Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-412-2015.pdf
PDF · 105.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/412/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739 so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: T. X., B.. XX.X.XXXX, X., U. B. L. XXX, zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 2.907,77 eur, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 174,-eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.907,77 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 2.907,77 eur od 13.3.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu náhrady škody.
2. Súd vydal dňa 26.10.2015 platobný rozkaz č.k. 19C/412/2015-23, ktorým žalobe vyhovel. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, čím sa platobný rozkaz v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka N.. L. I., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zápisom a Montážnym listom meradla zo dňa 5.2.2014; Faktúrou č. 9000173651 zo dňa 26.2.2014; Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.2014; Znaleckým posudkom číslo 89/ PL-2014 zo dňa 14.2.2014 a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Zástupca žalovaného uviedol, že na odbernom mieste žalovaného U. B. L. XXX v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca N.. L. I.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.907,77 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000173651
zo dňa 26.2.2014, splatná 12.3.2014 na sumu 2.907,77 eur. Časť nároku žalobcu vo výške 371,65 eur bola postúpená spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava, preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje nárok vyplývajúci z neoprávneného odberu zemného plynu (3.279,41 eur) ponížený o postúpenú sumu 371,64 eur. Celková dlžná suma po ponížení predstavuje 2.907,77 eur. Uplatňuje si i úrok z omeškania v zmysle zákona. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca je distribútor, teda všetky potrubia, cez ktoré sa vedie plyn a plyn patria žalobcovi. Spoločnosť SPP, a.s. následne dodáva plyn na základe zmluvy jednotlivým odberateľom. Aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore odôvodňuje tým, že žalovanému bola za sporné obdobie dodávateľom teda SPP, a.s. s ktorým je v zmluvnom vzťahu vyúčtovaná faktúra vo výške 0,- eur vzhľadom na zistenie neoprávneného odberu plynu. Plyn bol v tomto období žalovanému skutočne dodávaný, plyn odoberal, preto škoda vznikla žalobcovi. Aktívna legitimácia je žalobcovi daná v zmysle § 82 Zákona o energetike kde žalobca je uvedený ako jeden zo subjektov oprávnený uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Zákon umožňuje uplatniť si náhradu škody aj iným subjektom a to dodávateľovi zemného plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka. Prepravná sieť je potrubie cez ktoré sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, ktorých je na Slovensku 26. Za zemný plyn ktorý je v sieti zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Dodávateľ dodá do siete len toľko plynu, koľko odoberú jeho odberatelia, plyn nie je individuálne určená vec, preto nemožno uviesť, kto v prípade nejakej poruchy na sieti alebo neoprávneného odberu je vlastníkom tohto plynu. Na to, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento nakupuje v nepravidelných intervaloch podľa aktuálnej potreby. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá vo všetkých prípadoch v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu ktoré takéto meradlo vykazuje teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, a toto množstvo ani nemôže byť žalobcom použité na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Ak by teda žalovaný neodoberal plyn spôsobom, ktorý Zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený a teda meradlo a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobral plyn ktorý patril jeho dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfaktúroval. Dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade ak toto bolo zistené platným meradlom. Ak meradlo nemalo platné overenie nejednalo sa o plyn, ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi. Pre dodávateľa zemného plynu z tohto dôvodu predistribuovali (dopravili) jeho odberateľovi nula m3 zemného plynu a dodávateľ žalobcovi z toho dôvodu zaplatil sumu nula eur. Z podkladov, ktoré mali k dispozícii vyplýva že na plynomeri bola použitá plomba, na vytvorenie ktorej bola použitá raznica, ktorá sa nepoužívala v roku 2008 na to oprávnenou osobou, touto osobou v roku 2008 bolo autorizované metrologické pracovisko žalobcu. Raznice, ktoré boli používané v roku 2008 sú archivované, nie je k nim možný voľný prístup Po odstránení zabezpečovacieho prvku, teda plomby, je možné s meradlom manipulovať. Má za to, že k takejto manipulácii dochádzalo i na odbernom mieste žalovaného kedy došlo k odstráneniu originálnej plomby, kto ju odstránil a nahradil ju inou plombou nie je možné uviesť. Je však jednoznačne, že plomba ktorá sa na plynomeri našla nie je plombou, akú by oprávnená osoba v roku 2008 čo i len teoreticky mohla na plynomer umiestniť. Raznice ktorými sa plomby označujú sú vyrábané pomocou lasera a špeciálnych kovoobrábacích strojov, sú totožné a nie je možné aby ktorákoľvek z týchto razníc zanechala na plombe otlačok aký sa našiel na plynomeri žalovaného. Zákon o energetike vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú takýmto odberateľom, kde odberateľ zodpovedá už len za to, že takýmto meradlom plyn odoberal a to bez ohľadu na skutočnosť, či porušenie plomby zavinil samotný odberateľ, iná osoba na základe pokynu odberateľa, alebo bolo porušenie spôsobené aj bez vedomosti odberateľa. V danom prípade bolo meradlo zabudované v plote na verejne prístupnom mieste, umiestnené v skrinke.
5. Zástupca žalovaného uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a navrhuje, aby bol súdom zamietnutý, má za to, že nie sú splnené všetky podmienky na to, aby bol priznaný nárok na náhradu škody, špeciálne podmienka vznik skutočnej škody. V Zákone o energetike, v ustanoveniach, ktoré riešia náhradu škody je uvedených viacero subjektov, ktoré si môžu uplatňovať náhradu škody, pričom nie je definovaný vzájomný vzťah medzi nimi. Preto z tohto ustanovenia nie je možné si odvodzovať aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody.
K vzniku škody uvádza, že má za to, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody a ani vznik škody v zmysle množstva odobratého plynu, Zákon o energetike upravuje viacero skutkových podstát neoprávneného odberu plynu, má za to, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok vznik škody v zmysle množstva odobratého plynu. Čo sa týka neoprávneného odberu podľa písm. d), ktorý je predmetom konania, má za to, že takýto neoprávnený odber nemá za následok vznik škody v zmysle množstva plynu a že žalobca by si mohol žiadať náhradu škody v zmysle množstva plynu len vtedy ak by bol aj vykonaný zásah do samotného meradla, čo žalobca netvrdí. V tomto smere poukazuje aj na znalecký posudok, kde znalec na strane 6 na otázku „Je kryt/meradlo poškodené?“ uviedol „Nezistil som výrazné mechanické poškodenie krytu ani meradla“. Ak mal žalobca za to, že mu vznikla škoda, na výpočet tejto škody mal použiť tzv. typový diagram a nie príslušnú vyhlášku. K objektívnej zodpovednosti uvádza, že má za to, že sa v tomto prípade nejedná o objektívnu zodpovednosť. Postup akým počítal žalobca výšku škody nebol správny, nakoľko pokiaľ ide o prvý neoprávnený odber má sa pri výpočte škody postupovať podľa typového diagramu.
6. Žalovaný uviedol, že mal riadne uzavretú zmluvu s SPP, a.s. nevie o tom, že by mu bola od nich zaslaná faktúra s nulovým vyúčtovaním, riadne platil preddavky. Meradlo stále meralo, vie to podľa toho, že chodili vyúčtovania, kde bol zaznamenávaný stav, jedného dňa z SPP prišli, zdemontovali plynomer bez toho, aby o niečom vedel. Potom prišlo rozhodnutie, teda posudok znalca, kde sa konštatovalo, že bolo poškodená plomba, nebolo konštatované, že meradlo by nemeralo alebo by zle meralo, na základe tohto si SPP vypočítalo koľko mohol za nejaké obdobie spotrebovať plynu, bez toho aby poznali stavbu domu, spotrebiče, na základe toho prišla pokuta teda vyúčtovanie neoprávnene odobratého plynu. Za predmetné obdobie platil preddavky, prišlo mu potom vyúčtovanie, kde mu vznikol preplatok asi 300,- eur, tieto peniaze mu však neboli vyplatené.
7. K výpovedi žalovaného zástupca žalobcu uviedol, že predmetné konanie začalo na základe toho, že orgánmi činnými v trestnom konaní bola zistená a zadržaná organizovaná skupina ľudí, ktorí manipulovali s meradlami, táto skupina mala zoznam ľudí u ktorých boli robené takéto zásahy do meradiel, na tomto zozname bol i žalovaný. Žalovaný namieta výpočet výšky škody, škoda nebola vypočítaná typovým diagramom práve z tohto dôvodu, že na základe typového diagramu sa vypočíta škoda tak, že sa spriemeruje posledný rok a tam sa to dá odhadnúť, avšak vzhľadom na to, že odberné miesto žalovaného sa nachádzalo v zozname, nie je možné vypočítať škodu podľa typového diagramu, pretože sa predpokladá, že viac rokov po sebe bolo meradlo upravované.
8. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla spoločnosti SPP Distribúcia, a.s. Bratislava zo dňa 5.2.2014 vyplýva, že na odbernom mieste U. B. L. XX/XX bola realizovaná výmena plynomeru výr.č. 504553202187; Zistené skutočnosti na odbernom mieste: ,,plynomer... odoslaný na posudok, preplombovanie..., plynomer voľne prístupný v plote......“
9. Z faktúry č. 9000173651 vystavenej spoločnosťou SPP Distribúcia, a.s., Bratislava dňa 26.2.2014 ako dodávateľom súd zistil, že vyúčtoval odberateľovi - T. X. škodu za neoprávnený odber plynu vo výške 3.279,41 eur. Faktúra bola splatná dňa 12.3.2014. Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa Vyhlášok 449/2012 a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
10. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.2014 vyplýva, že spoločnosť SPP Distribúcia, a.s., Bratislava oznámila T. X., že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 123/14/CEZ zo dňa 25.3.2014 prišlo k postúpeniu (časti) pohľadávky veriteľa voči T. X. ako dlžníkovi vo výške 371,64 eur vyúčtovanej titulom neoprávneného odberu zemného plynu faktúrou č. 9000173651 zo dňa 26.2.2014 v celkovej výške 3.279,41 eur. Celkový dlh po započítaní pohľadávky predstavuje sumu 2.907,77 eur.
11. Zo Znaleckého posudku číslo 89/PL-2014 vypracovaného znalcom Ing. L. I.Š. dňa 14.2.2014 na základe žiadosti zadávateľa: SPP Distribúcia, a.s., Bratislava súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Znalcovi bolo predložené meradlo plynomer výr.č. 5045532; kontrolné otlačky plombovacích klieští s označením ,,08 M43. Zo záveru posudku vyplýva, že na základe zistených skutočností znalec s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec nezistil mechanické poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky
osadenej v meradle. Na základe optického skúmania znalec jednoznačne potvrdil, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástoja. Znalec konštatoval, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Nezistil výrazné mechanické poškodenie krytu meradla. Nezistil výrazné mechanické poškodenie ozubených koliesok meradla.
XX. N.. L. I. pred súdom uviedol, že kontrolné otlačky dostal od pracovníkov SPP Distribúcie, všetky 4 kontrolné otlačky ktoré mal sú tvarovo a rozmerovo podobné s tým kontrolným ktorý je na obr. č. 5 ZP, a keďže ZP má vypracovávať hospodárne, zdalo sa mu neúčelné vložiť ďalších 8 zhodných obrázkov. Na otázku zástupcu žalovaného akým spôsobom dospel k záveru, že 4 kontrolné otlačky sú podobné? Svedok uviedol: ,,Mechanoskopia skúma predmety optickým skúmaním t. j. mikroskopom v tomto prípade digitálna kamera, zistil som, že sú rozmerovo a tvarovo podobné.“ Na otázku zástupcu žalovaného čo považuje za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii? Svedok uviedol: ,,Z môjho pohľadu je to každý zásah, ktorý umožní manipuláciu s číselníkom meradla.“ Na otázku zástupcu žalovaného viete zdôvodniť vašu odpoveď v ktorej konštatujete, že pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou? Ako ste dospeli k tomuto záveru? Svedok uviedol: ,,Tak ako uvádzam v posudku môžem jednoznačne potvrdiť, že sporný otlačok ktorý sa nachádza na meradle nebol vytvorený nástrojom, ktorým boli vytvorené kontrolné otlačky, na základe tohto zistenia predpokladám, že pôvodná plomba bola demontovaná a nahradená inou. Nebol som pri tom, keď sa to robilo, preto to môžem len predpokladať, ale tá nezhoda špecifických znakov je taká veľká, že ten predpoklad je vlastne hraničiaci s istotou.“ Na otázku zástupcu žalobcu v čom konkrétne spočívala nezhoda špecifických znakov? Svedok uviedol: ,,Ako je zrejmé z obr. č. 4 a č. 5 sú výrazné rozdiely v tvare a rozmeroch písmena M, takisto znakov 08, znaku 4, znaku 3, celé to označenie je odlišné.“
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 82 ods. 1 písm. d), ods. 3, ods. 4 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. (ods. 1 písm. d)) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (ods. 3) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. (ods. 4)
14. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda jednalo sa o neoprávnený odber. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 5.2.2014 bolo na odbernom mieste žalovaného zistené preplombovanie na meradle - plynomeri, ktorý bol následne žalobcom odoslaný znalcovi na potvrdenie neoprávneného odberu plynu. Znalec N.. L. I. v posudku zo dňa 14.2.2014 uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Na pojednávaní pred súdom doplnil tento záver a uviedol: ,,... môžem jednoznačne potvrdiť, že sporný otlačok ktorý sa nachádza na meradle nebol vytvorený nástrojom, ktorým boli vytvorené kontrolné otlačky, na základe tohto zistenia
predpokladám, že pôvodná plomba bola demontovaná a nahradená inou. Nebol som pri tom, keď sa to robilo, preto to môžem len predpokladať, ale tá nezhoda špecifických znakov je taká veľká, že ten predpoklad je vlastne hraničiaci s istotou.“ Žalobca faktúrou zo dňa 26.2.2014 vyúčtoval odberateľovi - T. X. (žalovaný) škodu za neoprávnený odber plynu vo výške 3.279,41 eur, ktorú vypočítal podľa Vyhlášok 449/2012 a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Časť nároku žalobcu vo výške 371,65 eur bola postúpená spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava, preto si žalobca v tomto konaní uplatnil nárok vyplývajúci z neoprávneného odberu zemného plynu ponížený o postúpenú sumu 371,64 eur, teda vo výške 2.907,77 eur.
15. Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť vzhľadom na nasledovné: Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V danej veci mal súd preukázané predloženým znaleckým posudkom ako i výpoveďou N.. L. I., ktorý vypracoval posudok, že na predmetnom meradle spotreby plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento záver nebol v konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnený, teda je preukázané porušenie právnej povinnosti ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, má charakter objektívnej zodpovednosti, keď odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. (Uznesenie NS SR 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015). Vzhľadom na uvedené je daná i príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keď údaje o spotrebe plynu z takéhoto meradla nemožno považovať za relevantné. V danej veci žalovaný spochybňoval v konaní aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa názoru súdu však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v danom prípade žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody, naopak žalobca podľa názoru súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní, keď uviedol, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorý následne na základe zmluvy dodávajú plyn konečnému odberateľovi. Dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade ak toto bolo zistené platným meradlom. Ak meradlo nemalo platné overenie nejednalo sa o plyn, ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade, keďže žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, predmetné meradlo nemalo platné overenie preto dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného, ktorý si takýto plyn ani nemohol vyúčtovať od distribútora - žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca v predmetnom období od 19.3.2013 do 5.2.2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi potom vznikla škoda žalobcovi, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaný za odobratý plyn zaplatil. Žalobca keďže nevedel vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, výšku škody určil v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2015 o energetike, teda v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Podľa názoru súdu žalobca pri výpočte škody nepostupoval v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 Zákona o energetike, v zmysle ktorého ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Všeobecne záväzný právny predpis sa použije pre výpočet výšky škody v prípade škody spôsobenej druhým a ďalším neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste. (§82 ods. 4 posledná veta Zákona č. 251/2015 o energetike). V danom prípade i keď mal súd preukázané, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v konaní nebolo preukázané že na odbernom mieste žalovaného už bol zistený neoprávnený odber plynu, teda, že sa jedná o druhý a ďalší neoprávnený odber plynu. Skutočnosť, že odberné miesto žalovaného sa nachádzalo v zozname zaistenom políciou a preto sa predpokladá, že viac rokov po sebe bolo meradlo upravované (čím žalobca odôvodňoval opakovaný neoprávnený odber plynu), nemožno považovať za opakovaný neoprávnený odber plynu, keď túto skutočnosť (že v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu) žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Vzhľadom na uvedené - nepreukázanie druhého a ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste, čo je zákonným predpokladom pre určenie výpočtu výšky škody všeobecne
záväzným právnym predpisom, súd žalobu zamietol, z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške.
16. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby súd nevykonal dokazovanie navrhované zástupcom žalobcu a to dopyt na dodávateľa plynu či dodával v spornom období žalovanému plyn, aké množstvo plynu dodal žalovanému, a akú sumu žalovaný za dodané množstvo plynu dodávateľovi zaplatil, súd nevykonal ani dokazovanie navrhované zástupcom žalovaného a to dopyt na dodávateľa plynu či za rozhodné obdobie bol žalovanému ako odberateľovi vrátený nejaký preplatok z vyúčtovania resp. či bol nejaký nedoplatok za plyn, keď akékoľvek vyjadrenie dodávateľa plynu by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Z rovnakého dôvodu súd ani nevyhodnocoval ďalšie predložené listinné dôkazy - Správa Úradu hraničnej a cudzineckej polície; Uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 21.3.2013; uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 11.2.2015; Správa o stave konania Prezídia PZ zo dňa 28.6.2016.
17. Vzhľadom na to, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, preto sa na žalovaného nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalovaným podaný dňa 17.12.2015, a to v súlade s v tom čase platným znením § 2 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov v spojení s Položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona, keď v zmysle § 18f citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016. Súdny poplatok bol vyrúbený vo výške 6% z ceny predmetu konania, t.j. po zaokrúhlení zo sumy 2.907,- eur.
18. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
19. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.