Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/181/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Z - Finance, s.r.o., so sídlom Súmračná č. 27, Bratislava IČO: 35 870 559, zastúpeného JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, AK so sídlom 29. augusta č. 5, Bratislava, o zaplatenie 110.220,79 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.316,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.316,15 € od 04.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 68,58%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 110.220,79 € s príslušenstvom.

2. Svoju žalobou odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. Č.. XXXX/X o výmere 772 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, register CKN evidovaného na LV Č.. X, k. ú. G.. Žalovaný je pritom vlastníkom stavby so súpisným číslom 3264 evidovanej ako administratívna budova na LV Č.. XXXX, k. ú. G., na parcele Č.. XXXX/X. Žalovaný túto stavbu nadobudol dňa 07.11.2005 na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod číslom vkladového konania V-7491/05 a bez právneho dôvodu užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu a na jeho úkor za obdobie od 08.11.2005 do 31.12.2014, čím sa bezdôvodne obohatil o sumu 110.220,79 €. Táto výška obohatenia bola určená na základe výšky obvyklého nájomného za nájomné pozemkov podľa rozhodnutia č. 28/2011 a č. 4/2010 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, Dodatkov č. 14 a č. 10 k Pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy a Úplného znenia pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999 v znení dodatkov č. 1, 2, 3 a 4.

3.Žalovaný uplatnený nárok neuznal, navrhoval ho zamietnuť a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v postavení kupujúceho stavbu nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.10.2005 s OSAN Bratislava, a.s. IČO: 35 764 899 v postavení predávajúceho a to za dohodnutú kúpnu cenu. Vlastníkom stavby sa žalovaný stal dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. V-7491/05 z 07.11.2005. Žalovaný nadobudol stavbu od jej predchádzajúceho vlastníka pri poznaní, že žalobca ako vlastník pozemku zastavaného stavbou, si od

predchádzajúceho vlastníka stavby neuplatňoval žiadne nároky z titulu stavby stojacej na pozemku. Podľa jeho dostupných informácií si žalobca neuplatňoval žiadne nároky z titulu užívania pozemku ani voči predchádzajúcim vlastníkom stavby (od 31.01.1976 bola stavba v správe OSAN n. pod. Praha Oblastný predajný závod Bratislava, Štúrova ulica 7, Bratislava, pričom uvedený podnik stavbu preberal od Mestskej správy verejnej bezpečnosti. Podaním zo dňa 04.12.1992 OSAN Praha obchodný podnik závod Bratislava požiadal o zmenu užívateľa stavby z Čs. štát - Ministerstvo vnútra SSR na OSAN Praha obchodný podnik závod Bratislava; uvedená zmena bola vykonaná pod položkou 445/92). Keďže spolu so stavbou nadobudol všetky jej práva predchádzajúceho vlastníka stavby mal za to, že nadobudol aj právo bezodplatne užívať zastavaný pozemok. Predmetná stavba nie je stavbou neoprávnenou, ani stavbou nepovolenou. Domnieval sa, že pôvodným vlastníkom stavby (aj jej stavebníkom) a pozemku bola tá istá osoba (štát vlastnil pozemok a štát vlastnil stavbu). Ak si vlastník pozemku (ako aj jeho právny predchodca) po celý čas existencie stavby na jeho pozemku neuplatňoval od vlastníka stavby (resp. jeho právneho predchodcu) žiadne nároky, nemožno dospieť k inému záveru, ako že v čase vykonania stavby bol stavebník oprávnený na bezodplatné užívanie zastavaného pozemku; t. j. vlastník stavby oprávnene užíval pozemok bez akejkoľvek náhrady, alebo ho užíval na základe dohody, hoci i neformálnej. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek nájomnej zmluvy uzavretej medzi ktorýmkoľvek vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku bolo možné konštatovať, že takého dobromyseľné užívanie pozemku pod stavbou po dobu dlhšiu ako 10 rokov malo za následok vydržanie práva vecného bremena bezodplatne pozemok užívať zo strany vlastníka stavby. Ak sa žalobca domáha plnenia za užívanie pozemku pod stavbou po viac ako 39 rokoch, ktorá nebola zriadená ako neoprávnená protiprávnym konaním stavebníka, je nevyhnutné považovať uplatnenie náhrady za užívanie tohto pozemku za zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyčíslenie tvrdeného bezdôvodného obohatenia nemá oporu v platnej právnej úprave a rovnako nevyplýva ani z ním uvádzaných rozhodnutí primátora hl. mesta. Položka č. 16 v tabuľke č. 100, na ktorú žalobca odkazoval upravuje výšku nájmu za užívanie pozemkov pod takýmito objektmi. V danom prípade je pozemok užívaný výlučne na účely stavby. Vzniesol aj námietku premlčania s tým, že ak by žalobca preukázal vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je na súdom zistený skutkový stav nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím č. 4/2010 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú pravidlá evidencie, realizácie a sledovania zmluvných vzťahov hl. mesta SR Bratislavy, Prílohou č. 1, číselníkom oddelení, tabuľkou cien prenájmov nehnuteľného majetku, Dodatkom č. 14 k Pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996, Dodatkom č. 11 k Pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996, úplným znením Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy, Rozhodnutím č. 28/2011, tabuľkami, výpisom z LV č. 1, informatívnou kópiou z mapy, výpisom z LV Č.. XXXX, výpisom z Obchodného registra, Hospodárskou zmluvou, listom MV SR zo dňa 16.10.1992, znaleckým posudkom č. 3/2016, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

5.Zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalovaný nadobudol stavbu od predchádzajúceho vlastníka pri poznaní vlastníka pozemku. Žalovaný mal takto vedomosť, že hlavné mesto SR Bratislava je vlastníkom pozemku. Pritom si nárokoval vo svoj prospech vydržať vecné bremeno užívania pozemku a mal za to, že šlo o dobrovoľné užívanie pozemku po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Také tvrdenia sú vo vzájomnom rozpore a teda nemohlo ísť o dobromyseľné užívanie pozemku. Žalovaný tvrdil, že spolu so stavbou nadobudol všetky práva predchádzajúceho vlastníka, ako aj právo bezodplatne užívať dotknutý pozemok. Ide len o nepreukázané tvrdenie. Podľa jej názoru z ničoho nevyplývalo právo bezodplatného užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu. Nemala vedomosť o tom, že predchádzajúci vlastník budovy platil žalobcovi nájom za pozemok. Námietku žalovaného ohľadne rozporu s dobrými mravmi považovala za irelevantnú, pretože žalobca musí v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. postupovať pri správe svojho majetku ako riadny hospodár a uplatňuje si výšku bezdôvodného obohatenia ako výšku obvyklého nájomného podľa rozhodnutia primátora hl. mesta č. 28/2011. V dobe kedy bol daný súhlas štátu k stavbe boli iné spoločensko-ekonomické pomery a teda subjekt vlastníka pozemku a vlastníka stavby splýval v jednej osobe. Predmetný pozemok v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. ale prešiel na žalobcu.

6.Právna zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že právny dôvod z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok - nie je daný. Žalovaný oprávnenosť a dobromyseľnosť bezodplatného užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu odvodzuje zo skutočnosti, že v čase výstavby tejto stavby vtedajší vlastník pozemku

dal súhlas na zriadenie tejto stavby a teda súhlasil aj s touto formou obmedzenia svojho vlastníckeho práva k pozemku. Od tohto času si žiaden vlastník pozemku neuplatňoval voči vlastníkovi stavby akékoľvek finančné nároky z titulu zastavania pozemku stavbou. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k stavbe s vedomosťou, že vlastník pozemku si z titulu postavenia stavby na tomto pozemku dlhodobo neuplatňoval žiadne finančné nároky. Za takýchto okolností je možné konštatovať, že vlastník pozemku súhlasil s bezodplatným užívaním pozemku na dobu neurčitú. Nakoľko sa žalobca stal vlastníkom a začal si uplatňovať voči žalovanému ako novému vlastníkovi stavby nároky z dôvodu užívania pozemku mala za to, že žalobca sa domáha viac práv ako na neho prešli v čase nadobudnutia vlastníctva k pozemku. V danom prípade ide o dve rovnocenné vlastnícke práva a cieľom žalobcu nie je dosiahnutie realizácie práv vlastníka pozemku v rozsahu, v akom toto právo prislúchalo jeho právnemu predchodcovi, ale jeho účelom je využitie odlišného vlastníka pozemku a stavby k vymáhaniu plnenia označovaného za bezdôvodné obohatenie. Na strane žalobcu nedochádza k žiadnej ujme a ani v minulosti sa jeho majetok nezväčšil tým, že by prijímal akúkoľvek odplatu za užívanie pozemku a to do vlastníka stavby. Takto nenastalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko tento za užívanie pozemku nikdy neplatil. Žalovaný tak oprávnene a dobromyseľne užíva pozemok a žalobca si od neho nemôže uplatňovať viac práv, ako mal predchádzajúci vlastník pozemku. V prípade ak vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné, teda sekundárne nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaniu veci bez toho, aby sa primárne domáhal odstránenia protiprávneho stavu, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal snahu právny vzťah so žalobcom usporiadať listom zo dňa 01.04.2016 a požiadal ho o odkúpenie pozemku nachádzajúceho sa pod stavbou. Doposiaľ zo strany žalobcu táto žiadosť nebola žiadnym spôsobom vybavená.

7.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8.Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9.Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10.Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12.Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. V § 451 ods. 2 je konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Znenie § 451 ods. 2 cit. zákona vymedzuje pojem bezdôvodného obohatenia a uvádza štyri formy, a to majetkový prospech získaný: plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13.V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. Č.. XXXX/X o výmere 772 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, register CKN evidovaného na LV Č.. X, k. ú. G.. Žalovaný je pritom vlastníkom stavby so súpisným číslom 3264 evidovanej ako administratívna budova na LV Č.. XXXX, k. ú. G., na parcele Č.. XXXX/X, pričom túto stavbu nadobudol dňa 07.11.2005 na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod číslom vkladového konania V-7491/05. Medzi stranami sporu absentovala zmluvná úprava s tým, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného pozemku v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, preto súd tento právny pomer kvalifikoval ako bezdôvodného obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Z hľadiska právneho posúdenia sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý uvádzal, že zo žiadneho právneho predpisu

nevyplýva povinnosť vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie bezplatne. Preto ak nie je na bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod (napr. zmluva) platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Je nesporné, že pôvodným vlastníkom pozemku bol štát a zmenou spoločensko-ekonomických pomerov došlo podľa cit. zákona k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu. Otázku predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva k pozemku a stavbe považoval súd za irelevantnú, pretože bolo nesporné a žalovaný sám uvádzal, že vlastníkom pozemku a stavby postavenej na ňom bol totožný subjekt, kedy k výstavbe budovy došlo v období pred rokom 1989. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal návrh žalovaného na vyžiadanie si od Okresného úradu, katastrálneho odboru listiny vzťahujúce sa na prevody vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Súdu nebolo ani zrejmé, akú konkrétnu skutočnosť by malo navrhnuté vykonanie dôkazu preukázať, kedy pôvodný vlastník nemohol mať dôvod upravovať, či obmedzovať vlastníckeho práva k sebe samému. Nebolo možné sa stotožniť ani s konštatovaním, že žalobca nemôže žiadať o vydanie plnenia, ktorého sa dobrovoľne vzdal. Podľa názoru súdu konštrukcia, kedy oprávnený nevymáhajúc plnenie sa automaticky dobrovoľne vzdáva svojho nároku neobstojí.

14.Žalovaný písomne a ústne uplatnil námietku premlčania. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej lehote (§ 107 ods. 1,2 . Išlo o kvalifikovane uplatnenú námietku, keďže žalobca si bol dlhodobo vedomý faktu (od roku 2005), že vlastník dotknutej stavby užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a teda súd mu priznal nárok na vydania bezdôvodného obohatenia od obdobia dvoch rokov pred podaním žaloby t.j. od 27.03.2013 do 31.12.2014. Súd neakceptoval tvrdenie žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, kedy sa v desaťročnej premlčacej dobe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď obohatenie bolo získané úmyselne. Je potrebné uviesť, že úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu úmysel žalovaného (priamy, nepriamy) obohatiť sa na úkor žalobcu v konaní vôbec nebol preukázaný. Iná by mohla byť situácia, ak by napríklad žalobca súdu preukázal, že právny predchodca žalovaného riadne plnil za užívanie nehnuteľnosti a s touto skutočnosťou bol žalovaný aj nejakým spôsobom oboznámený (eventuálne by aj túto vedomosť žalovaný nemusel mať) a teda vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že sa bezdôvodne obohacuje. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplývalo, že by predchádzajúci vlastník budovy platil žalobcovi za užívanie pozemku a že by žalobca akúkoľvek platbu vyžadoval. Žalovaný tak mohol legitímne usudzovať, že žalobca si platby za užívanie pozemku z dlhodobého hľadiska vôbec nenárokuje, čo aj opakovane tvrdil. Uvedené však nevylučuje fakt, že by si žalobca kedykoľvek tieto nároky mohol voči žalovanému uplatniť aj spätne, ale s výnimkou argumentácie o úmyselnom obohatení. Námietku o porušovaní dobrých mravov súd neakceptoval, pretože výkon práva žalobcu vyplýval priamo z § 7 zákona č. 138/1991 Zb., kedy žalobca má zákonnú povinnosť hospodára a svoj majetok musí chrániť a zhodnocovať, pritom je povinný používať všetky právne prostriedky, vrátane uplatňovania práv pred príslušnými orgánmi.

15.Súdom ustanovený znalec N.. T. X. v závere znaleckého posudku č. 3/2016 stanovila všeobecnú hodnotu nájmu za dotknuté pozemky za jednotlivé mesiace v období od 07.03.2013 do 31.12.2014 v celkovej výške 17.316,15 €, preto súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v danej výške a žalobu vo zvyšku zamietol pre uplatnenú námietku premlčania.

16.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18.V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný od začiatku omeškania zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013. Deň začiatku omeškania súd stanovil ako deň nasledujúci po dni, kedy sa žalovaný oboznámil s obsahom výšky plnenia v rámci súdneho dokazovania t. j. od 04.05.2016 s tým, že žalobca súdu nepreukázal relevantný dátum, od ktorého by bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu.

19. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalovaného v konaní predstavoval 68,58 %, preto mu bola priznaná náhrada trov v danej výške.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).