Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Cb/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : LOGIK s.r.o., so sídlom Rampová 4, Košice, IČO: 46 489 851, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom v Košiciach, Obchodná 10, proti žalovanému : TATRA BUILDING INVEST, s. r. o., so sídlom Petzvalova 12/261, Spišská Belá, IČO: 47 241 799, o zaplatenie 5.075,92 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 4.075,92 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúcej výšku 9,05 % ročne zo sumy 2.774,34 Eur od 20.11.2015 do 28.09.2016, zo sumy 2.274,34 Eur od 29.09.2016 do 02.11.2016, zo sumy 1.774,34 Eur od 02.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 317,11 Eur od 14.05.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.075,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.774,34 Eur od 20.11.2015 do 28.09.2016, zo sumy 2.274,34 Eur od 29.09.2016 do 02.11.2016, zo sumy 1.774,34 Eur od 02.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 317,11 Eur od 14.05.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 domáhal zaplatenia 8.453,98 Eur spolu s príslušenstvom tvoriacim úrok z omeškania definovaným v žalobnom návrhu. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.11.2014 Rámcovú zmluvu o prenájme a montážnych prácach, v zmysle ktorej poskytol žalovanému služby a ktorých cenu mu vyúčtoval spolu vo výške 10.453,98 Eur. Žalovaný z tejto sumy podľa tvrdenia žalobcu uhradil formou kaucie sumu 2.000,- Eur, pričom nárok na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania si žalobca uplatnil prostredníctvom tejto žaloby.

2. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 04.02.2016, ktorý súd dňa 13.01.2016 vydal na základe žaloby žalobcu, uviedol, že vo svojom účtovníctve nevedie zostatok ako je uvedený v žalobe a rozpory vo faktúrach neboli do dnešného dňa odstránené. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.03.2016 uviedol, že v účtovníctve eviduje zostatok vo výške 4.000,- Eur, pričom prílohy č. 2 faktúr za mesiace február a marec boli bez príloh a preto ich nebolo možné porovnať s fakturovanými nájmami za predchádzajúce obdobie. Preto žiadal, aby súd v spore vytýčil termín pojednávania.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2016 k podanému odporu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Zároveň však vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.378,06 Eur späť, pretože žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 20.11.2015 sumy vo výške 1.225,66

Eur a vo výške 2.152,40 Eur. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 30.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2016 konanie v tejto časti s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil s tým, že o trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

4. Na pojednávanie konané dňa 02.11.2016 sa nedostavil žalovaný, pričom zásielka obsahujúca predvolanie na toto pojednávanie sa z adresy sídla žalovaného zapísanej v Obchodnom registri SR vrátila súdu dňa 20.10.2016 ako nedoručená z dôvodu, že žalovaný si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote. Preto sa toto predvolanie v zmysle § 111 považuje za doručené dňom 20.10.2016 (vrátenia zásielky súdu), a súd v zmysle § 180 pojednával v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vyhovel návrhu strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu súdu predložili v jeho priebehu, a to: rámcovou zmluvou o prenájme a montážnych prácach č. XXX/XXXX/KE zo dňa 10.11.2014, faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, inventarizáciou pohľadávok k 12.05.2015 zo dňa 12.05.2015, zoznamom dodávateľských faktúr k 31.12.2015, kalkuláciami nájmu vystavených dňa 08.01.2015 a dňa 02.02.2015, detailom obratu Slovenskej sporiteľne a.s., inventarizáciou pohľadávok k 26.04.2016 zo dňa 26.04.2016, kalkuláciou nájmu vystavenej dňa 31.03.2015, cenovou ponukou č. XXX/XXXX stropného debnenia, zoznamom materiálu, nákresom, objednávkou č. XX/XX/XXXX, dokladom o zápožičke zo dňa 26.11.2014, zo dňa 28.11.2014, zo dňa 02.12.2014, zo dňa 05.12.2014, zo dňa 10.12.2014, dodacím listom, dokladom o vrátení tovaru zo dňa 21.04.2015, zo dňa 16.04.2015, zo dňa 09.04.2015, zo dňa 08.04.2015, zo dňa 20.03.2015, zo dňa 16.03.2015, zo dňa 13.04.2015, zo dňa 03.03.2015, zo dňa 04.02.2015, zostatkom materiálu zo dňa 04.02.2015, dokladom o zápožičke zo dňa 20.11.2014, zo dňa 21.11.2014, dokladom o vrátení tovaru zo dňa 21.11.2014, zo dňa 11.12.2014, zo dňa 21.11.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca, ako prenajímateľ a žalovaný, ako nájomca uzavreli dňa 10.11.2014 Rámcovú zmluvu o prenájme a montážnych prácach č. XXX/XXXX/KE (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal prenajať žalovanému lešenie a debnenie s príslušenstvom podľa objednávok žalovaného v rozsahu, ktorý je uvedený v zápožičnom liste vyhotovenom na základe jednotlivých objednávok žalovaného. Doba nájmu začala plynúť dňom odobratia tovaru žalovaným (alebo ním poverenou osobou) zo skladu žalobcu, ako prenajímateľa a končila dňom vrátenia prenajatého tovaru do skladu žalobcu (bod 3 Zmluvy). V zmysle bodu 4 Zmluvy bola cena nájmu jednotlivých hnuteľných vecí určená jednotlivými cenovými ponukami, ktoré budú žalobcom vypracované na základe požiadaviek a podľa záväznej písomnej objednávky žalovaného pre každú konkrétnu zákazku. Výpočet nájomného vychádza z cenovej ponuky žalobcu, ktorú vystaví žalobca žalovanému na základe jeho objednávky, a z dodacieho listu, v ktorom bude uvedené množstvo a druh odovzdaných hnuteľných vecí a dátum ich odberu.

7. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 02.11.2016 predložil v zmysle Zmluvy cenovú ponuku, zoznam dodaného materiálu, objednávky žalovaného, doklad o zápožičke, dodacie listy na predaj materiálu, doklad vrátenia tovaru a zoznam zostatku materiálu, z ktorých vyplýva rozsah materiálu, ktorý žalobca dodal a prenajal žalovanému na základe jeho objednávok a tiež zoznam materiálu, ktorý žalovaný vrátil a ktorý doposiaľ žalovaný nevrátil, resp. spotreboval.

8. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX nájom stropného debnenia a debnenia LG 50 a tiež nájom 100 ks zátok PVC spolu vo výške 758,81 Eur, pričom táto faktúra bola splatnou dňa 30.12.2014. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému nájom stropného debnenia vo výške 3.225,66 Eur so splatnosťou faktúry dňa 02.03.2015. Rovnako faktúrou č. XXXXXXXXX žalobca vyúčtoval žalovanému nájom stropného debnenia vo výške 6.152,40 Eur, pričom táto faktúra bola splatná dňa 30.04.2015. Napokon žalobca vyúčtoval žalovanému nájom stropného debnenia a to faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 317,11 Eur, so splatnosťou faktúry dňa 13.05.20145. Spolu tak žalobca vyúčtoval žalovanému týmito faktúrami nájom vo výške 10.453,98 Eur. Žalobca na fakturované sumy započítal kauciu vo výške 2.000,- Eur zloženú žalovaným, a to vo vzťahu ku faktúre č. XXXXXXXXX v celom rozsahu a vo vzťahu ku faktúre č. XXXXXXXXX v sume 1.241,19 Eur.

9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 02.11.2016 v celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojej žaloby. Ako uviedol, žalovaný do dátumu tohto pojednávania uhradil ďalšie dve splátky po 500,- Eur, a preto žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušným úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

16. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

17. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

21. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

24. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Pretože žalobca vzal svoju žalobu na pojednávaní konanom dňa 02.11.2016 čiastočne späť, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 v tejto časti zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Súd neidúc nad rozsah žalobcom uplatneného nároku, ktorým je v tomto sporovom konaní viazaný, zastavil konanie v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu čiastočne späť, hoci vo vzťahu k úrokom z omeškania toto čiastočné späťvzatie žaloby nezodpovedalo výške čiastočnej úhrady zo strany žalovaného započítanej na úroky z omeškania z jednotlivých faktúr.

26. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vo veci samej, súd má na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že žalobca, ako prenajímateľ a žalovaný, ako nájomca uzavreli dňa 10.11.2014 Rámcovú zmluvu o prenájme a montážnych prácach č. XXX/XXXX/ KE, na základe ktorej žalobca na podklade objednávky žalovaného prenajal žalovanému hnuteľné veci (debnenie a lešenie) na určitú dobu. Prenájom hnuteľných vecí žalovanému jednoznačne vyplynulo z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu na pojednávaní konanom dňa 02.11.2016. Napokon, žalovaný v priebehu konania uzavretie Zmluvy, ako aj množstvo a kvalitu prenajatých hnuteľných vecí nerozporoval. Preto vzhľadom na sporový charakter tohto konania má súd tieto skutočnosti za preukázané a nesporné (§ 151 ods. 1 .

27. Po právnej stránke súd dospel k hodnotiacemu záveru, že uzavretím tejto Zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah obchodnej povahy, nakoľko v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo pri uzavretí Zmluvy vzhľadom na všetky okolnosti, najmä podnikateľské postavenie zmluvných strán zrejmé, že sa právne vzťahy upravené Zmluvou týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pretože neupravuje ako zmluvný typ zmluvu, ktorej predmetom by bol nájom hnuteľných vecí, súd v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnil na tento právny vzťah ustanovenia Zmluvy o nájme v zmysle § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

28. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a za aplikácie citovaných právnych predpisov vychádzajúcich z právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žalobca prenajal žalovanému hnuteľné veci, pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné vo výške, ktoré bolo dojednané Zmluvou a ktoré žalobca v súlade so Zmluvou vyúčtoval žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX X. Č.. XXXXXXXXX. Súd má za to, že žalobca pri dodávke tovaru a fakturácii nájmu dodržal postup dohodnutý Zmluvou. Súd po zohľadnení čiastočných úhrad zo strany žalovaného v priebehu sporu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.075,92 Eur predstavujúcu doposiaľ neuhradený nájom. Vzhľadom na čiastočné úhrady zo strany žalovaného v priebehu sporu, najmä s prihliadnutím na ich rozsah (uhradená takmer polovica záväzku), možno uzavrieť, že žalovaný týmito čiastočnými úhradami záväzku uznal aj zvyšok svojho záväzku voči žalobcovi (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).

29. Žalovaný nezaplatil uvedené faktúry riadne a včas, teda v lehotách ich splatnosti, čím sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dostal do omeškania s plnením svojho záväzku peňažného charakteru. Preto súd v zmysle § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, pri neexistencii osobitného zmluvného dojednania o výške úroku z omeškania, priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 9,05 % ročne, zo zostatkov súm vyúčtovaných jednotlivými faktúrami č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX X. Č.. XXXXXXXXX, po zohľadnení čiastočnej úhrady zo strany žalovaného, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr (ktorý je zároveň aj prvým dňom omeškania žalovaného), až do poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok žalovaného zanikne iným spôsobom. 30. Preto súd na základe takto zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných právnych predpisov žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

31. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu a v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2016 súd zdôrazňuje, že faktúra je dokladom účtovného charakteru, a preto jej evidencia v účtovníctve nemá dopad na existenciu záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy. To, že žalovaný vo svojom účtovníctve nevedie uvedené faktúry neznamená, že záväzok právne relevantným spôsobom (VII. diel III. časti Obchodného zákonníka) zanikol. Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na nedostatky príloh faktúr, ktoré však bližšie nekonkretizoval. Súd s poukazom na už vyslovený záver o právnom charaktere faktúr uvádza, že aj keby mali uvedené faktúry

obsahové nedostatky, malo by to dopad len vo vzťahu k vedeniu účtovníctva strán, avšak tieto nedostatky faktúr by nezbavovali žalovaného povinnosti sumy vyúčtované týmito faktúrami uhradiť, pretože záväzok žalovaného je aj napriek týmto jeho výhradám naďalej existentný. Súd z obsahu Zmluvy nezistil také jej ustanovenie, ktoré by obsahové nedostatky faktúr spájalo s možnosťou žalovaného uvedené faktúry žalobcovi nezaplatiť. Preto súd tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného vyhodnotil ako právne neúčinné vo vzťahu k zistenému právnemu a skutkovému stavu a z neho vyplývajúcej dôvodnosti žaloby.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalovaný čiastočnou úhradou žalovanej pohľadávky v priebehu sporu zavinil, že súd konanie uznesením zo dňa 30.06.2016 ako aj prvým výrokom tohto rozsudku čiastočne zastavil. Preto súd v zmysle § 256 ods. 1 priznal náhradu trov konania v zastavujúcej časti žalobcovi. V zostávajúcej časti žalobného nároku bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.