Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_62Cr-5-2016.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cr/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: I.. W. L., J. I.. J. XX, XXX XX P., občan SR, proti žalovanému: Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, o zrušenie rozhodnutia Rozhodcovského súdu v Žiline, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 26. 08. 2016 a postúpenou kauzálne príslušnému Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28. 09. 2016 domáhal zrušenia uznesenia Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2009/01 zo dňa 18.09.2013, alternatívne zrušenia právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca v žalobe na strane žalovaného označil Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina.
Z oznámenia publikovaného v Obchodnom vestníku č. 161/2015 dňa 21. 08. 2015 vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu ARBITREA, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 45 744 416, zverejnil oznámenie o zmene údajov o ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde s názvom: Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, pričom zriaďovateľ je zapísaný v registri záujmových združení právnických osôb, vedenom Okresným úradom Žilina, pod č. OVVS/ZZ PO-1/14.
Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP; ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP; ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 18 ods. 2 OZ, právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb; b) účelové združenia majetku; c) jednotky územnej samosprávy; d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, c) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.
Podľa § 54b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014.
Civilný sporový poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto pravidlá sa nazývajú procesné podmienky. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Neodstrániteľné nedostatky majú za následok to, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Medzi takéto nedostatky patrí aj nedostatok procesnej subjektivity.
V danom prípade súd konštatoval, že na strane žalovaného nevystupuje subjekt, ktorý by mal spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda ani procesnú subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby. Subjekt označený v tomto konaní ako žalovaný nie je fyzickou, ale ani právnickou osobou. Súd, vychádzajúc z ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a zo štatútu Rozhodcovského súdu v Žiline, publikovaného v Obchodnom vestníku, dospel k záveru, že v prípade žalovaného, označeného ako „Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina“, ktorý bol v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní zriadený právnickou osobou - záujmovým združením ARBITREA, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 45 744 416, nie je na rozdiel od samotnej právnickej osoby nositeľom právnej subjektivity, to znamená, že nie je spôsobilý mať práva a povinnosti a teda nemá ani procesnú subjektivitu, nakoľko podľa § 61 CSP takúto subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Z výkladu ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že právna úprava nepriznáva právnu subjektivitu stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu je právnická osoba, ktorá podľa § 18 ods. 1 OZ má spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a táto je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. To znamená, že v žalobe označený stály rozhodcovský súd vznikol na základe rozhodnutia právnickej osoby vytvoriť takýto subjekt (orgán), kde tento bol zriadený záujmovým združením ARBITREA a nebol zriadený zákonom.
Skutočnosť, že rozhodcovský súd nemožno vnímať ako samostatný právny subjekt, vyplýva zo zákonných ustanovení § 12 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 12 ods. 1
Zákona o rozhodcovskom konaní vymenúva právnické osoby, ktoré môžu byť zriaďovateľmi stáleho rozhodcovského súd. Následne podľa ustanovenia § 12 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľ vydá štatút a rokovací poriadok. Úprava všetkých organizačných záležitostí, týkajúcich sa postavenia a činnosti rozhodcovského súdu, je zverená do právomoci zriaďovateľa, nie samotného rozhodcovského súdu. Tento má vystupovať len ako orgán (organizačná zložka zriaďovateľa), ktorému je v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní zverená právomoc rozhodovať spory. Ustanovenie § 12 Zákona o rozhodcovskom konaní teda nepripúšťa výklad, ktorý by viedol k nazeraniu na rozhodcovské súdy ako samostatné právne subjekty. Zákon priamo nepomenúva rozhodcovské súdy právnickými osobami, nepriznáva im samostatnosť z hľadiska vykonávania právnych úkonov navonok, ale ich obmedzuje len na špecializovanú činnosť v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Organizácia činnosti rozhodcovského súdu je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže vystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou.
Keďže ako už bolo vyššie konštatované procesná subjektivita je základnou podmienkou civilného súdneho konania, nedostatok ktorej znamená taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd postupom podľa § 62 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP; ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. V danom prípade, žalobca nesprávnym označením subjektu na žalovanej strane sporu síce z procesného hľadiska zavinil zastavenie tohto súdneho konania, avšak súd vidiac dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že na druhej strane sporu vystupuje subjekt bez právnej subjektivity, ktorému nemožno nárok na náhradu trov konania priznať, rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.