Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-3-2015.pdf
PDF · 143.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: VIBO, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Petrovany 476, Petrovany, IČO: 36 474 029, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1Cbi/55/2013-158 zo dňa 24.11.2014 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému VIBO, a.s. v reštrukturalizácii, Petrovany 476, 082 35 Petrovany, IČO: 36 474 029 vo výške 160.676,92 eur vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 v znení jej dodatkov, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, vedenej Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 1R/8/2013, zapísaná v zozname prihlásených pohľadávok pod č. 16 a popretá správkyňou v celom rozsahu, čo do vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva je oprávnená a považuje sa za zistenú čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, ako zabezpečená pohľadávka vo výške 160.676,92 eur v poradí ako iná pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom:
- záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2006 k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra, a to pozemky: orná pôda parcela č. 650/2, výmera 820 m2, spoluvlastnícky podiel 1, k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda parcela č. 639/1, výmera 52 m2, orná pôda parcela č. 639/2, výmera 2.501 m2, spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach 2/12,
- k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda parcela č. 648/2, výmera 47 m2, spoluvlastnícky podiel 5/18,
- k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 650/1, výmera 803 m2, spoluvlastnícky podiel 1/3,
- k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 232/5, výmera 80 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 232/22, výmera 423 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 544/8, výmera 219 m2,
- stavby: administratívna budova súpisné číslo 466, postavená na parcele č. 227/2, administratívna budova súpisné číslo 466, postavená na parcele č. 544/14, pozberová linka súpisné č. 470, postavená na parcele č. 232/18, univerzálny sklad súpisné číslo 471, postavený na parcele č. 232/10, matečník súpisné č. 472, postavený na parcele č. 232/9, vrátnica súpisné č. 475, postavená na parcele č. 232/6, sociálna budova súpisné č. 476, postavená na parcele č. 232/5, sociálna budova súpisné č. 476, postavená na parcele č. 232/21, ošípareň, súpisné č. 478, postavená na parcele č. 232/3, sklad - sýpka súpisné č. 479, postavený na parcele č. 232/2, sklad - sýpka súpisné č. 479, postavený na parcele č. 232/24, sklad - sýpka súpisné č. 479, postavený na parcele č. 232/55.
Vklad do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Prešov dňa 2.10.2006 pod č. W.,
- záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2008 k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 650/2, výmera 820 m2, spoluvlastnícke podiely 1 a 1 a 1, spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra, a to pozemky: orná pôda, parcela č. 639/1, výmera 52 m2, orná pôda, parcela č. 639/2, výmera 2501 m2, spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach 2/12, k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 648/2, výmera 47 m2, spoluvlastnícke podiely 5/18 a 5/18, spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 650/1, výmera 803 m2, spoluvlastníckej podiely 1/3 a 1/3, nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 232/25, výmera 424 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 232/26, výmera 329 m2, stavby: pozberová linka súpisné č. 470, postavená na parcele č. 232/25, spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 649, výmera 812 m2, spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 651/2, výmera 587 m2, spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q. zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parcela č. 651/1, výmera 935 m2
Vklad do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Q. dňa 9.12.2008 pod č. W., záložné právo k pohľadávkam prvé v poradí (prednostné záložné právo), zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam a mandátnou zmluvou č. XXX XXX XXXX zo dňa 4.9.2006, registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv F.. F. X., notárom, pod sp.zn. S. XXXXX/XXXX, a záložné právo k pohľadávkam prvé v poradí (prednostné záložné právo), zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam z účtu č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.11.2012, registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv F.. F. X., notárom, pod sp.zn. S. XXXXX/XXXX.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.913,09 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému VIBO, a.s. v reštrukturalizácii, Petrovany 476, Petrovany, IČO: 36 474 029 vo výške 160.676,92 eur, vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 v znení jej dodatkov, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1R/8/2013, zapísaná v zozname prihlásených pohľadávok pod č. 16 a popretá správkyňou v celom rozsahu čo do vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, je oprávnená a považuje sa za zistenú, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva ako zabezpečená pohľadávka vo výške 160.676,92 eur, v poradí ako iná pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom:
- záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2006 k:
- spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 650/2 vo výmere 820 m2 spoluvlastnícky podiel 1,
- spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 639/1 vo výmere 52 m2, orná pôda, parc. č. 639/2 vo výmere 2.501 m2 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach 2/12,
- spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 648/2 vo výmere 47 m2, spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 650/1 vo výmere 803 m2 spoluvlastnícky podiel: 1/3,
- nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 232/5 vo výmere 80 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 232/22 vo výmere 423m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 544/8 vo výmere 219 m2, stavby: administratívna budova súp. č. 466, postavená na parc. č. 227/2, administratívna budova súp. č. 466, postavená na parc. č. 544/14, pozberová linka súp. č. 470, postavená na parc. č. 232/18, univerzálny sklad súp. č. 471, postavený na parc. č. 232/10, matečník súp. č. 472, postavený na parc. č. 232/9, vrátnica súp. č. 475, postavená na parc. č. 232/6, sociálna budova súp. č. 476, postavená na parc. č. 232/5, sociálna budova súp. č. 476, postavená na parc. č. 232/21, ošipáreň súp. č. 478, postavená na parc. č. 232/3, sklad - sýpka súp. č. 479, postavený na parc. č. 232/2, sklad - sýpka súp. č. 479, postavený na parc. č. 232/24, sklad-sýpka súp. č. 479, postavený na parc. č. 232/55, vklad do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Q. dňa 2.10.2006 pod č. W.,
- záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2008 k:
- spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 650/2 vo výmere 820 m2, spoluvlastnícke podiely: 1 a 1 a 1,
- spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Q.R., a to pozemky orná pôda, parc. č. 639/1 vo výmere 52 m2, orná pôda, parc. č. 639/2 o výmere 2.501 m2, spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach: 2/12,
- spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 648/2 vo výmere 47 m2 spoluvlastnícke podiely: 5/18 a 5/18,
- spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky orná pôda, parc. č. 650/1 vo výmere 803 m2 spoluvlastnícke podiely: 1/3 a 1/3, nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q. a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 232/25 vo výmere 424 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 232/26 vo výmere 329 m2, stavby: pozberová linka súp. č. 470, postavená na parc. č. 232/25,
- spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parc. č. 649 vo výmere 812 m2 spoluvlastnícky podiel: 3/10,
- spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Prešov, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parc. č. 651/2 vo výmere 587 m2, spoluvlastnícky podiel: 1/2,
- spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Q., a to pozemky: orná pôda, parc. č. 651/1 vo výmere 935 m2, spoluvlastnícke podiely: 1/3 a 1/9,
- vklad do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Q. dňa 9.12.2008 pod č. W.,
- záložné právo k pohľadávkam prvé v poradí (prednostné záložné právo), zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam a mandátnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2006, registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv a F.. F. X., notárom, pod sp. zn. S. XXXXX/XXXX,
- a záložné právo k pohľadávkam prvé v poradí (prednostné záložné právo), zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2012, registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv F.. F. X., notárom, pod sp.zn. S. XXXXX/XXXX. V žalobe uviedol, že v rámci zákonnej 30-dňovej lehoty prihlásil do reštrukturalizácie svoju pohľadávku z titulu Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 v znení neskorších dodatkov vo výške 160.676,92 eur (prihláška č. 1). Prihláška pohľadávky č. 1 bola doručená správkyni v zákonnej lehote dňa 7.10.2013. Správkyňa poprela identifikovanú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva z dôvodu, že pohľadávka „nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného konania splatná, nakoľko veriteľ nevypovedal poskytnutie úveru a ani nedohodol s dlžníkom plnenie v zmenených lehotách splatnosti. Podľa názoru žalobcu Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 došlo nesporne k vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Úpadca uznal v notárskej zápisnici sp. zn. S., S. XXX/XXXX spísanej dňa 4.12.2002 notárom F.. F. X. peňažnú pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX a s jej vykonateľnosťou súhlasil. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, t.j. osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých až do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Napriek tomu, že prihlásená pohľadávka žalobcu preukázateľne vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, správkyňa na túto skutočnosť vôbec nereflektovala. Vice versa argumentovala tým, že vznik práva na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie je podmienený výlučne splatnosťou pohľadávky. Uviedol, že je pravdou, že deň konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami pôvodne určený na 20.11.2013 (čl. 1 dodatku č. 12 zo dňa 20.11.2012), t.j. po začatí reštrukturalizačného konania. V súlade čl. 10 ods. 10.4 dodatku č. 7 k Zmluve o úvere zo dňa 25.9.2009 sa však úverová pohľadávka stala predčasne splatnou ku dňu zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku ku dňu 6.8.2013. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 5.9.2013 bolo zasielané žalovanému (doručenka zo dňa 11.9.2013) aj správkyni (e-mail zo dňa 12.11.2013). Žalobca informoval správkyňu o zosplatnení úveru bezodkladne po zistení dôvodu popretia, avšak správkyňa toto oznámenie ignorovala. Prezentovaný dôvod popretia pohľadávok preto považuje za neopodstatnený a postup správkyne za absolútne nezodpovedajúci zákonným požiadavkám kladeným na činnosť správcu, osobitne v rámci prieskumu prihlásených pohľadávok (špecifikované v citovaných ustanoveniach Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ta, že s ňou nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že v rámci reštrukturalizačného konania majú subjekty, ktoré sa dostanú do platobnej neschopnosti, resp. do predĺženia zákonné právo riešiť túto situáciu práve reštrukturalizáciou. Táto je chápaná a interpretovaná ako ochrana pred veriteľmi, čo je podľa jeho názoru správne, lebo táto ochrana pred veriteľmi vyplýva z účinkov začatého reštrukturalizačného konania a osobitného spôsobu splácania záväzkov, ktoré sú v reštrukturalizácii prihlásené a rozložená na dlhšie obdobie, v poväčšine prípadov istým spôsobom odbremeňuje dlžníka vzhľadom na to, v akom rozsahu je plán schválený, v akom rozsahu je uspokojenie schválené. V tomto súdnom konaní sa rieši otázka správnosti postupu správkyne, ktorá poprela pohľadávku žalobcu pre vymáhateľnosť a mal za to, že ten postup bol správny, nakoľko správkyňa je povinná zaoberať sa pri skúmaní každej prihlášky otázkou vymáhateľnosti, s ktorou úzko súvisí otázka splatnosti. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 30.4.2014 č.k. 4CoKR/6/2013-287. Vzhľadom na časové súvislosti, ktoré vyplývajú z uvedeného rozsudku v obdobnej veci, ktorá bola prejednávaná aj tunajším súdom ako súdom prvostupňovým, bol vyslovený právny názor, podľa ktorého je splatnosť pohľadávky v rámci reštrukturalizácie významná. Takisto poukázal na tú skutočnosť, že žaloba je v tomto smere rozporná, nakoľko na jednej strane žalobca tvrdí, že splatnosť významná nie je a na druhej strane poukazuje na čl. 10.4. dodatku č. 7 k Zmluve o úvere zo dňa 25.9.2009, podľa ktorého sa mala úverová pohľadávka stať predčasne splatnou momentom zverejnenia oznámenia o začatí reštrukturalizačného konanie žalovaného. Podľa žalovaného takéto zmluvné dojednanie o vzniku predčasnej splatnosti práve v čase, kedy by mala byť dlžníkovi poskytnutá ochrana pred veriteľmi je v rozpore s účelom reštrukturalizácie a takéto dojednanie je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. V tomto smere sa podobne vyjadril aj odvolací Krajský súd v Prešove v spomínanom rozhodnutí, kedy konštatuje, že žalobca nemohol na základe tohto znenia § 114 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vypovedať zmluvu alebo riešiť otázku predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, pretože by to bolo neúčinné. Uviedol, že v prípade, ak by bol akceptovaný názor o tom, že je potrebné prihlasovať pohľadávky aj nesplatné, tento vo svojich dôsledkoch v príkrom rozpore s účelom reštrukturalizácie. V prípade úverov by dlžník bol de facto obmedzený využiť zákonnú možnosť žiadať o reštrukturalizáciu, ak by hneď momentom začatia reštrukturalizačného konania bola voči nemu prihlásená napríklad celá pohľadávka z úveru. Možno by sa dostal ešte do horšej situácie ako pred začatím reštrukturalizačného konania. Odvolávajúc sa na rozhodnutie druhostupňového súdu konštatoval, že pohľadávka splatná v budúcnosti sa má prihlasovať ako podmienená pohľadávka.
3. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/8/2013 zo dňa 31.7.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 150/13 zo dňa 6.8.2013 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania žalovaného VIBO, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom v Petrovanoch 476, IČO: 36 474 029. Uznesením zo dňa 3.9.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 10.9.2013 č. 174/13 bolo rozhodnuté o povolení jeho reštrukturalizácie. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihláškou v rámci 30-dňovej lehoty prihlásil svoju pohľadávku vo výške 160.676,92 eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002, ktorá bola správkyni doručená dňa 7.10.2013. Správca dňa 8.11.2013 pohľadávku veriteľa - žalobcu poprel v celom rozsahu. Dôvodom bola skutočnosť, že prihlásená pohľadávka nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného konania splatná, čo spôsobuje, že nebola vymáhateľná, keďže nárok na plnenie veriteľovi vznikne až momentom splatnosti pohľadávok.
4. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k právnemu záveru, a to na základ ustanovení § 124 ods. l, 2, 4 až 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že v danom prípade mal za dostatočne preukázané, že žalobca poskytol na základe úverovej zmluvy finančné plnenie žalovanému jednorázovo pred povolením reštrukturalizácie, preto pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla pred povolením reštrukturalizácie, ale jednotlivé splátky sa stali splatnými postupne v pravidelných mesačných splátkach. V obdobnej veci už Okresný súd Prešov rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cbi/19/2010, kde rozsudkom č.k. 1Cbi/19/2010-166 zo dňa 21.3.2011 žalobu zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoKR/6/213-287 zo dňa 30.4.2014. Správnosť takéhoto rozhodnutia potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp.zn. 1Obdo/7/2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný procesný právny postup, kde súd je zaťažený povinnosťou zistiť čo sa skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom uspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatneniu, či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadanom vzťahu všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Preto súd je povinný postupovať tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, čo vyplýva aj zo zásad konkurzu a reštrukturalizácie. Konkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje ustanovenie § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.
5. Odvolací súd v zmeňovacom rozsudku v odôvodnení konštatoval povinnosť žalobcu ako veriteľa prihlásiť celú pohľadávku úveru, teda aj nesplatenej mesačnej splátky úveru. Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd pri určení popretej pohľadávky nemohol pri posudzovaní prihlášky o otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vychádzať z analógie legis, pretože ustanovenie § 46 ZKR upravuje splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné. Pre toto nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom sa jedná o omyl pri aplikácii práva pri skutkových zisteniach súdu, kde síce je aplikovaný správny právny predpis, ale je nesprávne vyložený. V danom prípade odvolací súd bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, že pri posudzovaní prihlášky žalobcu do reštrukturalizácie nemožno vychádzať z analógie legis podľa § 46 ZKR, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu od vyhlásenia konkurzu sa stávajú splatné, preto ani povolením reštrukturalizácie nedošlo k splatnosti celého nároku žalobcu z poskytnutého úveru. Ak ustanovenie § 114 ods. 1 písm. d) ZKR hovorí, že začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky, že druhá strana zmluvy nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom a že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z toho dôvodu nie je účinným, potom ani žalobca nemohol na základe tohto znenia § 114 ZKR vypovedať zmluvu alebo riešiť otázku predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, na ktorú sa odvoláva žalobca vo svojej žalobe, keď tvrdí, že v súlade s čl. 10 ods. 10.4 dodatku č. 7 k Zmluve o úvere zo dňa 25.9.2009 sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou ku dňu zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, pretože by to bolo neúčinné. Nárok žalobcu sa stáva postupne splatným každomesačne a nie je splatný celý zostatok úveru. Preto aj žalobca ako veriteľ mohol v reštrukturalizácii postupovať tak, že prihlasoval svoje splatné pohľadávky prihláškou. Nemohol jednou prihláškou spolu prihlásiť celú úverovú pohľadávku, teda pohľadávky splatné, aj mesačné pohľadávky z úveru, ktoré nie sú splatné. Žalobca mal prihlásiť nesplatné pohľadávky z jednotlivých mesačných splátok s uvedením podmienky - uplynutia času. Mal zachovať postup na uplatnenie práva s poukazom na § 120 ods. 1 ZKR, pretože môžu nastať účinky predpokladané zákonom, že ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniknú. Žalobca podľa názoru Najvyššieho súdu SR mal si prihlasovať pohľadávky splatné v budúcnosti ako podmienené pohľadávky. Preto konštatoval, že rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh žalobcu zamietol, keď si žalobca nesprávne jednou prihláškou prihlásil celú pohľadávku z úveru vrátane doteraz nesplatných splátok úveru, ktoré ale mal prihlásiť samostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky - uplynutia času. To vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci.
6. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že návrhu žalobcu nevyhovel a tento zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.913,09 eur.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Ďalej v dôvodoch uviedol, že žalobou zo dňa 10.12.2013 sa domáhal v zmysle § 124 ods. 4 ZKR, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva úverovej pohľadávky žalobcu, ktorá bola popretá v reštrukturalizácii dlžníka VIBO, a.s., so sídlom Petrovany 476, IČO: 36 474 029, vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1R/8/2013. Pohľadávku žalobcu poprela reštrukturalizačná správkyňa E.. O. J., nakoľko ju považovala za nesplatnú, pričom podľa jej právneho názoru sa nesplatné pohľadávky veriteľov v reštrukturalizácii neuplatňujú, resp. uplatňujú iba ako podmienené pohľadávky (podmienkou vzniku pohľadávky je jej splatnosť - uplynutie času). Vzhľadom na popretie pohľadávky žalobca inicioval incidenčné konanie, v ktorom opakovane poukazoval na závery právnej doktríny a ustálenej judikatúry o rovnakom spôsobe prihlasovania splatných aj nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii (splatnosť pohľadávky nie je pre uplatnenie v reštrukturalizácii rozhodujúca, ani určujúca). Žalobca zároveň upozorňoval, že jeho úverová pohľadávka bola na základe konkrétnych ustanovení úverovej zmluvy v celom rozsahu splatná, a to už pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka VIBO, a.s.. Prvostupňový súd neuznal argumentáciu žalobcu a napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Nesplatné pohľadávky možno, podľa názoru prvostupňového súdu, v reštrukturalizácii uplatniť iba ako podmienené pohľadávky („podmienkou vzniku pohľadávky je uplynutie času“). Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom reštrukturalizačnej správkyne, pričom na domnelú podporu správnosti svojho meritórneho rozhodnutia poukázal na závery údajne formulované v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2013, sp. zn. 1Obdo/7/2012. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia akcentoval tým, že v konaní opakovane označil ustálenú judikatúru a teoretické diela, ktoré jednoznačne preukazovali legitímnosť procesného postupu žalobcu v reštrukturalizácii a nesprávnosť popretia jeho pohľadávky. Počas celého konania žalobca poukazoval na to, že v reštrukturalizácii sa prihlasujú pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného bez ohľadu na ich splatnosť (§120 ods. 2 ZKR); podmienené pohľadávky v reštrukturalizácii uplatňujú výlučne ručitelia, záložcovia, spoludlžníci alebo iné osoby, ktoré plnia záväzok za dlžníka (§ 120 ods. 3 ZKR); úverová pohľadávka žalobcu bola v čase začatia reštrukturalizačného konania dlžníka v celom rozsahu splatná (čl. 10.1.7 v nadväznosti na čl. 10.4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 v znení neskorších dodatkov); rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2013, sp. zn. 1Obdo/7/2012 neobsahuje žiadny právny názor vo vzťahu k prihlasovaniu nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii. Z ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR vyplýva, že v reštrukturalizácii sa uplatňujú všetky pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi do začatia reštrukturalizačného konania. Za moment Za moment vzniku peňažnej pohľadávky je v zmysle § 489 OZ potrebné považovať moment uskutočnenia právneho úkonu, spôsobenia škody, nadobudnutia bezdôvodného obohatenia alebo moment inej skutočnosti uvedenej v zákone, na základe ktorej nadobudne veriteľ právo na konkrétne plnenie od dlžníka. Ak teda táto právna skutočnosť nastala v čase pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka, veriteľ si môže svoju pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizácii, a to bez ohľadu na jej splatnosť. Žalobca zdôraznil, že moment vzniku pohľadávky sa významne odlišuje od momentu jej splatnosti. Vznik a splatnosť pohľadávky sú dva rozdielne právne pojmy, s ktorými sú spojené odlišné právne následky. Splatnosť pohľadávky za žiadnych okolností nemôže byť podmienkou vzniku pohľadávky. Vznik pohľadávky nezávisí od jej splatnosti. Záver prvostupňového súdu o tom, že podmienkou vzniku pohľadávky je uplynutie času tak nemôže obstáť. Pokiaľ sa teda podľa § 120 ods. 2 ZKR majú v reštrukturalizácii prihlasovať (ako nepodmienené) pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, má sa za to, že ide o pohľadávky splatné (pohľadávka vznikla a nastala jej splatnosť), ako aj pohľadávky nesplatné (pohľadávka vznikla, avšak jej splatnosť ešte nenastala). Jedinou normatívnou podmienkou pre prihlásenie pohľadávky v reštrukturalizácii je to, aby pohľadávka v čase začatia reštrukturalizačného konania existovala, a to bez ohľadu na jej splatnosť. Ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ad absurdum uzavrel, že žalobca mal svoju pohľadávku prihlásiť ako podmienenú (inak údajne ani postupovať nemohol). Z ustanovenia § 120 ods. 3 ZKR však jednoznačne vyplýva, že podmienené pohľadávky si v reštrukturalizácii uplatňujú výlučne ručitelia, spoludlžníci, záložcovia a iné osoby, ktoré za dlžníka budú plniť jeho záväzok. Uvedený výpočet subjektov oprávnených prihlásiť podmienené pohľadávky v reštrukturalizácii je taxatívny. ZKR zároveň neobsahuje žiadne iné ustanovenie, ktoré by upravovalo alebo rozširovalo možnosti prihlasovania podmienených pohľadávok v reštrukturalizácii. Vo všeobecnosti platí, že podmienené pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú, nakoľko ku dňu začatia reštrukturalizačného konania ešte z právneho hľadiska neexistujú. Jedinú výnimku pre prihlasovanie podmienených pohľadávok v reštrukturalizácii predstavuje § 120 ods. 3. Pokiaľ ide o splatnosť úverovej pohľadávky, žalobca poukázal na to, že podľa čl. 10.1.7 v nadväznosti na čl. 10.4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002 v znení neskorších dodatkov sa pohľadávka žalobcu z tejto úverovej zmluvy stala splatnou v celom rozsahu momentom doručenia návrhu spoločnosti VIBO, a.s. na povolenie reštrukturalizácie Okresnému súdu Prešov. V čase začatia reštrukturalizačného konania spoločnosti VIBO, a.s. tak bola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu splatná. V danom smere neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, že § 114 ods. 1 písm. d) ZKR takýto postup neumožňuje. Pokiaľ súd prvého inštancie odkazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2013, sp. zn. 1Obdo/7/2012, správnosť záveru Krajského súdu v Prešove o uplatňovaní nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii ako podmienených pohľadávok, potvrdená Najvyšším súdom SR nikdy nebola a pri konfrontácii s právnou doktrínou a judikatúrou ani nemôže obstáť. V závere poukázal na to, že pri trovách právneho zastúpenia súd prvej inštancie vychádzal z tarifnej hodnoty sporu vo výške popretej pohľadávky, čo je v incidenčnom konaní vylúčené. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu apeloval na princíp právnej istoty, ktorý je odôvodnením napadnutého rozsudku z hľadiska dôvodov i záverov súdov všetkých inštancií naplnený a závery sú jednoznačnejšie a presvedčivejšie ako predložené rozhodnutia žalobcom. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za vecne správny, opierajúc sa za označené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci, ktoré vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo z hľadiska prvostupňového súdu v obdobnej veci nevyhnutné rešpektovať. V ďalšom podotkol, že žalobca už v čase vzniku zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy upravil aj otázku splatnosti (predčasnej splatnosti), jednoznačne v rozpore so zákonom, čím sa zrejme chcel poistiť voči žalovanému aj v tomto smere a vylúčiť tak možnosť prihliadať na moment splatnosti, ktorý neplatným dojednaním umelo posúva pred začatie reštrukturalizačného konania, čo je prinajmenšom špekulatívne. Zmluvné dojednanie o vzniku predčasnej splatnosti pohľadávky žalobcu je podľa názoru žalovaného v plnom rozpore s účelom reštrukturalizácie, v dôsledku čoho je takéto zmluvné dojednanie s poukazom na ustanovenie § 39 OZ absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. V tomto smere je argumentácia žalobcu vnútorne rozporná, keď na jednej strane tvrdí, že splatnosť nemá význam a na druhej strane argumentuje predčasnou splatnosťou. V neposlednom rade má žalovaný za to, že ani takéto dojednanie, ak by ho aj konajúci súd považoval za platné, vo svojich dôsledkoch nespôsobuje to, že nový dlh sa stal starým, nakoľko sa viaže na rovnaký rozhodujúci moment, ktorým je začatie reštrukturalizačného konania, pričom k oznámeniu o predčasnej splatnosti adresovanému žalovanému došlo až po začatí reštrukturalizačného konania. Z hľadiska posudzovania správnosti postupu správcu je prihliadanie na splatnosť pohľadávky namieste, nakoľko táto má význam aj z hľadiska vymáhateľnosti, ktorú je správca povinný obligatórne skúmať pri každej prihlásenej pohľadávke. Za vymáhateľnú možno považovať len splatnú pohľadávku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný mal za to, že pri vyčíslení trov konania postupoval správne, a preto aj v tomto smere považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 753,64 eur.
9. V priebehu odvolacieho konania bol do spisu založený Nález Ústavného súdu SR II.ÚS/578/2015, v ktorom konaní pred Ústavným súdom SR sa riešila obdobná otázka ako v tomto odvolacom konaní. Ústavný súd SR v Náleze rozhodol tak, že základné právo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.. 4CoKR/6/2013 z 30.4.2014 porušené boli. Ide teda o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré spomína aj súd prvej inštancie aj vo svojom rozsudku, ktorý je predmetom prieskumu tohto odvolacieho konania. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR/6/2013 z 30.4.2014 Ústavný súd SR zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. V tomto Náleze Ústavný súd SR v dôvodoch uviedol, že podstatnou v posudzovanom prípade je odpoveď na otázku, či je splatnosť pohľadávky veriteľa (resp. záväzku dlžníka) právne relevantná pri jej uplatňovaní (prihlasovaní) veriteľom v reštrukturalizačnom konaní. Je nesporné, že záväzný právny názor dovolacieho súdu sa v preskúmavanej veci obmedzil len na vyslovenie nemožnosti odvolacieho súdu pri posudzovaní prihlášky sťažovateľky v otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vychádzať za analógie légis § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, s čím sa v zásade Ústavný súd SR stotožnil. V intenciách ustanovenia § 46 ods. 1 ZKR, splatnosť pohľadávok a záväzkov, ktoré neboli splatné pred vyhlásením konkurzu je len účelová a dočasná. Účelovo sa prejavuje v tom, že je to len pre účely konkurzu a dočasnosť v tom, že trvá len do zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa obnovuje pôvodná splatnosť záväzkov, ktoré neboli uspokojené a pohľadávok, ktoré neboli splnené. Splatnosť nesplatných záväzkov úpadcu umožní veriteľom úpadcu prihlásiť si svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Splatnosť nesplatných pohľadávok úpadcu umožní správcovi vymáhať pohľadávky v prospech konkurznej podstaty. Reštrukturalizačné konanie je osobitný druh civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú svoje pohľadávky. Je to špecifické konanie, pretože má aj ďalšie funkcie. Na rozdiel od konkurzu slúži na ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým sa umožňuje zbaviť časti dlhov. Tak, ako v iných konaniach, aj v reštrukturalizačnom konaní si musí veriteľ uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka, spravidla jej časť bola uspokojená. Prihláška pohľadávky veriteľa je tak v podmienkach reštrukturalizácie dlžníka zákonnou formou uplatnenia práva na prístup súdu, ktoré imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Reštrukturalizácia je často označovaná za súdnu ochranu poskytovanú právnym poriadkom dlžníkom, ktorí sú podnikateľmi, pred ich veriteľmi. Táto ochrana však nemôže byť vykladaná tak, že samotný inštitút reštrukturalizácie by mal znemožňovať prihlásenie si pohľadávok veriteľmi do súdneho konania, ktorým reštrukturalizačné konanie bezpochyby je. Úlohou tohto inštitútu je len ochrana prevádzky podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, a to práve na účely neskoršieho vyššieho uspokojenia pohľadávok veriteľov. Preto Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, pri reštrukturalizácii neustanovuje ako jej následok „splatnenie“ záväzkov dlžníka (teda pohľadávok veriteľov) tak, ako to je v prípade konkurzu (§ 46 ZKR). Uvedené však nespôsobuje zánik oprávnenia veriteľov prihlásiť si pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Naopak z § 120 ZKR jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak si veriteľ svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania, do tohto konania v zákonom ustanovenej lehote neprihlási prihláškou, právo vymáhať nárok z tejto pohľadávky voči dlžníkovi mu v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniká. Za pohľadávky, ktorých neuplatnenie v rámci reštrukturalizačného konania prihláškou nesankcionuje neskoršou nevymáhateľnosťou, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pritom považuje len prednostné pohľadávky, ktorých taxatívny výpočet je uvedený v § 120 ods. 2 tohto zákona. Do reštrukturalizácie sa pod sankciou neskoršej nevymáhateľnosti prihlasujú aj pohľadávky, ktorých vznik závisí od splnenia určitej podmienky (podmienené pohľadávky). Pojem podmienka však právna teória, i súdna prax jednoznačne charakterizuje ako neznámu, budúcu možnú dovolenú a zároveň neistú právnu skutočnosť, pričom plynutie času tak, ako to v súvislosti s prihlasovaním nesplatných pohľadávok sťažovateľky z jednotlivých mesačných splátok úveru vykladá krajský súd v napadnutom rozsudku, za takúto podmienku, podľa názoru Ústavného súdu SR považovať nemožno. Odhliadnuc od uvedeného pre posúdenie, či mala byť určitá pohľadávka prihlásená ako podmienená, navyše nie je právne relevantné, kedy nastane splatnosť danej pohľadávky, resp. či sa tak stalo pred začatím reštrukturalizačného konania, alebo sa tak stane až po tomto momente. Rozhodný je totiž bez akýchkoľvek pochybností moment vzniku danej pohľadávky, pričom pri pohľadávke z úveru je týmto momentom moment poskytnutia samotného úveru. Rozhodujúcim teda podľa názoru Ústavného súdu SR v preskúmavanej veci je to, či a v akom rozsahu vznikol sťažovateľke vymáhateľný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy. Ako vyplýva z tvrdenia sťažovateľky, ale aj z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu, sťažovateľka je nositeľkou hmotného práva, t.j. má voči dlžníkovi pohľadávku. Jej pohľadávka vznikla poskytnutím finančných prostriedkov dlžníkovi na základe úverovej zmluvy z 15.5.2006, teda pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom dlžník svoj dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy uznal vo forme notárskej zápisnice. Ak teda odvolací súd vykladal povinnosť prihlásenia pohľadávok veriteľa vyplývajúci z úverovej zmluvy tak, že sa majú prihlásiť len tie úverové nároky veriteľa, ktoré sa týkali splátok splatných do reštrukturalizačného konania a nesplatné pohľadávky z jednotlivých mesačných splátok si veriteľ mal prihlásiť s uvedením podmienky - plynutia času, a z tohto dôvodu poprel celú prihlásenú pohľadávku sťažovateľky, vrátane zabezpečovacieho práva, podľa názoru Ústavného súdu SR neprihliadol bez relevantného dôvodu na aplikáciu ustanovenia § 120 ods. 1 a 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súdu SR navyše uviedol, že v skutkovo i právnej veci vedenej pod sp.zn. 2CoKR/2/2015 už krajský súd rozhodol opačne, ako v napadnutom rozhodnutí, keď zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 1Cbi/19/2013 z 29.9.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so záverom, že výklad aj ustanovenie § 120 ods. 1, 2 ZKR nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so zmyslom vykladaného normatívneho textu. Obdobný názor, odkazujúc na výklad právnej normy, konkrétne ustanovení § 120 ods. 1, 2 a 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá aj rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v konaní vedenom pod sp. zn. 43Cob/253/2012, sp.zn. 43Cob/ 207/2014. Zároveň možno poukázať aj na rovnaký právny záver, ku ktorému dospel pri porovnateľných právnych úpravách aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 31Cdo/4356/2008.
10. Odvolací súd so zreteľom na závery vyslovené vo vyššie uvedenom Náleze Ústavného súdu SR potom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že postup žalobcu v reštrukturalizačnom konaní bol plne v súlade s ustanovením § 120 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
11. Odvolací súd v súvislosti s odvolacím konaním poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom, a teda žalobcovi vzniklo právo na prejednanie odvolanie podľa skorších právnych predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu, aby jeho odvolanie bolo prejednané podľa Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp právnej istoty a princíp legitímneho očakávania, odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolateľ naviac použil odvolacie dôvody v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a práve s týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať a aj to je dôvod, prečo tieto odvolacie dôvody posudzoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.. Z tohto dôvodu odvolací súd pri prejednaní odvolania postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s tým, že na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol podľa § 220 O.s.p..
12. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).