Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-104-2016.pdf
PDF · 87.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/104/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci mal. X. Z., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa Q. U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. G. U. R. X. Z.U., K.. XX.X.XXXX, O. G., v konaní na návrh matky o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. X. Z., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 40,- Eur mesačne, počnúc od 23.8.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné zo strany otca na maloletého za obdobie od 23.8.2016 do 31.10.2016 v celkovej výške 91,61 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 19.8.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.8.2016 domáhala, aby súd zveril mal. Juraja do jej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 40 Eur mesačne od 1.8.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa žili v družobnom pomere v spoločnej domácnosti do augusta 2015. Aj pokiaľ žili spolu, tento sa o syna riadne nestaral. Už v tom čase chodil na brigády do Českej republiky, ale peniaze minul na automaty. V decembri minulého roka ho požiadala, aby aspoň určili otcovstvo k synovi, čo napokon aj urobili. Následne otec maloletého odišiel preč a domov prišiel až v mesiaci júl, kedy opäť neprispel na výživu syna a peniaze minul na automaty. Syn je v jej celodennej starostlivosti, je zdravý. Neustále rastie, potrebuje oblečenie aj obuv. Otec na jeho výživu dobrovoľne neprispieva. Keď bol doma minulý mesiac, syna nenavštívil, ani mu nič nepriniesol. Má vedomosť, že X. otec pracuje v Prahe, nevie však adresu zamestnávateľa, ani adresu kde sa zdržiava. Ona je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Okrem maloletého X. má v starostlivosti ešte dve deti, ktoré pochádzajú z iného vzťahu.
3. Otec maloletého sa k návrhu matky nevyjadril napriek tomu, že bol na to súdom vyzvaný.
4. Súd maloletému ustanovil na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodina.
5. Na pojednávanie súd predvolal rodičov maloletého dieťaťa a jeho kolízneho opatrovníka. Rodičia sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nepožiadali. Pri splnení zákonných podmienok tak súd
vykonal pojednávanie v neprítomnosti matky a otca maloletého X. a napokon v ich neprítomnosti aj rozhodol.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rodným listom maloletého, lustráciou otca v systému Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov u maloletého a správou o povesti na rodičov maloletého z miesta ich pobytu.
7. Rodičovstvo k maloletému X. Z. mal sú preukázané z rodného listu dieťaťa.
8. Zo správy Obce G. o povesti na rodičov dieťaťa vyplynulo, že obaja rodičia majú trvalý pobyt v obci G., kde žijú v rómskej osade v skromných podmienkach. Matka je nezamestnaná. Otec sa toho času zdržiava v Českej republike, kde pravdepodobne pracuje. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa vyplynulo, že jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletým X. a ďalšími dvoma deťmi pochádzajúcimi z iných vzťahov matky, X. O., K.. XXXX U. V. Z., K.. XXXX žije v rodinnom dome v G. XXX, ktorý pozostáva z jednej miestnosti. V čase návštevy bola matka s deťmi doma sama. V dome je zavedená elektrická energia, vodu majú zo studne a vykurujú pecou na tuhé palivo. Maloletý X. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravý, dobre prospieva. Neustále rastie. Otec na výživu syna ničím neprispieva, nezaujíma sa o neho. Matke je z úradu vyplávaná dávka v hmotnej núdzi a príspevok na dve deti.
10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na písomne podanej správe a ohľadne pomerov na strane otca doplnil, že v rámci rodiny bolo zistené, že tento pracuje v Českej republike, kde si brigádnicky privyrába. Otec nie je a ani nikdy v minulosti nebol vedený v evidencii nezamestnaných na ich úrade. Navrhol preto návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.
11. Z výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni otca bolo zistené, že tento nie je vedený v jej evidencii a teda mu na území Slovenskej republiky nie sú vyplácané príjmy zo zamestnania, dávky nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.
12. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 eura na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému X. je dôvodný, pretože jeho rodičia spolu nežijú.
28. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o dieťa riadne stará, vo výkone tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Z uvedených dôvodov zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matky.
29. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
30. Matka je toho času poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na deti. Okrem maloletého X. má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom z predchádzajúcich vzťahov. Všetky deti sú v jej osobnej starostlivosti. V prípade otca bolo preukázané, že tento nie je a ani doposiaľ nebol vedený v evidencii nezamestnaných, v mieste pobytu nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. K návrhu sa na výzvu súdu nevyjadril, nepreukázal výšku a zdroj svojich príjmov, ani svoje výdavky. Na pojednávanie sa nedostavil. Z vyjadrenia matky, ako aj zo správy z miesta bydliska otca a napokon aj z výsledku šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že otec sa nachádza v Českej republike a má príjem z príležitostnej brigádnickej činnosti. Na výživu syna neprispieva.
31. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je toho času v osobnej starostlivosti matky a tiež berúc do úvahy, že u otca nebola zistená žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, žiaden oficiálny príjem, avšak ani evidencia otca ako nezamestnaného na príslušnom úrade práce, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletého syna na sumu 40 Eur. Uvedená suma je totožná s návrhom matky ohľadne výživného, preto mal súd za to, že zodpovedá potrebám maloletého. Zároveň mal súd za to, že táto suma zodpovedá aj možnostiam otca, ktorý dlhodobo odchádza do Českej republiky, a teda je pravdepodobné, že tam odchádza za prácou, aj keď iba príležitostného charakteru.
32. Súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal uvedené výživné počnúc od podania návrhu, teda odo dňa 23.8.2016, pretože nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výživné priznať spätne. Splatnosť výživného určil v súlade s návrhom matky do 15. dňa v mesiaci. Z vyjadrenia matky, ako aj výsledku šetrenia kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že otec výživné na syna neplatí, preto súd rozhodol aj o dlžnom výživnom. Toto vyčíslil za obdobie od priznania výživného, teda od 23.8.2016 do 31.10.2016 (t.j. 9 dní v mesiaci august, celý mesiac september a celý mesiac október, teda 9 x 1,29 Eur + 40 Eur + 40 Eur). V mesiaci november ku dňu rozhodnutia súdu ešte splatnosť výživného nenastala. Dlžné výživné súd otcovi uložil uhradiť k rukám matky v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Na podanie odvolania nie je oprávnený účastník, ktorý sa oprávnenia podať odvolanie voči súdu vzdal po vyhlásení rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.