Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/61/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X. nad O., štátny občan SR proti žalovanej M. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X. nad O., Z. ul. č. XXXX/XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej W.. W. J., bytom M. XXXX, W., ČR, v konaní o určenie práva doživotného užívania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva doživotne užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. nad O., a to pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX a stavba - rozostavaný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX. V žalobe uviedol, že žalovaná je jeho dcéra a pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené, pričom pri rozvode bola jemu zverená do osobnej starostlivosti. Predmetný pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX nadobudol žalobca do vlastníctva v roku XXXX. Na pozemku postavil žalobca na vlastné náklady stavbu - rodinný dom. Obe nehnuteľnosti previedol žalobca v roku XXXX na svoju priateľku R. Z., s ktorou sa potom dohodol, že ich do vlastníctva nadobudne žalovaná. Menovaná priateľka žalobcu a žalovaná preto dňa XX.X.XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu XXX.XXX,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy zastupoval vtedy maloletú žalovanú žalobca, ktorý za ňu aj zaplatil kúpnu cenu. Žalobca sa so žalovanou pritom dohodol, že on bude nehnuteľnosti ďalej užívať a bývať v nich. Od tej doby žalobca do dnešného dňa s vedomím žalovanej nehnuteľnosti užíva na bývanie a v priebehu rokov do nich investoval cca XXX.XXX,- Eur. Žalovaná sa po dovŕšení plnoletosti z domu odsťahovala, pričom sa so žalobcom nerozišli v dobrom, pretože on nesúhlasil s vtedajším priateľom žalovanej. X. XX.X.XXXX prišla žalobcovi poštou výzva na vypratanie nehnuteľností, v ktorej ho žalovaná zároveň žiadala, aby jej zaplatil nájomné vo výške XX.XXX,- S.. X. X.XX.XXXX žalovaná žalobcovi adresovala opakovanú výzvu na vypratanie nehnuteľností. Následne bez vedomia žalobcu mu zrušila trvalý pobyt na adrese nehnuteľností a cestou dodávateľov energií nechala nehnuteľnosti odpojiť od elektrickej energie a vody. Žalobca tvrdil, že dobromyseľným nepretržitým výkon práva po dobu viac ako 10 rokov mu vzniklo vecné právo doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobca splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním. Žalobca dobromyseľne na základe ústnej dohody so žalovanou dom s pozemkom obýva nepretržite od roku XXXX. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva, pretože žalovaná má v úmysle ho z nehnuteľností vysťahovať a existujúci stav právnej neistoty možno účinne odstrániť až podaním určovacej žaloby, či existuje žalobcovo právo doživotného užívania k nehnuteľnostiam.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že so žalobcom neuzavrela žiadnu dohodu o užívaní predmetných nehnuteľností, z ktorej by žalobcovi vyplývalo právo tieto nehnuteľnosti užívať. Žalobca sa vzdal vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ich predajom R. Z.. Ďalej uviedla, že v zmysle Občianskeho zákonníka je možné zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu zmluvou, ktorá musí byť podľa zákona v písomnej forme vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu. Uvedené v danom prípade splnené nebolo. Vecné bremeno v podobe práva osobného užívania žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností zapísané nebolo. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria, pretože nehnuteľnosti predal. Nie je tak splnená podmienka jeho dobromyseľnosti na vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Žalobca nehnuteľnosti užíval neoprávnene, keďže stavba domu nebola skolaudovaná stavebným úradom. Žalobca neplatil daň z nehnuteľností ani poplatok za komunálny odpad. Daň a tento poplatok platila žalovaná.

3. Súd podľa § 106 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) žalobcu na pojednávanie predvolal z korešpondenčnej adresy jeho pobytu uvedenej v žalobe, pričom zo strany žalobcu nebola súdu počas konania oznámená iná jeho korešpondenčná adresa, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky. Súd má podľa citovaného ustanovenia povinnosť doručovať písomnosti prednostne na adresu, ktorú žalobca uviedol ako adresu na doručovanie. Keďže sa predvolanie od žalobcu vrátilo súdu dňa 30.9.2016 ako neprevzaté, v zmysle § 111 ods. 3 považoval súd predvolanie za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Riadne a včas predvolaný žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 2.11.2016 v neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby, dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa X.XX.XXXX, výpisu z LV z XXXX k.ú. X. nad O., dohody o vyporiadaní Z. zo dňa X.X.XXXX, rozsudku T. súdu G. č.k. P XXX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, odpovede žalobcu zo dňa X.X.XXXX, opakovanej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa X.XX.XXXX, oznámenia B. vodárenskej spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy M. energetiky a.s. na doloženie dokladov zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia T. súdu G. č.k. P XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia o ukončení zmluvy na dodávku, námietky žalovanej zo dňa XX.X.XXXX a jej príloh, sobášneho listu, správy L. obyvateľov SR, rozsudku T. súdu G. č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku N. súdu v G. č.k. XXCoKR/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z LV č. XXXX, k.ú. X. nad O. a zistil tento skutkový stav:

5. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a R. Z. ako kupujúcou bolo zistené, že na základe nej previedol žalobca vlastnícke právo k pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX mX a stavbe - rozostavaný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX v k.ú. X. nad O. na R. Z. za kúpnu cenu XXX.XXX Sk.

6. R. Z. ako predávajúca uzavrela dňa XX.X.XXXX so žalovanou ako kupujúcou, zastúpenou jej otcom - žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovanú za kúpnu cenu XXX.XXX Sk. Nehnuteľností sú v súčasnej dobe zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. X. nad O. ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Na uvedenom liste vlastníctva nie sú v časti C zapísané žiadne ťarchy, teda ani vecné bremeno v prospech žalobcu.

7. Žalovaná listami zo dňa XX.X.XXXX a X.XX.XXXX vyzvala žalobcu na vypratanie predmetných nehnuteľností z dôvodu ich neoprávneného užívania.

8. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXCoKR/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. nad O., a to parcela reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba - rozostavaný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX vylúčené zo súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu - žalobcu, z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané vlastnícke ani iné právo žalobcu, ktoré by odôvodňovalo, aby nehnuteľnosti ostali v konkurznej podstate úpadcu (žalobcu).

9. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva doživotne užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. nad O.. E. teda, aby súd rozsudkom určil, že tu je toto právo, ktoré patrí žalobcovi. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c/ (predtým § 80 písm. c/ OSP) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný, ak ochranu ohrozeného práva je možné dosiahnuť len prostredníctvom žaloby o určenie, či tu právo, právny vzťah je alebo nie je. Za situácie, keď žalovaná vyzývala žalobcu na vypratanie predmetných nehnuteľností a popiera jeho tvrdenia o tom, že je oprávnený užívať nehnuteľnosti, jedine rozsudkom súdu , ktorý by určil existenciu práva žalobcu doživotne užívať nehnuteľnosti je možné odstrániť stav právnej neistoty na strane žalobcu. Predmetná určovacia žaloba žalobcu je potom účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, keďže žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva práve touto žalobou.

11. Inštitút vydržania práva je ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu upravený v ustanoveniach § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151o Občianskeho zákonníka. Zákonným predpokladmi pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním sú: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu právo patrí a to po celú zákonom stanovenú vydržaciu dobu, 3/ uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Tieto podmienky musia byť splnené všetky.

12. Je nesporné, že prvý predpoklad čo do spôsobilého predmetu vydržania bol splnený, pretože pozemky a dom predstavujú nehnuteľné veci, ktoré môžu byť predmetom výkonu práva užívania, majúceho charakter trvalého výkonu práva. Taktiež uplynula aj zákonom stanovená vydržacia doba 10 rokov (keďže sa jedná o právo vzťahujúce sa na nehnuteľnosť), počas ktorej doby žalobca nepretržite vykonával právo, pretože užíval dom s pozemkom minimálne od roku XXXX, kedy dom s pozemkom previedla R. Z. do vlastníctva vtedy maloletej žalovanej, a podľa tvrdení žalobcu sa žalobca so žalovanou vtedy ústne dohodli, že žalobcovi bude patriť právo doživotného užívania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená podmienka oprávnenosti výkonu takéhoto práva v zmysle § 134 ods. 1 v spojení s § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých držiteľ takéhoto práva musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, teda držiteľ musí byť dobromyseľný aj ohľadne právneho dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremeno možno podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudnúť aj zmluvou, ktorá však musí byť písomná. Žalobca tvrdil, že právnym dôvodom, pre ktorý začal s výkonom svojho práva bolo ústne dojednanie medzi ním a žalovanou v čase, keď žalovaná nadobúdala predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva kúpnou zmluvou od R. Z.. E. popierala, žeby žalobca s ňou uzavrel dohodu o užívaní predmetných nehnuteľností, z ktorej by žalobcovi vyplývalo právo tieto nehnuteľnosti užívať. Žalobca svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Pokiaľ by aj bolo tvrdenie žalobcu o dohode so žalovanou pravdivé, ani vtedy by žalobca nenadobudol právo vydržaním. Pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu právo patrí, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu právo patrí. Dobromyseľný je ten držiteľ, ktorý drží vec v omyle, že mu patrí a ide o ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno považovať taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti , ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré majú v zmysle právnych predpisov právnu relevanciu. V tomto prípade vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobca pri ujatí sa držby práva a následnom výkone práva konal v právnom omyle. Bol totiž v domnienke, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu stačí, ak sa ústne dohodne s vlastníčkou nehnuteľností, že mu bude patriť právo doživotného užívania nehnuteľností a teda nemal vedomosť, že v zmysle právneho poriadku je na nadobudnutie takéhoto práva zmluvou potrebná písomná zmluva, s tým, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ust. § 151o Občianskeho zákonníka). Uvedené zákonné ustanovenie je celkom jednoznačne formulované a nepripúšťa rôzny výklad. Žalobcov omyl teda vychádzal z neznalosti týchto jasných a zrozumiteľných ustanovení právnych predpisov. Preto nemôže byť ospravedlniteľný omyl žalobcu, na základe ktorého si myslel, že ústnou dohodou mohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3M Cdo 7/2010 zo dňa 31.10.2011 uzavrel, že neznalosť jasného, nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 riešil skutkovú situáciu, keď sa kupujúca ujala držby nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, no zmluva nebola registrovaná na štátnom notárstve, čo vyžadovalo vtedajšie právo pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam a Najvyšší súd SR vyhodnotil toto zákonné ustanovenie ako celkom jasné zrozumiteľné a jednoznačné, a preto nemohla kupujúca konať v ospravedlniteľnom omyle, nesplnila podmienku dobromyseľnosti držby. Keďže omyl žalobcu presahuje rámec bežného posudzovania veci, je to omyl neospravedlniteľný, a žalobca vzhľadom na tvrdený právny dôvod začatia výkonu svojho práva nebol dobromyseľným držiteľom práva a preto súd jeho výkon práva vyhodnotil od počiatku ako neoprávnený.

13. Pretože sa žalobcovi nepodarilo preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Pretože bola žaloba v celom rozsahu zamietnutú, súd výrokom II. podľa § 255 ods. 1 za použitia zásady úspechu vyslovil, že úspešná žalovaná má právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.