Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-199-2016.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: H. W., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 808800939 zo dňa 6.6.2014 j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.6.2014 uvedená v bode 2 v znení: „Celkové náklady spotrebiteľa spojení so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 81,27 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 264,73 Eur“ v časti týkajúcej sa administratívneho poplatku j e n e p r i j a t e ľ n á.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 9.6.2016 sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.6.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 264,73 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Žalobu odôvodnil tým, že príslušnou úverovou zmluvou mu bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur za poplatok vo výške 346 Eur a úrok 23,22% ročne, čo predstavuje 81,27Eur. Uviedol, že žalovaný za sporný poplatok mu neposkytol žiadne reálne plnenie. Navyše zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Predstavuje podmienku, ktorá ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dojednaná a znamená hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku prevyšuje úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, že výška poplatku sa odvíja od výšky úveru.
2. Žalobca uplatnil aj nárok na určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 808800939 zo dňa 6.6.2014 je bezúročný a bez poplatkov. V žalobe uviedol, že v predmetnej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na pojednávaní však uznal, že v predmetnej zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doba trvania zmluvy, avšak chýba náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť) a preto uplatnený nárok odôvodnil ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
ale aj § 11 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona vzhľadom na to, že za spotrebiteľský úver bol poskytnutý žalobcovi v hotovosti.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poprel naliehavosť právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v tej súvislosti uviedol, že žalovaný v žalobe nie len nepreukázal, ale ani netvrdil existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom boli individuálne dohodnuté zmluvné podmienky po preverení jeho bonity. Strany si najprv dohodli plnenie v jednej splátke tak, ako je to uvedené v úverovej zmluve, podľa príslušného vzorca, ktorý je uvedený vo VOP bolo vypočítané RPMN na 98,86%. Žalobca však v ten istý deň požiadal o splátkový kalendár, preto s ním bola spísaná dohoda o plnení v splátkach - 12 mesiacov po 58 Eur počnúc od 19.7.2014 do 19.6.2015 a následne RPMN v tejto dohode bolo vypočítané na 314,02%. Túto dohodu však žalovaný nepredložil. Uviedol tiež, že neabsentuje žiadna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj RPMN je uvedené správne. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že odplata za úver podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných podobnými subjektmi ako žalovaný (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Poplatok za poskytnutie úveru podľa žalovaného nie je neprimeraný, žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania je vyššie oproti bankám. Navyše žalobcovi v čase zmluvy poplatok vyhovoval, keďže nič proti tomu nenamietal. Zmluvu uzatvoril a prevzal peňažné prostriedky. Bolo teda na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 6.6.2014 uzavreli strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX. Žalovaný ňou poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350 Eur s úrokovou sadzbou 23,22% ročne, čo je 81,27 Eur a administratívnym poplatkom vo výške 264,73 Eur, ktorý predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 346 Eur a žalobca sa zaviazal úver splatiť jednou splátkou do 19.6.2015. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 98,96%, pri tomto údaji je odkaz na výpočet podľa vzorca uvedené vo VOP. Zmluva obsahuje údaj aj o priemernej hodnote RPMN - 45,02%.
6. Vo VOP v bode 7 sú uvedené všetky predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri určení výšky RPMN a príslušný vzorec pre jeho výpočet.
7. Žalobca doposiaľ z predmetného úveru zaplatil 350 eur. Vo svojej výpovedi poukázal na finančnú tieseň, ktorá ho viedla k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy. Jeho starobný dôchodok je nízky. Navyše mu zomreli dvaja synovia a preto nutne potreboval peniaze. Požiadal o úver žalovaného, ale nepamätal si už na dohodnuté zmluvné podmienky. Prehlásil však, že peniaze mu boli vyplatené v hotovosti. Pamätal si, že podpisoval aj dohodu o splátkach, ktorú mu však žalovaný nedal k dispozícii. Poprel však tvrdenie žalovaného, že by sám požiadal o mesačné splátky.
8. Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
9. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Vykonávacím predpisom je vládne nariadenia č. 87/1995 Z.z. opäť relevantné znenie účinné v čase uzatvorenia zmluvy. V danom prípade v znení účinnom od 1.6.2014 do 31.8.2014.
18. Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
19. Podľa § 10d ods. 2 citovaného nariadenia ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.5.2014 a pred 1.9.2014 odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk. Podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
20. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
21. V danom prípade dohodnutá odplata za poskytnutý úver vo forme úroku a administratívneho poplatku bola 98,86%. Podľa internetovej stránky NBS v januári 2014 pri spotrebiteľskom úvere pre domácnosti v trvaní od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba v bankách 14,70% p.a., dvojnásobok je 29,14%. Tento číselný údaj predstavuje limit maximálnej odplaty za spotrebiteľský úver podľa vyššie citovaného nariadenia, avšak v tomto konkrétnom prípade odplata podľa úverovej zmluvy viac ako trojnásobne prevýšila spomínaný limit. Podľa názoru súdu by preto bolo možné už uvažovať aj o civilnoprávnej úžere upravenej v § 39a Občianskeho zákonníka, nakoľko vychádzajúc z výpovede žalobcu je nepochybné, že pri uzatváraní zmluvy konal v tiesni a navyše dohodnutá odplata niekoľkonásobne prevýšila maximálne prípustnú odplatu v zmysle právnej úpravy. Súd však nemal za preukázané, či o tom, že žalobca konal v tiesni mal vedomosť aj druhý účastník zmluvy t.j. žalovaný. Súd preto zotrval na svojej doterajšej rozhodovacej praxi a prijal záver o neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky.
22. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
23. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
24. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
25. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
26. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34).
27. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.
28. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).
29. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).
30. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.
31. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.
32. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
33. Podľa prechodného ustanovenia k tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.
34. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad zo spisu 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere 863,04 Eur poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (spis 11C/261/2015), pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (spis 11C/42/2012), pri úvere 350 Eur činil poplatok 230,66 Eur (spis 11C/23/2016), pri úvere 500 Eur bol poplatok 484 Eur (spis 11C/110/2016), pri úvere 800Eur bol poplatok 772 Eur (spis 11C/97/2016). V tomto spore pri úvere 350 Eur bol poplatok 264,73 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 264,73 Eur predstavuje 75,6% z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na jeden rok, čo znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala 98,85 % p.a., čo by viac ako 8 - násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v júni 2014 pri spotrebiteľskom úvere do 1 roka činila priemerná úroková sadzba 11,13 % p.a. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobilo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.
35. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z § 497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobcom).
36. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo potrebné vyhodnotiť úverovú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.6.2014 do 31.8.2014).
37. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
38. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. c/ je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, Pod písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
39. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/ písm. e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
40. V danom prípade súd mal za preukázané, že príslušná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o dobre trvania zmluvy a termíne splatnosti úveru, keďže v zmluve je uvedený dátum poslednej splátky 19.6.2015.
41. Súd nezdieľa názor žalobcu o tom, že v zmluve absentuje údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko tento údaj je potrebný pri úveroch, ktoré sú poskytované za účelom zakúpenia nejakej veci, čo nie je tento prípad.
42. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o nutnosti rozlíšenia splátok istiny úrokov a iných poplatkov, keďže z formulácie daného zákonného ustanovenia nevyplýva nutnosť rozlíšenia splátky a napokon tento názor si osvojila aj Slovenská republika, Európska komisia a najnovšie aj Generálna advokátka Eleanor Sharpston vo svojom návrhu zo dňa 9.6.2016v prejudiciálnom konaní vedenom na Súdnom dvore EÚ pod sp. zn. C-42/15 na návrh Okresného súdu Dunajská Streda.
43. Rozlíšenie splátky na istinu, úrok a iné náklady obsahuje takzvaná amortizačná tabuľka, ktorá je upravená v § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 tak, že uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípade i dodatočné náklady. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľ právo vyžiadať si kedykoľvek bezplatne počas trvania zmluvy uzavretej na dobu určitú túto amortizačnú tabuľku (9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Preto aj Generálna advokátka vo veci C-42/15 na otázku či amortizačná tabuľka musí súčasťou zmluvy o úvere odpovedala záporne (bod 59).
44. Súd navyše dodáva, že podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať nielen hodnotu RPMN, ale aj predpoklady, ktoré boli použité na jej výpočet. V konkrétnej zmluve je pri údaji o RPMN uvedený odkaz na VOP, v ktorých sú vymenované všetky predpoklady použité na výpočet RPMN vrátane príslušného vzorca. Z už spomínaného vyjadrenia Generálnej advokátky vo veci C-42/15 vyplýva, že postačuje ak v zmluve ohľadom konkrétnej náležitosti je konkrétny odkaz na VOP. Súd preto dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami obsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona. Napriek tomu súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súd mal za preukázané, že žalovaný poskytol spotrebiteľský úver žalobcovi v hotovosti.
45. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 46. Právny zástupca žalobcu odôvodnil naliehavosť právneho záujmu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru potrebou vedomosti o výške svojho dlhu. Súd s touto argumentáciou súhlasí. Žalobca zaplatil istinu úveru a potrebuje vedieť, či už nemá dlh voči ižalobcovi.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.