Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Tatiana Elšíková, nar. XX.X.XXXX, bytom W.. W. ulica XXX/XXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku , takto

rozhodol:

Súd rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 01001 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745 757 v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 20.01.2016 pod sp. zn. RK-PC-1090/15-EK z r u š u j e .

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2016 domáhala o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 01001 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745 757 v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 20.01.2016 pod sp. zn. RK-PC-1090/15-EK . Svoj žalobný návrh odôvodňovala tým, že dňa 25.1.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 360 eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 19,29 eur. Dôvodila, že v rozhodcovskej zmluve, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súviasiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený spoločnosťou Victoria arbiter s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejadnať a rozhodnúť bude spočívať na strane podávajúcej žalobný návrh.

2. Ďalej uviedla, že žalobou zo dňa 26.8.2015 sa žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) v dôsledku poručenia zmluvných povinností žalobkyne úver riadne plniť domáhal na rozhodcovskom súde o zaplatenie 318,58 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní žalovanou). Rozhodcovský súd na základe vykonané dokazovania dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere,

nárok dostatočne preukázal, pričom dojednané sankcie nepovažoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 268,58 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 0,425% ročne zo sumy 19,29 eur od 22.3.2013 do 17.4.2013, zo sumy 19,29 eur od 22.4.2013 do 19.5.2013, zo sumy 15,74 eur od 22.9.2013 do 13.10.2013, zo sumy 11,48 eur od 22.3.2014 do 16.4.2014, zo sumy 10,77 eur od 22.4.2014 do 23.4.2014, zo sumy 16,93 eur od 22.8.2014 do 17.9.2014, zo sumy 16,22 eur od 22.9.2014 do 19.10.2014, zo sumy 14,80 eur od 22.11.2014 do 17.12.2014, zo sumy 14,80 eur od 22.1.2015 do 1.3.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.2.2015 do 1.3.2015, zo sumy 13,38 eur od 22.3.2015 do 19.4.2015, zo sumy 12,67 eur od 22.4.2015 do 21.7.2015, zo sumy 9,94 eur od 22.7.2015 do 22.9.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.5.2015 do 22.9.2015, zo sumy 9,23 eur od 23.9.2015 do 20.10.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.6.2015 do 20.10.2015, zo sumy 18,52 eur od 21.10.2015 do 22.11.2015, zo sumy 8,52 eur od 23.11.2015 do 22.12.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.7.2015 do 22.12.2015, zo sumy 17,81 eur od 23.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 250,77 eur od 27.7.2015 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 360 eur pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 268,58 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 39,95 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 19 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur. V zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

3. Žalobkyňa v spore tvrdila, že rozhodcovské konanie trpí absenciou právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter , z.z.p.o.z.. Tvrdila, že rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 odsek 1 ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 odsek 4 písmeno r) neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písm. a) a žalobkyňa v zmysle § 40 odsek 1 písm. c) z.č. 244/02 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky.

4. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu považovala za neurčitú, pretože neobsahovala špecifikáciu sporov, na ktoré sa mala vzťahovať a preto právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve považovala za neurčitý a v zmysle § 37 za neplatný. Tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, či vyplýva aj z predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, keď rozhodcovská zmluva predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžník svojím podpisom mohol Rozhodcovskú zmluvu akceptovať, pričom akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovská zmluva síce dávala možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobovala narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na čl. 6 odsek 1 a čl. 3 odsek 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ustanovenie § 52 a nasl. čl. 144 odsek 1 a čl. 7 odsek 2 Ústavy a ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora v podobe rozsudku C-240/98 až C 244/9.

5. Žalobkyňa požadovala zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 odsek 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázal, že procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa a vzbudzuje pochybnosti aj o objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Zároveň poukázala, že ustanovenia čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú podmienku, teda neplatné ustanovenie z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprimerane vysoká a s poukazom , že v zmysle § 9 odsek 2 písm. p) a q) z.č. 129/2010 Z.z. nemôže veriteľ požadovať od spotrebiteľa úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Žalobkyňa poukázal, že v zmluve o revolvingovom úvere nebol uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a nebola v nej uvedená ani výška zmluvnej pokuty, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmlúv o revolvingovom úvere. Ďalej poukázala, že zmluvné dojednania nemajú slúžiť k tomu, aby v neprehľadnej zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho

nevýhodné. Na záver poukázal, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere ako spotrebiteľská zmluva by mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom absencia týchto náležitostí spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň a vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa v zmysle § 40 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadala o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

6. Uznesením z 28.4.2016 pod sp. zn. 17Cr/1/2016-45 súd rozhodol v zmysle § 40 odsek 3 z.č. 244/2002 Z.Z. o rozhodcovskom konaní a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 01001 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745 757 v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 20.01.2016 pod sp. zn. RK-PC-1090/15- EK do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného pod sp. zn. 17 Cr/1/2016. Uznesenie, žaloba a prílohy žaloby boli doručené žalovanému dňa 23.5.2016 o čom svedčí doručenka, žalovaný sa k žalobe nevyjadril a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2016.

7. Po vytýčení termínu pojednávania podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a vyjadril sa k žalobe, keď navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že argumenty žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, na aké spory sa vzťahuje nemá reálny základ, nakoľko z čl.3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to že možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, alebo neplatnosťou zmluvy o RU v rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej zmluvy výber kam bude žaloba podaná spočíval na strane, ktorá žalobu podáva. Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 odsek 4 písm. r) OZ, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie a z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 25 odsek 1, 25 odsek 3 , 28 odsek 5 a prílohu č. 2 k z č. 335/2014 Z.z., z ktorých vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť.

8. Ďalej poukázal, že tvrdenie žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 odsek 4 písm. r) sú v rozpore s daným ustanovením nakoľko relevantná právna úprava v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy určila za neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Žalovaný popieral pravdivosť tvrdení žalobkyne, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keď uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, išlo o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nebola súčasťou inej štandardnej zmluvy a poukázal na znenie bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, pričom v zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia a teda žalobkyňa vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a preto rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho dojednania. Žalovaný v tejto časti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE 4/2014 z 31.1.2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.1 CoE 328/2013 z 10.1.2013 ako aj rozhodnutie NS SR 3M Cdo 14/2011 z 22.11.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 Co 111/2014 z 1.10.2015. Žalovaný ďalej poukázal, že predtlačená forma rozhodcovskej zmluvy je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov.

10.K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu žalovaný uviedol, že v zmysle ZoSRK sú všetky predpisy stáleho rozhodcovského súdu zverejnené zákonom stanoveným spôsobom ( § 12 odsek 1 písm. h), § 13 odsek 1 písm. c) ZoSRK), zároveň poukázal na čl. VIII. odsek 3 Štatútu rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého Predsedníctvo rozhodcovského súdu bez možnosti ovplyvnenia účastníkom ustanovuje

rozhodcu, pričom žalobkyňa mohla v zmysle čl. X odsek 3 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu uplatniť námietku voči ustanovenému rozhodcovi, avšak nepreukázala, ani netvrdila, že by toto právo využila. Žalovaný uviedol, že tvrdeniam žalobkyne odporuje aj skutočnosť, že jej bolo zo strany rozhodcovského súdu zaslané oznámenie o začatí rozhodcovského konania a výzva na podanie žalobnej odpovede. Žalobkyňa bola o svojich právach poučená prostredníctvom poučenia, ktorého vzor a náležitosti ustanovuje príloha č. 2 k ZoSRK. Žalovaný považoval postup rozhodcovského súdu v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.

11. K námietke žalobkyne k zmluvnej pokute uvedenej v čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní ako neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaný uvádza, že zákonodarca právnou úpravou v § 53 b odsek 1 § 3a odsek 1,2,3 nariadenia vlády č. 87/1995 pripustil, že sankcie za omeškanie môžu byť dohodnuté jednak popri sebe za rovnaké porušenie povinnosti riadne splácať úver a jednak dosiahnúť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania a stanovil, že od dosiahnutia danej hranice, teda keď súčet všetkých sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok sadzby úroku z omeškania. V čase uzatvorenia zmluvy bol úrok z omeškania 8,75% ročne a na základe tejto skutočnosti môže byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 26,25%, čo splnené bolo, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne predstavuje ročne percento 23,725%, pričom ustanoveniam zákona o maximálnej výške sankcií korešponduje aj obsah článku 14 zmlúv o revolvingovom úvere.

12. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o charakter zmluvných dojednaní, námietky žalobkyne nie sú dôvodné, pretože zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť, zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera a z textu zmluvy bodu 13 vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ale aj súčasťou zmluvy z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Z hľadiska § 40 odsek 3 písomná forma právneho úkonu je zachovaná vtedy, ak je listina o právnom úkone aj podpísaná. V tomto prípade zmluvné dojednania tvoria súčasť zmluvy nielen na základe odkazu v zmluve, ale aj na základe toho, že sú na rovnakej listine a z tohto dôvodu bola zmluvná pokuta v zmluve o revolvingovom úvere dojednaná platne. Žalovaný poukázal, že námietka žalobkyne o veľkosti písma v zmluvných dojednaniach nie je v žalobe dostatočne zdôvodnená, pričom napriek uvedenému sú zmluvné dojednania objektívne čitateľné a prehľadné. Ďalej poukázal, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uzavretá zmluva obsahovala výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok a teda aj náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno k) ZoSÚ, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 Co/111/2014-166.

13. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením predložených listinných dôkazov a to žiadosťou o poskytnutie úveru, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úver, Rozhodcovskou zmluvou, Uznesením sp. zn. 17Cr/1/2016-45, úrokovými mierami úverov z internetového portálu Národnej banky Slovenska, Výpisom z obchodného registra, Vyjadrením z 26.10.2016, pripojeným spisom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter č. RK-PC-1090/15-EK a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Výpoveďou žalobkyne bolo súdu preukázané, že na žalobe trvala, uviedla, že mala záujem o úver vo výške 400 eur, vypovedala, že zmluvu ani žiadosť o úver nevypisovala, uvedenú žiadosť o poskytnutie úveru ako aj čl. 5 uvedenej žiadosti - údaje o požadovanom revolvingovom úvere vypisovala osoba, ktorá je uvedená na zmluve. Vypovedala, že kancelárii žalovaného jej dali podpísať množstvo listín, presne si nespomínala či v jeden deň podpisovala žiadosť o úver a aj rozhodcovskú zmluvu. Vypovedala, že nemala možnosť ovplyvniť podmienky rozhodcovskej zmluvy, bola jej predložená vopred pripravená rozhodcovská zmluva a tvrdila, že nebola poučená o možnosti odstúpenia od uvedenej zmluvy. Tvrdila, že nebola zo strany žalovaného oboznámená ani s výškou RPMN, úrokovou sadzbou ani celkovými nákladmi spotrebiteľského úveru pred podpísaním žiadosti. Nevedela sa vyjadriť, či časť 6.žiadosti o

úver - údaje o schválenom revolvingovom úvere bola pred podpisom žiadosti už vyplnená. Tvrdila, že zamestnanec žalovaného pri spisovaní zmluvy ju oboznámil s výškou splátky. Taktiež tvrdila, že nebola oboznámená s tým, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, vypovedala, že jej boli predložené listiny, ktoré nečítala a napriek tomu ich podpísala. Na záver uviedla, že k rozhodcovskému konaniu sa vyjadrila len vo svojej žalobnej odpovedi a doposiaľ uhradila sumu, ktorá je uvedená v rozhodcovskom rozsudku a od januára 2016 pravidelne každý mesiac hradila od 20 do 25 eur , spolu približne 200 eur.

16. Súd si vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, 01001 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb pod sp. zn. RK- PC-1090/15-EK z ktorého zistil, že žalovaný podal žalobu na Rozhodcovský súd dňa 26.8.2015, ktorá bola doručená tomuto súdu dňa 17.9.2015, voči žalovanej A. o zaplatenie pohľadávky vo výške 318,58 eur s príslušenstvom. V spise sa nachádzal pokus o zmier pred začatím súdneho konania žalobcu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., z ktorého súd zistil, že tento bol doručovaný žalovanej pred podaním veci rozhodcovskému súdu ( doručenka sa však v spise nenachádza) , kde bola žalovaná vyzvaná, aby uhradila svoj dlh, nakoľko sa dostala do omeškania s plnením svojich povinností a žalobca má nárok aj na zmluvné pokuty, úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia. Žalobcom bola vyzvaná, aby do 7 dní od doručenia výzvy uhradila celkovú dlžnú sumu vo výške 429,11 eur na účet žalobcu, v opačnom prípade si žalobca uplatní svoje nároky bez zbytočného odkladu podaním žaloby na príslušný súd resp. rozhodcovský súd. Zo spisu ďalej súd zistil, že sa v ňom nachádza Rozhodcovská zmluva zo dňa 25.1.2013, ktorú podpísali účastníci konania ako osobitnú zmluvu a táto netvorila súčasť Zmluvy o revolvingovom úver. V Rozhodcovskej zmluve je v čl. 2 uvedené, že „ veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ V čl. 5 tejto zmluvy je tiež jednoznačne uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorými v zmluve uvedenými rozhodcovskými súdmi. V článku 7. Rozhodcovskej zmluvy bolo jednoznačne uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bol dlžník povinný vykonať v písomnej forme. 17. V spise sa ďalej nachádza Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru z 25.1.2013, ktorú spisoval za veriteľa D., kde sa presne nachádzajú osobné údaje dlžníka, v bode 5. žiadosti údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v bode 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere , z ktorej vyplýva, že dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 360,- euro, splatnosť úveru bola bola 21.dňa v mesiaci s počtom splátok 42. Mesačná splátka vrátane úrokov bola 19,29 eur, celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť ( t.j. úver + úroky za dobu čerpania) 810,18 eur, RPMN bolo 65,44%, ročná úroková sadzba 70,02%, priemerná RPMN 46,35%, poskytnutá čiastka revolvingu 189, 81 eur, pričom celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je 462,96 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75%. Ďalej spis obsahuje zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úver spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. Okrem toho sa v spise nachádzalo aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.1.2013, podľa ktorého veriteľ schválil dlžníkovi úver v celkovej výške 360 eur so splatnosťou 42 mesiacov a s výškou mesačnej splátky 19,29 eur. Dlžník mal založenú aj kartu klienta, ktorá bola súčasťou rozhodcovského spisu, kde je presne uvedené aká čiastka bola dlžníkom vyplatená, koľko a kedy plnil dlžník, koľko dní je v omeškaní . V spise sa ďalej nachádza oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania a výzva na podanie žalobnej odpovede z 5.10.2015, ktorá bola žalovanej doručená dňa 12.10.2015, s tým, že žalovanej bolo oznámené začatie spotrebiteľské rozhodcovského konania pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom a žalovaná bola vyzvaná aby sa k žalobe a priloženým listinným dôkazom písomne vyjadrila do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, čo žalovaná učinila žalobnou odpoveďou z 19.10.2015, v ktorej namietala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, poukazovala na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a ďalšie. A napokon rozhodcovský spis obsahuje rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.1.2016 a podľa ktorého žalovaná A. V. bola zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 268,58 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 0,425% ročne zo sumy 19,29 eur od 22.3.2013 do 17.4.2013, zo sumy 19,29 eur od 22.4.2013 do 19.5.2013, zo sumy 15,74 eur od 22.9.2013 do 13.10.2013, zo sumy 11,48 eur od 22.3.2014 do 16.4.2014, zo sumy 10,77

eur od 22.4.2014 do 23.4.2014, zo sumy 16,93 eur od 22.8.2014 do 17.9.2014, zo sumy 16,22 eur od 22.9.2014 do 19.10.2014, zo sumy 14,80 eur od 22.11.2014 do 17.12.2014, zo sumy 14,80 eur od 22.1.2015 do 1.3.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.2.2015 do 1.3.2015, zo sumy 13,38 eur od 22.3.2015 do 19.4.2015, zo sumy 12,67 eur od 22.4.2015 do 21.7.2015, zo sumy 9,94 eur od 22.7.2015 do 22.9.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.5.2015 do 22.9.2015, zo sumy 9,23 eur od 23.9.2015 do 20.10.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.6.2015 do 20.10.2015, zo sumy 18,52 eur od 21.10.2015 do 22.11.2015, zo sumy 8,52 eur od 23.11.2015 do 22.12.2015, zo sumy 19,29 eur od 22.7.2015 do 22.12.2015, zo sumy 17,81 eur od 23.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 250,77 eur od 27.7.2015 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 360 eur pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 268,58 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 39,95 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 19 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur. V zostávajúcej časti rozhodcovský súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná si rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 25.1.2016, o čom svedčí doručenka.

18. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a lebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1,2,3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 odsek 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 odsek 1 , odsek 9 z.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

Podľa § 40 odsek 1, odsek 3, odsek 4 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného od 1.1.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 41 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 4 odsek 1,2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.10.2006, vec C-168/05 EC. L. L. K. proti K. L. L. SL vyplýva, že smernica D. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych vzťahov pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy ( rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu.

Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy ( rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ toto strany výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

20. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V rámci vykonaného dokazovania súd podrobil dôslednej kontrole Zmluvu o revolvingovom úvere, Rozhodcovskú zmluvu a zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska ustanovení § 52 a nasl. ako aj § 9 z.č. 129/2010 Z.z. a rozhodcovskú zmluvu aj z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní. Predložené zmluvné dojednania žalobkyňou podpísané neboli. Žalovaná strana v tomto konaní nepreukázala, že dostatočným spôsobom oboznámila žalobkyňu s podrobným obsahom týchto zmlúv, naopak žalobkyňa pri svojej výpovedi potvrdila, že žiadala o úver vo výške 400 eur a nie 360 eur ako je uvedené v bode 5. žiadosti, ďalej tvrdila, že žiadosť nevypisovala, vypísala ju osoba uvedená na zmluve, ktorá jej oznámila len výšku splátky podľa tabuľky, ďalej tvrdila, že nebola oboznámená s podmienkami uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy ani Zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedla, že v kancelárii žalovaného jej bolo predložených množstvo listín na podpis, potvrdila, že ich nečítala a tieto podpísala. Taktiež potvrdila, že nemala možnosť ovplyvniť podmienky výberu súdu v prípade akéhokoľvek sporu. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.1.2013 za absolútne neplatnú, aj keď bola podpísaná osobitne na osobitnej listine žalovanej strany, žalobkyňa nebola podrobne oboznámená s jej obsahom a obsah zmluvy bol vopred predtlačený, formulárový bez prerokovania zmluvných podmienok a predložený len na podpis, ktorú zmluvu žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a aj keď v čl. 2 zmluvy na nachádza ustanovenie o tom, že daná zmluva nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, takáto zmluva je bežne spotrebiteľom, ktorý sú v pozícii postavenia slabšej zmluvnej strany predkladaná na podpis, bez podpisu ktorej zmluvy by im úver nebol podpísaný a preto ju súd vyhodnotil za absolútne neplatnú, podľa § 37 odsek 1 a 39 OZ. Forma rozhodcovskej zmluvy je písaná miniatúrnym, husto riadkovaným písmom.

21. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a Rozhodcovská zmluva boli individuálne dojednané, tak ako to má na mysli ust. §53 odsek 2 OZ. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z § 53 odsek 3 OZ, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o to, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za zmluvne dojednané, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným vo svojom podaní z 26.10.2016, ktorý sa bránil tým, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu ktorá nie ja súčasťou štandardnej zmluvy a že podpisom tejto zmluvy sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej zmluvy a teda že táto je platná, lebo bola individuálne dojednaná a spísaná a podpísaná na osobitnej listine a že žalobkyňa - spotrebiteľka bola riadne oboznámená a vedela čo podpisuje, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

22. Zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva by mali rešpektovať ustanovenie § 52 odsek 1 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom k porušeniu uvedeného ustanovenia došlo aj pri zmluve o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou podľa znenia zmluvy sú zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úver, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom, teda nebol s nimi oboznámený, sú iba pripojené k tejto zmluve, preto sa súd nestotožňuje s tým, čo uviedla žalovaná strana vo svojom vyjadrení, že tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené dojednania upravujú podstatnú podmienku spotrebiteľského úveru a to sankcie - zmluvnú pokutu, ktorú neupravuje žiadne ustanovenie v žiadosti/ zmluve o revolvingovom úvere z 25.1.2013, a ktorá zmluvná pokuta má byť v zmysle § 544 dojednaná písomne obidvoma zmluvnými stranami.

23. Čo sa týka Rozhodcovskej zmluvy, táto obsahuje ustanovenia o možnosti riešiť vec v prípade nedodržania podmienok zo strany žalobkyne prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto súdov a v zmluve sú citované dva takéto súdy a tak isto aj možnosť riešiť vec cez všeobecný súd, avšak tieto podmienky uvedené v rozhodcovskej zmluve, tak ako súd vyššie uviedol, sú písané drobným písmom, žalobkyňa nebola podrobne oboznámená s ich obsahom a preto nie je možné ich vyhodnotiť ako platné. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou rozhodcovskej zmluvy bodu 5.a 6. formulujú vôlu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky - žalobkyne ktoré toto dojednanie pri uzatváraní oboch zmlúv žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú rozhodcovskú zmluvu a Zmluvu o revolvingovom úver by išlo iba v prípade individuálneho oboznámenia s obsahom týchto zmlúv, podrobným vysvetlením a prečítaním týchto dokumentov, čitateľným písmom, s možnosťou meniť podmienky zmluvy, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá podľa § 53 odsek 5 spôsobuje jej neplatnosť.

24. Zároveň súd poukazuje, že zmluva o revolvingovom úvere obsahovala množstvo neprijateľných zmluvných podmienok predovšetkým vo výške celkovej čiastky, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, ktorá pri úvere 360 eur predstavovala sumu 810,18 eur, ktorá predstavuje sumu vyššiu ako je dvojnásobok poskytnutého úveru. Ďalej súd poukazuje na neprijateľné podmienky v podobe RPMN vo výške 65,44%, priemernej RPMN 46,35% ako aj ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02%., keď podľa úrokových mier úver ( podľa elektronického portálu NBS) bola úroková sadzba v januári 2013 pri spotrebiteľských úveroch do 5 rokov 15,12% a RPMN bola vo výške 16,65%, ktoré podmienky sú považoval za neprijateľné podľa § 53 odsek 4 písmeno a) pretože, zo samotného bodu 6 žiadosti - údaje o schválenom revolvingovom úvere, pri ktorej je uvedené že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyni malo dôjsť oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo doložené v spise, uvedené oznámenie však zo strany dlžníka podpísané nebolo a navyše žalovaný v konaní nepreukázal či toto oznámenie žalobkyni doručil. Z toho vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným neuzavrela písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má namysli § 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov ročnej percentuálnej miery nákladov boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobkyňa ako dlžníčka nepodpísala. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy súd považuje za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy spotrebiteľ nevie v akej výške a s akými podmienkami mu bude úver schválený, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne žalobcom, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov ,splátky a podobne. Na tomto mieste súd poukazuje preto aj na skutočnosť, že žalobkyňa v postavení spotrebiteľa podpisovala rozhodcovskú zmluvu dňa 23.1.2013 t.j. v čase, keď zmluva o úvere ešte nebola uzatvorená a spotrebiteľke neboli známe ani podmienky spotrebiteľského revolvingového úveru.

25. Súd sa ďalej nestotožňuje ani s ustanoveniami čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúcich nárok na zmluvnú pokutu, ktoré taktiež považuje za neprijateľné podmienky a teda za neplatné ustanovenia zmluvy, jednak z dôvodu, že zmluvnú pokutu vo výške 23,725% ročne z dlžnej čiastky s ktorou je povinný v omeškaní považuje za neprijateľne vysokú a taktiež z dôvodu s odvolaním sa na ustanovenie § 9 odsek 9 z.č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2013 do 09.06.2013 keď veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. V predmetnej zmluve o revolvingovom úver zo dňa 23.1.2013 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úver. Zmluvné dojednania úveru majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať prejednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Ďalej nesmú slúžiť k tomu aby do nich v neprehľadnej forme, zložito formulovanej a malými písmenami zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Obdobne sa k tomu vyjadruje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co /201/2012, keď uvádza, že nárok uplatnený žalovaným nemá v uplatnenom rozsahu oporu v občianskoprávnej úprave týkajúcej sa najmä ochrany spotrebiteľa.

26. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na rozpor dobrých mravov, keď teória a súdny prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Všetky podstatné stránky zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy sú v danom prípade zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využila hmotná núdza spotrebiteľa - žalobkyne a na druhej strane pre žalovanú stranu sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 MCdo9/2012, kedy NS SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v výlučne rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 6CDo 1/2012, keď dospel súd k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky a zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva ako aj zmluva o revolvingovom úvere bola totiž vopred pripravená a dohodnutá na podpis, ale žalobkyňa s ňou nebola oboznámená, najmä s jej obsahom. Súd je toho názoru, že tak, ako boli dojednané podmienky v rozhodcovskej zmluve z dôvodu, že bola vopred pripravená, formulárová, bez možnosti zmeny jej podmienok, nemôže byť platnou aj keď bola podpísaná na osobitnej listine, čo nezaručuje, že bola individuálne dojednaná, najmä čo sa týka jej zmluvných podmienok v čase, keď žalobkyňa ešte nemala ani vedomosť o schválených zmluvných podmienkach zmluvy o Revolvingovom úvere.

27. Súd uvádza, že týmto postupom bolo spotrebiteľke - žalobkyni odňaté právo zaručené v čl. 46 odsek 1 Ústavy SR, pretože rozhodcovská zmluva jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. V danej veci dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je ustanovenie § 40 odsek 1 písmeno a) bod 1 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, uvedená zmluva nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah a preto ju súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná podľa § 53 odsek 5 OZ. Z vyššie uvedených dôvodov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p. , keď žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.