Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/875/2014

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Michalská 16, Bratislava I, IČO: 35838825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava I, IČO: 47255706 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, C., okr. Vranov nad Topľou, o vymoženie 1.103,03 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad Bratislava, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti z a m i e t a.

Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti z a m i e t a.

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

Námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.9.2014 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 1.103,03 eur s príslušenstvom.

2. Súdny exekútor vydal dňa 22.6.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie ( ďalej uvádzané aj len ako „UoZSE“ ), ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Vydaným UoZSE súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42 eur (paušálne trovy vo výške 35 eur zvýšené o DPH vo výške 7 eur). UoZSE oprávnený prevzal dňa 26.6.2020.

3. Súdnemu exekútorovi boli námietky oprávneného voči UoZSE doručené dňa 23.7.2020. Súdny exekútor postúpil súdu námietky oprávneného - spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie č. . Oprávnený vo svojich námietkach o.i. uviedol, že navrhuje zrušiť vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom, keďže neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastavenie starej exekúcie, namietol paušálne trovy a zároveň navrhol exekučné konanie prerušiť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ZoUNEK s SR.

4. Súdny exekútor vo svojom stanovisku k podaným námietkam uviedol, že údaje zaznamenávané v CRE taxatívne stanovuje § 211a Exekučného poriadku, pričom dátum zapísania exekúcie k takýmto

údajom nepatrí a CRE takýto dátum nespracúva a nemôže spracúvať, poskytovať ani garantovať jeho správnosť. Čo sa týka dátumu zápisu exekúcie, tento nemá žiadnu právnu relevanciu a pretože Slovenská komora exekútorov (ako subjekt zodpovedný za vedenie CRE) ho nemôže spracúvať, tak ani nemôže garantovať jeho správnosť. Ak by sa dátum zápisu do CRE mal stať údajom, ktorý je povinná komora viesť, bola by potrebná príslušná legislatívna zmena. Ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) zákona neurčuje ako podmienku pre priznanie trov starej exekúcie a ani z neho nevyplýva, že exekučné konania musí byť zapísané v CRE v určitej lehote, pričom citované ustanovenie určuje jedinú požiadavku, a to že exekučné konanie musí byť zapísané v CRE. Inak povedané, pre priznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu od CRE. Na tejto skutočnosti nič nemení ani odkaz na §243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že súdny exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Navyše výklad zákona aplikovaný oprávneným je v rozpore so zákazom pravej retroaktivity právnych predpisov, keď podľa jeho výkladu zákon retroaktívne ukladá sankciu súdnemu exekútorovi zákonom účinným od 1.1.2020 za nesplnenie povinnosti k 30.6.2016. Keďže zákon je účinný od 1.1.2020, možno splnenie tejto podmienky posudzovať najskôr od jeho účinnosti a nie spätne k 30.6.2016. Oprávnený v námietkach ani nespochybňuje, že dotknuté exekučné konanie je zapísané v CRE. Zároveň si súdny exekútor dovoľuje dodať, že náležitosťou upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je údaj o zápise starej exekúcie do CRE. Súdny exekútor vydal upovedomenie v súlade s § 5 zákona a vzorom uverejneným na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje, okrem iného, zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Súdny exekútor ďalej vo svojmu stanovisku k námietkam uviedol, že nie je orgánom verejnej moci, ktorý môže posúdiť ústavnosť, resp. súlad zákona s predpismi vyššej právnej sily a naopak je povinný konať v súlade so zákonom až do pozastavenia jeho účinnosti/jeho zrušenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, súdny exekútor žiada súd, aby námietky oprávneného zamietol.

5. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

8. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

10. Podľa námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

11. Podľa súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi..

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia .

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

14. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

15. Podľa (ďalej len „"), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

16. Podľa a súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na v znení neskorších predpisov.

18. Podľa , ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

19. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa . Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa , a preto je implikované v norme („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania."). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia , teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

20. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,

ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s spája s „prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku , t. j. „domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s , resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

21. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s . Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s .

22. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 18. októbra 2006: „Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu nadväzuje ustanovenie , podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami , listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu."

23. Podľa možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore s , a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s , prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s . Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,

oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok k na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s , naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s , pretože sa predlžuje premlčacia doba, ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s , pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

24. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

25. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Oprávnený podal podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu námietky z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predlžila (§ 4 ZoUNEK). Zápis exekúcie v centrálnom registri exekúcií nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie (nezapísanie exekúcie v CRE nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej

exekúcie). Pokiaľ oprávnený namietal rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom, takýto rozpor súd nezistil. Exekučný súd nepovažuje zákon za rozporný s , a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Vzhľadom k uvedenému súd návrhy oprávneného na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavný súd zamietol a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol ( tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.

26. Pokiaľ ide o paušálne trovy, podľa § 7 ods. 1 druhá veta ZoUNEK, námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tvrdí, že ZoUNEK nepripúšťa námietky iba proti výške paušálnych trov, ktorá je nespochybniteľná a proti osobe, ktorá ich má platiť, t. j. že touto osobou je oprávnený, ale že voči nároku na náhradu paušálnych trov sú námietky prípustné, pretože v § 6 ods. 4 sú uvedené dôvody, v prípade ktorých exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. S takýmto výkladom § 6 ods. 4 a § 7 ods. 1 ZoUNEK sa súd nestotožňuje.

27. Paušálne trovy určuje ZoUNEK vo výške 35,- eur s tým, že ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa o DPH (§ 6 ods. 1 ZoUNEK). Paušálne trovy znáša podľa § 6 ods. 2 prvá veta ZoUENK oprávnený. Z dôvodovej správy k ZoUNEK vyplýva, že aj keď paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

28. Súčasne z dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK vyplýva, že tento zákon vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musia byť splnené podmienky podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, t. j. upovedomenie musí byť zaslané v lehotách podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK a exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy.

29. Na rozdiel od oprávneného, má súd výkladom § 6 ods. 4 a § 7 ods. 1 ZoUNEK aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z dôvodovej správy zato, že ZoUNEK nepripúšťa námietky proti paušálnym trovám ako takým, teda ani voči nároku na tieto trovy. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZoUNEK nerozlišuje medzi nárokom a výškou, ale jednoznačne nepripúšťa námietky proti paušálnym trovám, ktoré zahŕňajú jednak nárok (komu patria, kto ich platí) a tiež výšku. Ak aj ZoUNEK upravuje podmienky, kedy exekútor nemá nárok na paušálne trovy, ako to vyplýva z dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK, ich naplnenie má oprávnený možnosť namietať v prípadnej exekúcii podanej na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov.

30. Vzhľadom k uvedenému súd o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodol tak, že ich ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený nenamietal a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená. Súčasne súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám ako neprípustné odmietol (§ 7 ods. 3 druhá veta ZoUNEK).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.