Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-9P/101/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX.XX.XXXX , bytom U. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, a manželky Marcely I., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytomU. XXX, zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Fatranská 2/E, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľa A. I., nar. XX.XX.XXXX, a manželky M. I., rod. H., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev M. úradu C., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.

Na čas po rozvode zveruje maloletú M. I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. sumou 83 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode.

Styk otca s maloletou M. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 24.3.2016 návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že po určitom čase spolužitia začali mať účastníci konania manželské nezhody vyplývajúce zo stereotypu manželstva a rozdielnosti pováh, častejšie sa hádali, navrhovateľ mal podozrenie z nevery manželky, následne mal depresie a začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. V máji 2014 pristihol manželku doma v posteli s jej milencom. V auguste 2014 manželka slovne vyprovokovala navrhovateľa, do domu si priviedla svojho milenca. Spolužitie „v trojici" bolo neúnosné, po viacerých provokačných hádkach zo strany manželky sa navrhovateľ prestal ovládať, simuloval zahnanie sa rukou na manželku, čo zneužila na to, že privolala políciu a navrhovateľ bol nútený opustiť spoločnú domácnosť a bol stíhaný a obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania sa, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na 1,5 roka a bol mu uložený probačný dohľad. V októbri 2014 musel navrhovateľ opustiť spoločnú domácnosť len s osobnými vecami, nasťahoval sa k svojmu bratovi, u ktorého býva doteraz, nakoľko zo svojho príjmu nie je schopný zabezpečiť si vlastné bývanie. Navrhovateľ sa snažil zachrániť manželstvo, absolvoval protialkoholické liečenie v Centre pre drogovo závislých na A. ul. v C., kde bol hospitalizovaný osem týždňov, avšak manželka už nemala záujem

obnoviť spolužitie. Na čas po rozvode žiadal zveriť maloletú M. a toho času ešte maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu každej dcéry sumou 30% životného minima mesačne.

2. Manželka v písomnom vyjadrení z 20.5.2016 uviedla, že prvé vážnejšie problémy sa začali už pri narodení druhej dcéry. Navrhovateľ vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, bol agresívny voči nej a jej rodine, nevenoval sa rodine, odsťahoval sa k svojej teraz už nebohej matke. Po kratšej dobe sa ich spolužitie obnovilo len na určitý čas a znovu sa to opakovalo. Problémy vznikali vo všetkých oblastiach spolužitia. V júni 2008 sa navrhovateľ znova odsťahoval, nakoľko hádky a nedorozumenia boli na dennom poriadku. V roku 2010 po smrti jej matky sa navrhovateľ znova k nasťahoval k nej so sľubom, že nebude užívať alkohol. Ostalo len pri sľuboch. Dňa 13.11.2011 sa jej začal vyhrážať, že ju zabije a snažil sa ju fyzicky napadnúť, na základe čoho privolala políciu a podala trestné oznámenie. Uviedla, že navrhovateľ je žiarlivý, nezodpovedný, roky ju podozrieval z nevery a teraz to využil, lebo pre uvedené nezhody v rodine v lete 2014 určité dni prespával v ich domácnosti jeho kamarát (rodina - švagor navrhovateľovho brata). Na jej podnet sa navrhovateľ dňa 1.10.2014 odsťahoval k svojmu bratovi do rodičovského domu. Tam taktiež nastali hádky a konflikty, čo navrhovateľ riešil odchodom z domu pod vplyvom alkoholu a absenciou v práci. Po odchode z domu brata sa túlal po lese, chatách, príbuzní ani zamestnávateľ sa s ním nevedeli skontaktovať. Dňa 1.6.2015 zavolal manželke, že je v parku v C. a je mu hrozne zle. Absolvovala s ním pohotovostné vyšetrenia, odkiaľ mal nariadenú liečbu na psychiatrickom oddelení. Z dôvodu pomoci a udržania rodiny ho donútila na následnú liečbu v zariadení na liečbu závislostí na

- 3 - 9P/101/2016

A. ul. v C.. Tam však nadviazal známosť so ženou, ktorá bola taktiež na liečení. Po absolvovaní liečby naďalej býval u svojho brata. K manželke chodil, s deťmi nekomunikoval. Často telefonoval a víkendy sa nezdržiaval doma, čo len dosvedčilo, že jeho vzťah pokračuje. Zo strany manželky po všetkom prežitom a snahe udržať rodinu nastal odpor voči navrhovateľovi a nezáujem obnoviť spolužitie. Dňa 27.4.2016 sa bez udania dôvodu odsťahoval od brata niekde do Košíc. Manželka poukázala na to, že navrhovateľove pomery sa museli zmeniť, keďže zmenil bydlisko, absolvoval pobyt v Tatrách s novou známosťou, nosí značkové oblečenie, prispel 300 eur na realizáciu pomníka pre nebohú matku a má aj prostriedky na právneho zástupcu. Matka navrhla, aby na čas po rozvode boli deti zverené do jej starostlivosti a otec naďalej prispieval na ich výživu aspoň v takej výške, ktorá bola určená rozsudkom č. k. 4P/34/2009.

3. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti matke a zaviazať otca prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcou ich odôvodneným potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom manželky navrhovateľa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.10.2009 č. k. 4P/34/09 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Podľa sobášneho listu uzavreli účastníci konania manželstvo dňa XX.X.XXXX v U.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev M. úradu C., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 2.

X. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve deti - maloletá M. I., nar. XX.XX.XXXX, a plnoletá A. I., nar. X.X.XXXX.

7. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.10.2009, č. k. 4P/34/09, kedy bolo výživné určené vo výške 83 eur mesačne na každé dieťa. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z priemerného čistého príjmu otca u zamestnávateľa B. R. - Q., ktorý bol za obdobie mesiacov január až september 2009 vo výške XXX,XX eura mesačne. Matka vtedy pracovala v J. spoločnosti A. s priemerným príjmom XXX,XX eura mesačne. Maloletá M. bola žiačkou 4. ročníka a A. 6. ročníka J. školy v C..

8. Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Potvrdil, že má priateľku, nie je však pravda, že ho donútila podať návrh na rozvod. Poukázal na to, že aj manželka žije so svojím priateľom, tak určite nemôžu naďalej žiť v manželstve. Manželka s navrhovateľom nechce žiť, ale zároveň sa nechce rozviesť. Ide jej len o majetok. Uviedol, že manželka klamala, že žije s priateľom od marca 2016, v skutočnosti s ním žije asi od septembra 2015.

- 2 - 9P/101/2016

9. V spoločnej domácnosti s manželkou nežijú od 1.10.2014, kedy ho vyhodila z domu pre alkohol. Stále ho chcela vyprovokovať, nič sa jej nepáčilo, podľa nej nič nerobil dobre, preto užíval alkohol. Jeho priateľka má 36 rokov, čakajú spolu dieťa. Zoznámili sa na liečení na A. ul. asi v júli 2015, kde jeho priateľka bola na liečení tiež z dôvodu problému s alkoholom. Žijú v spoločnej domácnosti v Košiciach od mája 2016 v byte na B. G. č. 10. Priateľka má dve maloleté deti, sú zverené otcovi, priateľka ich každý druhý týždeň navštevuje. Otec ďalej uviedol, že pracuje ako metalizér u B. R.. Uhrádza polovicu nájomného, čiže 165 eur mesačne. Druhú polovicu uhrádza jeho priateľka, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. Zatiaľ ešte nepoberá materské, ale nemocenské dávky vo výške 70 eur mesačne. Prvá materská jej bude vyplatená až v decembri. Priateľke prispievajú jej rodičia. Jej matka je zdravotná sestra a otec zvárač, pracuje v zahraničí. Ďalšie výdavky má otec 100 eur mesačne na stravu, 30 eur mesačne cestovné vlakom, 30 eur mesačne na lieky, cca pred 10 rokmi podstúpil operáciu krížov. Na hygienické a čistiace potreby vynakladá 30 eur, poistenie zodpovednosti pri výkone povolania 24,10 eura ročne. Otec potvrdil, že na deti posiela každý mesiac po 30 eur, pretože mu zamestnávateľ vykonáva zo mzdy zrážky. V marci 2016 si vzal z O. banky pôžičku vo výške X XXX eur na oblečenie a chod domácnosti, aby sa postavil na vlastné nohy.

10. Manželka vo svojej výpovedi s rozvodom manželstva nesúhlasila. Poprela, že by v minulosti navrhovateľa podviedla, pretože išlo o pána, ktorého navrhovateľ doviedol domov a pomáhal im so stavebnými prácami, zatiaľ čo navrhovateľ požíval alkoholické nápoje. Potvrdila, že momentálne udržiava vzťah s týmto pánom, žijú v spoločnej domácnosti v U. č. XXX, kde s navrhovateľom viedli spoločnú domácnosť. Je vlastníčkou tohto domu, získala ho ako dedičstvo po svojej matke v r. 2010. S týmto pánom udržiava intímny vzťah od marca 2016. Napriek tomu sa rozviesť nechce, je presvedčená o tom, že navrhovateľ by nikdy nepodal návrh na rozvod manželstva, ale donútila ho k tomu jeho terajšia priateľka. Je ochotná sa vzdať svojho terajšieho priateľa. Navrhovateľa už nemá rada, ale chce zachrániť manželstvo pre deti. Nebude jej prekážať ani to, že spolu nebudú bývať. Poprela, že by mal navrhovateľ problémy s chrbticou. Je pravda, že v roku 2004 podstúpil operáciu chrbtice, ale odvtedy aj v práci dvíha ťažké bremená. V lete 2016 u kmotrovcov staval altánok, dával betónovú dlažbu, opravoval strechu. Pokiaľ tvrdí, že nemá žiaden majetok, tak je vlastníkom nákladného auta. Takisto predložil súdu dohodu so zamestnávateľom z roku 2009 o znížení pracovného úväzku, na základe ktorého žiadal znížiť výživné, ktoré mu vtedy aj bolo znížené. Navrhovateľ tvrdí, že mu zamestnávateľ vypláca len minimálnu mzdu, ale v skutočnosti ho platí pomimo, čo manžel aj priznal, pretože v čase výplaty mal u seba stále peniaze navyše. Na stretnutí s probačným pracovníkom uviedol, že zarába okolo 500 eur mesačne.

11. Matka býva spolu s dcérami a priateľom, ktorý pracuje v súkromnej firme, je slobodný, zarába do 400 eur mesačne. Maloletá M. navštevuje 2. ročník A. priemyselnej školy dopravnej v C., plnoletá A. 4. ročník A. priemyselnej školy na C. ul. v C.. Matkin priateľ sa

- 5 - 9P/101/2016

podieľa na úhrade výdavkov spoločnej domácnosti sumou 200 eur mesačne. Matka zotrvala na výdavkoch uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 20.5.2016, ktoré naďalej trvajú, akurát inkaso sa zvýšilo na sumu 137,24 eura mesačne. V tomto vyjadrení uviedla aj výdavky na obidve dievčatá, ktoré majú po dve životné poistenia v dvoch poisťovniach. Deťom sporí aj na stavebnom sporení spolu 40 eur mesačne. Výdavky na mobil pre každú dcéru má vo výške 5 eur mesačne, cestovné dvakrát po 10 eur mesačne, strava približne 200 eur mesačne spolu pre obidve dcéry. Maloletá Marcela má zubný strojček, za ktorý matka v priebehu posledných dvoch rokov zaplatila asi 300 eur, okrem toho každé dva mesiace musia chodiť na upravovanie oblúkov, gumičiek a pod., pričom každá takáto návšteva stojí 7 - 15 eur.

12. Právna zástupkyňa navrhovateľa ohľadom tvrdenia otca probačnému úradníkovi o príjme 500 eur mesačne uviedla, že mohlo to byť tak, pretože v tom roku otec zarábal v priemere 450 eur mesačne. Z predchádzajúcich spisov je podľa nej zrejmé, že v roku 2008 bol priemerný príjem otca 577 eur mesačne v čistom, zatiaľ čo od januára do septembra 2009 nastal pokles jeho príjmu o 125,75 eura, čiže vtedy mal otec príjem 451,41 eura mesačne. Teraz má otec príjem 348,85 eura mesačne, čo je pokles oproti predchádzajúcej úprave. Taktiež namietala, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom sa otec ešte neliečil na protialkoholickom liečení, keďže prvá zmienka o protialkoholickom liečení je až z roku 2010. Navrhla zistiť príjem matkinho priateľa, vypočuť zamestnávateľa otca ohľadom mzdových pomerov otca, pričom navrhla, že predloží súdu lekárske potvrdenie o zdravotnom stave otca.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka zo 14.6.2016 bolo zistené, že otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, toho času nezamestnanou. Spoločne obývajú dvojizbový byt. Výdavky na chod domácnosti uhrádzajú spoločne. Otec prispieva na podnájom sumou 150 eur mesačne. Medzi jeho ďalšie výdavky patrí splátka pôžičky v O. banke vo výške XX eur mesačne, mobil XX eur mesačne, cestovné XX eur mesačne, poistné zodpovednosti za škodu spôsobenú na pracovisku 24 eur ročne. Otec si od mája 2016 svojvoľne znížil výšku výživného a prispieva na výživu detí sumou 30 eur na každé dieťa. Toto otec urobil na radu svojho právneho zástupcu. Ako dôvod svojho konania uviedol to, že toho času málo zarába a musí platiť podnájom. Lieči sa na hypertenziu a chrbticu, za lieky uhrádza cca 30 eur mesačne.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol na čas po rozvode ponechať úpravu tak, ako v rozsudku 4P/34/09, t. z. zveriť maloletú Marcelu do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 83 eur mesačne.

15. Opisom mzdového listu otca od zamestnávateľa B. R., Q. - A., združenie, XXX XX E., bolo preukázané, že jeho priemerný čistý príjem bol za obdobie od 10/2015 do XX/XXXX vo výške XXX,XX eura mesačne.

- 6- 9P/101/2016

16. Opisom mzdového listu matky od zamestnávateľa J. spoločnosti A., a. s., bolo preukázané, že jej priemerný čistý príjem bol za obdobie od 08/2015 do 07/2016 vo výške XXX,XX eura mesačne.

17. Zo Zmluvy o nájme bytu predloženej otcom je zrejmé, že otec a jeho priateľka L. W. ako nájomcovia dňa XX.X.XXXX uzatvorili J. o nájme bytu č. X na prvom poschodí na ul. K. G. č. XX, na základe ktorej prenajímateľ prenecháva nájomcom do užívania jednu obytnú miestnosť. G. je vo výške XXX eur mesačne.

XX. O. § 23 ods. X zák. č. XX/XXXX Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

20. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

21. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľa a manželky neplní svoj spoločenský účel, teda nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. Manželstvo je vážne rozvrátené, každý z manželov má nového partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, navrhovateľ navyše čaká dieťa so svojou priateľkou. Manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a ich výpoveďami bolo preukázané, že nie je reálne, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Preto súd toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Z manželstva pochádzajúce maloleté dieťa súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- 7 - 9P/101/2016

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

30. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletej Marcely naďalej výživným vo výške, ktorá bola určená rozsudkom č. k. 4P/34/09 zo dňa 27.10.2009, a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorá svoj podiel na výžive dieťaťa plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

31. Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že naposledy bolo výživné pre maloletú Marcelu a vtedy ešte maloletú A. upravené rozsudkom č. k. 4P/34/09 zo dňa 27.10.2009 v konaní o zníženie výživného, ktorým bolo výživné na každé dieťa znížené zo sumy 99,58 eura na 83 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je

- 8 - 9P/101/2016

32. zrejmé, že súd vtedy výživné znížil práve z toho dôvodu, že otcov príjem bol za obdobie január až september 2009 vo výške 284,80 eura mesačne v čistom, čo bolo zrejmé z opisu jeho mzdových listov. Neobstojí teda tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadom toho, že otec vtedy zarábal 451,41 eura mesačne, pričom v roku 2008 mal údajne zarábať až 577 eur mesačne v čistom. Z odôvodnenia rozsudku 4P/34/09 vyplýva, že otec mal v období mesiacov júl 2007 až jún 2008 čistý priemerný príjem 410,41 eura, pričom pri takomto príjme súhlasil s výživným vo výške 99,58 eura (3 000 Sk) na každé dieťa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto považoval tvrdenia a výpočty právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadom jeho príjmov v konaniach 4P/34/09 a 4P/10/08 za irelevantné. Práve naopak, priemerný čistý mesačný príjem otca sa od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom zvýšil zo sumy 284,80 eura na sumu 394,31 eura mesačne. Okrem toho výdavky na strane maloletej Marcely sa od posledného určenia výživného v roku 2009 nepochybne zvýšili, maloletá navštevuje strednú školu v Košiciach, takže určite by nebolo v jej záujme výživné znížiť.

33. Súd pri určení výživného nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú predovšetkým výdavky na splácanie pôžičky v Poštovej banke vo výške 80 eur mesačne, pretože každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, preto je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

34. O styku otca s maloletou M. súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, avšak A. I. nadobudla plnoletosť dňa X.X.XXXX, súd neupravil práva a povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu na čas po rozvode. Súd pripomína, že v prípade tohto dieťaťa je naďalej účinná úprava výživného podľa rozsudku sp. zn. 4P/34/09 zo dňa 27.10.2009.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

- 9 - 9P/101/2016

návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

U p o z o r n e n i e :

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.