Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/523/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci navrhovateľky Z. Š., T.. XX.X.XXXX, H. X, XXX XX H. zastúpená splnomocnenkyňou Ľ. Š., T.. XX.X.XXXX, H. X, XXX XX H. proti odporcovi V.. S. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, dňa 2.11.2016 takto

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u j e odporcu V.. S. Š. prispievať na výživu navrhovateľky Z. Š. mesačne po 120,- Eur počnúc od 27.11.2015 do budúcna, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za dobu od 27.11.2015 do 30.11.2016 vo výške 1.456,- Eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať mesačnými 20,- Eur-ovými splátkami, pričom prvá splátka sa stane splatnou dňa 20.12.2016 a každá ďalšia spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.

III. Konanie v časti o výživné vo výške 30,- Eur mesačne od 1.8.2015 do budúcna z a s t a v u j e .

IV. Návrh navrhovateľky v časti o prispievanie na výživu za dobu od 1.8.2015 do 27.11.2015 z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania žiadala odporcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 150,- EUR počnúc dňom 01.08.2015 (po upresnení návrhu na pojednávaní dňa 30.05.2016).

2. Návrh odôvodňovala tým, že je študentkou 2. ročníka na Univerzite Mateja Bela. Odporca, ktorý je jej otcom neprispieva na náklady súvisiace s jej štúdiom. Nepoberá sociálne štipendium a nemá ani iný príjem.

3. Nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky sú približne 140,- EUR. V tejto sume je zahrnuté ubytovanie 54,- EUR, strava 80,- EUR a cestovné 10,- EUR, nakoľko cestuje väčšinou vlakom. Na začiatku školského roka uhradila splátku pôžičky 256,- EUR, ktorú si vzala v predchádzajúcom školskom roku. V tomto školskom roku sa zúčastní povinného lyžiarskeho výcviku s nákladom 304,- EUR. Do konca školského roka má zaplatiť ešte školné v sume 800,- EUR, keďže už študuje nadštandard.

4. Matka je zamestnaná v NsP Bardejov s čistým mesačným príjmom 530,- EUR, daňovým bonusom a prídavkami na deti.

5. Odporca k návrhu navrhovateľky sa na výzvu súdu nevyjadril.

6. Konanie vo veci začalo dňa 27.11.2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Dňom 30.06.2016 bol zákon číslo 99/1963 Zb. zrušený a nahradený novými procesnými predpismi: zákon číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - C.s.p.) i zákonom číslo 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok).

7. Predmetom konania je určenie výživného medzi rodičom a plnoletým dieťaťom. Konanie sa začína len na návrh (§ 155 Civilného mimosporového poriadku - C.m.p.).

8. Podľa § 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Na konanie, aj keď začalo pred 01.07.2016, je treba použiť ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a pokiaľ postup v konaní alebo práva a povinnosti účastníkov konania nie sú upravené v tomto zákone, potom je treba použiť príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred 01.07.2016 sú pritom zachované.

11. Podľa § 33 C.m.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, jej splnomocnenkyňu a odporcu.

13. Predvolané osoby sa na pojednávanie dostavili, preto po zistení, že im predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené (§ 111 a § 178 C.s.p.), čím boli splnené podmienky pre prejednanie veci, vec prejednal a rozhodol.

14. Pri rozhodnutí súd pritom vychádzal zo skutkových tvrdení účastníkov konania a obsahu nimi predložených listín. V súlade s ustanovením § 36 C.m.p. vykonal pritom aj dopyt na bývalého zamestnávateľa odporcu o dôvodoch skončenia pracovného pomeru.

15. Navrhovateľka je dcérou odporcu. Rodičia navrhovateľky sú manželia a ich manželstvo právne trvá. Žijú síce spolu v jednej domácnosti, ale nehospodária spolu.

16. Navrhovateľka je študentkou 2. Ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, študijný program učiteľstvo telesnej výchovy a angličtiny, avšak v druhom ročníku neurobila skúšku z angličtiny, v dôsledku čoho prestúpila na študijný odbor, ktorý študuje, t.j. učiteľstvo telesnej výchovy ako jednopredmetové. Po započítaní niektorých skúšok je síce oficiálne vedená ako študentka druhého ročníka, ale prakticky ide o štúdium v 3. ročníku a tento školský rok bude robiť štátnice ako bakalár.

17. V prípade úspešného vykonania skúšky z angličtiny, bola by študentkou tretieho ročníka, avšak študijného odboru telesná výchova - angličtina. Rovnako ako v terajšom prípade, bola by sa pripravovala na štátnice.

18. Navrhovateľka je ubytovaná v študentskom domove s mesačným poplatkom za ubytovanie 54,- EUR a na stravu odhadom má náklady vo výške 80,- EUR mesačne. Domov dochádza týždenne, obyčajne vlakom. Pri cestovaní vlakom cestovné neplatí, občas však použije iný dopravný prostriedok a tak náklady na cestovanie vyčísľuje v priemere vo výške 10,- € mesačne.

19. Vzhľadom na študijný odbor má síce zvýšené náklady na športové potreby, avšak tieto náklady osobitne nevyčísľuje, lebo s tým súvisiace veci si nekupuje často. Náklady na oblečenie, hygienu a kozmetiku odhaduje v priemere sumou 30,- EUR mesačne.

20. Občas jej finančne vypomôžu starí rodičia z oboch strán a príležitostne si vypomôže príjmom z brigády, keď napríklad v mesiaci december 2016 si zarobila 80,- EUR.

21. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

22. Niet pochýb o tom, že aj keď navrhovateľka je plnoletá, nie je schopná sama sa živiť, lebo štúdiom na vysokej škode sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Výživou je preto odkázaná na svojich rodičov.

23. Pri hodnotení schopnosti navrhovateľky samej sa živiť a jej odkázanosti výživou na svojich rodičov je pritom právne nevýznamné zistenie, že navrhovateľka pre neúspech pri skúške bola nútená prestúpiť na iný študijný odbor.

24. Rodičmi navrhovateľky je odporca a jeho manželka.

25. Aj keď ich manželstvo právne trvá a žijú spolu v jednom dome, spoločnú domácnosť tvorí so svojou matkou, ktorá sa aj dobrovoľne stará o jej výživu. Navrhovateľka preto určenia výživného sa domáha iba od odporcu, ktorý je jej otcom a ktorý ako to sám uznal, svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa § 77 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

29. Odporca je výsluhovým dôchodcom s príjmom 600,- EUR mesačne. Jeho zdravotný stav mu umožňuje sa zamestnať a podľa vlastného prehlásenia, má snahu sa zamestnať. Dňa 22.02.2016 uzavrel so spoločnosťou CASSIS Slovakia, s.r.o. so sídlom v Košiciach - Šebastovce dohodu o pracovnej činnosti na dobu od 22.02.2016 do 31.01.2017 s pracovným zaradením recepčný v Zariadení pre seniorov Sv. Kozma n.o. s dohodnutou odmenou 145,- EUR mesačne. Dňom 14.04.2016 bol však pracovnoprávny vzťah odporcu skončený v skúšobnej dobe. Podľa správy zamestnávateľa vyžiadanej súdom, pracovnoprávny vzťah bol skončený z dôvodov na strane u odporcu.

30. Odporca toho času iné príjmy okrem výsluhového dôchodku mesačne vo výške 607,- EUR nemá. Po dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom CASSIS Slovakia, s.r.o. zarobil zhruba 200,- EUR.

31. Matka navrhovateľky je zamestnaná s mesačným príjmom v priemere 530,- EUR v čistom. V prospech navrhovateľky má daňový bonus a poberá na ňu rodinné prídavky, spolu v sume 50,- EUR mesačne. Iné príjmy nemá. Navrhovateľke, ak donesie veci, tie vyperie a varí počas jej pobytu doma. Svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní dobrovoľne spôsobom, že raz za čas jej poukáže určitú sumu na účet, obvykle okolo 1.000,- EUR, z ktorého účtu potom navrhovateľka čerpá peňažné prostriedky pre svoju potrebu.

32. V manželstve rodičov navrhovateľky sa narodili tri deti, okrem navrhovateľky ešte dcéry W. a S.. W. je plnoletá, výživou neodkázaná na rodičov. Dcéra S., ktorá je vo veku 10 rokov bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.05.2016, sp. zn.: 4P/175/2015 zverená do výchovy matky a odporcovi ako otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 60,- EUR. V čase rozhodovania súdu v tomto konaní citované rozhodnutie bolo právoplatné, keď právoplatnosť nadobudlo dňa 1.6.2016.

33. V priebehu konania navrhovateľka svoj návrh na začatie konania vzala čiastočne späť a to v rozsahu 30,- EUR mesačne. Po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania žiadala odporcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 120,- EUR počnúc od 01.08.2015 do budúcna.

34. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil. Nesúhlas odôvodňoval tým, že na výživu navrhovateľky je ochotný prispievať iba sumou 100,- EUR a s počiatkom nie od 01.08.2015 ako to žiada navrhovateľka, ale až od právoplatnosti rozsudku. Podľa odporcu totiž po započítaní výživného na mladšiu dcéru v sume 60,- EUR mesačne, výživné na obe dcéry by tvorilo viac ako 1-inu z jeho príjmu, pričom ním navrhovaná suma výživného 100,- EUR mesačne, po pripočítaní výživného v rovnakej výške od matky a rodinných prídavkov s daňovým bonusom, navrhovateľke na jej výživu plne postačí.

35. Skôr citované ustanovenie § 75 Zákona o rodine súdu ukladá pri určovaní výživného prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade odporcu.

36. Navrhovateľka svoje odôvodnené potreby podrobne opísala a vychádzajúc z jej tvrdení nevyhnutné náklady na výživu navrhovateľky sú v priemere okolo 175,- EUR mesačne (54,- EUR za ubytovanie, 80,- EUR strava, 10,- EUR cestovné a 30,- EUR hygienické a kozmetické potreby). Zároveň navrhovateľke je treba prisvedčiť, že okrem týchto nákladov na zabezpečenie skutočne základných nevyhnutných a pravidelných životných potrieb vznikajú jej aj ďalšie jednorazové výdavky súvisiace s charakterom jej štúdia (nákup športových potrieb a oblečenia). Súd pritom dodáva, že určitú sumu peňažných prostriedkov navrhovateľka, aj keď v návrhu a ani pri svojej výpovedi to výslovne neuvádzala, musí vynaložiť aj na svoje spoločenské a kultúrne vyžitie sa, načo súd bol povinný prihliadať, pri úvahe o odôvodnených potrebách navrhovateľky.

37. Vychádzajúc z uvedeného súd potom ustálil minimálne náklady na odôvodnené potreby navrhovateľky, včítane jej spoločenského a kultúrneho vyžitia sa, vo výške 200 - 220,- EUR mesačne.

38. Navrhovateľka svojho nároku na výživné sa síce domáha iba voči odporcovi ako otcovi, ale niet pochýb o tom, že rovnako vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má aj jej matka. Súd preto pri určení výživného zo strany odporcu prihliadal pritom nielen na schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľke zo strany odporcu, ale rovnako tak aj zo strany matky navrhovateľky, pričom ich možnosti a schopnosti posudzoval samostatne.

39. Pri hodnotení majetkových pomerov rodičov navrhovateľky ustálil, že tieto sú v podstate rovnaké. Ako zhruba rovnaké súd hodnotil aj príjmy oboch rodičov navrhovateľky (odporcov mesačný príjem je 607,- EUR a príjem matky navrhovateľky po pripočítaní rodinných prídavkov a daňového bonusu, ktoré na navrhovateľku poberá, je zhruba v rovnakej výške).

40. Rodičia navrhovateľky majú zhodne vyživovaciu povinnosť k dvom osobám, navrhovateľke a jej sestre S., ktorá bola zverená do výchovy matky a odporca je povinný prispievať na jej výživu mesačne po 60,- EUR.

41. Pri daných odôvodnených potrebách navrhovateľky, schopnostiach a možnostiach povinného odporcu a po prihliadnutí na jeho povinnosť prispievať na výživu maloletej S. mesačne po 60,- EUR súd ustálil, že navrhovateľkou požadované výživné vo výške 120,- EUR je primerané a zodpovedajúce zásadám uvedeným v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po zistení, že v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by bránili výživné priznať pre prípadný rozpor s dobrými mravmi (§ 72 ods. 2 Zákona o rodine), výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku v nej požadovanej výške priznal.

42. Súd pritom dodáva, že v súvislosti s určovaním výšky výživného nemohol prihliadať na námietku odporcu, podľa ktorej časť prostriedkov na svoju výživu si navrhovateľka môže zabezpečiť brigádnickou činnosťou, lebo podľa názoru súdu, aj keď nesporne navrhovateľka môže túto formu čiastočného krytia svojich životných potrieb využiť, nešlo by v žiadnom prípade podľa poznatkov súdu o pravidelný príjem a je pritom na vôli navrhovateľky a jej úvahe zvážiť, či takúto prípadnú možnosť využije, lebo jej prvoradá pozornosť musí byť zameraná na štúdium, ktorým sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rovnako tak nebolo možné prihliadať na fakt, že navrhovateľka vlastní určitú sumu peňažných prostriedkov na účte stavebného sporenia, lebo ako to nakoniec pripustil aj samotný odporca, tieto peniaze by navrhovateľka mala použiť až v budúcnosti a teraz iba v prípade núdze.

43. Na strane druhej suma výživného, ktorú je odporca povinný zaplatiť obom dcéram, v žiadnom prípade neohrozí u odporcu jeho schopnosť primeraným spôsobom pokryť všetky svoje nevyhnutné životné potreby a to bez toho, aby bol nútený využiť svoje možnosti získať okrem dôchodku ďalší príjem, čo jeho zdravotný stav i vzdelanie mu nesporne umožňuje. V tejto súvislosti súdu nedá poznamenať, že odporca v konaní nepreukázal, aby pre možnosť zamestnať sa vyvinul potrebné úsilie.

44. Súd konštatuje, že za predpokladu výživného zo strany oboch rodičov vo výške určenej súdom pre odporcu, môžu byť na strane navrhovateľky zabezpečené jej odôvodnené potreby a vytvorené podmienky pre nerušené štúdium a to bez toho, aby u jej rodičov došlo k zhoršeniu možnosti zabezpečiť primeranú výživu jej sestry S. i vlastné životné potreby.

45. Navrhovateľka výživné žiadala priznať od 01.08.2015, dôvodiac, že odvtedy sa jej navýšili náklady súvisiace s jej štúdiom. V zmysle už citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné je však možno priznať až odo dňa začatia súdneho konania a keďže súdne konanie bolo začaté dňa 27.11.2015, odporca na výživu navrhovateľky je povinný prispievať od uvedeného dňa.

46. Podľa § 29 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

47. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konaia vzala čiastočne späť o sumu výživného 30,- EUR mesačne. Aj keď odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľkou nesúhlasil, jeho nesúhlas nebol z vážnych dôvodov, za ktorý nemožno považovať fakt, že aj po čiastočnom späťvzatí sa mu výška výživného zdá byť neprimerane vysoká a tiež nesúhlasí s počiatkom vyživovacej povinnosti. Súd preto konanie v časti o výživné o sumu 30,- EUR mesačne zastavil.

48. Návrh navrhovateľky zamietol v časti pokiaľ sa výživného domáhala za dobu od 01.08.2015 do 27.11.2015, lebo výživné, ako to súd uviedol už v bode 45 dôvodov, bolo možné priznať až od začatia konania, k čomu došlo dňa 27.11.2015.

49. Vzhľadom na súdom určený počiatok plnenia výživného a deň rozhodnutia súdu odporcovi vzniklo za dobu od 27.11.2015 do rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľky, t.j. do 02.11.2016 zaostalé výživné vo výške 1.456,- EUR, ktoré súd odporcovi povolil splatiť mesačnými splátkami vo výške 20,- EUR s tým, že prvá splátka sa stane splatnou dňa 20.12.2016 a každá ďalšia spolu s bežným výživným. Súd dodáva, že odporca za celú túto dobu na výživu navrhovateľky ničím neprispel, čo sám potvrdil.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.