Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Pc-9-2016.pdf
PDF · 85.45 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17Pc/9/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľa: G. L., nar. X.XX.XXXX, zastúpený JUDr. P., bytom v G., proti odporcovi: K. L., nar. X.X.XXXX, bytom v T., L. trieda č. XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zníženie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 8.9.2016 domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť odporcovi mesačné výživné vo výške 30,- eur vždy ku 15. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom október 2016 do budúcna (domáhal sa teda zníženia výživného).
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8Co/37/2015-99 zo dňa 23.12.2015, právoplatným vo výroku o výške výživného v sume 200 eur mesačne, má povinnosť platiť odporcovi výživné v uvedenej výške. Od februára 2016 platí odporcovi pravidelne mesačné výživné v sume 200 eur, ktorého výšku určil rozsudkom Okresný súd v Košiciach (OS KE I), č.k. 37C/436/2013-71 zo dňa 26.2.2016. Pri určení výživného Okresný súd v Košiciach ako aj Krajský súd v Košiciach, vychádzali z jeho finančných možností, pričom vzali do úvahy potreby odporcu uvedené v jeho návrhu na určenie výživného zo dňa 9.10.2013. O zníženie výživného žiada z dôvodu radikálnej zmeny zdravotného stavu a tým aj finančných možnosti, ktoré sa u neho zmenili dňom 26.8.2016, pretože dňa 25.8.2015 bol uznaný za dočasne práceneschopného (ďalej „PN“) na výkon zárobkovej činnosti v U.S.Steel Košice. Dočasná PN u neho trvá doposiaľ. Vzhľadom na jeho zdravotný stav mu ošetrujúca lekárka nepovolila nástup do zamestnania. U zamestnávateľa sa informoval o prípadnom inom voľnom pracovnom mieste, ktoré by mu zo zdravotných dôvodov vyhovovalo, avšak zamestnávateľ žiadne také miesto nemá, naopak v súčasnosti zamestnancov prepúšťa. Keďže je uznaný dočasne práceneschopným viac ako 1 rok a ani zamestnávateľ, ani Sociálna poisťovňa mu nebudú vyplácať žiadne finančné prostriedky počnúc mesiacom október 2016, pričom v septembri mu bude vyplatená posledná platba za PN a to za august 2016. Z vyššie uvedených dôvodov je nútený požiadať o invalidný dôchodok, ktorému však predchádza minimálne 60 dní, čo je čas na rozhodnutie, či mu invalidný dôchodok bude priznaný, a ak áno v akej výške. V žiadnom prípade sa nechce vyhýbať vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa, a to aspoň po dobu jeho prípravy na budúce povolanie, avšak nebude v jeho silách a finančných možnostiach prispievať mu mesačne sumou 200,- eur tak ako doteraz.
3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil:
- rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 37C/436/2013-71 zo dňa 26.2.2015, ktorým bola navrhovateľovi, v procesnom postavení odporcu - otca, uložená povinnosť platiť výživné pre odporcu, v procesnom postavení navrhovateľa - syna, v sume 200,- eur mesačne, počnúc od 10.10.2013 do budúcna vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred; povinnosť zaplatiť navrhovateľovi - synovi, dlžné
výživné za obdobie od 10.10.2013 do 28.2.2.2015 vo výške 2.591,94 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
- rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8Co/37/2015-99 zo dňa 23.12.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného 200,- eur od povinného otca pre oprávneného syna a zrušený vo výroku o dlžnom výživnom o spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
4. Dňa 8.9.2016 Okresný súd Košice I potvrdil prijatie návrhu na začatie konania v tejto právnej veci.
5. Dňa 26.9.2016 Okresný súd Košice I, v zmysle ust. § 154 CMP postúpil spis 21Pc/14/2016 Okresnému súdu Košice II, ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie. Oznámenie o postúpení veci bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.9.2016 (cestou splnomocnenej zástupkyne) a odporcovi dňa 30.9.2016 (č.l.13).
6. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.10.2016 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že dňa 29.9.2016 jej bolo doručené oznámenie o postúpení veci pod v záhlaví uvedenou sp. zn. (21Pc/14/2016), zo dňa 26.9.2016, Okresnému súdu Košice II z dôvodu miestnej príslušnosti a zároveň navrhla, aby súd nariadil (predbežné) neodkladné opatrenie, predmetom ktorého má byť zníženie výživného na sumu 30 eur mesačne, počnúc mesiacom október 2016, až do doby, kým Okresný súd Košice II nerozhodne o návrhu.
7. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v návrhu na zníženie výživného popísala zdravotné a sociálne problémy navrhovateľa, pre ktoré už nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dospelému synovi tak, ako určil Okresný súd Košice I, rozsudkom č.k. 37C/436/2013-71 zo dňa 26.2.2015, t.j. vo výške 200,- eur mesačne a navrhli mesačnú platbu výživného vo výške 30,- eur mesačne. S týmto podaním súdu predložila kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, vyhotovenom MUDr. X. G., kópie lekárskeho posudku pracovného lekárstva vyhotoveného MUDr. E. D. a kópiu ukončenia dočasnej práceneschopnosti dňom 6.10.2016. Nakoľko navrhovateľ po vyše roku ukončil dočasnú práceneschopnosť, avšak do zamestnania sa zo zdravotných dôvodov nemôže vrátiť, inú prácu pre neho zamestnávateľ nemá, zostáva mu tak len evidencia na úrade práce. Počnúc mesiacom október 2016 nepoberá ani od štátu, ani od už bývalého zamestnávateľa žiadne dávky ani plat, platením výživného vo výške 200,- eur mesačne by si spôsobil platobnú neschopnosť a bol by vystavený riziku trestného stíhania za neplatenie výživného. Keďže konanie na súde trvá dlhšie, žiadal týmto návrhom Okresný súd Košice II o vydanie predbežného opatrenia, predmetom ktorého bude zníženie platenia výživného na sumu 30,- eur, počnúc mesiacom október 2016 až do doby, kým Okresný súd Košice II nerozhodne o návrhu.
8. Súd prvej inštancie - Okresný súd Košice I vo svojom rozhodnutí č.k. 37C/436/2013-71 zo dňa 26.2.2015, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti rodiča pre dospelé dieťa vo svojom odôvodnený konštatoval, že odôvodnené potreby navrhovateľa ako dospelého muža, pripravujúceho sa na budúce povolanie, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné určené súdom pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa. Dodal, že odporca je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. K námietke odporcu, že mu jeho príjem neumožňuje platiť výživné v navrhovanej výške a že má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu poukázal súd na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd preto neprihliadol na výdavky odporcu súvisiace s jeho úverovou zaťaženosťou v celkovej výške 211,56 eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. S., nar. XX.X.XXXX, poukázal na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči nej má aj jej matka. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nemu vyživovacia povinnosť. Keďže navrhovateľ žije so svojou matkou, ktorá sa o neho výlučne osobne stará, čím si plní svoj diel vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ako svojmu dieťaťu, súd zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného plnoletého dieťaťa, ako aj zo schopnosti, možnosti a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd pri určovaní výživného zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ začal študovať na vysokej škole, čím
mu vznikli nové výdavky súvisiace s jeho vzdelaním a prípravou na budúce povolanie a že odporca má pravidelný príjem vo výške cca 980,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že odporca bude schopný pravidelne mesačne prispievať na výživu pre navrhovateľa sumou vo výške 200,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby oprávneného navrhovateľa za primeranú.
9. Krajský súd v Košiciach v potvrdzujúcom rozsudku napadnutého výroku o určení výživného č.k. 8Co/37/2015-99 zo dňa 23.12.2015 v odôvodnení uviedol, že je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Uviedol, že pri akomkoľvek plánoví spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod., rodičia si musia uvedomiť existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a teda uspokojovať si odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak, aby uspokojenie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobiť subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd dodal, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživné vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určenom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinného rodiča súd zisťuje jeho reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na jeho ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
10. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 334648, bez čitateľného dátumu vystavenia (č.l. 19) vyplynulo, že žalobca je práceschopný od 6.10.2016. Z lekárskeho posudku od zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 29.9.2016 vyplynulo, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, nie výšky, noc, bremená... (nečitateľné). Z lekárskej správy pracovného lekárstva zo dňa 29.9.2016 vyplynulo, že vzhľadom na to, že sa v priebehu jedného roka nepodarilo farmakologicky stabilizovať hodnoty TK, ako aj na subjektívne ťažkosti pacienta, nie je spôsobilý vykonávať prácu vo výškach, v noci, s bremenami, ani viazať bremená.
11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
13. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
14. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. Uvedené zákonné ustanovenia reflektujú na hmotno-právnu úpravu zákona o rodine, ktorý medzi vyživovacie povinnosti a príspevky zaraďuje i vyživovaciu povinnosti voči plnoletým osobám. Zavedenie týchto konaní reflektuje rozdiely v nastavení procesného priebehu pri určovaní výživného pre plnoleté
osoby. Hmotno-právna úprava determinuje obligatórnu návrhovosť konania, ako aj ustanovený okruh účastníkov konania podľa druhej definície. Návrhovosť sa prejavuje i v uplatnení výhrady zmenených pomerov (§157). V dôsledku subsidiárnej aplikácie C.s.p. je aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb možné uzavrieť zmier, avšak v súvislosti s aplikačnými problémami je daná povinnosť súdu skúmať hmotno-právne podmienky uzavretia zmieru, keďže v mimosporových konaniach platí zásada materiálnej pravdy.
16. V danom prípade súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal za to, že v danom prípade pri návrhu o zníženie výživného nie je možné toto znížiť neodkladným opatrením, nakoľko v takomto prípade vzhľadom aj vyššie citované rozhodnutia súdov (Okresného súdu Košice I, č.k. 37C/436/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu, č.k. 8Co/37/2015) je naďalej potrebné zisťovať majetkové pomery povinného otca, nakoľko v tomto mimosporovom konaní platí zásada materiálnej pravdy.
17. Navrhovateľ súdu ani nepredložil žiaden dôkaz týkajúci sa jeho tvrdení, že zamestnávateľ mu neponúkol inú prácu, prípade ho na inú prácu po skončení práceneschopnosti nepreradil, resp. že pre neho nemá inú prácu a nemôže ho naďalej zamestnávať. Len lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu sám o sebe vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukazuje.
18. Súd ale opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením vo veciach výživného môže súd len nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie o neodkladnom opatrení vo veciach výživného teda neupravuje aj možnosť zníženia výživného, ak sa zmenia pomery na strane povinného. Povinná osoba sa môže domáhať úpravy výživného samostatným návrhom, keďže podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Navyše, možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu, neobsahuje ani ust. § 325 CSP.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľa zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).