Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-394-2015.pdf
PDF · 72.68 KB
Case nature
Subarea
11CoE/394/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová, Mgr. Renáta Gavalcová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A., I. XXX, D. republika, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kučerová Viera, Exekútorský úrad so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 9, pod sp. zn. EX 2809/2009, pre vymoženie 8.604,39 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 03.10.2014, č. k. 3Er/809/2009-40, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 41 ods.2, § 50 ods. 1, § 51 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej tiež „EP“), § 21 ods. 2, § 23 ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanom Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov, ako i § 112 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že povinný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil doklad preukazujúci uhradenie pohľadávky oprávneného a tak nepreukázal existenciu takej skutočnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a mala by za následok zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vykonateľnosti, ani dôvod, pre ktorý je exekúcia vykonávaná na základe vyššie uvedeného exekučného titulu neprípustná. Súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene, teda či v čase začatia exekučného konania oprávnený mal voči povinnému neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu a nie sú tu okolnosti, ktoré by bránili jej vymáhaniu. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. K námietke povinného, že adresa V. XXXX/XX, A. nie je miesto, kde sa zdržiava, súd poznamenáva, že podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení povinný mal povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich zmenu trvalého pobytu. Povinný si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť voči zdravotnej poisťovni a preto Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mohol vychádzať len z dostupných údajov v databáze zdravotnej poisťovne. Povinný si nesplnil ani notifikačnú povinnosť voči ohlasovni pobytu podľa § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Nakoľko povinný v tomto konaní len deklaroval predloženie príslušných dokladov a oznámenie novej adresy zdravotnej poisťovni bez predloženia relevantných dôkazov, povinný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto dospel k záveru, že povinný nesplnil svoju notifikačnú povinnosti ani voči zdravotnej povinnosti a ani voči ohlasovni pobytu, a že je to práve povinný, kto musí znášať aj nepriaznivé právne následky
svojho omisívneho konania. Námietka preto nie je relevantná. K námietke povinného, že opatrovník bol ustanovený neoprávnene z dôvodu, že povinný oznámil zdravotnej poisťovni svoju adresu, súd uvádza, že povinný v tomto konaní len deklaroval predloženie príslušných dokladov a oznámenie novej adresy zdravotnej poisťovni bez predloženia relevantných dôkazov, povinný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto dospel k záveru, že táto námietka nie je oprávnená. K námietke povinného, že vymáhaný nárok je premlčaný, súd konštatuje, že platobný výmer bol vydaný dňa 02.03.2009 a návrh na začatie exekučného konania bol podaný dňa 23.06.2009, čo znamená, že neuplynula 3 ročná premlčacia lehota podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený po včasnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie riadne pokračuje v uplatňovaní svojej pohľadávky. Súd preto uzatvára, že námietka nie relevantná.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, v ktorom žiadal, aby napadnuté uznesenie súd zrušil a aby bola exekúcia zastavená. Povinný argumentoval tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Povinný namietal, že súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy ním navrhované dôkazy a vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli predložené oprávneným, pričom tento postup považuje za nesprávny. Nesprávnosť tohto postupu má za následok, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pričom vykonaním ním navrhnutých dôkazov by sa preukázalo, že exekúcia bola začatá neoprávnene a povinný nemal a ani nemá žiadny dlh voči oprávnenému, resp. jeho právnemu predchodcovi. Prvostupňový súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd musí rozhodnúť, či exekúcia bola začatá oprávnene a či v čase začatia exekučného konania má oprávnený voči povinnému neuhradenú pohľadávku. Tvrdenie súdu, že povinný neuniesol dôkazné bremeno, a to tak, že nepreukázal uhradenie pohľadávky oprávneného, je nesprávny, pretože pohľadávka oprávneného nemá žiadny reálny základ (v skutočnosti povinný žiaden dlh nemal a jemu to potvrdila ním označená pracovníčka odporcu - zrejme správne malo byť pracovníčka oprávneného) a pohľadávka je neopodstatnená a v prípade jej formálneho vykazovania oprávneným išlo len o administratívne pochybenie oprávneného. Nikdy neexistujúca pohľadávka oprávneného teda nemohla ani nemala byť zo strany povinného uhradená. Ďalej oprávnený zdôraznil, že i naďalej trvá na svojich námietkach a navrhnutých dôkazoch, že pravdivo popísal skutkový stav ako aj trvá na tom, že postup oprávneného ako aj postup súdu pri rozhodovaní o tom, že povinnému bude (bezdôvodne) určený opatrovník, bol formalistický a nezohľadňoval skutočnosti, ktoré boli všeobecne známe, teda skutočnosť, že povinný bol vždy zastihnuteľný na adrese jeho rodičov v Z. (kam mu aj boli mnohé zásielky úspešne doručované) alebo na adrese v C. A. v D. republike. Toto malo za následok, že formálne ustanovený opatrovník neuplatnil argumenty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žiadna reálna pohľadávka oprávneného v skutočnosti neexistuje. Na záver má povinný za to, že prvostupňový súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, a to tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované povinným a v dôsledku tohto súdom nevykonaného dokazovania (ale mnou riadne navrhnutého a označeného) súd dospel k paradoxnému záveru, keď následne uvádza, že povinný neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako odôvodnenie odmietnutia vykonania dôkazov, ktoré navrhol povinný, je nedostatočné a jednostranné v prospech oprávneného.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 50 ods. 4 EP) a je dôvodné odvolanie povinného odmietnuť.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným súdom prvej inštancie odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Civilný sporový poriadok odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol námietky proti exekúcii, nepripúšťa. Exekučný poriadok síce pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhoduje o námietkach proti exekúcii (§ 50 ods. 4 EP), ale len v prípade, ak sa námietkam proti exekúcii vyhovelo. V tomto prípade súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol, a preto odvolanie proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné a odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného odmietol.
12. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.