Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-50-2015.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1/ H. E., F.. XX.X.XXXX, H. XXX, XXX XX R., O.: XXXXXXXX, (K. H. Č. P. XX.X.XXXX), 2/ D. M., F.. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX R., O.: XXXXXXXX, (ukončená podnikateľská činnosť k 13.10.2011), obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom AK v Starej Ľubovni, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Ľ. E. B. J., C. XXX, XXX XX C., IČO: 43329136, zastúpený JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom AK v Prešove, Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 547,70 eur s prísl. a 2.323,57 eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/180/2008-147 zo dňa 25.9.2014, takto
rozhodol:
Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu i žalobcu v 2/ rade s tým, že žalobca v 1/ rade je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 354,70 eur a žalobca v 2/ rade nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 694,- eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca v 1/ rade sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 547,70 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný mu neuhradil cenu za vykonané stavebné práce. Jeho žaloba bola vedená na súde pod sp.zn. 21Cb/180/2008. Ďalej v návrhu uviedol, že na základe ústnej dohody so žalovaným pracoval na stavbe spoločnosti ZIPP v Bratislave, kde vykonával stavebné práce pri debnení zvislých plôch a stropov a betonáži. Súčasťou uvedenej dohody bola aj dohoda o výške odmeny za vykonanú práce, a to 250,- Sk na hodinu. Do práce nastúpil dňa 21.6.2007 a pracoval do 26.6.2007. Odpracoval 6 dní po 11 hodín za deň, t.j. 66 hodín. Za tieto odpracované hodiny mu prislúcha odmena vo výške 16.500,- Sk. Nakoľko mu žalovaný dlžnú sumu neuhradil, upozornil ho na túto skutočnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 5.12.2007. Žalovaný zaslal odpoveď, v ktorej poprel existenciu dohody o výkone tesárskych prác a výšku odmeny za vykonanú prácu, nepoprel však, že žalobca na stavbe pracoval. Skutočnosť, že odmenu vo výške 250,- Sk žalovaný skutočne dohodol, môžu potvrdiť doklady o vyplácaní ďalších pracovníkov žalovaného. Cenu za vykonané práce žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 01/2008 zo dňa 5.5.2008 s lehotou splatnosti 15.5.2008. Žalobca mal za to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
2. Žalobca v 2/ rade sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 70.000,- Sk (2.323,57 eur) s prísl., ako aj náhrady trov konania z dôvodu neuhradenia odplaty na vykonané stavebné práce. Žaloba žalobcu v 2/ rade bola vedená na súde pod sp.zn. 21Cb/191/2008. Žalobu odôvodnil tak, že na základe ústnej dohody so žalovaným pracoval na stavbe spoločnosti ZIPP v Bratislave, kde vykonával tesárske práce spojené s debnením zvislých plôch, stropov a betonáž. Súčasťou uvedenej dohody bola dohoda o výške odmeny za vykonanú prácu na 250,- Sk za hodinu. Do práce nastúpil 11.6.2007. V mesiaci jún odpracoval 20 dní po 11 hodín za deň a v mesiaci júl tiež 20 dní po 11 hodín za
deň. Spolu odpracoval 40 dní, t.j. 440 hodín. Za tieto odpracované hodiny mu prislúcha odmena vo výške 110.000,- Sk. Žalovaný mu časť odmeny vo výške 40.000,- Sk vyplatil, a to tým spôsobom, že 15.000,- Sk mu uhradil na účet a 25.000,- Sk v hotovosti dňa 15.7.2007 na základe faktúry č. 01/2007 z 15.7.2007. Doteraz mu nebola vyplatená suma 70.000,- Sk. Nakoľko mu žalovaný dlžnú sumu neuhradil, upozornil ho na túto skutočnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou dňa 5.12.2007. Žalovaný zaslal odpoveď, v ktorej poprel existenciu dohody o výkone tesárskych prác a výšku odmeny za vykonanú prácu, nepoprel však, že žalobca na stavbe pracoval. Skutočnosť, že odmenu vo výške 250,- Sk žalovaný skutočne dohodol, môžu potvrdiť doklady o vyplácaní ďalších pracovníkov žalovaného, mena ktorých v prípade potreby by doložil súdu. Cenu za vykonané práce žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 01/2008 zo dňa 5.5.2008 s lehotou splatnosti 15.5.2008.
3. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2010 súd uznesením spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 21Cb/180/2008 a 21Cb/191/2008 s tým, že ďalej budú vedené pod sp.zn. 21Cb/180/2008.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého stavbu Galvániho Bussiness centrum III v Bratislave realizovala spoločnosť ZIPP Bratislava spol. s r.o.. S touto spoločnosťou mal žalovaný uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 180/2007, na základe ktorej vykonával subdodávky na predmetnej stavbe. Tieto skutočnosti boli preukázané Protokolom o prevzatí a odovzdaní stavebných prác. Nakoľko išlo o rozsiahlu stavbu, žalovaný si na zhotovenie dohodnutých prác objednával ďalších živnostníkov, ktorí vykonávali na stavbe práce na základe príkazov žalovaného. Na predmetnej stavbe pracoval aj žalobca H. E.. Podľa jeho vyjadrení tam pracoval na základe ústnej dohody so žalovaným a vykonával stavebné práce pri debnení zvislých plôch a stropov, ako aj pri betonáži. Súčasťou uvedenej dohody mala byť aj dohoda o výške odmeny za vykonanú prácu, a to 250,- Sk na hodinu. Do práce nastúpil 21.6.2007 a pracoval do 26.6.2007, spolu za tieto dni mal odpracoval 6 dní po 11 hodín za deň, t.j. spolu 66 hodín a mal za to, že za tieto odpracované hodiny mu voči žalovanému prislúcha odmena vo výške 16.500,- Sk (547,70 eur). Cenu za vykonané práce žalobca H. E. vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 01/2008 zo dňa 5.5.2008 s lehotou splatnosti dňa 15.5.2008. Nakoľko mu žalovaný dlžnú sumu neuhradil, upozornil ho na túto skutočnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 5.12.2007. Žalovaný taktiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odpoveď, v ktorej poprel existenciu dohody o výkone tesárskych prác a výšku odmeny za vykonanú prácu 250,- Sk na hodinu. Nepoprel však, že na stavbe žalobca pracoval. Žalovaný žalobcovi H. E. cenu za vykonané práce vyúčtované faktúrou č. 01/2008 zo dňa 5.5.2008 doteraz neuhradil.
5. Na predmetnej stavbe pracoval aj žalobca v 2/ rade D. M., a to na základe ústnej dohody do žalovaným, podľa ktorej vykonával tesárske práce spojené s debnením zvislých plôch a stropov, ako aj práce pri betonáži. Žalobca uviedol, že súčasťou ústnej dohody bola aj dohoda o výške odmeny za vykonanú prácu vo výške 250,- Sk na hodinu. Žalobca do práce nastúpil 11.6.2007. V mesiaci jún odpracoval 20 dní po 11 hodín za deň a v mesiaci júli 20 dní po 11 hodín za deň, spolu tak odpracoval 40 dní, t.j. 440 hodín. Za tieto odpracované hodiny mu prislúcha odmena vo výške 110.000,- Sk. Žalovaný mu časť odmeny vo výške 40.000,- Sk vyplatil, a to tým spôsobom, že 15.000,- Sk mu uhradil na účet, 25.000,- Sk v hotovosti dňa 15.7.2007 na základe faktúry č. 01/2007 z 15.7.2007. Celkovo cenu za vykonané práce vyúčtoval žalobca D. M. žalovanému faktúrou č.01/2008 zo dňa 5.5.2008 s lehotou splatnosti 15.5.2008, pričom vyúčtovaná cena za vykonané práce bola ohľadne neskorších úhrad vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 eur). Nakoľko žalovaný žalobcovi D. M. sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) neuhradil, upozornil ho na túto skutočnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 5.12.2007. Žalovaný taktiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odpoveď, v ktorej poprel existenciu dohody o vykonaní tesárskych prác a tiež výšku odmeny za vykonanú prácu. Nepoprel však, že na stavbe žalobca pracoval.
6. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ust. § 489, § 631, § 451 Občianskeho zákonníka, ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Na základe vykonaného dokazovania však uviedol, že nebolo preukázané, aby nároky uplatnené žalobcami boli dôvodné. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že žalobca H. E. pracoval na stavbe Galváni Bussiness Centrum III. v Bratislave v období od 21.6.2007 do 26.6.2007 a že spolu odpracoval 6 dní po 11 hodín, tieto skutočnosti nespochybnil ani žalovaný, avšak nebolo preukázané, že by na tejto stavbe vo vyššie uvedenom rozsahu pracoval na základe ústnej dohody so žalovaným. Nebolo preukázané ani to, že by medzi žalovaným a žalobcom H. E. bola dohodnutá odplata vo výške 250,- Sk za hodinu. Takúto dohodu vo výške 250,- Sk za hodinu poprel vo svojej výpovedi aj svedok H. M.F., ktorý uviedol, že nikto nedosahoval na predmetnej stavbe odmenu vo výške 250,- Sk na hodinu. Oproti tvrdeniu žalobcu H.
E.Z., že na predmetnej stavbe pracoval na základe ústnej dohody so žalovaný, bolo tvrdenie žalovaného, že pre neho na predmetnej stavbe pre neho pracovalo viacero živnostníkov, okrem iných aj D. Q., ktorý na jeho požiadanie zabezpečil na stavbu ďalších pracovníkov, okrem iných aj H. E., ktorý pracoval na predmetnej stavbe na základe zmluvného vzťahu s D. Q.. Na základe takýchto protichodných tvrdení nemohol súd dospieť k záveru, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody medzi žalovaným a žalobcom H. E.. Žalobca H. E. teda neuniesol dôkazné bremeno, že na predmetnej stavbe pracoval na základe zmluvného vzťahu so žalovaným a že mu na základe toho prislúcha odmena v takom rozsahu ako ju vyúčtoval faktúrou č. 01/2008 zo dňa 5.5.2008 s lehotou splatnosti 15.5.2008.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že na predmetnej stavbe pracoval aj žalobca D. M., a to v období od 11.6.2007, pričom v mesiaci jún odpracoval 20 dní po 11 hodín za deň a v mesiaci júl tiež 20 dní po 11 hodín za deň. Tieto skutočnosti nespochybnil ani samotný žalovaný. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by na predmetnej stavbe vykonával žalobca D. M. práce na základe ústnej dohody so žalovaným. Oproti tvrdeniu žalobcu D. M., že práce na predmetnej stavbe vykonával na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý bol založený na základe ústnej dohody, je tvrdenie žalovaného, že na predmetnej stavbe pre neho pracovalo viacero živnostníkov, okrem iných aj D. Q., ktorý na základe jeho požiadaviek zabezpečil na stavbu ďalšie osoby, ktoré však na stavbe nepracovali na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ale na základe zmluvného vzťahu priamo s D. Q.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi D. M. vyplatil spolu 40.000,- Sk, a to na účet 15.000,- Sk a v hotovosti dňa 15.7.2007 sumu 25.000,- Sk. Žalovaný však tvrdil, že tak urobil len na základe žiadosti D. Q., ktorý sám určil komu a ako sumu má vyplatiť, teda akú sumu má vyplatiť tým, ktorí pracovali v zmluvnom vzťahu s D. Q.. Skutočnosť vyplatenia finančných prostriedkov zo strany žalovaného v prospech žalobcu D. M. sama o sebe nie je dôkazom o existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna dohoda o výkone prác na predmetnej stavbe, resp. že by žalobca D. M. konkludentným spôsobom alebo ústne uzatvorili dohodu o vykonaní prác na predmetnej stavbe. Takúto dohodu o výkone práce so žalobcami D. M. a H. E. za žalovaného nemohol uzatvoriť ani H. M.F., ktorý zastupoval žalovaného na predmetnej stavbe, ale len vo vzťahu k zadávaniu a kontrole vykonaných prác. Zástupca žalovaného H. M.F. aj podľa svojho vyjadrenia nebol oprávnený jednať o obsahu zmlúv za žalovaného a za žalovaného s tretími osobami akékoľvek zmluvy uzatvárať. Nároky uplatnené žalobcami voči žalovanému nebolo možné posúdiť ani ako nároky z pracovného pomeru, lebo aj ak pracovný pomer nemusí vzniknúť na základe pracovnej zmluvy, predsa ak mal medzi účastníkmi vzniknúť pracovný pomer, museli sa minimálne účastníci niekedy fyzicky vidieť alebo aspoň spolu komunikovať, či už prostredníctvom telefónu alebo iných telekomunikačných prostriedkov (napr. e-mail). Medzi žalobcami a žalovaným však k nijakému kontaktu nedošlo, fyzicky sa nevideli, netelefonovali spolu, nee-mailovali si, nikdy medzi nimi neprebehla komunikácia o práci, mzde a pod. Súd mal za to, že pracovný pomer za takýchto okolností medzi žalobcami a žalovaným nijako vzniknúť nemohol. Je nemysliteľné a priam absurdné, aby niekto prišiel na nejaké pracovisko a bez dohody so zamestnávateľom tam začal pracovať a následne by sa dožadoval od zamestnávateľa, že s ním uzatvoril pracovnú zmluvu, hoci ho zamestnávateľ nikdy nevidel, nestretol sa s ním a žiadnu zmluvu ani ústne s ním neuzatvoril. Ten, kto volal žalobcov na predmetnú stavbu, nebol žalovaný a vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti má súd za to, že pracovný pomer medzi žalobcami a žalovaným nevznikol ani konkludentne ani fakticky.
8. Súd sa zaoberal aj tým, či nároky žalobcov uplatnené uplatnené voči žalovanému nie je možné posúdiť ako nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti sa súd musel vyporiadať s tým, či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. To by bolo možné iba v tom prípade, ak by za prácu, ktorú žalobcovia na predmetnej stavbe vykonávali bez pracovnoprávneho vzťahu a za ktorú mal žalovaný zaplatené od spoločnosti ZIPP, by žalovaný nezaplatil. Toto však preukázané nebolo. Žalovanému živnostníci vyfakturovali práce vykonané na predmetnej stavbe. Ak žalobcovia pracovali u D. Q., jemu boli peniaze za vykonané práce žalovaným riadne zaplatené. Ak teda D. Q. za práce, ktoré boli pre neho urobené, zaplatené dostal, ten kto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil nie je a nemôže byť žalovaný, ale ten, ktorý za prácu vykonanú žalobcami získal peniaze. Ak medzi niekým došlo k právnemu vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia alebo pracovnoprávnemu vzťahu, nie je to medzi žalobcami a žalovaným, ale žalobcami a tým, ktorý ich na predmetnú stavbu zavolal, prisľúbil im aj odmenu a najmä, ktorý za prácu vykonanú žalobcom zobral peniaze od žalovaného. Súd nemal preukázané, že žalovaný by sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohatil a to s poukazom na to, že žalovaný za vykonané práce zaplatil, so žalobcami nebol v žiadnom pracovnoprávnom, občianskoprávnom ani obchodnoprávnom vzťahu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
10. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich návrhu vyhovel. Uviedli, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stavbu Galvániho Bussiness Centrum III. v Bratislave realizovala spoločnosť ZIPP Bratislava, spol. s r.o.. S touto spoločnosťou mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o dielo č. 180/2007, na základe ktorej vykonával subdodávky na predmetnej stavbe. Tieto skutočnosti sú preukázané protokolom o prevzatí a odovzdaní stavebných prác. Nakoľko sa jednalo o rozsiahlu stavbu, žalovaný si na zhotovenie dojednaných prác dojednával ďalších živnostníkov, ktorí vykonávali na stavbe práce na základe príkazov žalovaného. Nakoľko žalovaný nebol každý deň prítomný na predmetnej stavbe, poveril svojim zastupovaním, hlavne na zadávanie pracovných úloh, na kontrolu a evidenciu vykonaných prác a z dôvodu evidencie dochádzky a vedenia denných výkonov (dochádzkový a úkolový list), H. M.. Tento svedok na pojednávaní dňa 10.2.2009 vyjadril a popísal svoj vzťah so žalovaným a teda, že pracoval ako parťák na tejto stavbe. V tomto smere sa jasne vyjadril, že žalobcovia v 1. a 2. rade vykonávali subdodávky pre žalovaného a že práce sa vykonávali v kolektíve asi 10 ľudí, ktorý tvoril osoby, ktoré sú uvedené v evidencii dochádzky za jednotlivé mesiace, ktoré vyhotovoval na základe príkazu žalovaného práve H. M.. Nikto z týchto pracovníkov nemal pochybnosti o tom, že vykonávajú práce práve pre žalovaného, nakoľko odmenu za vykonanú prácu im vyplácal práve žalovaný. Samotná skutočnosť, že žalovaný čiastočne vyplatil žalobcovi D.F. M. odmenu za vykonané prác preukazuje vzťah medzi žalobcami a žalovaným. Výsluchom svedka H. M. bolo taktiež preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý spoločnosti ZIPP Bratislava, spol. s r.o. fakturoval za vykonané práce, ktoré vykonávali žalobcovia a odmena za tieto práce bola vyplácaná práve žalovanému. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/92/2010 v súvislosti s tvrdeným bezdôvodným obohatením žalovaného. Získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného preukazujú predovšetkým faktúry č. 03 a 04, ktoré žalovaný vyhotovil spoločnosti ZIPP Slovakia, spol. s r.o., v ktorých je zahrnutá aj odmena za práce vykonané žalobcami a z ktorých určitá časť mala byť žalobcom vyplatená. Znova v tejto súvislosti poukázal na judikát R-25/1986. Žalobcovia sú toho názoru, že ak žalovanému boli vyplatené finančné prostriedky aj za práce, ktoré vykonali za žalovaného žalobcovia, takéto konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, prípadne by mohlo takéto konanie napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Žalovaný bezpochyby mal vedomosť o tom, že finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené, sú aj za práce vykonané žalobcami a aj napriek tomu žalobcovi H. E. neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky a žalobcovi D. M. bola vyplatená iba časť odmeny. Príčinná súvislosť medzi obohatením žalovaného a majetkovou ujmou určitej osoby je preukázaná predovšetkým faktúrami č. 03 a 04, z ktorých je možné vyrátať v akom rozsahu sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov a absencia dôkazu žalovaného, že skutočne odmenu za vykonané práce žalobcom vyplatil. U žalobcu H. E. žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu vyplatil odmenu za vykonané práce a u žalobcu D. M. boli predložené doklady, ktoré preukazujú vyplatenie len časti odmeny. Na základe žalovaným predloženého sumáru vykonaných prác žalobca na predmetnej stavbe v období od 21.6.2007 do 26.6.2007 odpracoval spolu 51 hodín a za tento čas vykonával nasledovné práce: 1. zhotovenie + odstránenie debnenia stien 21,98 m2 x 210,- Sk = 4.615,08 Sk (153,22 eur), 2. zhotovenie + odstránenie debnenia stĺpov 12,74 m2 x 155,- Sk = 1.974,07 Sk (65,55 eur), 3. betonáž zvislých a vodorovných prvkov 4,55 x 180,- Sk = 819,- Sk (27,19 eur). Odmena za vykonané práce spolu 245,96 eur. Na základe žalovaným predloženého sumáru vykonaných prác žalobca D. M. na predmetnej stavbe v období od 12.6. do 30.6.2007 odpracoval spolu 195 hodín a v období od 1.7.2007 do 26.7.2007 odpracoval 164 hodín a za tento čas vykonával nasledovné práce: 1. zhotovenie + odstránenie debnenia stropu 40,06 m2 x 220,- Sk = 8.932,- Sk (296,49 eur), 2. zhotovenie + odstránenie debnenia stien 122,31 m2 x 210,- Sk = 25.685,01 Sk (852,59 eur), 3. zhotovenia + odstránenie debnenia stĺpov 63,06 m2 x 155,- Sk = 9.774,03 Sk (324,48 eur), 4. betonáž zvislých a vodorovných prvkov 26,88 m2 x 180,- Sk = 4.838,04 Sk (160,60 eur) 5. zhotovenie + odstránenie debnenia prekladov 7 m2 x 310,- Sk = 2.170,- Sk (72,03 eur). Odmena za vykonané práce spolu 1.706,19 eur. Čiastočné úhrady za vykonané prácu spolu 1.327,76 eur, k úhrade ostáva 378,43 eur. Žalobcovia sú toho názoru, že na základe týchto skutočností je dostatočným spôsobom preukázaný rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Samotný fakt, že k úhrade nejakej sumy došlo, potvrdzuje skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným existoval zmluvný vzťah, ktorý však vzhľadom na absenciu zmluvy je možné preukázať len výpoveďami svedkov
a dokladmi, ktorými disponuje iba žalovaný. To, že sa žalobcovia so žalovaným nevideli, neznamená, že medzi nimi nevznikol žiaden vzťah, naopak, podľa ich názoru, existenciu zmluvného vzťahu preukazujú smenovky, protokoly o odovzdaní prác a v neposlednom rade aj svedkovia.
11. Žalobcovia namietali, vzhľadom na charakter sporu, aj aplikáciu ust. § 142 O.s.p. a žiadali prípadne aplikovať ust. § 150 O.s.p..
12. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že s odvolaním žalobcom sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť, že so žalobcami nikdy neuzavrel žiadnu dohodu alebo zmluvu, či už pracovnú, obchodnú alebo akúkoľvek inú, na žiadnych zmluvných podmienkach sa s nimi nedohodol a pre žalovaného nikdy nepracovali. Jediný s kým mali žalobcovia právny vzťah bol pán D. Q.. Žalovaný prvýkrát videl žalobcov až na pojednávaní na Okresnom súde Prešov.
13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcov bolo podané pred týmto dátumom a preto ide o právo žalobcov na prejednanie ich odvolania podľa skorších právnych predpisov a niet žiadneho dôvodu, aby sa odvolanie žalobcov prejednávalo podľa Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty je treba prejednať odvolanie žalobcov podľa práva účinného v čase, kedy toto odvolanie bolo podané.
14. So zreteľom na vyššie uvedené v dôvode preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak z výsluchu účastníkov a svedkov nevyvodil presvedčivé závery o tom, že zmluvný vzťah medzi žalobcami a žalovaným neexistuje. Odvolací súd predovšetkým vychádza z toho, že svedok D. Q.Ľ. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol oslovený žalovaným, aby pozháňal ľudí na stavbu v Bratislave. Tento na základe jeho pokynu tak konal, na práce zabezpečil okrem iného aj žalobcu v 1/ rade a informoval týchto ľudí o tom, že odmena za práce bude 250,- Sk na hodinu. Z tejto výpovede svedka nie je možné uzavrieť, či zmluvný vzťah vznikol medzi svedkom a žalobcom v 1/ rade alebo žalobcom v 1/ rade a žalovaným, keďže nebol dostatočne objasnený, aký zmluvný vzťah existoval medzi žalovaným a D. Q.. Na základe čoho potom D. Q. konal, ak na základe pokynu žalovaného zabezpečoval ďalších ľudí na stavbe v Bratislave. Podobne aj žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že evidenciu pracovníkov na predmetnej stavbe robil H. M. a podľa tejto na stavbe žalobca v 1/ rade pracoval. Súd prvej inštancie neobjasnil na základe čoho potom svedok H. M., ktorý podľa svojej výpovede pracoval pre žalovaného, vo svojej evidencii pracovníkov viedol aj žalobcu v 1/ rade. Rovnako aj žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovaný oslovil D. Q., aby zabezpečil pracovníkov na stavbu Galvániho Bussines Centra v Bratislave a D. Q. ho z tohto dôvodu oslovil na vykonávanie týchto prác s tým, že súd prvej inštancie tu tiež neobjasnil, o aký vzťah išlo medzi žalobcom a svedkom D. Q. či prípadne D. Q. konal na základe pokynu žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcu v 2/ rade, tu súd prvej inštancie zistil, že aj tento pracoval na predmetnej stavbe, zistil aj to, že časť odmeny žalovaný vyplatil žalobcovi v 2/ rade, avšak nie je presvedčivý záver o tom, že tak konal na základe žiadosti D. Q., pretože ak nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom v 2/ rade, nemal dôvod zasielať peniaze žalobcovi v 2/ rade a vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané, že by takto plnil svoj záväzok vo vzťahu k D. Q.. Tu sa však znova žiada objasniť, aký zmluvný vzťah existoval medzi žalovaným a D. Q.. Dôležitá je aj tá časť výpovede svedka D. Q. (viď zápisnica z 11.12.2008), kde tento svedok uvádza, že H. M., ktorý pracoval pre žalovaného, žalobcom potvrdil, že budú pracovať pre žalovaného. Práve žalovaný, podľa výpovede tohto svedka, dal pokyn, aby žalobca v 1/ rade zo stavby odišiel. Súd prvej inštancie z týchto dôkazov nevyvodil presvedčivý záver o tom, že neexistoval zmluvný vzťah medzi žalobcami a žalovaným. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami v dôvodoch rozsudku nevyporiadal náležite a preto je jeho záver o tom, že medzi žalovaným a žalobcami v 1/ a 2/ rade neexistuje žiaden zmluvný vzťah, predčasný. Svedok H. M. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v 1/ rade patrí do skupiny D. Q., avšak nevysvetlil, na základe čoho tak usudzoval. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevyporiadal ani s vyhlásením D. Q. (viď č.l. 76a), keď na skutočnosti tam uvedené bolo treba ho znova vypočuť. Ide najmä o tvrdenie D. Q., že pomáhal žalovanému v hľadaní voľných pracovníkov,
a to nie pre seba, ale pre neho s tým, že každý vedel, že je pracovníkom žalovaného a že tento ho bude vyplácať, že je nevyhnutné počúvať príkazy buď žalovaného alebo jeho zástupcu H. M.. D. Q. v tomto vyhlásení uviedol, že na uvedenej stavbe žiadnych zamestnancov nemal.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu sa vyporiadať s vyššie uvedenými skutočnosťami, za tým účelom znova vypočuť žalobcov, H. M., D.A. Q. a žalovaného, prípadne ich na uvedené skutočnosti konfrontovať.
17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).