Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Er/406/2015

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: B. S., K.. XX.X.XXXX, O. Č.. XX, XXX XX Y.R., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o vymoženie 11 534,80 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Exekúcia pokračuje.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa 13.11.2015 bol súdny exekútorka JUDr. Patricius Baďura poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného zmenkové platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, XZm/XXXX/XXXX - XX zo dňa 27.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.09.2014. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.10.2015 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.

2. Uznesením vyššej súdnej úradníčky XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 10.02.2016 súd zamietol námietky povinného a zároveň rozhodol o pokračovaní exekúcie. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu, z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, podľa ktorým mal povinný uzavrieť úverovú zmluvu na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, s čím povinný nesúhlasí, nakoľko žiadosť o poskytnutie úveru vyplňovala pracovníčka oprávneného, pričom táto určila aj druh formuláru, ktorý vyplnila. Povinný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť, aký formulár mu dá pracovníčka oprávneného podpísať. Povinný uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil doložené listiny daňové priznanie za rok 2011 a faktúry za rok 2012 a živnostenský list, keď dospel k záveru, že ak by povinný žiadal o úver ako fyzická osoba - spotrebiteľ, neprikladal by k žiadosti o úver tieto listiny. Ďalej povinný uviedol, že súd nedostatočným spôsobom preskúmal za akým účelom mu bol úver poskytnutý. Obchádzanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nepochybne vyplýva aj zo spôsobu, akým došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, keďže povinný mal záujem o poskytnutie sumy 5.000,- €, no v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená suma 11.328,- €. Túto zmluvu vopred pripravil oprávnený, vyplnil v nej všetky údaje a povinný ju mohol len v celosti prijať alebo odmietnuť. Následne už zmluvu neskúmal, nakoľko suma ktorú žiadal mu aj bola vyplatená. Povinný trvá na skutočnosti, že právny vzťah medzi ním a oprávneným je v zmysle ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníku spotrebiteľský právny vzťah a na Zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

3. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. (platného v čase vydania uznesenia a v čase podania odvolania) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

4. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. (platného v čase vydania uznesenia a v čase podania odvolania), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

5. V tomto prípade bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, a to v celom rozsahu, teda proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, a preto sa podaním odvolania uvedené uznesenie vyššej súdnej úradníčky č.k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 10.02.2016 v celom rozsahu zrušilo a vo veci opätovne rozhoduje sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.

6. Povinný podal v zákonnej lehote na poštovú prepravu námietky proti exekúcii. Námietky proti exekúcii povinný odôvodnil tým, že je exekúcia neprípustná. Je pravda, že zmenku podpísal pri uzatváraní zmluvy o úvere, túto mu nechala podpísať pracovníčka oprávneného ako súčasť listín, ktoré bolo potrebné podpísať za účelom, aby mu bol poskytnutý úver, pričom nevedel, aké právne dôsledky má podpísanie zmenky a ani aké právne účinky má zmenkový platobný rozkaz. Ďalej tvrdil, že si bral úver na osobné účely so zámerom vyplatenia iných pôžičiek a na kúpu staršieho ojazdeného vozidla a teda nie na účely podnikania. Podnikateľskú činnosť reálne nevykonával, živnostenské oprávnenie mal z dôvodu, že pracoval na základe oprávnenia u podnikateľa X. Š. - V. V. W.. X.Á. XXX, H. XXXXXXXX. Listiny v celom rozsahu vyhotovoval oprávnený, suma úveru bola vyplatená na osobný účet povinného, nie na podnikateľský účet, podnikateľský účet nemal nikdy zriadený. Uviedol, že v jeho prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru a na zmluvný vzťah účastníkov je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a prísl. ust. Občianskeho zákonníka. Oprávnený v zmluve vyznačil ako účel úveru výkon podnikania, povinný nemal vedomosť o tom, že tým bude zbavený vyššej úrovne ochrany poskytovanej zo zákona spotrebiteľom. Ďalej poukazoval na nezákonnosť výšky pohľadávky uplatnenej v základnom konaní, na nekalú obchodnú praktiku zo strany oprávneného, v rozpore s dobrými mravmi. Povinný dodal, že proti zmenkovému platobnému rozkazu podal v pôvodnom konaní odpor, avšak tento bol odmietnutý, nakoľko ho pracovníčka oprávneného nesprávne poučila o podaní odporu.

7. Oprávnený sa po výzve súdu k námietkam povinného vyjadril tak, že exekučný súd nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o námietkach povinného proti zmenkovému platobnému rozkazu. Exekučné konanie neslúži na preskúmavanie vecnej stránky vykonávaného rozhodnutia, keďže o tom už bolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené považuje obsah námietok za neprípustný, nakoľko by vo svojej podstate nahrádzal základné konanie. Oprávnený ďalej uviedol, že posudzovaný vzťah nie je spotrebiteľský, pretože zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že pri označení povinného ako dlžníka sa uvádza aj jeho IČO. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní, rovnako tiež označenie miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Tiež z ustanovení zmluvy je nesporné, že bola zmluva uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi, napr. v čl. 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza „veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky...“, ďalej v čl. 14.1 zmluvy sú zakotvené viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou atď. V žiadosti o poskytnutie PROFI pôžičky vyplnil všetky časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol „prevádzkové potreby“, preto považuje tvrdenia povinného za účelové, keď v rozpore so zmluvou použil peňažné prostriedky na iný účel ako je výkon podnikateľskej činnosti. Bezvýznamné je uvedenie bankového čísla účtu na vyplatenie pôžičky, ktorý je osobným a nie podnikateľským účtom povinného. Poukázal na rozpory v tvrdení povinného o tom, že na jednu stranu tvrdí, že podnikateľskú činnosť reálne nevykonáva žiadnu a hneď v nasledujúcej vete tvrdí, že živnostenské oprávnenie má z dôvodu,

že pracoval na základe oprávnenia u podnikateľa, z čoho je zrejmé, že podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia vykonával.

8. Dňa 14.1.2016 poverený súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý mu oprávnený doručil dňa 12.1.2016. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a preto je v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Dňa 8.3.2013 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 11 328 €, za čo sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 6 328 €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný uhradiť úver v 48 mesačných splátkach vo výške 236 €. Vzhľadom na omeškanie splátok sa dňa 29.9.2013 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške 10 384 € a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 6 796,80 €, ktorý pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 566,40 € za omeškanie s úhradou splátky č. 3, zo zmluvnej pokuty vo výške 566,40 € za omeškanie s úhradou splátky č. 5 a zo zmluvnej pokuty vo výške 5 664 € za omeškanie o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úveru. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy. Oprávnený vyplnil blankozmenku v súlade s vyplňovacím právom dohodnutým v článku 4 a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz. Oprávnený upriamil pozornosť na to, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva bola uzavretá s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj IČO. Podľa zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike má osoba pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Rovnako je v označení dlžníka uvedená aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. V článku 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky, ďalej čl. 12 ods. 12.1 zakotvuje viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Povinného nemožno považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pred uzavretím zmluvy povinný predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol prevádzkové náklady. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, preto nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ani aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4

je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> a § 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>. (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Zákonom č. 438/2015 Z.z. z 15. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný i Exekučný poriadok, keď do ust. § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňom vyhlásenia zákona č. 438/2015 Z.z. boli vyššie uvedené exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou ex lege odložené (§ 243f ods. 3 EP). V prípade, že oprávnený si splní svoju povinnosť a doplní návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd musí preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> Exekučného poriadku a pokiaľ také dôvody nájde, exekúciu podľa tohto ustanovenia zastaví. Exekučný súd je povinný zastaviť takto odloženú exekúciu aj vtedy, keď oprávnený návrh nedoplní. V zásade platí, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dané, ak sa v konaní nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP). V prípade, že dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> Exekučného poriadku z doplnenia návrhu a pripojených dôkazov nevyplývajú, súd rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Súd má v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku po podaní námietok oprávnenie skúmať iba také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli mať za následok zánik vymáhaného nároku, ktoré by mohli brániť jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Povinný vo svojich námietkach namietal predovšetkým skutočnosť, že si bral spotrebiteľský úver na osobné účely, že vo vzťahu účastníkov vystupuje ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt a preto mali byť na vzťah účastníkov použité ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal vzťahom medzi účastníkmi, či je vzťahom spotrebiteľským, alebo či povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - podnikateľ. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený doložil Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 7.3.2013, z ktorej súd zistil, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 236 € a zároveň zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu (úroky za poskytnutie úveru) v sume 6 328 €, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru, v skutočnosti teda bola povinnému vyplatená suma 5.000 €. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy dlžník vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku vystavenú na rad veriteľa, v ktorej nie sú uvedené suma zmenky a údaj o splatnosti zmenky. Podmienky vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke boli uvedené v čl. 5. bod 5.4. zmluvy. Pri označení povinného v úverovej zmluve je uvedené jeho obchodné meno: B. S., H.: XX XXX XXX, W. Q. V. (W.) Č.. XX, XXX XX Y. a údaj o zápise v živnostenskom registri. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť povinného o poskytnutie PROFI úveru, ktorú povinný podpísal dňa 6.3.2013. Z článku I. žiadosti vyplýva, že tento vypĺňajú len FO - podnikatelia. V čl. V. žiadosti sú uvedené identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu, z ktorých

vyplýva, že o úver žiadal povinný ako fyzická osoba s oprávneným na podnikanie, keď do žiadosti uviedol svoje IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania, predmet podnikania: montáž technických zariadení, údaj o zápise v živnostenskom registri a kontaktnú adresu firmy. Povinný žiadal o úver vo výške 5 000 € so splatnosťou 48 mesiacov. V kolónke žiadosti o účele čerpania úveru je uvedené „prevádzkové náklady“. Ako prílohu žiadosti povinný okrem iného doložil daňové priznanie za rok 2011, faktúry za rok 2012 a živnostenský list. Súdu tak bolo jasne preukázané, že povinný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v pozícii spotrebiteľa, keďže úver mu bol poskytnutý na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti (čl. 1. bod 1.1. zmluvy). Ak by povinný žiadal poskytnúť úver ako fyzická osoba - spotrebiteľ- neprikladal by k žiadosti o poskytnutie úveru, či už výpis zo živnostenského registra, daňové priznanie za rok 2011 a faktúry z podnikateľskej činnosti za rok 2012. Neobstojí tvrdenie povinného, že mu bol úver zaslaný na bežný - nie podnikateľský účet, keďže tento účet zadával do žiadosti priamo povinný, oprávnený nemá povinnosť skúmať, či účet uvedený povinným v žiadosti slúži na podnikateľské účely. Rovnako neobstoja tvrdenia povinného o tom, že nebol zo strany zamestnankyne oprávneného upovedomený o tom, ako správne podať odpor proti exekučnému titulu, keďže ako podnikateľ si mal byť vedomý následkov nepodania odporu v lehote, o čom ho poučil priamo prvostupňový súd v exekučnom titule. Čo sa týka argumentácie povinného o nezákonnosti výšky pohľadávky uplatnenej v základnom konaní, resp. o použití nekalej obchodnej praktiky oprávneným, uvedenými argumentami sa mal povinný brániť v základnom konaní. Tvrdenia povinného sa javia len ako účelové, keď z jeho žiadosti o poskytnutie úveru jasne vyplýva, že k žiadosti pripojil dokumenty, ktoré bežne pripájajú podnikatelia za účelom získania úveru. To na aký účel prijaté finančné prostriedky povinný použil, je v súčasnosti irelevantné, keď ich mal v zmysle zmluvy použiť na prevádzkové potreby pre svoje podnikanie. Súd posúdil dôvodnosť podaných námietok povinného proti exekúcii a zistil, že nie sú dôvodné. Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Povinný povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nesplnil a teda návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dôvodne. V konaní nebolo preukázané, že by povinný svoj dlh uhradil. Súd nezistil existenciu dôvodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. povinný nepreukázal existenciu takej skutočnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a mala by za následok zánik vymáhaného nároku (napr. splnením - zaplatením) alebo by bránila jeho vykonateľnosti, ani dôvod, pre ktorý je exekúcia vykonávaná na základe vyššie uvedeného exekučného titulu neprípustná, a teda námietky povinného nie sú v súlade s dôvodmi uvedenými v ustanovení § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t o l a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

15. Oprávnený si v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, keď prostredníctvom súdneho exekútora predložil súdu príslušnú úverovú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávneného zabezpečená zmenkou, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Tento právny predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom v zmysle § 2 písm. b) cit. zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Súd po preskúmaní obsahu zmluvy o úvere a žiadosti o úver dospel k záveru, že v danom prípade nemožno postupovať podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, nakoľko nárok oprávneného vymáhaný v tomto konaní nevznikol zo zmluvy spotrebiteľskej. Ako už bolo uvedené vyššie, povinný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v pozícii spotrebiteľa, keďže úver mu bol poskytnutý na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti (čl. 1. bod 1.1. zmluvy). Zo samotného formulára žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že tento je určený pre žiadateľov, ktorí sú podnikateľmi, a to či už ako právnické osoby alebo živnostníci. Povinný v žiadosti, ako aj v zmluve o úvere, uviedol svoje obchodné meno, IČO a údaje o zápise v živnostenskom registri, ako prílohu žiadosti doložil živnostenský list, daňové priznania za rok 2011, faktúry za rok 2012 a označil účel úveru „prevádzkové náklady“. Hoci zákon prezumuje, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20160101> EP v konaniach podľa § 243f ods. 1 EP sú dané, v tomto prípade mal súd preukázaný opak, pretože povinný preukázateľne pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko súd zistil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C.s.p.)