Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-94-2011.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/94/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, so sídlom Námestie L. Svobodu 4, Banská Bystrica, zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Čarskou, so sídlom Komenského 18B, Banská Bystrica proti žalovanej: G.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, Bratislava, zastúpená advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava o zaplatenie 3 151,59 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 144 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.02.2011 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznáva právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 3 151,59 eura s príslušenstvom z titulu náhrady nákladov na zvýšenie kvalifikácie v zmysle uzavretej dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 1. 10. 2009. Rozsudkom zo dňa 26. 2. 2013, č.k.17 C/94/2011-299 súd žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 9. 2. 2016, č.k. 14 Co 358/2013 - 339 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na posúdenie platnosti kvalifikačnej dohody číslo 07/2009 zo dňa 1. 10. 2009 pri nedostatku obsahových náležitostí aplikoval ustanovenie § 17 2 17C/94/2011 ods. 2 Zákonníka práce. Pri tejto dohode ide o prísne formálny dvojstranný právny úkon, pričom dohoda musí byť pod sankciou jej neplatnosti uzatvorená v písomnej forme (§ 17 Zákonníka práce). Ak dohoda o zvýšení kvalifikácie neobsahuje všetky potrebné obsahové náležitosti, jej platnosť je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda v prípade absencie obsahových náležitostí dohody o zvýšení kvalifikácie, nemožno pre účely posúdenia jej neplatnosti aplikovať § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Následky nedostatku obsahových náležitostí dohody neupravujú ani ostatné ustanovenia Zákonníka práce a preto podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce treba na danú vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Aby bola dohoda neplatná podľa Občianskeho zákonníka, musela by naplniť jednu z hypotéz vyjadrených v ustanoveniach o neplatnosti právnych úkonov. V tejto súvislosti bolo súdu prvej inštancie uložené skúmať, či pod pojmom "označenie školy" nemožno resp. netreba rozumieť označenie poskytovateľa vzdelávania, keďže dohoda sa Slovenskej zdravotníckej univerzity, na ktorej mala žalovaná vykonávať atestačné skúšky vôbec netýkala. Dohodou boli upravené len práva a povinnosti školiaceho pracoviska, zamestnávateľa a zamestnanca. Školiace pracovisko je subjektom, ktorý poskytuje zamestnancovi možnosť získať nové vedomosti, skúsenosti a praktické zručnosti a u ktorého zamestnanec vykonáva práce za účelom zvýšenia kvalifikácie. V spornej dohode číslo 07/2009 boli takéto školiace miesta presne vymedzené,
a teda z jej obsahu bolo jednoznačne zrejmé, kde mala žalovaná vykonávať svoju prácu a v akých termínoch. Vzhľadom na obsahové náležitosti dohody teda nemožno dospieť k záveru, že by nebola dohoda určitá a zrozumiteľná a teda, že by nezakladala presne stanovené a definované práva a povinnosti na oboch stranách dohody. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalovanej, konkrétne s námietkou, že jej prax neprebiehala dohodnutým spôsobom, keďže počas nej musela plniť aj pracovné povinnosti u žalobcu, odvolací súd uviedol, že žalovaná mala v období od 1. 10. 2009 do 1. 12. 2009 vykonávať prácu vo FNsP FDR Banská Bystrica na oddelení neonatológie, oddelení úrazovej chirurgie a traumatológie. V konaní nebolo sporné, že v tom čase vykonávala pracovné činnosti aj pre zamestnávateľa. Zo záznamov založených v spise je zrejmé, že žalovaná vykonávala kvalifikačnú prax v dobe od 1. 9. 2009 do 21. 12. 2009 v podobe cirkulácie na oddelení úrazovej chirurgie, pričom v decembri 2009 robila úkony aj priamo u zamestnávateľa v dňoch 1., 6., 7., 18., 19. a 30. 12. 2009. Dňa 17. 12. 2009 asistovala pri operácii. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v uvedenom období vykonávala pre zamestnávateľa aj iné pracovné úkony. To, že žalovaná v tejto dobe okrem výkonu svojej kvalifikačnej praxe vykonávala činnosť aj pre žalobcu, samo osebe nespôsobuje neplatnosť uzavretej dohody o zvýšení kvalifikácie. Následkom tejto skutočnosti má byť práve zníženie nákladov, ktoré si môže na základe dohody žalobkyňa od žalovaného uplatniť. Pokiaľ išlo o zmenu výkonu jej odbornej praxe z FNsP v Bratislave na FNsP Milosrdní bratia s.r.o., krajský súd konštatoval, že k tejto skutočnosti došlo na základe dohody o poskytovaní odbornej praxe číslo 36/2009 zo dňa 4. 1. 2010, uzavretej medzi FNsP Milosrdní bratia s.r.o. na jednej strane a DFNsP Banská Bystrica teda žalobcom a žalovanou na druhej strane. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedenú dohodu je potrebné posudzovať ako dodatok k pôvodnej dohode číslo 07/2009, ktorou sa realizovala zámena školiaceho pracoviska FNsP Bratislava na NsP Milosrdní bratia s.r.o., preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že jej vzdelávacie aktivity vykonávané v FNsP Milosrdní bratia s.r.o. nemôže žalobca žiadať preplatiť, keďže neboli súčasťou dohody číslo 07/2009. Odvolací súd tiež zdôraznil, že v novej dohode číslo 36/2009 bol výkon odbornej praxe dohodnutý tak, že bude prebiehať prerušovanou formou. Preto potvrdil záver súdu prvej inštancie, že prerušovaná forma výkonu odbornej praxe bola dohodnutá priamo v dohode . Odvolací súd sa taktiež stotožnil s posúdením otázky ohľadne námietky žalovanej, že k uzavretiu dohody číslo 07/2009 bola donútená a s právnym posúdením otázky neplatnosti dohody číslo 3 17C/94/2011 07/2009 z dôvodu, že nebola prerokovaná s odborovým orgánom. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť platnosť dohody o zvýšení kvalifikácie číslo 07/2009 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, následne vykonať dokazovanie so zameraním sa na zistenie oprávnenosti uplatnenej pohľadávky a jej výšky, bez ohľadu na to, či o tomto nároku bude rozhodovať ako nároku v zmysle platne uzavretej dohody alebo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. 2/ Súd v intenciách citovaného uznesenia Krajského súdu v sa opätovne oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním, doplnil dokazovanie o špecifikáciu žalovanej sumy, opätovne posúdil platnosť dohody o zvýšení kvalifikácie číslo 07/2009 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a konštatuje nasledovné: 3/ Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 2. 3. 2009 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce lekára, s miestom výkonu práce v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31. 8. 2009, nástup do práce dňom 1. 3. 2009. Pracovnou náplňou žalovanej bolo vykonávanie jednoduchších operačných výkonov pod dohľadom lekára so špecializáciou, asistencia pri jednoduchých aj náročných operačných výkonoch, starostlivosť o pacientov s jednoduchšími pooperačnými stavmi, starostlivosť o pacientov na oddelení a ďalšie činnosti stanovené v bode 9. pracovnej náplne ako prílohy číslo 1 k pracovnej zmluve. Dňa 25. 8. 2009 bol vypracovaný dodatok číslo 1 k pracovnej zmluve zo dňa 16. 2. 2009, ktorým sa pracovný pomer dohodnutý pôvodne na dobu určitú, zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 1. 10. 2009 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o zvýšení kvalifikácie číslo 07/2009, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ umožnil žalovanej ako zamestnancovi podľa § 140 Zákonníka práce ďalšie vzdelávanie na účely zvýšenia kvalifikácie. Zvyšovanie kvalifikácie malo spočívať vo vzdelávacích aktivitách a atestácii v odbore detská chirurgia. 4/ Zvyšovanie kvalifikácie sa malo realizovať v nasledovný školiacich miestach a termínoch:
- 10/2009 - oddelenie neonatológie JIRS, FNsP, FDR BB
- 11-12/2009 - oddelenie úrazovej chirurgie a traumatológie, FNsP, FDR BB
- 1/2010-10/2010 - II. chirurgická klinika FNsP Bratislava
- 11/2010 - 12/2010 - klinika plastickej chirurgie FNsP Bratislava
- 1/2010 - 2 týždne - urologická klinika FNsP Bratislava
- 1/2010 - 2 týždne - interná klinika FNsP Bratislava
- 2/2011 - neurologická klinika FNsP Bratislava
- I. gynekologicko-pôrodnícka klinika FNsP Bratislava. 5/ Zmluvné strany sa dohodli, že vzdelávanie zamestnanca bude prebiehať vo vyššie uvedených termínoch do 30. 6. 2011 na základe študijného programu. K zloženiu atestačnej skúšky malo dôjsť v mesiaci máj, prípadne júl 2011. V článku 3 dohody sa zamestnávateľ zaviazal poskytovať zamestnancovi pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce, náklady spojené so štúdiom podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce v nasledovnom rozsahu: 4 17C/94/2011
- pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na vyučovaní (400 dní)................15 578,10 eur
- pracovné voľno s náhradou mzdy (priemerný zárobok) v rozsahu minimálne 40 dní, na prípravu a vykonanie atestačnej skúšky............................................................1 557,81 eur
- pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu minimálne 10 dní na vypracovanie a obhajobu práce ...............................................................................................................389,45 eur
- účastnícky poplatok za školiacu akciu....................................................................880 eur
- poplatok za vykonanie skúšky ..............................................................................360 eur
- náhrada cestových nákladov .............................................................................1 620 eur predpokladaná celková suma nákladov spolu ................................................20 385,36 eur 6/ Podľa bodu 4 dohody o zvýšení kvalifikácie sa zamestnanec zaviazal, že po tom, ako úspešne vykoná skúšku, ktorá bude výsledkom školiacej akcie, zaväzuje sa zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce po dobu 5 rokov. Podľa bodu 5 dohody o zvýšení kvalifikácie sa žalovaná zaviazala, že v prípade, ak nesplní záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu 5 rokov, je povinná podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce uhradiť zamestnávateľovi najviac 3/4 celkovej sumy vynaložených nákladov, s výnimkou:
- ak zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil zamestnancovi poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu alebo v prípade,
- ak sa pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou danej zamestnávateľom, ak nejde o výpoveď z dôvodov, pre ktoré možno skončiť okamžite pracovný pomer, alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, prípadne dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce,
- zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,
- zamestnávateľ nevyužíval v posledných dvanástich mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. 7/ Dňa 4. 1. 2010 bola uzavretá dohoda o poskytovaní odbornej praxe číslo 36/2009 medzi Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Milosrdní bratia s.r.o. ako školiacim pracoviskom a Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica ako vysielajúcim subjektom na jednej strane a žalovanou na druhej strane. Podľa uvedenej dohody mala žalovaná vykonávať odbornú prácu vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Milosrdní bratia s.r.o. v termíne od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 na chirurgickom oddelení. Odborná prax mala prebiehať v pracovných dňoch prerušovanou formou. Uzavretím tejto zmluvy došlo k zmene dohody číslo 07/2009 v časti, podľa ktorej mala žalovaná vykonávať odbornú prax vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave v termíne od januára 2010 do apríla 2011. 5 17C/94/2011 Podľa rozhodnutia Slovenskej Zdravotníckej Univerzity zo dňa 14. 11. 2007 číslo Z.05081 - ŠO /07, bola žalovaná zaradená do špecializačného štúdia v špecializovanom odbore detská chirurgia od 7. 11. 2007. Listom zo dňa 31. 8. 2010 ukončila žalovaná pracovný pomer u žalobcu výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce. 8/ Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na písomnom stanovisku zo dňa 28. 6. 2011 a k veci dodala, že od roku 2005 do roku 2009 pracovala v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, následne od roku 2009 nastúpila do pracovného pomeru k žalobcovi. Bola si vedomá toho, že v prípade ak chce napredovať, musí zložiť atestačnú skúšku. Rozprávala sa potom s riaditeľom nemocnice G.. U. aj s primárom G.. U., ktorý uistili, že s týmto problém nebude, mala si iba vybrať nemocnice, kde by si chcela
kvalifikáciu zvyšovať, súhlasili s tým, že časť špecializácie bude absolvovať v Banskej Bystrici a časť v Bratislave. Viackrát sa potom rozprávali, avšak ani raz nikto nespomenul, že bude musieť podpísať dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. Poukázala na to, že počas zvyšovania svojej kvalifikácie musela zo školiaceho pracoviska viackrát prísť na chirurgické oddelenie, pretože nebol prítomný žiaden lekár, ktorý by mohol svoju prácu vykonávať. Stalo sa tak viackrát, že na domovskom pracovisku strávila viac času ako na školiacom pracovisku. Potvrdila, že v priebehu zvyšovania kvalifikácie došlo k zmene školiaceho pracoviska z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave na Fakultnú nemocnicu Milosrdní bratia s.r.o. a to z toho dôvodu, že Univerzitná nemocnica spoplatňovala takéto ďalšie vzdelávanie a Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici jej oznámila, že si má vybrať takú nemocnicu, ktorá toto vzdelávanie nespoplatní. Z uvedeného dôvodu si preto žalovaná vybrala Fakultnú nemocnicu Milosrdní bratia s.r.o.. V čase, keď vykonávala prax v Bratislave musela zároveň slúžiť v Banskej Bystrici, čím sa pre ňu stala situácia neúnosnou, pretože od januára 2010 do mája 2010 z Bratislavy chodila do Banskej Bystrici na služby. Stalo sa, že v piatok prišla do Banskej Bystrice, kde potom realizovala služby celý deň raz za mesiac. V júli 2010 žalovaná zistila, že je gravidná, pre zdravotné problémy bolo tehotenstvo predčasne ukončené. V Banskej Bystrici často operovala a prevažná časť operácii spadala pod traumatológiu, kde bola vystavovaná röntgenovému žiareniu, plánovala znova otehotnieť, preto požiadala primára, aby ju oslobodil od vykonávania týchto zdravotníckych úkonov, ktoré sú s ďalším tehotenstvom nezlučiteľné. Primár bol ústretový avšak nevedel nájsť vhodné riešenie, preto sa rozhodla ukončiť pracovný pomer. Žalovaná uviedla, že sa rozhodla vykonávať špecializovanú prax v Bratislave z dôvodu, že pochádza z Bratislavy, kde žije jej otec aj partner. Právna zástupkyňa žalovanej doplnila dôvod neplatnosti dohody o zvýšení kvalifikáciou o skutočnosť, že dohoda je relatívne neplatná z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa § 155 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, konkrétne označenie školy - Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava, ale obsahuje iba špecializované pracoviská, kde malo zvyšovanie kvalifikácie prebiehať. 9/ Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce, účasť na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní na účely prehlbovania si kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, je výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšením kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. 6 17C/94/2011 Podľa § 153 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje s príslušným odborovým orgánom opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi štúdium popri zamestnaní na zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončil pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia b. študijný odbor a označenie školy c. dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere d. druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce, celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť 5 rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť 3/4 v celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a. zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu
b. pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom, ak nejde o výpoveď z dôvodov, pre ktoré možno skončiť okamžite pracovný pomer, prípadne dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a písm. b) c. zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) d. zamestnávateľ nevyužil v posledných dvanástich mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.
10/ Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie je právnou formou zabezpečenia stabilizácie zamestnancov. Okrem stabilizačnej funkcie má aj funkciu kvalifikačnú a úhradovú. Kvalifikačná funkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi získanie, respektíve zvýšenie kvalifikácie, ale súčasne existuje aj záväzok zamestnanca zvýšiť si kvalifikáciu. Pretože zamestnanec nemá všeobecnú právnu povinnosť zvyšovania kvalifikácie, jeho záväzok možno označiť ako zmluvnú právnu povinnosť. Úhradová funkcia dohody 7 17C/94/2011 spočíva v povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho kvalifikačný proces za predpokladu, že nesplní svoj zmluvný záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere dohodnutý čas. Jednou z podstatných obsahových zložiek dohody je druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia. Dĺžka stabilizačného záväzku zamestnanca po ukončení kvalifikačného procesu závisí nielen od významu kvalifikácie a potreby zamestnávateľa, ale aj dĺžky kvalifikačného procesu a s ňou súvisiacej výšky nákladov zamestnávateľa vynaložených na tento proces. Pokiaľ ide o dôvody, pri ktorých nevzniká úhradová povinnosť zamestnanca, tieto nie sú uvedené iba príkladmo. Možno ich rozšíri najmä na základe kolektívnych zmlúv. 11/ Článok 49 kolektívnej zmluvy žalobcu pojednáva o vzdelávaní zamestnancov. Dôvody, pre ktoré nevzniká úhradová povinnosť zamestnancov v prípade nesplnenia stabilizačného záväzku zamestnanca nie je v kolektívnej zmluve rozšírená. Žalovaná v konaní namietala neplatnosť dohody o zvyšovaní kvalifikácie z viacerých dôvodov: 1. dohodu uzavrela pod nátlakom 2. žalobca nedodržal podmienky dohody o zvýšení kvalifikácie tým, že porušil dohodu v bode 1.1, kde sú uvedené termíny a miesta jednotlivých vzdelávacích aktivít, nakoľko tieto aktivity žalovaná neabsolvovala, žalovaná namiesto pôvodne dohodnutej vzdelávacej ustanovizne FNsP Bratislava vykonávala vzdelávaciu aktivitu vo FNsP Milosrdní bratia s.r.o. 3. žalovaná nemohla vzdelávacie aktivity vykonávať kontinuálne, nakoľko bola z dôvodu nedostatku pracovných síl u žalobcu odvolávaná z Bratislavy a každý mesiac musela odpracovať 1 deň u žalobcu 1. výška nároku žalobcu je v rozpore s vyhláškou číslo 31/2006 Z.z. o výške úhrady zdravotníckeho pracoviska na ďalšie vzdelávanie a tým je dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka 2. dohoda je relatívne neplatná, pretože neobsahuje náležitosť ustanovenú v § 155 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce 3. dohoda je podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatná, pretože zástupcovia zamestnancov na uzavretie kvalifikačné dohody neudelili písomný súhlas a právny úkon nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov. 12/ Ad 1: V písomnom vyjadrení žalovaná uvádza, že dohodu o zvýšení kvalifikácie uzavrela v dôsledku nátlaku zamestnávateľa, poukazujúc na obsah pracovnej zmluvy, v ktorej nebola spomenutá povinnosť zvýšiť si kvalifikáciu. Na pojednávaní súdu konanom dňa 24. 4. 2012 uviedla, že mala záujem napredovať a mala záujem zložiť atestačnú skúšku. O uvedenom zámere sa rozprávala aj s riaditeľom nemocnice ako aj s primárom, ktorí nevideli vo zvyšovaní kvalifikácie problém. Žalovaná poukázala na to, že ani raz jej nebolo oznámené, že bude musieť podpísať dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. Z obsahu výpovede žalovanej má súd zato, že si bola vedomá toho, že bez atestačnej skúšky nebude môcť vykonávať prácu detského chirurga, ale iba prácu sekundárneho lekára. Sama mala záujem vykonať atestáciu, s ktorým zámerom oslovila aj riaditeľa DFNsP Banská Bystrica G.. C. U. a primára oddelenia detskej chirurgie G.. C. U.. Podľa jej vlastného 8 17C/94/2011 vyjadrenia rozprávala s nimi o zvyšovaní kvalifikácie asi trikrát. Teda iniciatíva vzišla od samotnej žalovanej, z ktorého dôvodu nemožno uvažovať o nátlaku zo strany zamestnávateľa, ktorý by ju mal nútiť
zvyšovať kvalifikáciu. Skutočnosť, že ju zamestnávateľ neupozornil na to, že bude potrebné podpísať dohodu o zvyšovaní kvalifikácie nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že by zamestnávateľ musel vopred upovedomiť svojho zamestnanca o tom, že v prípade, ak bude mať záujem o zvyšovanie kvalifikácie bude so zamestnancom uzavretá dohoda o zvyšovaní kvalifikácie. Žalovaná napokon dohodu o zvýšení kvalifikácie zo dňa 1. 10. 2009 aj podpísala, a v čase jej podpisovania nemala k nej žiadne výhrady. 13/ Ad 2: Žalovaná namietala, že neabsolvovala vzdelávacie aktivity podľa bodu 1. 1 dohody, keď bola z pracoviska, kde si mala kvalifikáciu zvyšovať, odvolávaná na domáce pracovisko pre nedostatok personálu. Z obsahu záznamníka zdravotných výkonov a iných odborných aktivít súd zistil, že v období od 1. 9. 2009 do 31. 12. 2009 absolvovala žalovaná cirkuláciu na oddelení úrazovej kliniky FNsP Banská Bystrica, od 1. 1. 2010 do 31. 5. 2010 absolvovala cirkuláciu na III. chirurgickej klinike FNsP Milosrdní bratia s.r.o. Z obsahu prehľadu výkonov žalovanej na oddelení detskej chirurgie DFNsP Banská Bystrica za mesiac december 2009 a z obsahu operačnej vložky chirurgickej súd zistil, že žalovaná vykonala pre zamestnávateľa počas zvyšovania kvalifikácie v decembri 2009 nasledovné práce: prepúšťanie pacientov, dňa 17. 12. 2009 bola prítomná na operácie ako asistentka. Táto operácia trvala 40 minút, k odkazu uvedeného dôvodu vzal žalobca späť návrh v časti o zaplatenie 7,19 eura s príslušenstvom ako náhrady 3/4 mzdy, ktorá by prislúchala žalovanej za vykonané práce v rozsahu 112 minút, za ktoré by jej patrila mzda 9,52 eur. Z obsahu knihy ošetrených pacientov na chirurgickej ambulancii žalobcu nebolo zistené, že by žalovaná vykonávala počas zvyšovania kvalifikácie práce pre zamestnávateľa. Pokiaľ žalovaná namietala, že raz v mesiaci musela z Bratislavy cestovať do Banskej Bystrice, kde vykonávala prácu sekundárneho lekára, súd poukazuje na obsah dohody č. 36/2009, ktorú uzavrela so svojim zamestnávateľom a FNsP Milosrdní bratia s.r.o., v ktorej článku I. bod 4 bolo dohodnuté, že odborná prax bude prebiehať v pracovných dňoch "prerušovanou formou". Ak teda žalovaná súhlasila s prerušovanou formou vykonávania odbornej praxe, bolo v súlade s dohodou, že vykonávala prácu počas zvyšovania kvalifikácie aj pre svojho zamestnávateľa. Dohodu číslo 36/2009 súd vyhodnotil ako dodatok k dohode č. 07/2009, ktorou bolo zmenené školiace pracovisko s pôvodne dohodnutej FNsP Bratislava na FNsP Milosrdní bratia s.r.o. Žalovaná aj po vrátení veci z krajského súdu trvala na tom, že pre žalobcu vykonávala práce vo väčšom rozsahu ako bolo súdom zistené zo založených listinných dôkazov, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala. 14/ Ad 3: Vyhláška číslo 31/2006 Z.z. o výške úhrady zdravotníckeho pracoviska na ďalšie vzdelávanie výslovne upravuje vzťah medzi vzdelávacou ustanovizňou a študentom špecializačného štúdia, a teda aj výšku spoluúčasti študenta špecializačného štúdia na nákladoch spojených s jeho ďalším vzdelávaním, vo vzťahu k vzdelávacej ustanovizni. V danom prípade bola dohoda uzavretá podľa § 155 Zákonníka práce, teda právny vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi podľa pracovnoprávnych predpisov. Sám zamestnanec nebol priamo v zmluvnom vzťahu so vzdelávacou ustanovizňou, ale v právnom vzťahu so zamestnávateľom. Ustanovenie § 155 ods. 3 Zákonníka práce stanovuje najvyššiu sumu úhrady vynaložených nákladov na maximálnu výšku 3/4 z celkovej sumy vynaložených nákladov. Súd preto nezdieľa názor žalovanej, že dohoda je v rozpore s vyhláškou číslo 31/2006 Z.z. a z uvedeného dôvodu je neplatná, pretože citovanú vyhlášku nie je možné na predmetný spor aplikovať. 9 17C/94/2011 15/ Ad 4: Žalovaná namietala neplatnosť právneho úkonu - dohody o zvyšovaní kvalifikácie z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa § 155 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce - neobsahuje označenie školy. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave posúdil namietanú neplatnosť dohody podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 16/ Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný. 17/ Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie neobsahuje označenie školy ako takej, pretože k zvyšovaniu kvalifikácie nedochádza na škole, ale na školiacom pracovisku, ktorým bola v FNsP FDR Banská Bystrica, FNsP Bratislava, FNsP Milosrdní bratia s.r.o. Za školu v danom prípade je preto potrebné považovať poskytovateľa vzdelávania, t.j. miesto, kde skutočne prebieha vzdelávanie. Dohoda sa Slovenskej zdravotníckej univerzity vôbec netýkala, na Slovenskej zdravotníckej univerzite nemalo podľa dohody prebiehať žiadne vzdelávanie, preto nebol daný dôvod aby toto zariadenie bolo uvádzané v dohode ako vzdelávacia ustanovizeň. Ak by sme vykladali citované ustanovenie § 155 ods. 2 písm.
b) Zákonníka práce tak prísne formalisticky, mohli by sme namietať neplatnosť dohody z dôvodu, že v nej nie je uvedený ani študijný odbor. Citovaným zákonným ustanovením mal podľa názoru súdu zákonodarca na mysli to, že dohoda musí obsahovať vzdelávaciu ustanovizeň, na ktorej k zvyšovaniu kvalifikácii dochádza ako aj oblasť, v ktorej sa zamestnanec bude vzdelávať. Ak by dochádzalo k zvyšovaniu kvalifikácie napr. s cieľom dosiahnutia vysokoškolského štúdia, v takom prípade by musela byť v dohode uvedená príslušná vysoká škola ako aj študijný odbor, v ktorom by mal zamestnanec študovať. Súd je teda toho názoru, že ak v dohode o zvyšovaní kvalifikácie je uvedená tá-ktorá nemocnica, je splnená aj táto zákonná podmienka. Súd uvedenú námietku žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnenú. 18/ Ad 5: Z obsahu zápisnice zo dňa 10. 5. 2008 súd zistil, že zástupcovia zamestnancov žalobcu prerokovali so zamestnávateľom opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. Ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce zakotvuje povinnosť prerokovať právny úkon s príslušným odborovým orgánom pod sankciou neplatnosti, len ak to výslovne ustanovuje zákon alebo osobitný predpis. V prípade dohody o zvyšovaní kvalifikácie zákon neobsahuje tzv. doložku neplatnosti pre prípad, že dohoda o zvýšení kvalifikácie nebude prerokovaná s príslušným odborovým orgánom. Zamestnávateľ si splnil svoju povinnosť a s odborovou organizáciou prerokoval opatrenia zámerne na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. Konkrétna dohoda o zvýšení kvalifikácie nebola prerokovaná s odborovou organizáciou, s čím však Zákonník práce nespája neplatnosť takéhoto právneho úkonu, preto ani uvedenú námietku žalovanej súd nepovažoval za dôvodnú. 19/ Vyhodnotiac skutkový stav, poukazujúc opätovne na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Účastníci konania uzavreli platnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, v zmysle ktorej absolvovala žalovaná odbornú prax v období od 1. 9. 2009 do 30. 9. 2009, následne pracovný pomer u žalovaného skončila výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce. Žalovaná teda nesplnila svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej 10 17C/94/2011 dohody a neukončila štúdium zložením atestačnej skúšky. Z dôvodu, že pracovný pomer ukončila u zamestnávateľa pred skončením štúdia, vznikla jej v zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom. Nenastali okolnosti stanovené v § 155 ods. 6 Zákonníka práce, kedy by žalovanej povinnosť uhradiť náklady nevznikla a zamestnávateľ zákonom stanovené dôvody nerozšíril vo svojej kolektívnej zmluve. Listom zo dňa 13. 1. 2011 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie 3/4 skutočne vynaložených nákladov na zvýšenie kvalifikácie, t.j. zo sumy 4 202,12 eur mala zaplatiť 3 151,59 euro v lehote 30 dní od doručenia výzvy. List žalovaná prevzala dňa 18. 1. 2011. Lehota 30 dní uplynula dňa 17. 2. 2011 a nasledujúci deň sa dostala do omeškania. Krajský súd v Bratislave vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne venoval vyčísleného nároku, t.j. na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka je dôvodná a či zodpovedá výške vynaložených nákladov na zvýšenie kvalifikácie svojho zamestnanca. V tejto súvislosti súd doplnil dokazovanie o špecifikáciu žalovanej sumy, výkazu mzdových nárokov za mesiac 1., 2., 3., 4., 5. 2010, výpisu z účtu žalobcu, žiadosť žalovanej o prevod mzdy na bankový účet a zistil nasledovné: 20/ Žalobcovi vznikli náklady na zvýšenie kvalifikácie žalovanej vo výške 4 202,12 eur, ktorá suma pozostáva z: " mzdových nákladov za mesiac december 2009 vo výške ...........................578,15 eur " mzdových nákladov za mesiace 1. - 5.2010 spolu vo výške ....................3 382,77 eur " stravného za rok 2010 vo výške ..............................................................241,20 eur
Spolu v sume 4 202,12 eur z čoho 3/4 predstavujú 3 151,59 eur. Po podaní žaloby, písomným podaním zo dňa 02.10.2012 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 9,59 eur späť a v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené. Z obsahu výkazu mzdových nárokov za mesiac december 2009 bolo zistené, že žalovaná odpracovala spolu 15 pracovných dní , čerpala tzv. študijné voľno, kedy absolvovala praktickú časť špecializačného štúdia v inom zdravotníckom zariadení - na oddelení úrazovej chirurgie a traumatológie FNsP Banská Bystrica. Vo výkaze mzdových nárokov sú tieto dni, kedy žalovaná pracovala na pracovisku iného zdravotníckeho zariadenia, označené skratkou "ŠV" (študijné voľno) a v mzdovom liste za rok 2009 sú označené skratkou "školenie s náhradou mzdy". Žalovaná teda v decembri 2009 odpracovala na pracovisku iného zdravotníckeho zariadenia spolu 15 pracovných dní, čo predstavuje spolu 112,5 hodiny. Vzhľadom nato, že v decembri bola žalovaná odvolaná na výkon práce k svojmu zamestnávateľovi, od
ktorého vykonávala lekárske výkony v rozsahu spolu 112 minút, za ktoré by jej patrila mzda vo výške 9,59 eura zobral v tejto časti žalobca žalobu čiastočne späť a súd v tejto časti konanie skorším rozsudkom právoplatne zastavil. Z obsahu výkazu mzdových nárokov za mesiac január 2010 vyplynulo, že žalobkyňa čerpala študijné voľno za účelom zvyšovania kvalifikácie v rozsahu 10 pracovných dní, spolu vo výške 505,31 eur. Z obsahu výpisu z účtu žalobcu zo dňa 10. 2. 2010 vyplýva, že tento vyplatil žalovanej za mesiac január 2010 mzdu vo výške 1 299,49 eur. Z obsahu výkazu mzdových nárokov za mesiac február 2010 vyplynulo, že žalobkyňa čerpala 14 dní študijného voľna, za čo jej spolu prináležala suma 707,43 eur, v marci 2010 čerpala 14 11 17C/94/2011 dní študijného voľna spolu vo výške 606,37 eur, v mesiaci apríl 2010 - 13 pracovných dní - 725,99 euro, za mesiac v máji 2010 - 15 pracovných dní - spolu 837,67 eur. 21/Stravné za mesiace január až marec 2010 predstavuje spolu sumu 144 eur, čo vyplýva z cestovných príkazov pracovnej cesty, výdavkového pokladničného dokladu číslo 10/00353 zo dňa 25. 3. 2010 na sumu 144 eur. Stravné za mesiac apríl 2010 predstavuje sumu 46,80 eur, čo vyplýva z cestovného príkazu a vyúčtovania pracovnej cesty za mesiac apríl 2010, z výdavkového pokladničného dokladu číslo 10/00594 zo dňa 11. 5. 2010 na sumu 46,80 eur. Stravné za mesiac máj 2010 vzniklo vo výške 50,40 eura, čo vyplýva z cestovného príkazu a vyúčtovania pracovnej cesty za mesiac máj 2010 ako aj z výdavkového pokladničného dokladu žalobcu číslo 10/00743 zo dňa 8. 6. 2010 na sumu 50,40 eura. Uvedené vynaložené náklady na zvýšenie kvalifikácie žalovanej boli doložené listinnými dokladmi, ktoré založil žalobca do spisu, z obsahu ktorých mal súd žalovanú sumu za preukázanú. Súd v zmysle § 155 ods. 3 Zákonníka práce preto žalovanú zaviazal na zaplatenie 3/4 z celkovej sumy po zohľadnení čiastočného zastavenia konania prvším rozsudkom súdu prvej inštancie. 22/ Keďže žalovanú žalobca vyzval písomne na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby avšak žalovaná si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie 30 dní, ktorá bola uvedená v liste žalobcu. Tento list žalovaná prevzala dňa 18.01.2011. Lehota 30 dní potom uplynula dňom 17.02.2011 a nasledujúci deň vzniklo žalobcovi právo požadovať aj úrok z omeškania. 23/ Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal úspešnému žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že 12 17C/94/2011 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).