Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/245/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom na Karadžičovej č. 8 v Bratislave, IČO: 35 831 154, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom advokátskej kancelárie na Karadžičovej ul. č.8 v Bratislave proti žalovanému P. F., A. XX.XX.XXXX, W. A. T. J.. Č.. XXX Q. O. o zaplatenie 728,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 16.6.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 728,29 €, úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 8,50% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe je uvedené, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zriadila žalovanému bežný účet, na ktorom poskytla žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Žalovaný si neplnil platobné povinnosti, prekročil limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov a došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na jeho účte v trvaní viac ako 5 dní a takto nastal prípad Porušenia v zmysle čl. 14.1. Obchodných podmienok. Na základe uvedeného a v zmysle čl. 8.4. písma) Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2 Obchodných podmienok žalobca vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky, evidovanú na účte SLSP a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 896,65-eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny rovnajúcej sa prečerpaniu 828,29-eur, úrokov 108,61-eur, poplatkov v sume 59,75-eur a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky s lehotou do 8.10.2013. Po uplynutí lehoty a nezaplatení žalovaným vyzýval žalovaného na zaplatenie splnomocnenec žalobcu. Vo výzve dal žalovanému na zaplatenie lehotu do 30.1.2014. Žalovaný dlh nezaplatil ani čiastočne a žalobca uviedol, že žalovaný je od 9.10.2013 v omeškaní s platením a poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka požadoval priznať úrok z omeškania a u požadovanej výšky úroku z omeškania poukázal na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného do 1.1.2009. V žalobe je ďalej uvedené, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretou 28.3.2013 medzi žalobcom a postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava v žalovanej výške s príslušenstvom.

3. Žalobca na žalobe trval.

4. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril.

5. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.

6. Súd sa oboznámil so Zmluvou o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX z 27.2.2008, so Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty z 27.2.2008, so Zmluvou o postúpení pohľadávok a s jej prílohou, s Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo 17.7.2008, s Oznámením o postúpení pohľadávky z 5.4.2013, s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.10.2013, s kópiou doručenky na meno žalovaného s dátumom prevzatia 10.10.2013, s podacím hárkom č. B., s Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., s predžalobnou upomienkou žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

7. O existencii zmluvy o bežnom účte a písomnej úverovej zmluvy nebolo pochýb. Po jej predložení na dôkaz žalobcom zmluvu súd preskúmal a dospel k záveru, že zmluva je uzavretá platne, má podstatné náležitosti vyžadujúce sa pre jej vznik v ustanovení § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. obsahuje záväzok Slovenskej sporiteľne, a.s., t.j. banky zriadiť od určitej doby na určitú menu, na SKK, bežný účet pre žalovaného ako majiteľa účtu má písomnú formu, obsahuje záväzok banky podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa ale týka podľa § 710 Obchodného zákonníka určenia, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte a majú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb spravovať zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zo zmluvy o bežnom účte súd zistil, že zmluva bola naviazaná na súčasť zmluvy bankou v zmluve o bežnom účte označenú ako Povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytnutie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.20017. Z tejto súčasti zmluvy, v ktorej si strany mali upraviť vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy o úvere súd zistil, že ich vydala Slovenská sporiteľňa, určila ich účinnosť od 1.7.2007 a sú v nich ustanovenia v článkoch, na ktoré sa odvolával žalobca v žalobe ( viď bod 2. rozsudku). Podľa Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania banka poskytla žalovanému povolené prečerpania na jeho účte do výšky 20.000,-Sk, pohľadávka banky sa z tejto zmluvy o úvere úročí úrokom 16,10% ročne a výška je premenlivá. V oznámení je uvedené, že si žalovaný sám určuje výšku, čas a spôsob čerpania a splácania požičaných peňazí, môže splácať podľa oznámenia dlžnú sumu priebežne, nie pevne stanovenou splátkou, napríklad pripísaním výplaty žalovaného. Z Obchodných podmienok banky, označených ako Povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytnutie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.20017, v ktorých malo byť podľa žalobcu obsiahnuté aj právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, súd zistil, že nie sú žalovaným podpísané.

8. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že je vyhotovené bankou 5.4.2013 na meno žalované a adresované na adresu podľa Zmluvy o bežnom účte. Postupca Slovenská sporiteľa a.s. oznamuje žalovanému, že postúpila pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ CE uzatvorenej dňa 28.3.2013 z nepovoleného prečerpania a vo výške 896,65-eur s príslušenstvom postupníkovi - žalobcovi a žalovaný má dňom doručenia oznámenia záväzok uhradiť postupníkovi. Oznámenie sa týka čísla účtu XXXXXXXXX. Podľa podacieho hárku Slovenskej pošta a.s. z 18.7.2012 je v nej meno a adresa odporcu. Doklad o doručení žalovanému predložený nebol.

9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s dátumom podpisu strán dňa 28.3.2013 súd zistil, je jej účastníkmi na strane postupcu sú Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova 48, Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až e) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe ( bod 2.) a podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky k menu žalovaného banka žalobcovi

odovzdala pohľadávku 869,65-eur, v rozpise na istinu, úroky a poplatky a ich výške tak, ako je opísané v bode 2. rozsudku. Podľa Prílohy č. 1 k nej nie je v nej uvedená splatnosť úveru, ani počet dní omeškania žalovaného s platením.

10. Podľa Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky ju vyhlásil v oznámení podľa označenia veriteľ - žalobca. Žalobca v oznámení z 1.10.2013 uvádza, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania na čísle bežného účtu žalovaného. V dôsledku neplnenia povinností žalovaného došlo k prekročeniu povoleného rámca a k nepovolenému prečerpaniu v trvaní viac ako 5 dní. Žalobca v oznámení odkazuje na články ako sú uvedené v bode 2. rozsudku a žalobca vyhlasuje ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požaduje po žalovanom uhradiť sumu 896,65-eur do 8.10.2013 na konkrétny účet. K oznámeniu podľa dátumu prijatia patrí doručenka na meno žalovaného s jeho adresou, podľa ktorej oznámenie prevzal žalovaný14.10.2013.

11. Súčasný splnomocnenec žalobcu v mene žalobcu vyhotovil 23.1.2014 na meno žalovaného predžalobnú výzvu, v ktorej požaduje po žalovanom úhradu sumy 896,65-eur do 30.1.2014 a náhradu trov právneho zastúpenia. Podací hárok Slovenskej pošty a.s. č. B. svedčí o tom, že pošta prijala na prepravu pre žalovaného zásielku.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Z výpisu obratov na úverovej zmluve žalovaného súd zistil, že banka záväzok, vyplývajúci jej z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka splnila, žalovaný záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok celkom nesplnil. Zostal dlžný v rozdiele čerpanej a nesplatenej sumy 728,29- eur.

14. Žalobca v žalobe tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku. V žalobe tvrdil, že mu vzniklo právo od žalovaného požadovať peňažné plnenie, odvodzujúc svoje právo zo zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, ktorá je bankou. Tvrdil, že sa stal veriteľom žalovaného a že má voči nemu pohľadávku, nadobudnutú postúpením, odkazoval na postúpenie pohľadávky, ktorá patrila banke, ktorá bola veriteľom zo zmluvy o úvere, vzniknutej ako je to uvedené v bode 9. rozsudku z jej bankovej činnosti, konkrétne zo zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným podľa ustanovenia v bode 9. Postupníkom z tejto zmluvy bol nebankový subjekt.

15. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 17. Súd vzhľadom na zistenia zo zmluvy o bežnom účte, zo zmluvy o vydaní platobnej karty a z oznámenia o povolenom prečerpaní a úverovom rámci, že na strane veriteľa, ktorý poskytol finančné

prostriedky žalovanému bola banka, podľa zmluvy o postúpení pohľadávky bola banka, požadoval od žalobcu ( žiadosť prevzal jeho splnomocnenec dňa 6.10.2016) aby predložil dôkazy svedčiace k tomu, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávky, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého žalovanému alebo pred postúpením pohľadávky s ním ukončila úverový vzťah odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou a vyzvala žalovaného v zmysle ustanovenia. Na preukázanie skutočností mal žalobca predložiť v stanovenej lehote dôkazy, tiež dôkazy o doručení výzvy a doručení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovanej. Žalobca ku dňu vyhlásenia rozsudku na žiadosť súdu nereagoval.

18. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 ods. 1 a 2 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa názoru súdu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným po doručení mu výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovaným, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovaným. Žiadny z týchto spôsobov ukončenia zmluvy alebo vyhlásením mimoriadnej splatnosti v podmienkach oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpanie zmluvy o úvere uvedený nie je.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 564 ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

23. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Pokiaľ súd zistil, že banka v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania ponechala výšku splátky, čas plnenia splátok na vôli žalovaného (viď bod 7. a ustanovenia v bodoch 20., 21. rozsudku) ktorou sa jej mala vrátiť od žalovaného časť poskytnutých peňažných prostriedkov bez dohody so žalovaným o čase plnenia peňažného dlhu v splátkach, z ustanovenia bodu 23. vyplýva, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu alebo má právo určiť čas plnenia veriteľ a dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy, (ktorou môže byť napríklad upomienka a v nej určený čas veriteľom a platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi), ak chcela za podmienok stanovených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách banka dosiahnuť mimoriadnu splatnosť úveru pred postúpením pohľadávky, bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať, že banka ako veriteľ dosiahla splatnosť pohľadávky. Ani z jedného dôkazu predloženého v konaní žalobcom nevyplynulo, že banka ako veriteľ žalovaného

využila možnosť danú jej v ustanovení bodu 21. Za zistených podmienok z oznámenia o povolenom prečerpaní a poskytnutí úverového rámca 20.000,-Sk, z ktorého súd zistil podmienky splácania úveru, keď bolo takto plnenie ponechané na vôli žalovaného banka nemohla bez dohody s dlžníkom ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dosiahnuť predčasnú splatnosť úveru. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vyvodil, že žalovaný sa ako dlžník ani nedostal do omeškania s platením splátok úveru, pretože nebol určený čas na ich splnenie ani čas splnenia celého úveru. V konaní nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz a nebolo žalobcom preukázané, že bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť alebo žeby zmluvný vzťah z úverovej zmluvy veriteľa banky a žalovaného zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy o úvere. Nemožno preto urobiť záver o tom, žeby bol predmetný úver ku dňu postúpenia bankou ( k 28.3.2013) splatný. Splatnými sa ku dňu postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých by bol žalovaný v omeškaní, ak by bol dohodnutý čas plnenia a výška splátky. Banka by aj v prípade dohody so žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohla podľa ustanovenia uvedeného v bode 16. rozsudku postúpiť inému subjektu ako banke, teda aj nebankovému subjektu - žalobcovi iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanovenie ( v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.). Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postúpenia ako príslušenstva pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) , banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s ustanovením, citovaným v bode 16., lebo ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, neboli splatné ani jednotlivé splátky. Zmluva o postúpení pohľadávky z 28.3.2013 uzavretá postupcom - bankou a postupníkom - žalobcom je pre tieto skutočnosti súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

25. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane

- veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaného, tvrdil, že na základe týchto skutočností je vo veci aktívne legitimovaným účastníkom. 26. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. ( z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). 27. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, súd poukazuje na bod 24. rozsudku, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016, t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho

záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Žalobca nedokázal, v zmysle zákonom o bankách stanovených podmienok pre postupcu - banku to, že boli pred postúpením splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky a má to za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nepreukázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 28. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca žiadne práva veriteľa (ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru s účinkami predpokladanými zákonom a nemohol dosiahnuť splatnosť pohľadávky) domáhať sa po žalovanom ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“ veriteľom žalovaného zostala Slovenská sporiteľňa a.s. . Ak neboli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a úver pred postúpením pohľadávky nebol splatný, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne neprípustné, je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči dlžníkovi.

29. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia bodu 19. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Bezpredmetným z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky bolo zaoberať sa hodnotením obchodných podmienok, predžalobných upomienok vyhotovených žalobcom alebo skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupoval v zmluve o úvere žalovaný na strane spotrebiteľa, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 30 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 31, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 31.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).