Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-304-1997.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/304/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore strán žalobkyne: Z.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. XXX, B. P., zast. advokátom JUDr. Štefan Ábelovský, Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: X.. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporných strán prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území X., LV č. XXX dom, súp. č. XX na parc. č. XXX, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1807 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 2403 m2 v podiele 1/2, hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice III.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje 120 kusov videokaziet.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadanie BSM sumu 53.730,61 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Nepriznáva žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.
Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 3.423 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa a žalovaný sú povinní nahradiť trovy štátu každý v podiele 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 10.3.1997 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. V priebehu konania ustálila veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov: 1/2 nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXX kat. územie X., Košice okolie a hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Košice III k bytu I. X, Košice, hnuteľné veci pôvodne uplatnené v žalobe a bytové zariadenie nežiadala vyporiadať vzhľadom na znehodnotenie týchto vecí.
2. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť kat. územie X. nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je predmetom jeho výlučného vlastníctva, keďže pozemok, na ktorom je postavený dom im predal otec, kúpnu cenu nikdy nezaplatili, celú stavbu domu financoval otec a neskôr mu ju daroval. Žiadal, aby súd vyporiadal hnuteľné veci: 2 horské bicykle, žehlička Rowenta, hotovosť 30.000,- Sk, zlatý prsteň, čierny kožuch z karakulských jahniat, diaprojektor, 120 videokaziet, detské ošatenie. Na pojednávaní dňa 20.11.2013 žalovaný uviedol, že nežiada vyporiadať žiadne hnuteľné veci. Na
pojednávaní dňa 3.3.2016 opätovne žiadal vyporiadať hnuteľné veci, ktoré na základe zhodného prejavu oboch strán sporu nežiadal vyporiadať a to v zmysle podania doručeného súdu dňa 14.3.2016 peniaze v hotovosti 900 EUR, kožuch z karakulských jahniat 1.000 EUR (dar od otca), detské bicykle 2 ks 700 EUR, detské oblečenie a školské potreby 2.000 EUR, videopásky 120 kusov 800 EUR, diaprojektor 100 EUR, zlatý prsteň 150 EUR, líščí golier 150 EUR a doplnil návrh o šijací stroj a žehličku.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, z manželstva sa narodili 2 deti, Z., nar. X.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 11.1.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.1995 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniknuté uzavretím manželstva dňa 16.8.1980 zrušené. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že účastníci zrušili spoločnú domácnosť a trvale nežijú od 23.8.1993, od kedy sa ani nepričiňujú o vytváranie spoločného majetku, nemienia obnoviť manželské spolužitie, existujú závažné dôvody, pre ktoré možno bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušiť. Dňa 7.12.1982 vznikol stranám sporu spoločný nájom k družstevnému bytu č. X na I. X v Košiciach a spoločné členstvo v Stavebnom bytovom družstve III, Košice k družstevnému bytu č. 9 na I. X v Košiciach. Spoločný nájom strán sporu a spoločné členstvo v Stavebnom bytovom družstve Košice III zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2012, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu strán sporu k bytu č. 9 na I. X v Košiciach na 5. poschodí a určil, že výlučným nájomcom bytu a členom Stavebného bytového družstva III je žalovaný s tým, že žalobkyňa nemá právo na bytovú náhradu. Zo zhodného tvrdenia strán sporu mal súd za nesporné, že do BSM patrí 120 kusov videokaziet, ktorých zostatkovú hodnotu sporné strany ustálili na nulovú hodnotu.
5. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územie X. mal súd za preukázané, že strany sporu nadobudli za trvania manželstva spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1807 m2 a parcela č. XXX záhrada vo výmere 2403 m2, titul nadobudnutia X/XX-X. XXX/XX kúpna zmluva.
6. Žalobkyňa tvrdila, že predmetom BSM je iba nehnuteľnosť v katastrálnom území X., zostatok členského podielu v SBD Košice III a videokazety 120 kusov.
7. Žalovaný namietal, že do BSM patria peniaze v hotovosti 900 EUR, 2 zlaté retiazky, 2 horské bicykle, žehlička Rowenta, zlatý prsteň, čierny kožuch z karakulských jahniat, diaprojektor, detské ošatenie a šijací stroj. Tvrdil, že žalobkyňa mala vziať pri odchode z domu, peniaze v hotovosti 900 EUR. Uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nevedel preukázať. Žalobkyňa poprela, že by zobrala peniaze v hotovosti, odchádzala vlakom, zobrala si malú hotovosť. Žalovaný tvrdil, že do BSM patrí kožuch z karakulských jahniat, vzácnych jahniat, ktorý patril jeho matke, po smrti ktorej otec žalovaného daroval predmetný kožuch žalobkyni a potom ako sa k otcovi zachovala žalobkyňa, ho tento mal žiadať vrátiť späť. Žalobkyňa namietala, že kožuch zobrali do bytu po smrti matky žalovaného, ona ho nenosila. Žalovaný tvrdil, že do BSM patria bicykle 2 kusy, ktoré strany sporu kúpili pre deti a dali ich deťom. Žalobkyňa namietala, že odchádzala vlakom, detské bicykle určite nebrala, ak deti tvrdili, že sa bicyklovali v Bratislave, boli to bicykle sestry. Žalovaný tvrdil, že do BSM patrí diaprojektor, ktorý kúpil na podnikanie, keď odišla žalobkyňa v auguste 1993 pred zrušením BSM, diaprojektor už nemal. Žalovaný ďalej tvrdil, že do BSM patrí zlatý prsteň v hodnote 150 EUR, líščí golier, ktorý kúpil v Poľsku žalobkyni za 150 EUR, žehlička a šijací stroj. Žalovaná uviedla, že z bytu utekala, v byte nechala zlatý prsteň, ktorý jej daroval žalovaný, nemá vedomosť o žiadnom líščom golieri, utekala, pretože žalovaný ju mlátil, zobrala veci deťom, prišla jej pomôcť mama s otcom a odišla, žehličku nezobrala, nevie čo je so žehličkou ani so šijacím strojom. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť kat. územie X. nepatrí do BSM, pozemok bol nadobudnutý kúpnou zmluvou, kúpnu cenu však otcovi žalovaného ako predávajúcemu nikdy nezaplatili, išlo o darovanie. Na výstavbu rodinného domu mu daroval otec finančné prostriedky, žalobkyňa sa na výstavbe nepodieľala, namietal, že investoval do nehnuteľnosti a zhodnotil dom, od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti 23.8.1993. Žalovaný sám vo svojej účastníckej výpovedi dňa 5.5.1999 uviedol, že rodinný dom bol postavený z prostriedkov nenávratnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk a 21.000,- Sk od jeho zamestnávateľa. Na výstavbu rodinného domu daroval jeho otec Š. D. 200.000,- Sk, výstavba rodinného domu v X. prebiehala v rokoch 1986-1989. Potvrdil, že za trvania manželstva bola poskytnutá
pôžička 30.000,- Sk ako nenávratný príspevok. Suma 21.000,- Sk bola poskytnutá na byt na L., nie na výstavbu domu. S odstupom času na pojednávaní dňa 20.11.2013 uviedol, že by mohol tvrdiť, že nenávratná pôžička nebola poskytnutá a keďže žalobkyňa nemá listinné dôkazy, opravil svoju výpoveď a uviedol, že žiadna pôžička poskytnutá nebola.
8. Z výpovede A. D. súd zistil, že svedkyňa je manželkou brata žalovaného, podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie X.. Otec žalovaného kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo na žalovaného a žalobkyňu a svedkyňu a jej manžela, kúpnu cenu v skutočnosti nezaplatili, zaplatili iba poplatky za prevod. Celú hrubú stavbu financoval zo svojich peňazí nebohý svokor, otec žalovaného, oni prispeli iba peniazmi z nenávratných pôžičiek. Predpokladá, že takto sa financovala aj polovica domu, ktorá patrí žalovanému a žalobkyni. Ona s manželom kúpili viac menej vnútorné zariadenie, sanitu, zariadenie kuchyne.
9. Z výpovede svedka B. Y. súd zistil, že pozná žalovaného a vie, akým spôsobom sa staval dom v X., išlo o dvojdom, ktorý postavil otec žalovaného, ktorý sa pred ním vyjadril, že chce postaviť pre synov dom, nevie ako sa formálne prevádzala predmetná nehnuteľnosť, vyjadril sa pred ním, že výstavbu financuje sám.
10. Z výpovede svedka Z. D., syna účastníkov súd zistil, že videl žehličku Rowenta v Bratislave u matky.
11. Z výpovede svedka A. D., syna sporných strán súd zistil, že žehličku Rowenta v Bratislave nevidel.
12. Z výpovede matky žalobkyne X. Z. súd zistil, že nehnuteľnosť v X. nadobudli strany sporu kúpou od otca žalovaného, ktorý kupovali rovným dielom s bratom žalovaného a jeho manželkou. V záhrade si postavili nový dom, nemá vedomosť o tom, že by kúpna zmluva bola iba fingovaná. Na výstavbu nehnuteľnosti požičali s manželom stranám sporu finančné prostriedky nepravidelne v rôznych čiastkach. Požičiavali aj väčšie sumy 100.000,- Sk a 300.000,- Sk. Žalobkyňa ušla zo spoločnej domácnosti s dvoma taškami aj s deťmi, hnuteľné veci označené žalovaným u žalobkyne ani žehličku nevidela.
13. Z výpovede svedkyne A. F. súd zistil, že svedkyňa má vedomosť, že sporné strany nadobudli pozemok kat. územie X. kúpnou zmluvou, ktorá bola myslená ako darovacia od otca žalovaného. Stavbu staval otec žalovaného, žalovaný a jeho brat, žalobkyňa sa o stavbu nezaujímala. Nevedela, z akých finančných prostriedkov sa stavba realizovala.
14. Z výpovede svedka Š. I. súd zistil, že svedok bol susedom otca žalovaného, ktorý mu povedal, že má finančné prostriedky, ktoré nechce dať synom v hotovosti, chce ich investovať do výstavby, stavali v rovnakom čase.
15. Zo znaleckého posudku Ing. Jany Virgalovej, znalkyne z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX X., rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. XXX, pozemok parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1807 m2, pozemok parcela č. XXX záhrady o výmere 2403 m2 v podiele 1/2 činí ku dňu 21.2.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume činí 61.800 EUR.
16. Zo znaleckého posudku Ing. Jany Virgalovej, znalkyne z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti byt na I. X v Košiciach v stave ku dňu 21.2.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume na sumu 52.300 EUR.
17. Z výpovede znalkyne Ing. Jany Virgalovej, znalkyne súd zistil, že stav nehnuteľností hodnotila ku dňu 21.2.1995, t.j. bez zhodnotenia ku dňu ocenenia, pri ohliadke bol prítomný žalovaný aj žalobkyňa. Žalovaný namietal, že v nehnuteľnosti kat. územie X. linka nemá byť súčasťou ohodnotenia, že patrila rodičom, s týmto súhlasila žalobkyňa, preto táto nebola ocenená, taktiež bolo namietané, že nášľapná vrstva podláh nebola vyhotovená, boli iba dlažby v kúpeľni, vyhotovenie bolo iba so stavom položenia betónu na podlahe, iné námietky vznesené neboli, všetky vznesené námietky akceptovala. K technickému stavu bytu uviedla, že podľa vyjadrenia strán sporu sa stav veľmi nelíšil, bolo namietané, že bol vymenený starý sporák za nový, pôvodné drevené okná za plastové, pôvodný drez bol smaltový
a batérie klasické, všetky tieto námietky zohľadnila v znaleckom posudku, iné námietky neboli. K námietke žalovaného, prečo nezobrala do úvahy práce, ktoré boli vykonané, predložené žalovaným, uviedla, že všetky tieto práce boli vykonané po zániku BSM, neboli predmetom ocenenia a tieto by naopak navýšili hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a navýšili by sumu, ktorú by bol jeden zo strán sporu povinný zaplatiť druhému. Na námietku, prečo nezohľadnila stodolu uviedla, že stodola je v zlom technickom stave, na mieste stodoly sa má nachádzať dom, na ktorom bolo súpisné číslo, zisťovala, prečo má pridelené posudzovaná stavba súpisné číslo, keď nemá k dispozícii kolaudačné rozhodnutie, dospela k záveru, že pôvodný dom bol postavený dávno, ide o starý dom. Na obecnom úrade jej bolo oznámené, že pravdepodobne kedysi na mieste, kde v súčasnosti stojí nový dom, ktorý bol predmetom znaleckého posudku a má súpisné číslo, bol starý dom, súpisné číslo pravdepodobne užívajú vlastníci posudzovaného domu, keďže posudzovaný dom nemá kolaudačné rozhodnutie, nemal by mať pridelené súpisné číslo ale na liste vlastníctva súpisné číslo uvedené je.
18. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
20. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
21. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
22. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
23. Bezpodielové spoluvlastníctvo je spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinnosti je pojmovým znakom tohto spoluvlastníctva, ako ja zásada rovnoprávnosti manželov a zásadnej spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykonaná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ a to buď dohodou manželov, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci a pre určenie jeho hodnoty. Pokiaľ ide o cenu nehnuteľnosti, znalec určuje všeobecnú cenu, t. j. cenu, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť podľa ponuky a dopytu v mieste kde leží a v čase jej nadobudnutia. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, princíp parity. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Ďalej každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Pri vyporiadaní sa prihliadne na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Okrem vyššie uvedených zásad pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné rešpektovať zásadu ustanovenú v § 3 ods. 1 O.s.p. a to súlad s dobrými mravmi, ktorými je potrebné rozumieť pravidla morálneho charakteru platný v demokratickej spoločnosti v súlade s jej
morálkou, s princípmi právneho štátu, občianskej spolupatričnosti ako pravidlá elementárnej slušnosti, vzájomného rešpektovania sa, potrebnej miery tolerancie v spoločenský vhodnej miere a únosnosti.
24. Súd pri vyporiadaní vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou a judikatúrou.
25. Predmetom vyporiadania sú len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania.
26. V prípade, že niektorá zo strán sporu tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, do BSM patria a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Pri určení ceny veci na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva), boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich opotrebeniu (amortizácii).
27. V konaní bolo nepochybne preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 11.1.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.1995, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniknuté uzavretím manželstva dňa 16.8.1980 zrušené. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bola podaná v 3-ročnej lehote ustanovenej v § 149 ods. 4 OZ. Pokiaľ ide o rozsah BSM nesporné bolo, že do BSM patrí zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve ku dňu 21.2.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume činí 52.300 EUR, predmetná hodnota nebola spornými stranami namietaná. Nesporné bolo, že do BSM patria videokazety v počte 120 kusov v nulovej zostatkovej hodnote na základe zhodného vyjadrenia sporných strán.
28. Sporný bol ďalší rozsah BSM. Z výpisu z listu vlastníctva, kat. územie X. Č.. XXX mal súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie Ruskov v podiele 1/2 rodinný dom, súp. č. XX na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1807 m2 a parcela č. XXX záhrada o výmere 2403 m2, titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva z roku 1984. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť kat. územie X. nepatrí do BSM, že ide o jeho výlučné vlastníctvo s tým, že predmetná nehnuteľnosť pozostáva z rodinného domu a parciel, pričom parcelu, na ktorej je postavený dom, nadobudli strany sporu na základe kúpnej zmluvy od otca, išlo o fingovanú darovaciu zmluvu a rodinný dom postavený na parcele súp. č. XX bol postavený z výlučných prostriedkov darom od otca žalovaného a žalobkyňa sa žiadnym spôsobom finančne ani fyzicky nepodieľala na výstavbe predmetného domu. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný dom bol postavený zo spoločných finančných prostriedkov s tým, že sporným stranám bola poskytnutá účelová nenávratná pôžička vo výške 30.000,- Sk. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi dňa 5.5.1991 potvrdil, že rodinný dom bol čiastočne postavený z prostriedkov nenávratnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk a na výstavbu domu daroval jeho otec Š. D. sumu 200.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 20.11.2013 uviedol, že by mohol tvrdiť, že pôžička poskytnutá nebola a keďže žalobkyňa nemá listinné dôkazy o poskytnutí pôžičky, upravil výpoveď a uviedol, že žiadna nenávratná pôžička poskytnutá nebola.
29. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nehnuteľnosť rodinný dom, kat. územie X. a priľahlé parcely patria do BSM. Súd mal za to, že pokiaľ ide o stavbu, ide o vec nadobudnutú oboma manželmi za trvania manželstva, čiastočne z prostriedkov patriacich do BSM a to z nenávratnej pôžičky poskytnutej obom sporným stranám za trvania manželstva vo výške 30.000,- Sk a čiastočne z prostriedkov poskytnutých otcom žalovaného. Financovanie stavby z nenávratnej pôžičky potvrdila ako žalobkyňa tak aj žalovaný, ktorý účelovo následne uviedol, že žiadna pôžička poskytnutá nebola. Súd neuveril následnej obrane žalovaného o neposkytnutí nenávratnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk, keďže tvrdenie žalovaného je v rozpore s tvrdením žalobkyne, s pôvodným tvrdením samotného žalovaného dňa 5.5.1999 ako aj z výpoveďou svedkyne A. D., švagrinej žalovaného, (manželky jeho brata, podielovej spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti), ktorá uviedla,
že stavba bola financovaná z finančných prostriedkov nebohého svokra a z nenávratných pôžičiek poskytnutých ako žalobkyni a žalovanému tak aj svedkyni a bratovi žalovaného. Skutočnosť, že stavba bola čiastočne financovaná okrem nenávratnej pôžičky otcom žalovaného potvrdili svedkovia B. Y., A. F. a Š. I..
30. Súd mal za to, že nehnuteľnosť - rodinný dom kat. územie X. patrí do BSM, keďže bola financovaná z finančných prostriedkov nenávratnej pôžičky vo výške 30.000,- Sk poskytnutej obom sporným stranám a z finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému jeho otec vo výške 200.000,- Sk. Sumu 200.000,- Sk súd zohľadnil ako finančné prostriedky, ktoré vynaložil žalovaný na spoločnú vec.
31. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorom je postavená stavba a priľahlé pozemky patriace do BSM v podiele 1/2, aj keď žalovaný tvrdil, že kúpna zmluva, na základe ktorej bola nadobudnutá predmetná nehnuteľnosť bola simulovaným právnym úkonom, malo ísť o darovaciu zmluvu, žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Aj z výpovede svedkyne A. D. vyplýva, že bola uzavretá kúpna zmluva, potvrdila, že oni kúpnu cenu nezaplatili, zaplatili iba poplatky.
32. Strany sporu niekoľkokrát v priebehu konania menili rozsah BSM. Obe sporné strany na pojednávaní dňa 20.11.2013 uviedli, že nežiadajú vyporiadať žiadne hnuteľné veci vzhľadom na ich opotrebenie a odstup času a ich zničenie, žalovaný žiadal opätovne na pojednávaní dňa 3.3.2016 návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2016 vyporiadať hnuteľné veci 2 horské bicykle, žehlička Rowenta, hotovosť 30.000,- Sk, zlatý prsteň, čierny kožuch z karakulských jahniat, diaprojektor, detské ošatenie, šijací stroj, žehličku.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že horské bicykle a detské ošatenie nepatrili do BSM, keďže bicykle a ošatenie obe sporné strany kúpili pre ich deti, išlo o dar deťom, túto skutočnosť vo svojich výpovediach potvrdili obe sporné strany. Preto má súd za to, že horské bicykle a ošatenie nepatria do BSM, keďže boli vlastníctvom detí sporných strán, nadobudnuté darom. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zobrala hotovosť 30.000,- Sk. Žalobkyňa namietala, že o žiadnych finančných prostriedkoch nevedela, uviedla, že z domu utekala po násilnom správaní žalovaného za dramatických okolností s niekoľkými vecami a túto skutočnosť potvrdila aj jej matka vo svedeckej výpovedi. Žalobkyňa poprela existenciu tejto sumy a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu peňazí a dispozíciu s týmto finančným obnosom. Pokiaľ ide o čierny kožuch z karakulských jahniat, tento mal otec žalovaného darovať žalobkyni. Keďže sám žalovaný potvrdil, že kožuch bol darom od otca žalobkyni, nejde o vec patriacu do BSM. Žalovaný sám potvrdil, že diaprojektor v čase odchodu žalobkyne už v byte nebol, preto mal súd za to, že nejde vec, ktorá existovala ku dňu zániku BSM a nemôže byť predmetom vyporiadania. Pokiaľ ide o zlatý prsteň a líščí golier, žalovaný tvrdil, že tieto kúpil pre žalobkyňu a daroval jej ich. Súd mal za to, že predmetné veci sú vecami osobnej potreby a tieto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže mali slúžiť výlučne potrebám žalobkyne. Žalobkyňa napriek tejto skutočnosti uviedla, že prsteň, ktorý jej daroval žalovaný, určite nebol v hodnote 150 EUR a že tento pred zánikom BSM, keď utekala zo spoločnej domácnosti, nechala v byte, kde sa stratil a existenciu líščieho goliera poprela a žalovaný existenciu vecí v čase zániku BSM ani nepreukázal. Pokiaľ ide o žehličku, žalobkyňa poprela, že by zobrala žehličku. V čase zániku BSM matka žalobkyne a syn potvrdili, že žehličku nemala žalobkyňa v Bratislave, kde odišla zo spoločnej domácnosti so žalovaným a žalovaný nepreukázal existenciu žehličky v čase zániku BSM. Šijací stroj bol označený žalovaným ako predmet BSM až dňa 25.5.2016, t.j. po 19 rokoch od začatia konania, nebol predmetom znaleckého posudku zo dňa 22.5.2003, ktorým bola oceňovaná hodnota hnuteľných vecí označených žalovaným a žalobkyňa uviedla, že šijací stroj nezobrala. Žalovaný tvrdil, že si šijací stroj zobrala žalobkyňa pred zánikom BSM. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že nebola preukázaná existencia šijacieho stroja do zániku BSM, preto nemôže byť predmetom vyporiadania.
34. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že predmetom vyporiadania BSM je iba zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, nehnuteľnosti kat. územie X. zapísané na LV č. XXX a 120 videokaziet.
35. Súd vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo strán sporu podľa zásad ustanovených v ust. § 150, pričom neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali disparitu podielov strán sporu pri vyporiadaní, preto súd dospel k záveru, že podiely oboch sporných strán sú rovnaké. Samotná skutočnosť, že BSM zaniklo zo závažných dôvodov citovaných v rozsudku Obvodného súdu Košice I, ktorým bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a to, že strany sporu nežijú od 23.8.1993
spolu, nepričiňujú sa o vytváranie spoločného majetku a nemienia obnoviť manželské spolužitie, nemôže byť dôvodom pre určenie disparity podielov pri vyporiadaní. Rozvrat manželstva, ktorý bol konštatovaný v predmetnom rozhodnutí, je prirodzeným predpokladom rozvodu manželstva, ktoré je jedným zo zákonných dôvodov zániku BSM a jeho dôsledkom je následná úprava práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, ktoré sú zverené do starostlivosti jedného z rodičov.
36. S poukazom na vyššie uvedené súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti kat. územie X. vo všeobecnej hodnote ku dňu 21.2.1995 bez ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti po tomto dátume 61.800 EUR. Súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalovaného, keďže žalovaný od odchodu žalobkyne v roku 1993 užíva predmetnú nehnuteľnosť, zabezpečuje jej opravy a údržbu, zhodnotenie. Všeobecnú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve ku dňu 21.2.1995 bez ocenenia zhodnotenia po tomto dátume 52.300 EUR súd prikázal žalovanému z dôvodu, že žalovaný bol určený rozsudkom Okresného súdu Košice I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2012, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému bytu, za výlučného nájomcu predmetného bytu a výlučného člena SBD. 120 kusov videokaziet v zmysle vzájomného vyjadrenia sporných strán v nulovej hodnote súd prikázal žalobkyni, ktorá užíva predmetné veci od roku 1993.
37. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu vyporiadania BSM 1/2 hodnoty predmetných vecí po odpočítaní 1/2 finančnej sumy, ktorú žalovaný vynaložil na nadobudnutie predmetných vecí výstavby rodinného domu kat. územie X. 200.000,- Sk (6.638,78 EUR). Hodnota vecí patriacich do BSM činila nehnuteľnosť kat. územie X. 61.800 EUR, zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve 52.300 EUR, spolu 114.100 EUR, 1/2 činí 57.050 EUR mínus 3.319,39 EUR (t.j. 1/2 sumy 6.638,78 EUR) ako 1/2 finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným z finančných prostriedkov darom od otca na výstavbu rodinného domu, čo činí 53.730,61 EUR.
38. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 53.730,61 EUR v lehote do 3 dní s poukazom na vyjadrenie žalovaného, že si vie zabezpečiť finančné prostriedky ako aj s poukazom na dĺžku času od podania žaloby do rozhodnutia vo veci samej.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a nepriznal žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prihliadol na špecifický charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom nie je možné posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu úspechu alebo neúspechu niektorej zo strán sporu s poukazom na skutočnosť, že obom sporným stranám priznal rovnaké podiely z predmetu vyporiadania.
40. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov poplatníkom je: b) obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.
41. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
42. Podľa ust. § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.
43. Položka 6 písm. b/ prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese b) za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 EUR, najviac 16 .596,50 EUR.
44. Súd zaviazal žalobkyňu a žalovaného zaplatiť spoločne a nerozdielne podľa cit. zák. ust. zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM. Cenou predmetu
konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, v danom prípade 114.100 EUR, z toho 3% činia 3.423 EUR.
45. V konaní vznikli štátu trovy, ktoré boli za účinnosti O.s.p. platené z prostriedkov štátu. Od 1.7.2016 vstúpil do platnosti a týmto dňom sa stal účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok.
46. V civilnom sporovom poriadku nie je výslovne ustanovené právo štátu na náhradu trov konania, ktoré platil, keďže bola zavedená striktná zásada, podľa ktorej, ak súd ustanoví znalca, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania a v prípade jeho nezloženia navrhnutý dôkaz nevykoná.
47. Podľa č. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
48. Článok 4 základných zásad CSP obsahuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá umožňuje sudcovi použiť ustanovenia svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
49. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli pred 1.7.2016, rozhodol súd podľa výsledku konania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §257 CSP tak, že nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania, preto priznal náhradu trov štátu proti každej zo strán sporu v pomere 50%.
50. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.