Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-192-2016.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanej: D. X., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. XXX, o zaplatenie sumy 234,51 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 234,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 234,51 eura od 05.02.2015 do zaplatenia.
Uvedené súd povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 234,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 234,51 eura od 05.02.2015 až do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste, za čo jej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 234,51 eura, z ktorej žalovaná nič neuhradila.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 29.06.2016 č.k. 6C/192/2016-28 bolo žalobe vyhovené. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy sa mala dopustiť neoprávneného odberu a kde malo k takémuto neoprávnenému odberu dôjsť. Na faktúre za neoprávnený odber sa uvádza adresa N. XX a k uvedenému odberu malo dôjsť v dobe od 12.12.2014 do 12.01.2015. V uvedenej dobe sa však na adrese N. XX dlhodobo nezdržiavala, a preto ani nemohla na tejto adrese realizovať neoprávnený odber, keďže od roku 2012 žije spoločne s rodinou na adrese súčasného trvalého pobytu.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uvádza, že dňa 12.01.2015 bolo na odbernom mieste jeho zamestnancami zistené svojvoľné zapojenie odberného miesta aj napriek tomu, že predmetné odberné miesto bolo dňa 11.12.2014 odpojené pre neplatenie so stavom elektromera 2133. Žalovaná v čase zistenia neoprávneného odberu mala zmluvný vzťah so žalobcom. Celková škoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 234,51 eura zo dňa 19.01.2015, splatná dňa 04.02.2015. Pri výpočte za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle § 46 ods.2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že spotreba na elektromere pri odpojení bola 2133 kWh a spotreba pri zistení neoprávneného odberu elektriny bola 2265 kWh. Rozdiel spotreby predstavuje 132 kWh. Počet dní trvania neoprávneného
odberu bolo 32 a to od 12.12.2014 teda od odpojenia do 12.01.2015 t.j. zistenia neoprávneného odberu. Celková škoda predstavuje sumu 11,31 eura a zisťovací poplatok vo výške 151 eur bez DPH, pričom oprávnenosť opiera o ustanovenie § 1 ods.7 Vyhlášky č. 292/2012. Ďalej za dopravu - výjazd vozidla nad 60 km predstavuje sumu 35 eur bez DPH. Sumy 151 eur a 35 eur spolu 186 eur s DPH predstavujú sumu 223,20 eura, k tomu celková škoda 11,31 eura, čo spolu so sumou 223,20 eura predstavuje predmetnú sumu 234,51 eura.
4. Zástupca žalobcu vo veci uviedol, že trvajú na uplatnenom nároku, upresňuje odberné miesto, ktorým je N., S.Á. E. XX. V čase zistenia neoprávneného odberu žalovaná mala zmluvný vzťah a bola zodpovedná za odberné miesto v zmysle § 36 ods.2 Zákona č. 251/2012 Z.z. Poukázal na objektívnu zodpovednosť a rozhodovaciu prax súdov.
5. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o odberné miesto N., S. E. XX, šlo o rodinný dom, ktorý zdedila po rodičoch a odtiaľ sa odsťahovali na adresu terajšieho bydliska v roku 2012. Ostala tam chata a keďže mali kamaráta, ktorý prišiel o dom, dali mu chatu do užívania. Za elektriku platila dvakrát ročne po 20 eur, pretože to nikto neužíval. Keďže ide o vzdialenosť od terajšieho bydliska 120 km, nepodarilo sa jej spojiť s ich kamarátom, ktorý tam býval. Súviselo to s tým, aby uhrádzal platby za elektrinu a dospelo to až k tomu, že prišlo k veľkému nedoplatku. Musela zaplatiť viac ako 400 eur. Z toho dôvodu došlo k odpojeniu odberného miesta. Vzhľadom na uvedené boli nútení chatu predať. Došlo k tomu v tom istom roku, kedy vznikli problémy súvisiace so žalobou. Napriek tomu, že chatu predali, priateľ tam býval naďalej a boli s tým problémy. Mal ultimátum odsťahovať sa do augusta 2015. Až z listov žalobcu sa dozvedela, že on to znovu zapojil. Momentálne uplatnený nárok nemá z čoho vyplatiť a požiadala pre prípad vyhovenia žalobe o povolenie splácať dlh v mesačných splátkach najviac po 20 eur. Poukázala na to, že poberá iba rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami na dve deti, spolu cca 240 eur. Manžel je nezamestnaný, bez príjmu. Za bývanie platia cca 200 eur.
6. Svedok K. S. uviedol, že pracuje ako technik merania u žalobcu a to 16 rokov. Dňa 12.01.2015 bola vykonávaná kontrola odberného miesta N., S. E. XX. Stalo sa, že v protokole opačne napísali adresu bydliska žalovanej. Bolo zistené, že odberné miesto č. XXXXXXX na meno žalovanej malo byť odpojené od 11.12.2014 so stavom 2133 kWh. V čase kontroly stav elektromera bol 2265 kWh. Bola poškodená plomba na elektromere a odberné miesto bolo svojvoľne zapnuté. Následne bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie a bola vyhotovená fotodokumentácia.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedka K. S., oboznámením sa s obsahom protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie pod č. XXXXXX, faktúry, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 12.01.2015 bolo na odbernom mieste N., S. E. XX zistené zamestnancami žalobcu svojvoľné zapojenie odberného miesta napriek tomu, že uvedené odberné miesto bolo dňa 11.12.2014 odpojené pre neplatenie so stavom elektromera 2133 kWh. Spotreba na elektromere pri zistení neoprávneného odberu elektriny bola 2265 kWh a rozdiel spotreby predstavuje 132 kWh. Celková škoda tak bola vyčíslená žalobcom na sumu 11,31 eura. Súčasťou vyčíslenej škody bol zisťovací poplatok vo výške 151 eur. Po zvýšení o 20% DPH šlo o sumu 181,20 eura s nákladmi za dopravu - výjazd vozidla, celkový výpočet škody za neoprávnený odber bol vo výške 234,51 eura. Faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 19.01.2015 žalobca žalovanej fakturoval za neoprávnený odber elektriny celkovú škodu vo výške 234,51 eura. Dátum splatnosti faktúry bol 04.02.2015.
8. Podľa § 46 ods.1 až 5 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b)bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c)meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d)ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701>. Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2, 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a)jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b)najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na odbernom mieste N., S. E. XX v čase od 12.12.2014 do 12.01.2015 dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny, nakoľko uvedené odberné
miesto bolo dňa 11.12.2014 odpojené pre neplatenie so stavom elektromera 2133 kWh. Dňa 12.01.2015 ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie bolo zistené svojvoľné zapnutie v elektromere. Tým došlo k neoprávnenému odberu v počte 32 dní. Spotreba na elektromere pri zistení neoprávneného odberu elektrickej energie bola 2265 kWh. Za rozdiel spotreby 132 kWh žalobca vyčíslil škodu vo výške 11,31 eura. Súčasne podľa § 1 ods.7 vyhlášky citovanej vyššie si žalobca vyúčtoval náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Svojvoľné zapojenie elektromera potvrdzuje aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi, keď uviedla, že na odbernom mieste mali rodinný dom, ktorý zdedila po rodičoch, odkiaľ sa odsťahovali. Ostala tam chata, ktorú prenechali kamarátovi, nakoľko tento prišiel o dom. Stalo sa však, že prišlo k veľkému nedoplatku za úhradu elektrickej energie a následne k odpojeniu odberného miesta. Napriek uvedenému priateľ tam naďalej býval a vlastne z listov žalobcu sa dozvedela, že on to znovu zapojil, pričom mal ultimátum do augusta 2015 sa odsťahovať. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dôvodne fakturoval za neoprávnený odber elektriny žalovanej sumu 234,51 eura, z ktorej žalovaná neuhradila ani časť, a preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t.j. dňom 05.02.2015.
14. Podľa ustanovenia § 232 ods.4 CSP povolil súd žalovanej uvedenú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Bral pritom zreteľ na sociálne pomery na strane žalovanej.
15. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).