Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-204-2016.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/204/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletých detí: B. X., nar. XX. XX. XXXX, S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. E., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, deti rodičov: matky - A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., t. č. na E. A., zastúpená procesným opatrovníkom - Mesto Hnúšťa a otca - u maloletého B. - E.Č., u maloletej S.
- D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Š. XXX, J.. Č.. J., Z. XXX, o návrhu navrhovateľky - K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. - S. XXX, na zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I.Súd mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7P/73/2013 zo dňa 23. 01. 2014 tak, že maloleté deti B. X.Č. a maloletú S. I. zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. S. XXX. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach.
II.Otec a matka sú povinní prispievať na výživu maloletej S. I. výživným každý z nich vo výške po 30 % zo sumy životného minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám K. A., bytom G. S. XXX.
III Matka je povinná prispievať na výživu maloletého B. X. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám K. A., bytom G. S. XXX.
IV.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný súdu oznámiť vždy k 30. 06. a 31. 12. bežného kalendárneho roka ako sa realizuje výkon náhradnej osobnej starostlivosti a či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti.
V.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletých do svojej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že rodičia sa o svoje deti nezaujímajú.
2.Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletej S., doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že deti sa v jej starostlivosti nachádzajú od decembra 2015 kedy ich matka odišla na neznáme miesto. Otec maloletej S. sa o svoju dcéru nezaujíma a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť. Maloleté deti sú deťmi jej sestry. Teta
detí vypovedala, že mimo týchto detí zabezpečuje starostlivosť o ich sestru B.. Teta detí je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 190 € mesačne a opatrovateľského príspevku v sume 111 € mesačne.
4.Procesný opatrovník matky so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti ich tety súhlasil. Uviedol, že v starostlivosti navrhovateľky o deti neboli zistené žiadne nedostatky a maloleté deti nevedú v evidencii detí, ktoré vynechávajú povinnú školskú dochádzku.
5.Kolízny opatrovník doporučil podanému návrhu vyhovieť. Uviedol, že už v predchádzajúcom období boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti tety, ale po návrate matky do miesta bydliska a usporiadaní jej pomerov boli opätovne zverené do jej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe starostlivosť o deti zabezpečuje ich teta, nakoľko matka sa nachádza na neznámom mieste a otec sa o svoju dcéru nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť rodičov navrhol určiť v minimálnej výške, nakoľko otec detí poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 32,70 € a matka je na neznámom mieste.
6. Podľa §-u 45 Zákona o rodine
ods.1/ Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. ods. 2/ Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. ods. 3/ V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu; ods. 4/ Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. ods. 5/ Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. ; ods. 6/ Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.; ods. 7/ Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká.; ods. 8/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo
iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. ods. 9/ Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
ods. 1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods.5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. ods. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
ods. 1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
ods. 1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
ods. 1/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. ods. 2/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
7.Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu matky. Otcovstvo k maloletému B. nie je určené. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka detí sa nachádza na neznámom mieste a otec maloletej S. sa o svoju dcéru nezaujíma. Deti boli rozsudkom tunajšieho súdu zverené do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom k tomu, že matka svoje deti opustila a nikto nemá vedomosť o tom kde sa nachádza starostlivosť o deti prevzala ich teta - navrhovateľka. Súd v starostlivosti navrhovateľky o deti nezistil žiadne nedostatky. Navrhovateľka s deťmi nemá žiadne výchovné problémy, deti ju rešpektujú a citia sa v jej domácnosti dobre. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka spĺňa všetky predpoklady pre
zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti na požadovanej úrovni súd jej návrhu vyhovel a deti zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine v minimálnej výške, nakoľko sa nepodarilo zistiť príjmové pomery matky a otec maloletej S. je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 32,70 € mesačne.
8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.