11. 2015 do 01. 06. 2016) a maloletá sa nachádzala v starostlivosti otca a preveriť, či zo strany matky maloletej nedošlo v období od 11. 11. 2015 do 01. 06. 2016 k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 207 a § 206 Trestného zákona.
3. K odvolaniu otca sa písomným podaním zo dňa 08. 07. 2016 vyjadrila matka, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa je rozhodujúce zistenie odôvodnených
potrieb dieťaťa ako oprávneného a možností, schopností a majetkových pomerov rodiča ako povinného, pričom všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie pred vydaním odvolaním napadnutého rozsudku dôkladne a podrobne preveril, všetky tvrdenia a argumenty otca považovala za právne irelevantné a účelové. Konštatovala, že po narodení jej tretieho dieťaťa (ku dňu podaniu vyjadrenia malo 1 mesiac) sa jej pomery nezmenili, je na materskej dovolenke, a teda stav zistený súdom prvej inštancie je skutkovo správny. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie pri vydaní súdneho rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a súdne rozhodnutie je aj vecne správne, žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Dňa 04. 10. 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie matky označené ako „Oznámenie o zmene maloletej W. S., nar. XX. XX. XXXX“, v ktorom uviedla, že dňa 03. 10. 2016 došlo k zmene pomerov na jej strane tým, že maloletá W. sa v uvedený deň vrátila do jej domácnosti a už sa nechce vrátiť k otcovi, hoci napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Ďalej uviedla, že rozsudok pre odvolanie otca ešte nenadobudol právoplatnosť, a preto bude od uvedeného dňa 03. 10. 2016 zabezpečovať starostlivosť ona, nakoľko dcéra ju o to požiadala. Tvrdila, že maloletá bola v uvedený deň nahlásiť, že chce odísť od otca na odbore sociálnych vecí, kde je zaznamenaná jej výpoveď. Záverom dodala, že maloletá W. sa otca bojí, vyhráža sa a na jej adresu, ako aj na adresu jej manžela, počúva zlé veci. Žiadala, aby súd zveril maloletú W. späť do jej starostlivosti.
5. Podaním doručeným odvolaciemu súdu elektronicky dňa 12. 10. 2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra oznámil, že maloletá W. sa v súčasnosti nachádza u matky, od 10. 10. 2016 je žiačkou Základnej školy na I. ulici v K. a pred prestupom na uvedenú školu navštevovala Základnú školu v D.. Ako prílohu pripojil úradný záznam spísaný s maloletou dňa 03. 10. 2016, v ktorom je uvedené, že maloletá W. tvrdila, že už nechce bývať s otcom z dôvodu, že už dlhšiu dobu, odkedy u neho býva, si nerozumejú. Otca sa bojí, má doma zbrane a vyhrážal sa, že zabije suseda, lebo púšťa nahlas hudbu, v minulosti sa vyhrážal aj jej matke, že ju zabije. Otec maloletú núti spávať s ním v manželskej posteli, spáva bez pyžama, ona nemôže spávať sama v obývačke a nechce jej zariadiť samostatnú izbu. Musí chodiť spať vtedy, keď je on unavený. Na matku a jej celú rodinu sa otec vulgárne vyjadruje. Ďalej maloletá uviedla, že s matkou si najskôr nerozumela, ale už si uvedomila, že chce byť s ňou. Doma všetko upratuje, varí, stará sa o domácnosť, otec navarí a uprace raz za mesiac, pritom jej otec vyčíta, že doma nič nerobí, správa sa k nej povýšenecky. Tvrdila, že potrebovala nové rifle, nakoľko má dvoje, ktoré sú opotrebované a muselo ho presviedčať dlhšiu dobu, aby jej kúpil nové. Otec jej zakazuje nosiť bundu, ktorú jej kúpila matka. Povedal jej, že keď odíde od neho skôr, ako sa uzavrie súd, matka nebude trestne stíhaná a on chce, aby bola policajtmi zadržaná. Záverom je uvedené, že keď otcovi povedala, že chce od neho odísť, povedal jej, že sa na to teší, ale keď bude s matkou na ulici a nebude mať čo jesť, tak mu nemá prísť vyklopávať na dvere, že si ju k sebe nezoberie. Konštatovala, že otec si myslí, že je dokonalý, neprizná si chybu.
6. Na odvolacom pojednávaní otec potvrdil, že maloletá W. sa od 03. 10. 2016 nachádza v starostlivosti svojej matky, jej rozhodnutie rešpektuje a vzhľadom na oboznámené nové okolnosti uviedol, že na podanom návrhu zo dňa 23. 12. 2015 netrvá a tento berie späť.
7. Matka maloletej, ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu otcom súhlasili.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 24 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) rozhodol o späťvzatí návrhu otca zo dňa 23. 12. 2015 v súlade s § 370 ods. 1, 2 CSP tak, že späťvzatie návrhu otca pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, keď matka, ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu vyjadrili súhlas.
9. Podľa § 370 Civilného sporového poriadku (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
10. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré upravuje dispozitívne úkony účastníka, ktorými môže účastník disponovať podaným návrhom, odvolací súd, vzhľadom na späťvzatie
návrhu otca zo dňa 23. 12. 2015 na odvolacom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2016, postupoval v zmysle § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie návrhu otca pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 1. júna 2016 zrušil a konanie zastavil.
11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).