Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-133-2016.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XX, zastúpená Mgr. Adrianou Kadnárovou, advokátkou so sídlom Švabinského 16, Bratislava a otec: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Š. XX, na návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 201/2015-156 zo dňa 3. mája 2016 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 201/2015-156 zo dňa 3. mája 2016 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20P 201/2015-156 zo dňa 3. mája 2016 vo vec o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému P. D., nar. XX.XX.XXXX zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že s výnimkou prázdnin a sviatkov bude maloletý v starostlivosti otca v párnom týždni od pondelka od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod., následne bude v starostlivosti matky od piatka párneho týždňa od 08.00 hod. do nasledujúcej stredy nepárneho týždňa do 08.00 hod., následne v starostlivosti otca od stredy nepárneho týždňa od 08.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 08.00 hod., následne v starostlivosti matky od pondelka párneho týždňa od 08.00 hod. do piatka párneho týždňa do 08.00 hod. a v starostlivosti otca od piatka párneho týždňa od 08.00 hod. do stredy nepárneho týždňa do 08.00 hod. Počas vianočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti otca v párnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12 do 17.00 hod. a v nepárnom roku od 25.12. od 17.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúcej stredy do 08.00 hod. a v nepárnom roku od Veľkonočného štvrtka od 08.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 09.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci, kedy nebude zabezpečená prevádzka materskej školy, ktorú maloletý navštevuje od prvého dňa toho mesiaca 09.00 hod. do 16. dňa toho istého mesiaca do 09.00 hod. Počas vianočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky v nepárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a v párnom roku od 25.12. od 17.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od Veľkonočného štvrtka od 08.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 09.00 hod. a v nepárnom roku od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do nasledujúcej stredy do 08.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci, kedy nebude zabezpečená prevádzka materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, od 16. dňa tohto mesiaca od 09.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho mesiaca do 09.00 hod.; počas letných prázdnin v mesiaci, kedy bude zabezpečená prevádzka materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, bude maloletý v striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v režime ako počas bežného roka. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého počas školského roka bude predškolské alebo školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v čase jeho neprítomnosti v tomto zariadení a v čase prázdnin a sviatkov bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje.
2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu otca, ktorý bol doručený súdu dňa 27.08.2015 a ktorým otec žiadal, aby súd zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a žiadal, aby výživu dieťaťa zabezpečoval každý z rodičov počas doby jeho starostlivosti o syna a aby súd výživné neurčil. V návrhu otec uviedol, že s matkou a maloletým žili v spoločnej domácnosti v jeho byte o syna sa starali spoločne, počas spolužitia finančne zabezpečoval domácnosť i potreby všetkých členov domácnosti. Matka sa dňa 10.08.2015 odsťahovala s maloletým z jeho bytu a zobrala okrem iného aj všetky osobné veci dieťaťa. Otec sa vyjadril, že má vážny záujem podieľať sa na osobnej starostlivosti o syna, chce sa plnohodnotne podieľať na jeho zdravom osobnom vývoji, venovať sa mu a podieľať sa na jeho výchove nie len pár dní v týždni podľa toho určí matka. Tvrdil, že o syna sa vie postarať a zabezpečiť všetky jeho potreby a má vytvorené podmienky k tomu, aby pre dieťa zaistil harmonické prostredie domova, na ktorý bol predtým zvyknutý. Vie si aj zorganizovať pracovný čas tak, aby počas striedavej starostlivosti mohol realizovať osobnú starostlivosť o syna, ku ktorému má vybudovaný veľmi pozitívny vzťah. Matka vo vyjadrení zo dňa 21.10.2015 súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, navrhovala kratšie obdobie trvania starostlivosti každého z rodičov, pretože tento čas bude viac zohľadňovať vek a potreby dieťaťa, ktoré potrebuje blízkosť a starostlivosť obidvoch rodičov. Matka potvrdila, že otec je schopný zabezpečiť potreby maloletého a vie sa o neho postarať. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, osamostatnila sa, kúpila si 2-izbový byt, ktorý zaťažila hypotekárnym úverom. Matka žiadala, aby bolo výživné určené zo strany otca. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že o maloletého sa dokážu postarať obidvaja rodičia, preto súhlasil so striedavou starostlivosťou s tým, že nie je dôvod na určenie výživného zo strany otca.
3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ukončila strednú školu s maturitou - Prevádzku ekonomiky dopravy, odbor colný deklarant. V tomto odbore prax nemá, pretože v čase ukončenia štúdia miesto colného deklaranta už neexistovalo. Rodičovský príspevok poberala od 01.11.2011 do 30.04.2015 vo výške 203,20 eur mesačne, prídavok na dieťa má vyplácaný v sume 23.52 eur mesačne. Po ukončení rodičovskej dovolenky bola do 08.03.2015 nezamestnaná. V spoločnosti D. O. - D. pracovala od 03.12.2014 do 19.12.2014 na základe Dohody o vykonaní práce s celkovým čistým zárobkom 112,47 eur. Od 09.03.2015 je zamestnaná v Q. G., s.r.o. s počiatočným priemerným mesačným príjmom 461,86 eur netto, od júla 2015 využila možnosť zvýšiť si svoj príjem, ale po určitom čase pre časté choroby dieťaťa nestíhala plniť svoju prácu a táto možnosť jej bola odobratá. V mesiacoch 07/2015 - 10/2015 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem 1.175,77 a následne od 11/2015-03/2016 713,73 eur. Sociálna poisťovňa jej vyplatila ošetrovné dávky v období od 30.03.2015 do 02.04.2015 v celkovej sume 30,40 eur. Po odsťahovaní sa z bytu otca bývala s maloletým v jednej izbe v byte jej rodičov, v januári 2016 si v Stupave kúpila 2-izbový byt, ktorý zaťažila hypotekárnym úverom, ktorý spláca po 352,- eur mesačne, poplatky súvisiace s užívaním bytu činia 44,- eur mesačne, 70,- eur platí za elektrinu a plyn. S maloletým býva sama.
4. Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný v M., a.s., kde pôvodne pracoval na pozícii prijímacieho technika, od 01.11.2014 bol menovaný do funkcie vedúceho servisu. Jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 08/2014-12/2014 dosiahol 861,62 eur, v roku 2015 predstavoval 1.222,85 eur a za prvé dva mesiace roka 2016 činil 1.198,21 eur. Je vlastníkom 4-izbového bytu, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý spláca v celkovej sume 380,- eur mesačne /252,57 eur a 126,30 eur/. Poplatky súvisiace s užívaním bytu platí vo výške 229,54 eur mesačne.
5. Maloletý P. je vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu s mesačným poplatkom 50,- eur. Maloletý býva často chorý, s čím súvisia zvýšené náklady na lieky, otec preukázal náklady na zubného lekára v priemere 20,- eur mesačne. Sporenie pre maloletého matka preukázala v sume 20,- eur mesačne. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že náklady na materskú školu, výživu, ošatenie a súvisiace so zdravotným stavom syna platia každý v jednej polovici. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady dieťaťa v sume 260,- eur, na výživu, ošatenie, drogériu, lieky.
6. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia § 24, § 36 ods. 1, § 62, § 65, § 75 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého P. a tiež majú vytvorené vhodné bytové aj materiálne podmienky na zabezpečenie starostlivosti o syna. Okrem toho majú obaja rodičia aj záujem o osobnú starostlivosť a na striedavej osobnej starostlivosti sa dohodli. Súd zistil, že v danom prípade sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky striedavej osobnej starostlivosti, a preto zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v režime, na ktorom sa rodičia dohodli, s miestom odovzdávania dieťaťa počas školského roka v predškolskom alebo v školskom zariadení.
7. Matka maloletého žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 150,- eur mesačne od 26.01.2016 k jej rukám, z dôvodu, že príjem otca a jeho životná úroveň sú nepomerne vyššie, otec sa mohol venovať kariére, kým ona bola na rodičovskej dovolenke a po jej skončené začala pracovať len nedávno. Matka uviedla, že spláca úver a keď sa osamostatnila a odišla zo spoločnej domácnosti, musela kupovať maloletému oblečenie, hračky a potraviny v lacnejších obchodoch.
8. Okresný súd výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca, ako navrhovala matka, neurčil, nakoľko každý z rodičov riadne zabezpečuje potreby dieťaťa v čase, keď ho má vo svojej starostlivosti. Rodičia platia poplatky súvisiace s návštevou predškolského zariadenia dieťaťa v jednej polovici a tiež za jeho ošetrenie u lekára a za lieky, keď k lekárovi so synom chodievajú spolu, alebo s ním ide ten z rodičov, u ktorého je dieťa počas starostlivosti určenej súdom. V konaní bolo preukázané, že príjem otca je o 500,- eur vyšší ako príjem matky a každý z rodičov spláca hypotekárny úver. Ale aj keď je príjem otca vyšší, ale potreby dieťaťa sú zo strany rodičov na rovnakej úrovni a otec sa vyjadril, že je ochotný akékoľvek náklady dieťaťa uhradiť z vlastných prostriedkov. Súd preto návrhu matky na určenie výživného zo strany otca na maloletého v sume 150,- eur mesačne nevyhovel.
9. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého neurčuje, podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jej návrhu na určenie výživného v sume 150,- eur mesačne zo strany otca vyhovel. Matka v podanom odvolaní uviedla, že svoj návrh na určenie výživného zo strany otca v sume 150,- eur mesačne odôvodnila výrazným rozdielom v príjmoch, ako aj v celkovej finančnej situácii obidvoch rodičov a preukázala, že priemerná výška výdavkov na výživu dieťaťa, predstavuje sumu 260,- eur mesačne. Ide o náklady na oblečenie, obuv, hračky, drogériu, potraviny a lieky pre dieťa a účelnosť nákladov v konaní nebola spochybnená. Okrem toho náklady na škôlku predstavujú v priemere 25,- až 30,- eur mesačne. Podľa názoru matky s prihliadnutím na jej príjem 670,- eur pri vyčíslení nákladov na dieťa ide o značnú sumu, ktorej vynaloženie matku finančne zaťažuje. Pretože len náklady na bývanie a splátku hypotekárneho úveru ako i nákladov spojených s užívaním bytu, elektriny a plyn predstavujú spolu sumu spolu 460,- eur. Matka preto nebude schopná dlhodobo také vysoké náklady na výživu dieťaťa znášať, a preto je potrebné, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v navrhovanej sume. Otec sa vyjadril, že je ochotný náklady dieťaťa znášať z vlastných prostriedkov, z čoho vyplýva, že je schopný zabezpečovať potreby dieťaťa vo väčšom rozsahu ako polovica celkových nákladov na dieťa a je aj ochotný znášať takéto náklady. Matka tvrdila, že súdu preto nič nebránilo zaviazať otca na platenie výživného aspoň v takom rozsahu, ako navrhla. Poukázala na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka tvrdila, že jej možnosti zvýšiť si príjem nie sú dobré, vzhľadom na jej vzdelanie v oblasti, ktorá v súčasnosti nie je na trhu práce využiteľná, a to colný deklarant, pričom matka dlhé obdobie nepracovala, z dôvodu starostlivosti o dieťa, a to 5 rokov. Matka má tak značne obmedzené možnosti svoj súčasný príjem výrazne zvýšiť, čo je spôsobené aj skutočnosťou, že sa niekoľko rokov starala o dieťa, kým otec mal možnosť venovať sa kariére. Matka namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Významnou skutočnosťou podľa vyjadrenia matky je to, že otec predal osobné motorové vozidlo za sumu 19.000,- eur, a tak ide o ďalší príjem otca, ktorý súd nezohľadnil. Podľa vyjadrenia matky, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zistil, že vo finančných možnostiach oboch rodičov neboli rozdiely, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania.
10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 04.07.2016, ktorý žiadal rozsudok potvrdiť, s tým, že odvolanie matky považuje za účelové a špekulatívne. Poukázal na § 62 ods. 6 Zákona o rodine podľa ktorého, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Otec zdôraznil, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nie do osobnej starostlivosti matky, a preto výdavky nemá len matka, ale majú si výdavky deliť rodičia medzi sebou. Podľa názoru otca, súd riadne a spravodlivo rozhodol vo veci, keď vyživovaciu povinnosť žiadnemu z rodičov neurčil. Dieťa je v striedavej starostlivosti každého z rodičov v pomere 50:50 a požiadavka matky o určenie výživného smeruje zrejme k zlepšeniu jej životného štandardu, pretože zistila, že skutočnosť platiť všetko a zároveň sa starať, nie je až taká jednoduchá ako to z materskej dovolenky vnímala, keď otec sám zabezpečoval nielen potreby dieťaťa, ale aj jej. Otec tvrdil, že nie je ochotný platiť úver na byt, alebo doplácať jej životný štandard takýmto spôsobom, a preto vymáhať za týmto účelom od otca výživné je úbohé. Matka má rôzne aktivity, potreby, svoje zábavy, akcie, výlety a pod. a pokiaľ má peniaze na tieto veci, tak musí nájsť peniaze aj na svoje dieťa. Súd vychádzal zo zistenia, že osobné a majetkové pomery a životná úroveň oboch rodičov sú rovnaké a preto nesúhlasí s vyjadrením matky, že dieťa má u nej nižšiu životnú úroveň. Pokiaľ sa vyjadril, že je ochotný zobrať akékoľvek náklady dieťaťa na seba, k tomu uviedol, že maloletý je jeho syn a aj keby on bol hladný, tak peniaze dá radšej na dieťa, čo však nebolo myslené tak, že on má na rozdávanie peniaze. Okrem toho matka predtým ako si zobrala vysoký úver na byt, nepožadovala žiadne výživné na dieťa, svoju požiadavku o určenie výživného predniesla až neskôr. Otec preto s rozsudkom súhlasil a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci vykonal dôsledné dokazovanie a rozhodol v súlade so zákonom a so záujmom maloletého dieťaťa.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.
12. Odvolanie je založené na námietke matky maloletého, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, čo podľa jej názoru odôvodňuje určenie výživného na maloletého zo strany otca a tiež namietala, že súd nezohľadnil vyššiu životnú úroveň otca pri určení nákladov na bežnú výživu maloletého ktorú bolo potrebné zohľadniť a otec by sa mal podieľať aj na vyššej životnej úrovni maloletého, ktorá je odôvodnená príjmom otca a jeho majetkovými pomermi.
13. Z obsahu odvolania matky maloletého možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Matka maloletého odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletému právne posúdil podľa § 24, § 25, § 62, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine.
15. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
17. Matka nesúhlasila s rozhodnutím súdu a tvrdila, že je v schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť dostatočný príjem na výživu maloletého na rozdiel od nej, pretože bola na rodičovskej dovolenke dlhšiu dobu a v súčasnej dobe nemá možnosť sa zamestnať a dosiahnuť vyšší príjem v dôsledku nedostatočnej praxe. Poukázala na to, že v súčasnosti nemá finančné prostriedky a okrem toho zo svojho mesačného príjmu ešte spláca úver, ktorý si musela zobrať na kúpu bytu a z toho dôvodu žiadala, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné v sume 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný platiť k rukám matky.
18. Súd prvej inštancie danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti (§ 24). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol do § 62 vložený nový odsek 6, podľa ktorého ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa komentára k tomuto zákonu, neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča. Možno predpokladať, že sa na súdoch objavia prípady návrhov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, kde sa bude ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorému bolo určené platenie výživného, domáhať zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti a zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného, avšak s primárnym cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Na druhej strane, asi bude pravidlom nesúhlas matiek so striedavou osobnou starostlivosťou len z dôvodu, že by sa tým vystavovali riziku nepriznania výživného, aj keby takýto spôsob porozvodovej starostlivosti o dieťa bol v konkrétnom prípade v záujme dieťaťa. Odfiltrovanie takýchto prípadov bude vecou starostlivého a dôkladného dokazovania súdu (pozri výklad k § 24).
25. Odvolací súd k námietke matky maloletého, že otec má viac možností zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre výživu maloletého uvádza, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodiča.
26. V súvislosti s námietkou matky maloletého v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď výživné neurčil, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. V danom prípade je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a tak obaja rodičia poskytujú maloletému osobnú starostlivosť a tak by mala byť v rovnakom rozsahu poskytovaná aj výživa zo strany obidvoch rodičov. Matka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepreukázala, že ak má dieťa vo svojej starostlivosti v určenom čase, má zvýšené náklady na maloletého, pretože ako vyplýva z uvedeného ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 6 ZoR), neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.
27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia sa o dieťa osobne starajú, a tak plnia vyživovaciu povinnosť v súčasnej dobe v rovnakom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou a na základe preukázaných odôvodnených potrieb maloletého poskytujú maloletému aj výživu v rovnakom rozsahu, tak ako je upravená striedavá starostlivosť u každého z rodičov, a preto nie je dôvodné tvrdenie matky, že otec by mal zvýšenou mierou prispievať na výživu maloletého. Rovnako treba zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že aj otec spláca hypotekárny úver v sume 380,- eur mesačne a tak možno vychádzať z rovnakých podmienok obidvoch rodičov, pokiaľ ide o ich mesačné výdavky spojené so zabezpečením bývania pre vlastnú potrebu aj pre potrebu maloletého, ktorého majú rodičia v striedavej starostlivosti.
28. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa.
29. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
30. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.
31. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.
32. Odvolací súd v súvislosti s názorom matky maloletého, že spláca úver na byt a tak je podľa jej názoru primerané výživné na maloletého v sume 150,- eur mesačne, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec. V danom prípade matka maloletého čerpala úver na kúpu bytu. Splácaním tohto úveru sa zvyšuje hodnota jej majetku a tým aj jej životná úroveň, na ktorej má nepochybne právo podieľať sa aj maloletý.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie matky maloletého, že spláca úver v sume 352,- eur mesačne a vzhľadom na tieto náklady je primeraná suma výživného v sume 150,- eur mesačne zo strany otca. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nie každý výdavok povinného rodiča je nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V danom prípade, keď matka maloletého nadobudla kúpou nehnuteľnosť, tak v tomto prípade sa nezhoršili jej majetkové pomery splácaním úveru, pretože matke maloletého síce vznikli dlhy, ale jej majetok sa zhodnotil o zakúpenú vec, a teda nastala zmena jeho majetkových pomerov, ktorá bola odôvodnená tým, že matke sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ však matka tvrdí, že sumu 352,- eur musí mesačne splácať na úver, jej prvoradou povinnosťou je zabezpečiť finančné prostriedky predovšetkým na výživu pre maloleté dieťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedla matka maloletého v podanom odvolaní a na základe ktorých tiež žiada rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v sume 150,- eur mesačne k rukám matky. Je potrebné tiež zdôrazniť, že matka ako aj otec maloletého majú zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloletý nie je schopný sa sám živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť zo strany obidvoch rodičov naďalej trvá v rovnakom rozsahu.
37. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že nie sú splnené podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti na maloletého v sume 150 eur mesačne zo strany otca, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva.
38. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu.
39. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
40. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).