Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoPno-2-2022.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoPno/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudcov: Mgr. Fedor Benka a JUDr. Ľuboslava Vanková právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. K., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850/41, Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka C. R., narodená X.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Beatrica Babačová, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, otec: D. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, C., zastúpený advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, so sídlom Hlavná 25, Šamorín, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21P/26/2021-241 zo dňa 9.6.2022 vo výrokoch I., II., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s J. K., každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.30 hod. s tým, že otec maloletú J. na začiatku styku vyzdvihne v mieste školského zariadenia, ktoré maloletá J. navštevuje a na konci styku odovzdá matke v mieste bydliska matky, výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 21P/26/2021 a výrokom III. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloletá pochádza z rozvedeného manželstva D. K. a C. R.. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.7.2018 č. k. 39P/56/2017-203 zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Keďže striedavá osobná starostlivosť sa v prípade maloletej neosvedčila, maloletá sa počas striedavej osobnej starostlivosti správala nevhodne a agresívne, následne bola rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/102/2018- 110 z 19.12.2018 zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletou zostal neupravený, ponechaný na dohodu rodičov. Odvolávajúc sa na vôľu maloletej, podal otec návrh na zmenu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 1.10.2021 bola uzavretá rodičovská dohoda o rozšírenom styku otca s maloletou do skončenia konania vo veci samej. Dňa 10.5.2022 matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala upraviť styk otca s maloletou. Z dôkazných prostriedkov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že maloletá sa počas dištančného štúdia nevenovala vyučovaniu, ale svojmu maloletému bratovi a dňa 10.11.2021 sa vyučovania vôbec nezúčastnila. Zo stránky Edupage takisto vyplynulo, že
maloletá v dňoch 2.2.2022, 3.2.2022 a 22.2.2022 (dni, kedy mala byť podľa rodičovskej dohody u otca) dostala päťky z matematiky. V dňoch 17.2.2022 a 8.4.2022 dostala maloletá poznámky za nevhodné správanie k spolužiačke a za nevhodné správanie, kedy počas prestávky hodila učebnicu do tváre spolužiaka. Výmenným poukazom bolo potvrdené, že maloletá bola hospitalizovaná na Klinike pre deti a dorast od 28.3.2022 do 1.4.2022. Z poskytnutia informácie z 27.4.2022 vyplynulo, že triedna učiteľka a ďalší vyučujúci zaznamenali u J. K. výkyvy v správaní, zhoršený prospech, často nevhodné správanie voči spolužiakom. Maloletá má veľké výkonnostné výkyvy, niekedy funguje bez problémov, potom je zas apatická. Stále sa snaží na seba upozorňovať, je drzá voči učiteľom.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že styk otca s maloletou v zmysle dohody rodičov na pojednávaní dňa 1.10.2021 maloletej neprospieva, keďže otec maloletú nedostatočným spôsobom pripravuje na školské vyučovanie, čo je zrejmé nielen zo zhoršeného školského prospechu maloletej, ale aj z oneskoreného inštalovania systému elektronického vzdelávania, či absencií na vyučovaní počas dištančného vyučovania. Za výrazne znepokojujúce súd prvej inštancie považoval tiež výkyvy v správaní a nevhodné konanie maloletej, ktoré však v tomto štádiu konania na základe predložených dôkazných prostriedkov nemohol ustáliť za dôsledok súčasného modelu styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o školský prospech a nedbalý prístup otca v tomto smere, súd prvej inštancie mal za osvedčenú skutočnosť, že počas styku otca cez pracovný týždeň maloletá opakovane nebola pripravená na vyučovanie, prípadne mala absenciu z vyučovania, prípadne sa venovala inej aktivite ako samotnému vyučovaniu. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za osvedčené, že riadna príprava na vyučovanie absentuje, prípadne absentuje v dostatočnej miere, čo nie je v najlepšom záujme maloletej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou vyhovel iba v čiastočnom rozsahu, vo zvyšku návrh matky zamietol.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch I., II. (posúdiac ho podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového priadku) podal odvolanie otec z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku. Otec v odvolaní uviedol, že je pravdou, že raz dňa 3.10.2021 počas epidémie Covid sa stalo, že maloletá nemala nachystanú tašku k matke, otec sa hneď vrátil naspäť domov a tašku maloletej priviezol. Pravdou však je, že matka nedala aktovku maloletej v piatok 20.5.2022, kedy mala víkend s otcom a napísala otcovi sms správu, že sa môže pre tašku zastaviť u nej doma. Tlačivo o bezpríznakovosti nebolo odovzdané triednej učiteľke vo februári 2022 z dôvodu, že matka neodovzdala otcovi podľa ich dohody test na Covid, čo otec oznámil triednej učiteľke cez aplikáciu Edupage dňa 14.2.2022. V čase epidémie Covid mimoškolské krúžky nefungovali, po tom, čo boli obnovené, otec maloletú pravidelne vozil na mimoškolské aktivity. Prihlásenie otca do aplikácie Edupage nebolo možné pre nesprávne heslo, ktoré mal k dispozícii. Stalo sa, že napriek zákazu a dohľadu 3 - ročný brat maloletej vošiel počas dištančnej výučby do jej izby na cca 10 minút, za čo sa otec ospravedlnil učiteľke s tým, že sa to nebude opakovať. Tvrdenia, že otec nainštaloval systém elektronického vzdelávania až koncom januára 2022, v dôsledku čoho chodila maloletá od otca na vyučovanie nepripravená, matka ničím nepreukázala. Je pravdou, že došlo zhoršeniu prospechu maloletej, päťky však dostáva po tom, čo sa na vyučovanie predchádzajúci deň pripravuje v domácnosti matky. Maloletá sa otcovi zdôverila, že jej nevhodné správanie voči spolužiačke bolo reakciou na to, že sa jej spolužiačka vysmievala, že jej oblečenie zapácha, keď chodí do školy od mamy a vonia len vtedy, keď príde do školy od otca. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že zhoršenie správania maloletej súvisí s rozšíreným stykom maloletej s otcom. Napriek rozšírenému styku je maloletá stále zverená do osobnej starostlivosti matky a trávi v jej domácnosti dvakrát toľko času ako v domácnosti otca. Počas hospitalizácie maloletej od 28.3.2022 do 1.4.2022 boli priateľka otca a ich maloletý syn, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, pozitívni na Covid, a preto bol otec s maloletou počas jej hospitalizácie v neustálom kontakte prostredníctvom telefonátov a sms správ. Otec sa dňa 21.4.2022 nezúčastnil rodičovského združenia, nakoľko bol v uvedený deň v karanténe z dôvodu opakovaného pozitívneho testu jeho priateľky, ktorá mala všetky príznaky a dlhodobý ťažký priebeh ochorenia. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je založený na nepravdivých, neúplných a skreslených tvrdeniach a je snahou matky čo najviac zúžiť styk otca s maloletou a vykresliť otca ako neschopného postarať sa o dieťa plnohodnotne po každej stránke. Po tom, čo sa styk otca s maloletou začal riadiť nariadeným neodkladným opatrením, bola maloletá smutná a nešťastná, že bude s otcom tráviť tak málo času. Otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Súčasťou odvolania otca proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. bol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do pondelka do 7.45 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 7.45 hod. s tým, že otec maloletú na začiatku styku vyzdvihne v školskom zariadení a na konci styku odovzdá do školského zariadenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k odvolaniu otca a k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyjadrili.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletou v rozsahu uvedenom vo výroku I. preskúmavaného uznesenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov z časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a z časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia poskytovalo odvolaciemu súdu možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
11. V zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
13. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
14. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. V zmysle § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. V zmysle § 362 Civilného mimosporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
20. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
21. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplynulo, že ostatný krát bolo rozhodované o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/102/2018-110 zo dňa 4.11.2016, ktorým rozsudkom bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných záležitostiach, otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 90 eur mesačne, styk otca s maloletou bol ponechaný na dohodu rodičov. Návrhom vo veci samej zo dňa 29.6.2021 sa otec v prejednávanej veci domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke platiť výživné na maloletú sumou určenou súdom dôvodiac, že sama maloletá prejavila vôľu žiť v domácnosti otca s ním, s jeho priateľkou M. L. a ich spoločným synom maloletým D. K., narodeným XX.X.XXXX. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2021 rodičia uzavreli dohodu o styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do pondelka do 7.45 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 7.45 hod. s tým, že otec maloletú na začiatku styku vyzdvihne v školskom zariadení a na konci styku odovzdá do školského zariadenia. Matka sa návrhom zo dňa 6.5.2022 domáhala v prejednávanej veci nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. do právoplatného skončenia konania vo veci samej dôvodiac, že styk otca s maloletou v zmysle dohody rodičov sa negatívne prejavil na zhoršenom školskom prospechu a na správaní maloletej, ktoré sa stalo agresívnejším. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia len z časti a neodkladným opatrením
upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.30 hod.. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť, sám si podal v odvolacom konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou v rozsahu dohody rodičov o styku uzavretej na pojednávaní konanom dňa 1.10.2021 dôvodiac, že tento styk sa osvedčil, je v záujme maloletej, v domácnosti otca sa maloletá cíti pokojne a šťastne. Maloletá má 12 rokov, navštevuje základnú školu. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté a konfrontačné, komunikácia medzi rodičmi je problematická, navzájom sa obviňujú zo zhoršenia prospechu maloletej v škole a zo zmien jej správania. Konanie vo veci samej nie je doposiaľ skončené.
22. V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa upraví výkon rodičovských práv a povinností. V prejednávanej veci medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším rozporom, vzťahy medzi rodičmi nevytvárajú vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletej. Nepochybne pretrvávajú nezhody medzi rodičmi ohľadne styku otca s maloletou a ohľadne zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú, keď otec žiada zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti, čo matka kategoricky odmieta a otec má záujem stýkať sa s maloletou v širšom rozsahu, ako si predstavuje matka. Dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej nie je možná.
23. Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na to, že medzi rodičmi maloletej nie je možný konsenzus ohľadne styku otca s maloletou, ktorý by bol v záujme maloletej. Keďže vzťah medzi nimi je narušený, nie sú schopní dohodnúť sa o úprave styku otca s maloletou, kým vo veci nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej, je tu osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletej. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, doposiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, maloletá je od októbra 2019 v osobnej starostlivosti matky a otec mesačne prispieva na jej výživu sumou 90 eur, styk otca s maloletou nebol súdom upravený a realizuje sa podľa dohody rodičov.
24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletej, ako aj jej otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
25. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z preskúmavaného uznesenia je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Maloletá má 12 rokov, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú už tretí rok, styk otca s maloletou sa od ostatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súdnym rozhodnutím v októbri
2019 realizuje podľa dohody rodičov, pričom obaja rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o rozsahu styku otca s maloletou. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že je potrebné neodkladným opatrením zastabilizovať situáciu v rodne, vytvoriť presné pravidlá styku otca s maloletou tak, aby sa maloletá pripravovala na vyučovanie v prostredí, na ktoré je dlhodobo zvyknutá a v ktorom platia zaužívané princípy edukácie, nakoľko dôvodnosť zmeny výchovného prostredia i príčiny výkyvov v správaní maloletej, keďže rodičia nie sú nateraz schopní kooperovať v otázkach výchovy maloletej a navzájom význam úlohy druhého rodiča devalvujú, bude preukazovaná až v konaní vo veci samej. Tu je nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že bez pochýb došlo k výkyvom v správaní maloletej v škole i v domácom prostredí, k zhoršeniu prospechu maloletej v škole, a to v období mesiacov bezprostredne nasledujúcich po uzatvorení dohody rodičov o styku otca s maloletou dňa 1.10.2021, pričom tvrdenia rodičov o príčinách týchto zmien sú odlišné. Preto i odvolací súd považoval za žiadúce, aby bol styk otca s maloletou upravený v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie tak, aby bolo umožnené zachovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletou, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Takáto úprava je primeraná zvlášť s prihliadnutím na vek maloletej, na výchovné problémy s maloletou a dôslednú prípravu do školy i zároveň k tomu, aby táto nebola odlučovaná od rodiča, s ktorým fakticky nežije a i vzhľadom na potrebu dochádzky maloletej do základnej školy. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku.
26. Otec podal odvolanie tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a navrhoval doplniť dokazovanie. Tu odvolací súd opakovane uvádza, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe osvedčených skutočností. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. V rámci konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci samej a konaním o neodkladnom opatrení. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní vo veci samej je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Nepochybil súd prvej inštancie, keď rozhodol len na základe osvedčenia skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, i keď nezisťoval všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.
27. Návrh otca na nariadene neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (požadujúci širší rozsah od úpravy uznesením súdu prvej inštancie) považuje odvolací súd z rovnakých dôvodov, ktoré viedli odvolací súd ku konštatovaniu správnosti preskúmavaného uznesenia, za neopodstatnený. Odvolací súd súhlasí plne so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o rozsahu ním upraveného styku otca s maloletou neodkladným opatrením a z tohto dôvodu dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v odvolacom konaní nie je možné vyhovieť.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu do skončenia konania vo veci samej, pričom o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností bude možné rozhodnúť až po vykonaní riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Preto i odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje za prijateľné, aby v tomto štádiu a hlavne
bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej bol styk otca s maloletou upravený v tak širokom rozsahu, ako otec požaduje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak možno konštatovať, že situácia v rodine bude zastabilizovaná úpravou styku v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie a niet žiadneho dôvodu na nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia požadujúceho širší rozsah úpravy styku. Za súčasného stavu konania považuje odvolací súd existujúci stav za zachovávajúci tak rodičovské práva otca, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletej, za vyhovujúci. Až v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť sledujúc pritom primárne záujem maloletej.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).
31. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).
32. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že prvoradým je záujem dieťaťa, ktoré má právo na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a preto je v jeho najlepšom záujme, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia zo strany oboch rodičov a nie v atmosfére pretrvávajúcich nezhôd, rozporov a obviňovania medzi rodičmi. Je preto povinnosťou matky, aby pri výchove maloletej primerane prihliadala aj na miesto otca v živote maloletej a vytvárala podmienky na realizáciu styku, pričom obaja rodičia by mali predovšetkým rešpektovať najmä záujem a potreby maloletej. Rodičia by si mali tiež uvedomiť, že je ich povinnosťou snažiť sa riešiť všetky prípadné nezhody či problémy vo veci styku otca s maloletou vzájomnou komunikáciou, keďže naďalej majú zachované právo dohody o styku otca s maloletou.
33. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletej a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súdom prvej inštancie určený rozsah styku považuje za primeraný. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správne potvrdil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania zamietol.
34. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).