Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-99-2016.pdf
PDF · 113.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : C. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. T. Č.. XXXX, žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu dňa 21.03.2014 je v celom rozsahu n e p l a t n á . Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 4.3.2016 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným na zabezpečenie úveru ním poskytnutého na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.1.2014 na sumu 1.500,- Eur, ktorú mala splatiť v mesačných splátkach vo výške 85,15 Eur, je v celom rozsahu neplatná. Neplatnosť tejto dohody videla v tom, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to výšku dohodnutých zrážok, výšku pohľadávky, ktorá mala byť dohodou zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky je neurčité a teda je neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola s ňou individuálne dohodnutá. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Suma zabezpečenej pohľadávky 1.500,- Eur v bode I. Dohody bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Pokiaľ mala záujem získať od žalovaného úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda umožňuje žalovanému siahnuť na jej majetok bez toho, aby ona mohla zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške , bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu, čo tiež má za následok neplatnosť dohody. Na ústnom pojednávaní dodala, že i keď úverový rámec bol v Zmluve dohodnutý vo výške 1.500,- Eur, z tejto sumy dostala iba 1.300,- Eur. Zvyšnú sumu žalobca strhol na akýsi manipulačný poplatok. Nebola si vedomá ani toho, že uzatvára so žalovaným aj zmluvu o zrážkach zo mzdy. Veľmi potrebovala peniaze, žalovaný jej predložil kopu listín, ktoré podpísala, len aby dostala úver.
2/ Podaním doručeným súdu 4.3.2016 žalobkyňa nadväzujúc na podanú žalobu navrhla predbežným opatrením zakázať jej zamestnávateľovi nevykonávať zrážky z jej mzdy na základe vyššie uvedenej dohody až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej a taktiež uložiť veriteľovi povinnosť držať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.12.2013
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením zo dňa 7.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30.3.2016, návrhu o nariadenia predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
3/ Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktorým žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nie sú relevantné a zároveň žiadal ju zaviazať k náhrade trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením vo veci. Vo svojom podaní poukázal na to, že podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy jeho splátok a úrokov. Na použitie tohto inštitútu sa nevyžaduje súhlas súdu, len existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tvrdeniu žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odporuje aj ustanovenie § 9 ods.13 Zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorého záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalobkyňa o tom, že na poskytnutie úveru vyžaduje od nej uzavretie Dohody o zrážkach, vedela vopred, tento údaj je povinným obsahom formulára pre štandardné informácie o spotrebnom úvere, s ktorým bola oboznámená ešte pre uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdeniu žalobkyne o absencii individuálne dojednanej podmienky odporuje aj jej samotné znenie, pričom žalobkyňa nepoprela možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom dohody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011, 1Cdo 191/2009. K námietke, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, len opis možných spôsobov jej vzniku a vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité, uviedol, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa dá pohľadávku identifikovať a túto náležitosť predmetná dohoda spĺňa. Označenie pohľadávky z hľadiska identifikácie je dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečenej pohľadávky, pričom dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť aj budúcu pohľadávku.
4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal.
5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalobkyne a písomných vyjadrení žalovaného aj Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 21.3.2014, Zmluvou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014, žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne z 10.11.2015, prehľad priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2014 a výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6/ Dňa 21.3.2014 strany sporu uzavreli písomnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe oznámenia žalovaného ako veriteľa o schválení úveru s úverovým rámcom 1.500,- Eur. V Zmluve sa dlžníčka zaviazala úver splatiť 36 splátkami v mesačnej výške 85,15 Eur počnúc dňom splatnosti prvej splátky 1.5.2014 a poslednej splátky 1.4.2017. Ročná úroková sadzba bola nimi dohodnutá 70%-mi, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 67,61 %-mi, priemerná hodnota RPMN 46,30%-mi. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi vyplývajúce z revolvingového úveru boli zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Z tejto Dohody vyplýva povinnosť zamestnávateľa dlžníka vykonávať v prospech spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdať ich na bankový účet uvedený v Dohode vo výške 85,15 Eur mesačne. V tejto dohode strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dohoda bola uzavretá na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená či zmenená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Súdu je známe z iných občianskoprávnych vecí týkajúcich sa obdobného právneho vzťahu
medzi veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom , že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré však stranami sporu predložené neboli a preto na nich súd prihliadnuť nemohol, ani posúdiť ich obsah z hľadiska Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre porušenie zmluvných povinností (riadneho nesplácania úveru) žalovaný listom zo dňa 10.11.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške 2.837,34 Eur k 10.11.2015 na základe Dohody o zrážok zo mzdy, s ktorou zamestnankyňa udelila výslovný súhlas. Z potvrdenia žalovaného zadováženého žalobkyňou súd zistil, že k predmetnej úverovej zmluve z 36 mesačných splátok veriteľ ku dňu 2.9.2016 eviduje 9 uhradených mesačných splátok a na splátke č. 10. čiastočnú úhradu 32,40 Eur, t.j. úhrnom 798,75 Eur.
7/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sa dohodli, že počiatočné zabezpečenie úveru poskytne klient (dlžník) formou Dohody o zrážkach zo mzdy v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka. Veriteľ a dlžník sa preto pri uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere dohodli, že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy zo mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje aj na iné prímy klienta, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Platiteľ mzdy a iných príjmov je povinný vykonávať zrážky zo mzdy klienta po predložení tejto Zmluvy o zrážkach zo mzdy a žiadosti o vykonávanie zrážok. Nakoľko Všeobecné obchodné podmienky vzťahujúce sa na úverovú zmluvu súd nemal k dispozícii, nemal možnosť preveriť podmienky, za ktoré bol veriteľ oprávnený požiadať zamestnávateľa dlžníka o zrážky zo mzdy, teda kedy nastal moment, keď došlo k omeškaniu klienta zakladajúci právo veriteľa na plnenie z Dohody o zrážkach zo mzdy, pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených stranami sporu.
8/ Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (a) splnení povinnosti, (b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,(c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo(d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9/ Podľa § 551 ods.1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení noviel (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12/ Podľa § 54 ods.1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13/ Podľa § 298 ods.1,2 CSP (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
14/ Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
15/ Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
16/ Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
17/ Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18/ Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19/ Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, do právneho poriadku SR inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva v prevažnej väčšine pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť veriteľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je napr. povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvný úrok hraničiaci s úžerou, RPMN dohodnutá v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, alebo ďalšie podmienky zmluvy uvedené v rozpore s ustanovením § 9 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
20/ Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú Dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný za daného stavu sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Predmetom konania je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahom Dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak ako vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy, veriteľ môže postupne prostredníctvom tejto uspokojiť aj rôzne bližšie nešpecifikované právne nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy, neprimerane vysoké úroky ktoré si vyčíslil na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa zo dňa 21.3.2014 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, kto je účastníkom predmetných zmlúv, že na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1.500,- Eur, ktorý prípadne je možné dokonca navýšiť, taktiež výška mesačných splátok 85,15 Eur. Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ako to potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, bolo uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy povinnej. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch (žalovaný nezaložil do spisu VOP, alebo iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyňa s touto zmluvnou podmienkou bola vopred uzrozumená). Výsluchom žalobkyne súd zistil, že táto je absolútne neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že takýto postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Naviac samotná Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré Zákone o ochrane spotrebiteľa odporujúce dojednania, napr. nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa (namiesto správnej výšky 69,75 % výšku RPMN 67,61%), chýbajúce zmluvné dojednanie o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 9 ods.2 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., pre ktoré úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú mieru 70% ročne. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2014 (zverejnených na stránke <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/
udajove-kategorie-sdd/urokove-sadzby/>priemerne- urokovemiery-z-uverov-obchodnych-bank vyplýva, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytovaných domácnostiam na dobu splácania od 1 roka do 5 rokov v marci 2014, kedy došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, bola 12,70%. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše 5,5 násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, skoro trojnásobné navýšenie úrokov hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie uvedené v druhej vete posledného odseku Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého dlžník nemá oprávnenie pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Táto zmluvná podmienka zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť z neprijateľnej zmluvnej podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Nie v poslednom rade súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy a je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, na vyslovení neplatnosti ktorej žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov má naliehavý právny záujem a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
21/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
23/ Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, napriek tomuto súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).