Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-25-2016.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. nad R. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Hlavná 1221, Vráble a otca C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Tr. A. C. 6, zastúpeného Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Farská 34, Nitra, o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/384/2015-62 zo dňa 22. marca 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že matka sa návrhom domáhala zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú S. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 30 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jej strane, pretože jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. N. S., nar. XX.XX.XXXX. Poukázal na obsah návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, v ktorom matka okrem iného uviedla, že v súvislosti s narodením dieťaťa došlo k podstatnému zníženiu jej príjmu. Do 23.05.2015 pokiaľ matka vykonávala prácu v zamestnaní bol jej príjem 598,91 eura mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti. V čase od 24.05.2015 do 16.01.2016 matka poberala materský príspevok vo výške 17,74 eura za deň. Zohľadnil, že od 17.01.2016 bude príjem matky predstavovať len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne a prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu prvej inštancie, pri zohľadnení počtu vyživovacích povinnosti matky, nákladov na spoločnú domácnosť v ktorej matka žije, nie je objektívne v možnostiach matky prispievať na výživu detí určeným výživným spolu.
2. Konštatoval, že matka zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne upraviť výšku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na sumu 30 eur mesačne na každé dieťa až do právoplatného skončenia konania o zníženie výživného.
3. Po prejednaní veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky nie je dôvodne podaný. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrhu matky na zníženie
vyživovacej povinnosti nie je možné vyhovieť, pretože nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti matky (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzal z názoru, že aktuálne určené výživné zodpovedá momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť s ohľadom na okruh vyživovacích povinností ako na odôvodnené potreby maloletých detí a to aj napriek zníženiu mesačného príjmu matky a k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,. Súčasné finančné a majetkové pomery matky posudzoval nielen z hľadiska jej mesačného príjmu, ale zohľadnil aj celkovú finančnú a majetkovú situáciu matky. V tejto súvislosti poukázal na finančné prostriedky, ktoré matka zdedila, a ktoré jej umožňujú naďalej prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške 110 eur a 90 eur mesačne bez toho, aby tým bola ohrozená jej životná úroveň pri zohľadnení jej odôvodnených mesačných nákladov. Finančné prostriedky získané v dedičskom konaní matka investovala do kúpy časti nehnuteľnosti- rodinného dom, v ktorom už bývala, a ktorý patril do výlučného vlastníctva jej súčasného manžela. Podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdenie matky, že bola nútená takto riešiť otázku bývania neobstojí, pretože matka mala zabezpečené bývanie a nebolo nutné prioritne investovať finančné prostriedky do kúpy nehnuteľného majetku. Z uvedeného dôvodu investíciu matky do kúpy nehnuteľného majetku považoval v zmysle § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine za nie nevyhnutnú a neprihliadol na ňu. Záverom uviedol, že zdedené finančné prostriedky vo výške cca 15.000 eur spolu s rodičovským príspevkom by matke umožnili počas obdobia, kedy bude mať matka znížený príjem z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté dieťa, uhrádzať potreby všetkých troch maloletých detí.
4. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zníži vyživovaciu povinnosť matky k maloletej S. počnúc dňom 01.01. 2016 zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne a vyživovaciu povinnosť k maloletému C., počnúc dňom 01.01.2016 zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď nezohľadnil podstatnú zmenu pomerov na strane matky. Bránila sa tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, pretože dňa 06.07.2015 sa narodil syn L. N. S., v dôsledku čoho došlo k významnému zníženiu jej príjmov z objektívnych dôvodov. Uviedla, že je na materskej dovolenke a v súčasnej dobe poberá len štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok, ktorého výška predstavuje sumu 203,20 eura mesačne a výška prídavkov na dieťa sumu 23,52 eura mesačne. Z tohto príjmu, objektívne nemôže prispievať na výživu maloletej S. a C. sumami, ktoré jej boli naposledy súdom určené. Opodstatnenosť dôvodov na zníženie výživného nemení ani dedičstvo po poručiteľovi M. B. a majetkový prospech, ktorý matka z tohto dedičstva získala. Peniaze z dedičstva boli v plnom rozsahu použité na nevyhnutné investície do terajšieho spoločného bývania matky a jej manžela s ich rodinou. Záverom uviedla, že doposiaľ nič nezískala z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všetok ich spoločný majetok (vrátane rodinného domu na Zobori s kompletným zariadením) mal k dispozícii otec maloletých detí, ktorý bezdôvodne odmieta vydať čokoľvek zo spoločného majetku, a to napriek tomu, že matka mu predložila nespočetné množstvo ponúk a návrh na spôsob vzájomného vyporiadania.
5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože súd hodnotil celkovú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Uviedol, že súd správne zohľadnil nielen matkin pravidelný mesačný príjem, ale aj jej celkovú finančnú a majetkovú situáciu, keď titulom dedičstva jej postupne do 30.06.2016 bola vyplácaná nemalá finančná hotovosť. Správne tiež prihliadol na to, že výdavky na strane maloletých detí rastú priamo úmerne ich veku, školskej dochádzke a zdravotnému stavu. Povinnosťou matky maloletých detí bolo z finančných prostriedkov získaných dedením v prvom rade platiť výživné na svoje staršie maloleté deti, pričom táto povinnosť mala prednosť pred riešením jej bytovej otázky. Zdôraznil, že matka maloletých detí už viac než 3 roky žije so svojím súčasným manželom v nehnuteľnostiach, ktoré predtým patrili do jeho výlučného vlastníctva . 6. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a znížil vyživovaciu povinnosť matky od 01.03.2016 u maloletej S.y sumu 80,- eur a u maloletého C. na sumu 60,- eur mesačne. Kolízny opatrovník uviedol, že s návrhom matky na zníženie výživného súhlasí, ale iba z časti a to s poukazom na zmenu pomerov na strane matky pribudnutím vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť.
8. Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14. Podľa § 62 ods. 5 zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). V tejto veci súd prvej inštancie rozhodoval dňa 22.03.2016 a odvolanie podala matka dňa 05. 04. 2016 teda ešte za účinnosti OSP. Odvolací súd vo veci rozhodoval už za účinnosti CMP a CSP a s poukazom na ust. § 395 ods. 2 CMP prejednal odvolanie matky, pretože právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona zostali zachované.
16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Závery súd prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
17. Z vyššie citovaného ust. § 65 ods. 5 zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti správne aplikoval uvedené zákonné ustanovenie, keď posudzoval nevyhnutnosť nákladov, ktoré matka vynaložila v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti. Výška mesačného príjmu matky nie je jediným kritériom pri posudzovaní možností , schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Je nesporné, že matke sa nástupom na rodičovskú dovolenku znížil pravidelný mesačný príjem a aj jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna L. N.. V zásade by uvedená skutočnosť bola dôvodom na zníženie jej vyživovacej povinnosti voči maloletej S. a C.. Súd však bol povinný okrem pravidelného mesačného príjmu zohľadniť aj zistené majetkové pomery matky. Matka titulom dedenia po svojom otcovi nadobudla majetok a to finančné prostriedky v hodnote 15.012,50 eura, z ktorej jej polovica bola už vyplatená. Z takto získaných finančných prostriedkov matka mala možnosť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plniť v súdom určenej výške. Pokiaľ matka uprednostnila pred plnením vyživovacej povinnosti iné výdavky, ktoré inak súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nie nevyhnutné nebolo, možné túto skutočnosť zohľadniť. Sumu, ktorá bola matke vyplatená titulom dedičstva súd prvej inštancie správne zahrnul do príjmu matky. S ohľadom na výšku tohto príjmu a rozsah vyživovacej povinnosti 200 euro mesačne treba považovať aj podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie za správne. Navyše
odvolací súd uvádza, že maloletá S., ktorá má 17 rokov a maloletý C., ktorý má 15 rokov sú vo veku prudkého telesného a duševného rozvoja, pričom náklady na ich výživu sú takmer totožné s nákladmi, ktoré má na svoju výživu dospelý človek. Vyživovacia povinnosť matky na maloletú S. vo výške 110 euro a maloletého C. vo výške 90,- euro bola matke určená ešte v roku 2013 a od tejto doby náklady na výživu oboch detí s ohľadom na ich vek vzrástli. Zvýšené náklady na výživu maloletých detí nemôže otec hradiť výlučne sám na týchto nákladoch sa musí podieľať aj matka. Za situácie, že matka titulom dedičstva získala finančné prostriedky, ktoré mohla použiť na plnenie vyživovacej povinnosti ani odvolací súd nevidel dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti matky. Na plnenie vyživovacej povinnosti matky nemá vplyv ani tá skutočnosť, že rodičia maloletých detí si doposiaľ nevyporiadali zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).