Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-11-2016.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu MORZIS s.r.o., so sídlom Zd. Nejedlého 26, 934 05 Levice, IČO: 45348502, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Rastislav Munk, PhD., Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, proti žalovanému GEIS SK s.r.o., so sídlom Trňanská 6, 960 01 Zvolen, IČO: 31324428, zastúpený Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36855936, o zaplatenie 2.842,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 2.842,56 € z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.3.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 17.3.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 2.842,56 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 1.12.2015 do zaplatenia, ako i nahradiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a tiež trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Túto žalobu zdôvodnil tým, že na základe vzájomnej obchodnej spolupráce medzi stranami sporu na základe Zasielateľskej zmluvy č.C3260/59-2015 zo dňa 8.4.2015 (ďalej len „zasielateľská zmluva“) žalobca obstaral pre žalovaného prepravu. V rámci obstarania prepravy tiež žalobca odovzdal žalovanému EUROPALETY v počte 314 kusov. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č.2015395 na sumu 3.165,12 €, dňa 31.10.2015, s dátumom splatnosti 30.11.2015 (ďalej len „faktúra“). Po vzájomnej dohode strán sporu bol z dôvodu amortizácie EUROPALIET vystavený dobropis č.2015427 k faktúre na sumu vo výške 322,56 € (ďalej len „dobropis“). Po započítaní dobropisu s faktúrou zostal nesplnený záväzok zo strany žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.842,56 €, ktorý žalovaný do dňa spísania žalobného návrhu nesplnil. Nakoľko nesplnením povinnosti riadne a včas splniť svoj záväzok sa žalovaný dostal do omeškania, uplatnil si žalobca aj úroky z omeškania z nezaplatenej sumy, s odkazom na ustanovenie § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z.. Okrem toho si uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka.
2. Na návrh vydal súd dňa 13.5.2016 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/11/2016-17, ktorý bol žalovanému doručený dňa 20.5.2016, proti ktorému žalovaný podal odpor zo dňa 27.5.2016, doručený tunajšiemu súdu dňa 1.6.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu (kúpna zmluva,
zmluva o výpožičke alebo iný právny titul), z ktorého by vyplývala povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.842,56 € a žalovaný existenciu takéhoto záväzkového vzťahu vyslovene popiera. Odhliadnúc od uvedeného žalobca ani nepreukázal základnú skutočnosť, že žalovanému akékoľvek EUROPALETY odovzdal. Tiež zo žalobného návrhu nie je žiadnym spôsobom zrejmé, prečo žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie práve sumy vo výške 8,40 € za 1 EUROPALETU, čo vyplýva z predmetnej faktúry č.2015395 a z akého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu táto uvedená suma vychádza. Z týchto dôvodov žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
3. Dňa 27.10.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie prostredníctvom emailu od právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.10.2016, označené ako Späťvzatie žaloby, ktoré bolo následne, dňa 31.10.2016, doručené na súd aj poštou, a v ktorom okrem iného uviedol, že v zmysle ustanovenia § 144 a nasl. C.s.p. berú svoju žalobu zo dňa 17.3.2016 v celom rozsahu istiny pohľadávky vo výške 2.842,56 € späť, s tým, že k späťvzatiu došlo z dôvodu započítania pohľadávky na základe oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 26.10.2016 zo strany žalobcu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p.. V predmetnej časti, v ktorej zobral žalobu späť žiadali konanie zastaviť formou uznesenia a zároveň žiadali, aby súd rozhodol o trovách konania. Tiež požiadali tunajší súd o vrátenie kráteného súdneho poplatku v časti späťvzatia zaplateného žalobcom s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň ospravedlnili ich neúčasť na pojednávaní konanom dňa 2.11.2016 a trvali na tom, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.
4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 2.11.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 27.10.2016, doručeným súdu v ten istý deň prostredníctvom emailu, keď zároveň uviedol, že trvajú na tom, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a ktorých fotokópie doložili do súdneho spisu v priebehu konania a to: faktúru č.2015395 z č.l.11, dobropis č.2015427 z č.l.12, oznámenie o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov firmy žalobcu, prehľad pohľadávok žalovaného evidovaný voči žalobcovi, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav. Z faktúry č.2015395 zo dňa 31.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 30.11.2015, dátum dodania 31.10.2015, označenie dodávky EUROPALETY, počet 314 kusov, cena za mernú jednotku 8,4 €, celková fakturovaná suma s DPH 3.165,12 €. V kolónke pečiatka a podpis dodávateľa sa nachádza pečiatka žalobcu, v kolónke pečiatka a podpis odberateľa nie je uvedené nič. Z faktúry - dobropisu č.2015427 zo dňa 30.11.2015 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 30.11.2015, dátum dodania 31.10.2015 s tým, že sa jedná o dobropis k faktúre č.2015395, označenie dodávky EUROPALETY, počet 32 kusov, cena za mernú jednotku 8,4 €. Celková fakturovaná suma s DPH - 322,56 €. V kolónke pečiatka a podpis dodávateľa sa nachádza pečiatka žalobcu, v kolónke pečiatka a podpis odberateľa nie je uvedené nič. Z oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom v súlade s § 358-364 Obchodného zákonníka súd okrem iného zistil, že toto započítanie malo by ť medzi firmou žalobcu a firmou žalovaného s tým, že tento právny úkon mal urobiť žalobca, pričom v tomto doklade je tabuľka pohľadávok, kde na započítanie je špecifikovaná suma 3.165,12 €, na základe faktúry 2015395 a tiež tabuľka záväzkov, kde na započítanie je uvedená suma 3.165,12 €, na základe faktúr, ktoré sú tam špecifikované s uvedením ich čísla, variabilného symbolu, ako i dátumu splatnosti a celkovej sumy, ako i sumy, ktorá zostáva na úhradu. V spodnej časti je uvedené, že započítanie predmetných záväzkov a pohľadávok zmluvných strán nadobudne účinnosť dňom prejavu vôle jednej zo zmluvných strán smerujúcich k zániku vzájomných pohľadávok. Aktom oznámenia považujú predmetné pohľadávky a záväzky za vzájomne vysporiadané. Započítanie má byť uskutočnené ku dňu 26.10.2016. Z prehľadu pohľadávok žalovaného evidovaných voči žalobcovi súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené čísla dokladov spolu s dátumom a sumou, na ktorú boli vystavené, sumou, ktorá zostáva k úhrade,
dátum splatnosti a stupeň upomienky, pričom ako suma, ktorá zostáva k úhrade je celkovo uvedená čiastka 4.889,03 €. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich vyjadrení uvedených v podanom odpore a z tých dôvodov žiadali, aby súd žalobu v časti, v ktorej žalobca nezobral žalobu späť zamietol, keďže popreli všetky skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v podanej žalobe. K jednostrannému zápočtu, ktorý mal byť uskutočnený zo strany žalobcu uviedol, že je podľa ich názoru neúčinný, a to jednak z dôvodu, že nebol žalovanému doručený a zároveň trval na tom, že žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky prostredníctvom ktorej uskutočňoval predmetné započítavanie. Zároveň navrhli, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 C.s.p., keď podľa ich názoru žalobca resp. právny zástupca žalobcu neospravedlnil ich neúčasť na tomto pojednávaní vážnymi okolnosťami. Na záver k veci uviedol, že všetky údaje uvedené v oznámení o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov v časti Tabuľka záväzkov, súhlasia s ich evidenciou pohľadávok, čiže vystavených faktúr, ktoré evidujú voči firme žalobcu s výnimkou toho prvého dokladu, ktorý je uvedený pod č.2015427, s poukazom na to, že sa má zrejme jednať o dobropis, ktorý mal byť vystavovaný firmou žalobcu.
6. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca pred otvorením pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.10.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 2.842,56 €, a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.842,56 € odo dňa 1.12.2015 do zaplatenia. I keď predmetom konania už nebola samotná pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto súdnom konaní voči žalovanému uplatňoval, súd za účelom toho, aby preskúmal dôvodnosť nároku na úrok z omeškania musel preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť tejto pohľadávky žalobcu, keďže bez toho súd nemohol zistiť opodstatnenosť nároku žalobcu na úhradu príslušenstva pohľadávky, nakoľko žalovaný v konaní od počiatku namietal základ nároku vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu, z ktorého by mala vyplývať predmetná pohľadávka v príslušnej výške. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by medzi stranami existoval nejaký záväzkový vzťah a žalobca ani nekonkretizoval o aký záväzkový vzťah by sa malo jednať, a aj jeho tvrdenia v podanej žalobe boli nejednoznačné a vzájomne rozporné, keď na jednej strane poukazoval na
Zasielateľskú zmluvu zo dňa 8.4.2015 č.C3260/59/2015, ktorú ale do súdneho spisu ani nedoložil, a na strane druhej odvodzoval svoj nárok na úhradu žalovanej sumy od faktúry č.2015395, kde ako označenie dodávky boli uvedené EUROPALETY v príslušnom počte kusov a cene za mernú jednotku s tým, že fakturovaná suma bola následne dobropisovaná dobropisom č.2015427, tiež z titulu dodávky EUROPALIET, v počte kusov 32, za mernú jednotku 8,4 €, konkrétne z dôvodu ich amortizácie, čo skôr evokuje kúpnu zmluvu. Súd sa pritom stotožnil s obranou žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania dojednania podstatných náležitostí, napr. kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, t.j. určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať tovar kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, ako i záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, ktoré sa vyžadujú na uzavretie kúpnej zmluvy. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne dodania nejakého tovaru v prospech žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z pôvodne žalovanej sumy vo výške 8,05 % ročne od 1.12.2015 do zaplatenia, keďže úrok z omeškania sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka považuje za príslušenstvo pohľadávky a pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a oprávnenosť jeho nároku na úhradu predmetnej pohľadávky, nemohol preukázať ani dôvodnosť a oprávnenosť nároku na úhradu príslušenstva tejto pohľadávky t.j. požadovaného úroku z omeškania.
8. Pokiaľ právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 288 a nasl. C.s.p., súd zastáva názor, že v súdenej veci neboli splnené podmienky na takýto spôsob rozhodnutia, keď právny zástupca žalobcu ospravedlnil ich neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 27.10.2016, ktoré bolo prostredníctvom emailu doručené súdu v ten istý deň a následne dňa 31.10.2016 aj poštou s tým, že pojednávanie z dôvodu ich neprítomnosti nežiadali odročiť a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, pričom súd bol schopný vo veci rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré boli dovtedy súdu predložené a vyjadrení strán sporu, ktoré boli nimi dovtedy uvedené a za takýchto podmienok súd má za to, že účasť strany sporu resp. jej právneho zástupcu na pojednávaní je ich právom a nie povinnosťou, keď je potrebné prihliadnuť aj k zásade hospodárnosti konania, čiže aby nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keď vychádzal z toho, že v časti v ktorej súd žalobu zamietol bol žalovaný úspešný a v tejto časti mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. Rovnako však súd priznal náhradu trov konania žalovanému aj v časti, v ktorej súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby, keď súd vyhodnotil, že procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu, ktorý späťvzatie žaloby v časti istiny zdôvodnil údajným započítaním pohľadávok a záväzkov medzi stranami sporu, avšak súd jednak poukazuje na to, že sa malo jednať o jednostranné započítanie, ktoré mal vykonať žalobca voči žalovanému, avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol toto doručil žalovanému alebo aspoň odoslal žalovanému poštou a žalovaný popieral doručenie tohto započítania a navyše žalobca ani nepreukázal, že u neho existovala pohľadávka spôsobilá na započítanie. Iná by bola situácia keby jednostranné započítanie uskutočnil žalovaný alebo by došlo k dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok strán sporu, čo by bolo obdobné situácii keď po podaní žaloby žalovanú sumu resp. jej časť žalovaný uhradí. Súd však zastáva názor, že v súdenej veci žalovaný nijakým svojím konaním prípadne nekonaním nespôsobil, že by bol žalobca nútený zobrať žalobu späť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.