Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-43-2015.pdf
PDF · 123.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/43/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: U. M., U.. XX.XX.XXXX, R. T., R. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Benčurom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 41, proti žalovaným: 1/ G.. H. V., U.. X.X.XXXX, R. D., G. XXXX/XX, 2/ G.. H. V., E..A..O.., E. E. D., G. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.2.2014 pod č. k. 20C/203/2009-307, takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobkyne, ktorým žiadala uloženie povinnosti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť jej sumu 38.859,67 eur s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že dňa 4.12.2006 bola žalobkyňa ošetrená v gynekologickej ambulancii žalovanej pre meškajúcu menštruáciu a podozrenie, že sa jedná o tehotenstvo. Tehotenstvo potvrdené nebolo, nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie. V dňoch 24.1.2007 a 28.5.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v gynekologickej ambulancii žalovanej. Dňa 28.5.2007 s negatívnym palpačným nálezom bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa 11.12.2007 bola opätovne vyšetrená v ambulancii žalovanej palpačne pre 16-dňové trvajúce krvácanie s negatívnym nálezom a dňa 12.12.2007 bol jej vykonaný krvný obraz s hodnotami, ktoré svedčili o výraznej anémii a napriek tomuto zisteniu nebola hospitalizovaná a bola u nej zahájená hormonálna liečba bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa 22.12.2007 bola hospitalizovaná v Nemocnici D., K..E.., a z dôvodu anémie III. stupňa jej bola poskytnutá transfúzia na kompenzáciu straty krvi. Súčasne bol u nej konštatovaný tumor maternice a následne ultrazvukovým vyšetrením tumor malej panvy. Dňa 4.1.2008, po stabilizácii stavu, bolo u nej vykonané operačné odstránenie maternice s ponechaním čípku a vaječníkov. Po podnete podanom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tento úrad prípisom zo dňa 11.3.2008 č. XXXX/ XXXX-XXX konštatoval, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., pretože zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Vzhľadom na nález po prijatí dňa 22.12.2007, ktorým bola diagnostikovaná myomatózna maternica, má žalobkyňa za to, že túto diagnózu bolo možné diagnostikovať už počas vyšetrení dňa 4.12.2006, 24.1.2007, 28.5.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým vyšetrením, ktoré by myóm ľahko identifikovalo. Preto je toho názoru, že žalovaná na základe nesprávnych záverov vyšetrení a bez ultrazvukového vyšetrenia nesprávne stanovila diagnózu a premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice. Teda pri správnom palpačnom vyšetrení a s ultrazvukovým vyšetrením bolo možné včas diagnostikovať ochorenie a vykonať chirurgický zákrok, ktorým by bola maternica zachovaná. Čo sa týka výšky uplatnenej náhrady, z titulu bolestného si žalobkyňa uplatnila náhradu v
sume 1.494,60 eur za 120 bodov á 12,46 eur. Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila nárok na sumu 37.365,07 eur ako náhradu za 1 200 bodov á 12,46 eur (14.946,03 eur), zvýšenie o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., zvýšenie o 50 % podľa § 5 ods. 5 toho istého zákona, pričom bolestné zodpovedá operačnému odstráneniu maternice a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU“) zdôvodnila tým, že v mladom veku sa v dôsledku amputácie maternice stala neplodnou, čo ju obmedzilo vo výbere životného partnera a tým psychicky trpí. Navyše jej na bruchu ostala veľká jazva. Príslušenstvo vo forme úroku z omeškania si uplatnila odo dňa doručenia výzvy žalovanej na plnenie.
3) Podaním zo dňa 19.11.2012 žalobkyňa vzala návrh voči žalovanej v 1. rade - fyzickej osobe späť.
4) Žalovaná v 2. rade žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietala predovšetkým nedostatok základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu s poukázaním na skutočnosť, že dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho úkonu ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovanej má žalobkyňa. Žalobkyňa svoj návrh opiera výlučne o rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „ÚDZS“), ktorý konštatoval, že žalovaná nepostupovala v danom prípade diagnosticky a terapeuticky správne. Napriek tomu, že proti rozhodnutiu ÚDZS nebol podaný opravný prostriedok, má za to, že tento úrad nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Tento zákon uvádza, že vláda Nariadením vydá zoznam zdravotných výkonov ako súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonajú pri jednotlivých chorobách uvedených v prílohe č. 1. V zmysle konštatovaných ustanovení tohto ustanovení teda zdravotný výkon nie je imaginárna jednotka poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale je to nariadením vlády určený zdravotný výkon, ktorý je povinný poskytovateľ pri jednotlivých diagnózach vykonať. V zmysle uvedenej právnej úpravy iba týmto Nariadením určené zdravotné výkony je možné považovať za správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, avšak od účinnosti zákona zoznam zdravotných výkonov vládou SR vydaný nebol. Zákon vyhradil právomoc určiť zdravotné výkony a toto oprávnenie nemá ani úrad, ani jeho odborný konzultant. Absenciu právneho predpisu tak nemožno nahradiť úvahou úradu. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by prípadné porušenie povinnosti malo vplyv na jej zdravotný stav, teda predovšetkým nepreukázala, že v dňoch 4.12.2006, 24.1.2007 a 28.5.2007 už bola postihnutá chorobou, a teda či by ultrazvukové vyšetrenie túto chorobu identifikovalo. Nepreukázala tiež, či by aj v prípade pozitívneho nálezu v uvedených termínoch a predovšetkým dňa 11.12.2007 a 12.12.2007 by bol priebeh ochorenia iný, teda či by následok nebol rovnaký. Nie je možné objektívne zistiť ani čas vzniku ochorenia, jeho priebeh, ani rozsah nevyhnutného zdravotného výkonu a rovnako nie je možné stanoviť prípadný dopad na spoločenské uplatnenie žalobkyne spočívajúce v schopnosti plodiť deti a vynosiť ich. Popísala štatistické údaje neplodnosti manželstiev a súčasne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, či netrpela neplodnosťou, nebola preukázaná jej schopnosť otehotnieť, vynosiť plod a porodiť dieťa, teda nebol preukázaný následok uvádzaný v žalobe. Ani v prípade včasnej diagnostiky ochorenia a výkonu nie je zrejmé, či by tzv. vylúpnutím myómu, teda druhou formou odstránenia nádoru, bola u žalobkyne zachovaná schopnosť donosiť plod a porodiť života schopné dieťa, a to s ohľadom na skutočnosť, že myóm rástol v stene maternice. S ohľadom na jeho umiestnenie je otázne, či by stena maternice bola schopná regenerácie do tej miery, že by bola zachovaná schopnosť žalobkyne vynosiť plod. K otázke zavinenia sa vyjadrila tak, že zdravotnú starostlivosť žalobkyni poskytovala v rozsahu odporúčanom dostupnou odbornou literatúrou a odbornou praxou. Vzhľadom na absenciu zoznamu zdravotných výkonov a tiež na skutočnosť, že všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje ultrasonografický prístroj ako povinné vybavenie gynekologickej ambulancie, vykonanie ultrazvukového vyšetrenia závisí od úvahy ošetrujúceho lekára.
5) Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď uviedol, že s prihliadnutím na rozhodnutie ÚDZS je možné, že k vzniku nároku žalobkyne došlo, avšak je potrebné rozhodujúce otázky posúdiť príslušným znalcom. Ďalej uviedol, že v rámci trestného konania boli spracované tri znalecké posudky, ktoré vykazujú odlišné závery. Znalecký posudok vypracovaný organizáciou W..E. je síce z formálnej stránky znaleckým posudkom znaleckej organizácie, avšak prakticky bol spracovaný len znalkyňou ad hoc G.. K. R., pretože ďalší znalci nie sú znalcami v odbore gynekológia. Prvý znalecký posudok v trestnom konaní spracoval G.. C. D., druhý znalecký posudok G.. U. W., avšak z formálneho hľadiska ani jeden z nich nespĺňa kritéria znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom, kedy sa na riešení sporných otázok podieľajú viacerí odborníci v danej oblasti. Poukázal na to, že z hľadiska odbornej príslušnosti sa najbližším javí znalecký posudok G.. U. W., a to vzhľadom na jej subšpecializáciu na odbor pediatrická gynekológia, a to s ohľadom na vek žalobkyne
v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovanou. Uvedená znalkyňa ako jediná zohľadnila komplexne všetky špecifiká spojené s mladým vekom žalobkyne a tomu prislúchajúcimi hormonálnymi zmenami a východiska, na základe ktorých posudok vyhotovila, aj tretí znalecký posudok W..E., hodnotí ako správne. Predpokladala vznik a nárast myómu za obdobie šiestich mesiacov spätne od jeho diagnostikovania. Zároveň poukázala na nedostatok základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť. Navrhla prípadne vykonať ďalšie znalecké dokazovanie minimálne troma znalcami, pretože neexistuje žiaden znalecký ústav, ktorý by mohol spracovať znalecký posudok, avšak prípadne ustanovení znalci musia mať prax a špecializáciu v odbore pediatrickej gynekológie.
6) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 423, § 444 a § 415 Obč. zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Argumentácia žalovanej v konaní spočíva v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vychádzala z diagnostikovaných zdravotných problémov žalobkyne v čase výkonu jednotlivých vyšetrení, a nebol teda dôvod ani spôsob zabezpečovať ďalšie zdravotné výkony, navyše, ak neexistuje jednotný záväzný predpis výkonov. Pokiaľ je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, je na žalovanom, aby sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, zbavil. To znamená, že žalovaný musí preukázať, že existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne možné za daných okolností požadovať. S poukazom na argumentáciou žalovanej možno konštatovať, že z tvrdení žalobkyne nevyplynulo, že by svoje povinnosti žalovaná porušila vedome a s prihliadnutím na konkrétnu zákonnú povinnosť. Je zrejmé, že žiadna zákonná povinnosť vzhľadom na absenciu právneho predpisu neexistuje. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalovaná si nepočínala tak, že by porušila povinnosť uloženú jej v ust. § 415 Obč. zákonníka, a z porušenia tejto povinnosti jej teda nevznikla, ani nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví či majetku, tak nevznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zákonníka. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na existenciu rozhodnutia ÚDZS, v tomto smere poukázal na ust. § 135 O.s.p., s tým, že rozhodnutie úradu konštatovalo porušenie povinností, avšak neobsahuje konkrétne odôvodnenie, z ktorého by súd mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať.
7) V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenia a predpoklady vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu fyzických alebo právnických osôb v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/144/2008 a uzavrel, že spôsobenie škody žalobkyni a príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti (protiprávnym konaním) žalovanou a vzniknutou škodou nebolo v tomto konaní preukázané. V tomto smere poukázal na znalecké posudky vypracované v rámci trestného konania, ktoré taktiež nepreukázali porušenie povinnosti zo strany žalovanej, v dôsledku čoho bola aj v trestnom konaní spod obžaloby oslobodená. Nesplnenie tzv. dôkaznej povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. má za následok neúspech v spore. Pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie právnej povinnosti, naopak, žalovaná preukázala, že neexistuje právny predpis, v zmysle ktorého by bolo možné konštatovať porušenie jej povinnosti, návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak, aby žalovaná bola zaviazaná na úhradu sumy 38.859,67 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.10.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia. So skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu sa nestotožňuje. Je nesporné, že ÚDZS, pobočka D., vykonal u žalovanej dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti so zameraním na jej správnosť. Rozhodnutím č. Q. zo dňa 7.8.2008 bola žalovanej uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk a zároveň povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Úrad dospel na základe záverov vykonaného dohľadu k záveru, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Porušenie citovaného ustanovenia, podľa právoplatného rozhodnutia úradu, spočíva v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
maloletej pacientke (žalobkyni) zo strany ošetrujúcej lekárky na gynekologickej ambulancii nebolo realizované ultrasonografické vyšetrenie, palpačné vyšetrenia boli nesprávne zhodnotené a vzhľadom na ťažkú anémiu pacientky bola nesprávne zvolená liečebná metóda tzv. hormonálna kyretáž, čím nebol zabezpečený správny diagnostický a liečebný postup. Vzhľadom na nález pri prijatí dňa 22.12.2007, kedy bola diagnostikovaná obrovská myomatózna maternica, ktorá vypĺňala celú malú panvu a siahala až 3-4 prsty pod pupok, čo potvrdil aj operačný nález a histologický výsledok, možno predpokladať, že počas vyšetrení v dňoch 4.12.2006, 24.1.2007, 28.5.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 bolo možné diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým vyšetrením, kde vzhľadom na veľkú hustotu tkaniva možno myóm maternice v ultrazvukovom obraze ľahko identifikovať. Žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytla zdravotnú starostlivosť správne tým, že: a./ nerealizovala ultrasonografické vyšetrenie, b./ palpačné vyšetrenia nesprávne zhodnotila, c./ nesprávne zvolila liečebnú metódu tzv. hormonálnu kyretáž, d./ nezabezpečila správny diagnostický a liečebný postup, e./ nesprávne stanovila diagnózu, f./ premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice.
Teda žalovanou vykonaný diagnostický a terapeutický postup v danom čase bol nedostatočný (non lege artis). Ďalej poukázala na ust. § 135 O.s.p., a to v tej súvislosti, že žalovaná sa dopustila správneho deliktu a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Z označeného rozhodnutia mal súd vychádzať aj pri svojom rozhodovaní.
10) V zmysle § 2, ods. 1, 9, 10, § 4 ods. 3 a § 98 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, žalobkyňa uviedla, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zákonom vymedzená legálna definícia neukladá možnosť, ale povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonať všetky zdravotné úkony na určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby uzdravenia osoby, alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Teda v trestnom konaní a konaní o náhrade škody sa posudzovali iné porušenia povinnosti, t.j. v trestnom konaní sa posudzovalo porušenie povinnosti pôvodnej žalovanej v 1. rade ako fyzickej osoby, ošetrujúcej lekárky z hľadiska trestného práva a nie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, teda terajšieho jediného žalovaného z hľadiska občiansko-právnej zodpovednosti. Jej výhrada taktiež smeruje na odkaz súdu na oslobodenie spod obžaloby pôvodnej žalovanej v 1. rade. K jej oslobodeniu mal dôjsť, podľa vedomosti žalobkyne, až po vyhlásení rozsudku v spore o náhradu škody, a to v priebehu mesiaca apríl 2014 (konanie vedené na Okresnom súde D. pod sp. zn. 6T/107/2013). Pre prípad, ak by odvolací súd nezmenil napadnutý rozsudok v zmysle jej odvolacieho petitu, žiadala alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
11) Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 16.3.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukázal na v trestnom konaní vypracované tri znalecké posudky, pričom z hľadiska zohľadnení všetkých aspektov a špecifík daného prípadu sa javí ako obsahovo najkomplexnejší znalecký posudok G.. U. W.. Aj v samotnom znaleckom posudku organizácie W..E. sa uvádza, že menovaná znalkyňa vo svojom posudku veľmi kvalifikovane vysvetľuje najčastejšie príčiny gynekologických ťažkostí a nepravidelného krvácania u adolescentov, ako aj ich správnu liečbu. Menovaná znalkyňa postup žalovanej pri vyšetreniach žalobkyne označila za správny. Teda neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaná pri jej vyšetreniach nepostupovala správne. Ak v podanom odvolaní uviedla, že možno predpokladať, že počas vyšetrení v dňoch 4.12.2006, 24.1.2007, 28.5.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 bolo možné diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení alebo najmä ultrazvukovým vyšetrením, takýto predpoklad zo znaleckého posudku G.. W. nevyplýva. Znalkyňa predpokladala vznik myómu rýchlym tempom a jeho nárast za obdobie šesť mesiacov spätne od jeho diagnostikovania. Vzhľadom na toto predpokladané obdobie vzniku a nárastu myómu sa tento ešte nevyskytoval pri vyšetreniach a návštevách žalobkyne u žalovanej v 4.12.2006, 24.1.2007 a 28.5.2007. Teda nemožno predpokladať, že pri týchto vyšetreniach by tento myóm mohol byť diagnostikovaný. V tomto smere nie je ani daná príčinná súvislosť s utrpenou škodou. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že žalobkyňa mala v tom čase len nepravidelnú menštruáciu a nie predĺžené a silné krvácanie, čo je bežným javom u žien v jej veku. Iné príznaky sa u nej nevyskytli. Následne navštívila žalovanú až 11.12.2007,
teda po uplynutí obdobia viac ako šesť mesiacov a prvýkrát so sťažnosťou na predĺžené krvácanie. Teda po uplynutí obdobia, v ktorom pravdepodobne došlo k vzniku a nárastu myómu. Je predpoklad, že ak by splnila pokyn žalovanej a navštívila ju aj v nasledujúci deň, bola by riadne stanovená správna diagnóza, pretože žalovaná už mala výsledky vyšetrenia krvi a liečba žalobkyne tak mohla začať skôr ako dňom 22.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že pri zohľadnení všetkých aspektov a špecifík a prípadu neexistuje príčinná súvislosť medzi správnosťou či nesprávnosťou postupu žalovanej a škodou žalobkyne.
12) Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 7.4.2015 taktiež žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, keď uviedla, že žalobkyňa odvolanie opiera o záver ÚDZS bez toho, aby preukázala základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V konaní pred prvostupňovým súdom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jej konaním a poškodením zdravia žalobkyne. V konaní neboli zo strany žalobkyne predložené žiadne dôkazy, ktorými by preukázala príčinnú súvislosť medzi jej konaním a následkom na zdraví spočívajúcom v odstránení maternice. Svoj návrh opierala o znalecký posudok G.. C. D. zo dňa 3.3.2009, pričom tento znalecký posudok súd ako dôkaz nepripustil, pretože tento bol spracovaný pre účely trestného konania. Menovaný znalec bol vypočutý v trestnom konaní pred Okresným súdom D. pod sp. zn. 6T/107/2013, keď uviedol, že v odbornej literatúre sa uvádza, že takýto typ myómu pri takomto veku pacientky je extrémne raritný. Určite by žiaden lekár, ak by k nemu prišla pacientka ako U. M., nemyslel by, že v takomto veku môže mať pacientka takýto myóm. Ako dôkaz bol vykonaný v trestnom konaní znalecký posudok G.. W., ktorá na pojednávaní dňa 28.4.2014 uviedla, že v konkrétnom prípade by tento typ liečby (hormonálna liečba) bol iluzórny a v konečnom prípade by to skončilo tak, ako to skončilo. Ďalej uviedla, že počas hospitalizácie v D. došlo ku kyretáži dutiny maternice za účelom zastavenia krvácania. Histológia preukázala, že išlo o krvácanie, ktoré mohlo byť v podstate z dvoch príčin, a to jednak z poruchy nezrelosti vaječníkov, čo spôsobovalo viac estrogénov a následne rýchly rast myómu, ktorý bol prekážkou zastavenia krvácania. Operačný zákrok bol v danom prípade jediný možný zákrok, ktorý pripadal do úvahy, a to s prihliadnutím na nález tak, ako bol popísaný operátorom. Tá zdravá svalovina podľa tohto nálezu bola tak tenká, že nebola schopná rekonštrukcia. V trestnom konaní nebol vykonaný ako dôkaz znaleckým posudkom W..E., a to z dôvodu jeho spracovania v rozpore so zákonom. V trestnom konaní vypovedal svedok G.. H. R., primár gynekologického oddelenia, ktorý viedol operačný zákrok žalobkyne. Na otázku obhajcu, či v danom prípade pripadalo do úvahy i vylúpenie myómu z tela maternice, uviedol, že v danom prípade určite nie, pretože vzhľadom na typ tumoru to nebolo možné, navyše, tento, bol tzv. zmäknutý difúzne centrálne rastúci myóm, ktorý doslova zničil celú svalovú vrstvu tela maternice. V trestnom konaní na pojednávaní dňa 23.4.2015 svedkyňa G.. M., ktorá vykonala operačný zákrok, na otázku obhajcu, či by bolo možné o dva týždne skôr vykonať vylúpenie myómu z tela maternice uviedla, že určite nie. V danom prípade tumor a maternica tvorili jednu masu, pri ktorej sa nedalo identifikovať, čo je tumor a čo je maternica, a nedalo sa to odlúpnuť. Nakoniec, Okresný súd D. v trestnom konaní žalovanú spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že trestný súd posudzoval iné porušenie povinnosti. Žalovaná je jediným zamestnancom žalovaného v postavení lekára, je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Záverom žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 309,81 eur.
13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal odvolanie žalobkyne podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobkyne bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
14) Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa žalobkyňa domáhala jeho preskúmania, a dospel k záveru, že jej odvolanie je v podstate dôvodné. Predmetom konania je nárok žalobkyne, ohľadom ktorého je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Teda je na žalovanom, aby sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, zbavil. To znamená, že musí preukázať, či existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne možné za daných okolností požadovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uzavrel, že z tvrdení
žalobkyne nevyplynulo, že by žalovaná svoje povinnosti porušila vedome a s prihliadnutím na konkrétnu zákonnú povinnosť. Je zrejmé, že žiadna zákonná povinnosť vzhľadom na absenciu právneho predpisu neexistuje, a teda nemal za preukázané, že žalovaná si nepočínala tak, že by porušila povinnosť uloženú jej v ust. § 415 Obč. zákonníka a s porušením tejto povinnosti jej teda nevznikla a ani nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví či majetku, tak nevznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka.
15) V súvislosti s dôvodmi odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keďže sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s ustanovením § 135 O.s.p..
16) Podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
17) Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy je administratívnym aktom a ak bol tento akt riadne vydaný, nemôže podliehať obsahovému preskúmaniu súdom; súd z tohto posudku (rozhodnutia) pri svojom rozhodovaní musí vychádzať. Taktiež, ak takýmto rozhodnutím bola uložená pokuta, súd z tohto rozhodnutia taktiež vychádza. Podľa zaužívanej judikatúry súd nie je v občianskom súdnom konaní viazaný oslobodzujúcim trestným rozhodnutím, teda rozhodnutím o tom, že napr. trestný čin nebol spáchaný.
18) Z rozhodnutia ÚDZS, pobočka D., zo dňa 7.8.2008 pod č. Q. (č. l. 113) vyplýva, že týmto rozhodnutím bola uložená pokuta žalovanej vo výške 100.000,- Sk a zároveň úrad jej uložil povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, a to konkrétne spoločnosti: G.. H. V., E..A..O.., E. E. D., Z.. G. XXXX/XX. Vo výroku tohto rozhodnutia sa ďalej uvádza, že bolo vydané podľa § 50 ods. 2 písm. a/, ods. 6, § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke U. M., U.. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXX, v období od 4.12.2006 do 22.12.2007 v Gynekologickej ambulancii na R. Z. Č.. XXX/XX, D.. Keďže spoločnosť žalovanej opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nepodala, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Obaja účastníci konania na odvolacom súde zhodne potvrdili, že pokuta zo strany žalovanej bola v plnej výške uhradená.
19) V odôvodnení označeného rozhodnutia úrad, okrem iného, konštatuje, že ošetrujúca lekárka G.. H. V. nepostupovala v prípade maloletej pacientky diagnosticky a terapeuticky správne. V diagnostike neboli využité všetky dostupné možnosti, a to najmä ultrasonografické vyšetrenie, ktoré ošetrujúca lekárka nerealizovala ani pri jednej návšteve pacientky napriek udávaným ťažkostiam (vynechanie menštruácie, nepravidelný menštruačný cyklus, pretrvávajúce krvácanie). Táto skutočnosť sa javí o to závažnejšia, že ošetrujúca lekárka disponuje týmto prístrojom priamo v ambulancii a USG vyšetrenie v súčasnosti patrí medzi základné diagnostické metódy v gynekológii, ktoré sa realizujú v prvej línii. Práve realizácia tohto vyšetrenia mohla prispieť k včasnému diagnostikovaniu tumoru maternice, a to v čase, kedy by sa mohla uplatniť konzervatívna liečba, resp. operačný postup so zachovaním maternice. Zároveň je nutné uviesť, že ošetrujúca lekárka vychádzala pri svojom postupe z nesprávnych záverov palpačných vyšetrení, pričom vzhľadom na neskorší nález sa možno aj dôvodne domnievať, že tieto vyšetrenia neboli vôbec realizované.. Správny orgán sa opiera o skutočnosť, že ak dňa 22.12.2007 bol pri vstupnom vyšetrení k hospitalizácii maloletej pacientky na gynekologickom oddelení diagnostikovaný masívny tumor, ktorý vyplňoval celú panvu i Douglasovu dutinu a siahal až 3-4 prsty pod pupok, tak vychádzajúc z patogenézy ochorenia nie je možné, aby naozaj zrealizovaný a správne zhodnotený palpačný nález G.. V. zo dňa 11.12.2007 bol negatívny. Takto je možné spochybniť aj palpačný nález z 28.5.2007. Zároveň správny orgán konštatoval, že ošetrujúca lekárka nepostupovala správne ani v prípade ordinovanej terapie, a to formou tzv. hormonálnej kyretáže. Nevhodnosť zvolenej liečebnej metódy spočíva v tom, že túto
liečbu sprevádza pomerne silné krvácanie z hormonálneho spádu, čo v danom prípade vzhľadom na udávané a objektívne zistené ťažkosti pacientky (krvácanie pretrvávajúce 16 dní, objektívne zistené stredne silné krvácanie, udávanú slabosť a únavu) nebolo žiadúce. Zároveň bola táto liečba ošetrujúcou lekárkou ordinovaná bez vedomostí aktuálnych hodnôt krvného obrazu, pulzu a krvného tlaku pacientky. Odber na vyšetrenie krvného obrazu bol zrealizovaný až na druhý deň (12.12.2007) po zahájenej liečbe, pričom boli objektívne zistené hodnoty (hemoglobín 71 g/1 a HTK 0,258), svedčiace pre výraznú anémiu pacientky. Správny orgán je zároveň toho názoru, že pri dostatočne venovanej pozornosti subjektívne udávaným ťažkostiam pacientky dňa 11.12.2007, nebolo možné ani klinicky prehliadnuť anémiu u mladého dievčaťa, ktoré okrem dlhodobého krvácania udávalo slabosť a únavu. Správny orgán bral do úvahy aj skutočnosť, že pacientka sa dňa 13.12.2007 nedostavila na plánovanú kontrolu, preto účastník konania nemohol ovplyvniť ďalší vývoj ochorenia a odporučiť okamžitú hospitalizáciu pacientky. Táto skutočnosť však nemá vplyv na vyššie vytýkané nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za zdravotnú starostlivosť poskytovanú do 12.12.2007. Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne preukázané, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. V tejto súvislosti správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že ošetrujúca lekárka nevykonala všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zároveň je toho názoru, že v prípade, že by zo strany ošetrujúcej lekárky bolo včas realizované ultrasonografické vyšetrenie, bolo by možné diagnostikovať rastúci tumor maternice ešte v dobe, počas ktorej sa mohla upraviť konzervatívna, resp. miniinvazívna liečba so zachovaním maternice. Zároveň má za to, že zvolená terapia, vzhľadom na ťažkú anémiu pacientky, nebola vhodná, a jej prípadná aplikácia sa mala začať až po zistení objektívnych hodnôt krvného obrazu. Toto konanie, resp. opomenutie účastníka konania považuje správny orgán za závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti s trvalým následkom na zdravie maloletej pacientky. Teda správny orgán má za to, že pokuta v uloženej výške primerane zohľadňuje závažnosť a povahu zistených nedostatkov a nemá likvidačný charakter.
20) Odvolací súd prípisom zo dňa 16.6.2016 (č. l. 367) si vyžiadal správu od ÚDZS, pobočka D., na zistenie, či vytknuté porušenie povinnosti G.. V. (jedinej zamestnankyne žalovanej spoločnosti) ohľadom zdravotnej starostlivosti o maloletú, má príčinnú súvislosť so škodou, ktorá mala vzniknúť žalobkyni v súvislosti s dôvodmi podanej žaloby, a to v náväznosti na konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Úrad vo vyjadrení zo dňa 30.6.2016 (č. l. 371), okrem iného, odvolaciemu súdu oznámil, že v tomto prípade neskúmal príčinnú súvislosť medzi pochybením poskytovateľa v zdravotnej starostlivosti a jeho následkom, ale hodnotil jednotlivé zdravotné výkony, ktoré boli realizované, ich postupnosť, včasnosť a správnosť, ako aj hodnotil, ktoré výkony realizované boli, ale vzhľadom na zdravotný stav pacientky v rámci diagnostiky a terapie vykonané mali byť. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že na jednej strane je vytknuté konkrétne pochybenie lekárky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane v uvedenom vyjadrení správny orgán uvádza, že pri určovaní výšky pokuty bral do úvahy zákonom dané atribúty, a to závažnosť zistených nedostatkov a ich následok. Predsa následkom nesprávneho postupu ošetrujúcej lekárky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola amputácia maternice, z dôvodu čoho sa žalobkyňa stala neplodnou. V tom si rozhodnutie správneho orgánu o uložení poriadkovej pokuty s jeho vyjadrením zo dňa 30.6.2016 rozporuje, čo je z jeho strany alibistické.
21) Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z troch znaleckých posudkov vykonaných v súvislosti s trestným konaním. Vzhľadom na zistenia ÚDZS v rozhodnutí o uložení pokuty, nič nebránilo okresnému súdu nariadiť znalecké dokazovanie v tomto občiansko-právnom konaní iným znalcom z príslušného odboru a odvetvia, a následne z neho vychádzať pri rozhodovaní o nároku žalobkyne. Pritom posúdenie, či medzi konaním žalovanej a následkom - škodou vzniknutou na zdraví žalobkyne existuje príčinná súvislosť, prináleží na základe vykonaného dokazovania súdu.
22) Keďže v tejto súvislosti súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobkyne je v tomto štádiu konania predčasné. Preto nezostávalo odvolaciemu súdu
nič iné, iba zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
23) O trovách odvolacieho konania vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nich rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci.
24) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).