Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-137-2016.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Subarea
15Cob/137/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Juraj Y., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, v konaní zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanému: KOMPOZITUM s. r. o., Dopravná 3A, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 112 146, v konaní zastúpený: SCHUBERT & partners, s. r. o., Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, o zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/35/2016-87 zo dňa 17.08.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/35/2016-87 zo dňa 17.08.2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému zákaz uzavrieť zmluvu o predaji podniku a prijímať rozhodnutia smerujúce k predaju podniku a zákaz nehnuteľnosti v kat. úz. Topoľčany, zapísané na LV č. XXXX ako parc. č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2676 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 903 m2 spolu s výrobnou administratívnou budovou sup. č. XXXX na parc. č. XXXX/ X a prístavbu haly súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X predať, darovať, zameniť, prenajať alebo zaťažiť záložným právom.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia svojej účasti v spoločnosti KOMPOZITUM, s. r. o. Topoľčany (žalovaný), pričom v uvedenej veci doposiaľ nebolo nariadené pojednávanie, žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva, že so žalobou nesúhlasí, a preto súd o dôvodnosti žaloby na zrušenie účasti spoločníka bude môcť rozhodnúť až po vykonanom dokazovaní. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž umožňuje spoločníkovi obchodnej spoločnosti podať na súd návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by žalobe vo veci samej bolo vyhovené a zo strany žalovaného by boli urobené kroky smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, ohrozilo by to prípadné vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi a tým aj prípadnú exekúciu, čím je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie mal z predložených dokladov preukázané, že žalovaný robí kroky smerujúce k predaju podniku, čoho dôkazom je mimoriadne valné zhromaždenie zvolané na deň 19.08.2016, ktorého programom bolo aj rozhodovanie o predaji podniku a o schválení zmluvy o predaji podniku, pričom z obsahu spoločenskej zmluvy vyplýva, že valné zhromaždenie môže rozhodnúť o predaji podniku alebo jeho časti prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov a pokiaľ by sa žalobca uvedeného valného zhromaždenia aj zúčastnil a vyslovil by nesúhlas s predajom podniku, valné zhromaždenie by mohlo schváliť predaj podniku napriek tomuto nesúhlasu. V prípade predaja podniku by však bolo ohrozené
právo žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ak by tento bol úspešný v konaní o zrušenie svojej účasti ako spoločníka v obchodnej spoločnosti, čím by bola ohrozená aj prípadná exekúcia smerujúca k uspokojeniu jeho nároku, v dôsledku čoho bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa náležitosti požadované zákonom, keďže žalobcom uvedené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že bude ohrozená exekúcia. Uviedol, že zaslanie pozvánky na valné zhromaždenie nepredstavuje bezprostredne hroziacu ujmu a žalobca uvedením tejto skutočnosti vôbec neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Pozvánka na valné zhromaždenie nepredstavuje konanie žalovaného, ktorým by zmenšoval svoj majetok. Žalovaný následne zaslal žalobcovi list zo dňa 17.08.2016, v ktorom ho upovedomuje, že mimoriadne valné zhromaždenie sa dňa 19.08.2016 konať nebude. Z uvedeného vyplýva, že dôvod na vydanie neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku odpadol. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré takmer v celom rozsahu kopíruje dôvody uvedené žalobcom v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal ani to, že by žalovaný robil kroky k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko samotná pozvánka na valné zhromaždenie takýmto krokom nie je. Žalovaný tiež poukázal na to, že nárok žalovaného na vyplatenie vyrovnávajúceho podielu ešte nevznikol a otázka jeho vzniku je sporná, preto ešte nemožno uvažovať o tom, že by došlo k zmareniu exekúcie, keď neexistuje právny dôvod na jej uskutočnenie, t. j. pohľadávka nielenže nevnikla, ale aj jej možný budúci vznik je sporný. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca nijako nepreukázal, že by žalovaný v budúcnosti dobrovoľne a v určitej lehote neplnil a že žalovaný nebude mať dostatok majetku na vyplatenie žalobcovho nároku, alebo že by v dôsledku predaja majetku alebo jeho časti žalovaný nemal dostatok prostriedkov na uhradenie vyrovnacieho podielu. S poukazom na uvedené opätovne namietal, že sa súd nezaoberal skutočnosťou, či naozaj boli zo strany žalovaného urobené kroky k zmenšeniu majetku žalovaného, ktoré by ohrozili prípadné vyplatenie vyrovnacieho podielu, na vyplatenie ktorého mu nárok ešte nevznikol a podľa názoru žalovaného ani nevznikne. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil alebo ho zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 24.06.2016 domáhal voči žalovanému zrušenia svojej účasti v spoločnosti KOMPOZITUM, s. r. o. Topoľčany z dôvodu, že jeho podiel spoločníka na výške základného imania predstavuje 41 %, pričom ďalším spoločníkom je T.. A. C., O.., ktorého podiel na základnom imaní predstavuje 59 % a z tohto titulu dlhodobo nemá žiadny vplyv na chod spoločnosti a nevie zabrániť ani takým rozhodnutiam, ktoré podľa jeho názoru spoločnosť poškodzujú a ktoré sú podľa jeho názoru na hrane alebo za hranou zákona. Z uvedeného dôvodu od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti naďalej zotrval a domáha sa zrušenia svojej účasti v spoločnosti rozhodnutím súdu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je dlhodobo a riadne fungujúcou a úspešnou spoločnosťou, pričom žalobca sa ako spoločník riadne podieľal na jej chode a doteraz nemal žiadne námietky s jej riadením, v dôsledku čoho nie sú dané dôvody na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že žalobca sa doposiaľ riadne zúčastňoval všetkých valných zhromaždení, na ktorých sa hlasovalo podľa spoločenskej zmluvy a svoje právo využil aj na valnom zhromaždení konanom dňa 27.01.2016, kedy hlasoval proti návrhu uznesenia o nevyplatení dividend a neposkytnutí pôžičiek spoločníkom. Je pravdou, že na valnom zhromaždení nebola schválená účtovná závierka za rok 2015, ktorá však ani nebola predmetom schvaľovania a keďže medzičasom vzniklo podozrenie, že táto závierka bola vypracovaná chybne, bude potrebné vypracovať opravenú účtovnú závierku za rok 2015. Účtovné doklady boli v rámci policajného vyšetrovania odnesené, preto opravenú účtovnú závierku nie je možné vypracovať. Dňa 27.04.2016 bola žalobcovi predložená písomná výpoveď z pracovného pomeru, ktorú odmietol prevziať, avšak existenciu skončenia pracovného pomeru nie je možné spájať so skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti. Žalobca dňa 19.07.2016 podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému uzavrieť zmluvu o predaji podniku a prijímať rozhodnutia smerujúce k
predaju podniku a zároveň zákaz žalovanému, aby nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti uznesenia, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, tento predal, daroval, zamenil, prenajal alebo zaťažil záložným právom. Svoj návrh odôvodnil tým, že zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti je spojené so vznikom nároku spoločníka na vyrovnávací podiel, pričom v dôsledku konania žalovaného vznikla u neho dôvodná obava, že ak žalobe o zrušenie účasti spoločníka bude vyhovené, tak krokmi, ktoré robí žalovaný, sa zásadným spôsobom sťaží uplatnenie jeho nárokov na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, prípadne ovplyvní výška vyplácanej sumy. Uviedol, že listom zo dňa 10.06.2016 ho žalovaný pozval na mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, ktorého programom mala byť voľba nového konateľa a listom zo dňa 07.07.2016 ho žalovaný pozval na ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 19.08.2016 a dôvodom jeho zvolania podľa programu bolo rozhodovanie o predaji podniku a rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku. Ani na jednom zo zvolaných valných zhromaždení nemá byť podľa programu prejednaná účtovná závierka za rok 2015, a preto je otázne, z čoho bude žalovaný vychádzať pri dojednávaní kúpnej ceny podniku. Podľa žalobcu je zvolanie mimoriadnych valných zhromaždení reakciou žalovaného na podanú žalobu o zrušenie jeho účasti v spoločnosti a toto konanie má jediný cieľ, a to poškodiť ho ako spoločníka na jeho majetkových právach, pretože valné zhromaždenie môže schváliť predaj podniku jednoduchou väčšinou prítomných spoločníkov a takémuto rozhodnutiu by nedokázal zabrániť ani v prípade, že sa valného zhromaždenia zúčastní a bude hlasovať proti navrhovanému opatreniu. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo dostatočne odôvodnené, odvolací súd uvádza, že prípadným nevýhodným predajom podniku žalovaného alebo nerentabilným nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami by sa znížila hodnota majetku žalovaného a tým aj hodnota vyrovnacieho podielu, na ktorého vyplatenie by žalobcovi v prípade úspechu v konaní vznikol nárok, čím by bola ohrozená možná exekúcia smerujúca k jeho uspokojeniu. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.