Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/78/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. Z. pre prečin ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 31. októbra 2016 odvolanie obžalovaného A. Z. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. júna 2016, sp. zn. 1T/23/2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. júna 2016, sp. zn. 1T/23/2016, bol obžalovaný A. Z. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21. októbra 2015 asi o 07.55 hod. v Z. riadil osobné motorové vozidlo značky K. Combi, evidenčného čísla Z. kde v dôsledku nesprávneho cúvania po príjazdovej ceste pri obytnom dome číslo XXXX/XX, smerom ku miestnej komunikácii ulice S., pri nedodržaní povinnosti neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky, pri cúvaní zadnou pravou časťou vozidla zozadu narazil do chodkyne A. U., bytom Z., S. XXXX/XX, kráčajúcej po okraji príjazdovej cesty v smere cúvajúceho vozidla, ktorá v dôsledku nárazu spadla na zem, čím jej spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie brucha, pomliaždenie panvy, pomliaždenie a krvný výron ľavej obličky, pomliaždenie sedacích svalov, pomliaždenie hrádze, pomliaždenie v malej panve, semiamputáciu malíčka ľavej ruky, tržnú ranu chrbta ľavej ruky, zlomeninu 4. a 5. záprstnej kosti, povrchové krvné výrony hlavy, trupu, horných a dolných končatín, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 21.10.2015 v trvaní 8 týždňov , s obmedzením v bežnom spôsobe života od 21.10.2015 v trvaní 10 týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny, so zanechaním trvalých následkov v podobe inkontinencie - neschopnosti udržať stolicu.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a súčasne podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky.

Citovaný rozsudok v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný A.. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania obhajca obžalovaného v súlade s obhajobou obžalovaného prednesenou už v konaní pred okresným súdom uviedol, že obžalovaný sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom, pretože podľa neho neboli vykonané všetky potrebné dôkazy, ktoré by minimálne mohli preukázať skutočnosť, že na jeho strane i na strane poškodenej mohlo ísť o spoluvinu. Poukazoval na to, že na mieste nehody bol aj pred nehodou nespočetnekrát, pričom pri cúvaní vždy dával maximálny pozor a sledoval všetkými možnými spôsobmi, či mu niekto nevchádza do jazdnej dráhy, preto zostáva pre neho záhadou, ako mohol poškodenú zraziť, pričom nevylučuje ani možnosť, že mu tam mohla vbehnúť ako náhla prekážka. Domnieval sa, že s touto skutočnosťou sa prvostupňový

súd riadne nevysporiadal, rovnako ani s tým, že poškodená je osobou nízkeho vzrastu, už dobre nepočuje a podľa vyjadrenia niektorých jej susedov veľakrát po tejto cestnej komunikácii pobehovala bez akéhokoľvek účelu. Na tomto inkriminovanom mieste ide o prístupovú cestu k obytnému domu bez akéhokoľvek vyznačenia chodníka pre chodcov, preto podľa jeho názoru aj samotní chodci by po prechode tejto komunikácie mali venovať zvýšenú pozornosť. Vzhľadom na zistenie z hlavného pojednávania o tom, že z miesta nehody existuje nejaký kamerový záznam, ktorý mala mať k dispozícii aj polícia, sa domnieval, že tento dôkaz (ktorý pritom nevidel a ani nepredložil) mal byť na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vykonaný, záznam mal byť podľa neho prehratý a mal by si ho prezrieť aj znalec, ktorý robil znalecký posudok o charaktere dopravnej nehody. Domnieval sa, že týmto spôsobom bolo zmarené právo na jeho obhajobu, pretože nebol vykonaný dôkaz, ktorý by mohol byť podporným momentom v jeho tvrdeniach. Z toho dôvodu sa nestotožnil ani s trestom zákazu činnosti, pretože súd prvého stupňa akoby nebral do úvahy skutočnosť, že bol doposiaľ bezúhonný človek a živí sa v podstate ako vodič z povolania, pričom tento druh trestu je pre neho viac ako likvidačný, keďže si nedokáže predstaviť, že by sa dokázal živiť aj iným spôsobom. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného A. Z. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. septembra 2016, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 31. októbra 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným v odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Miroslava Z. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného A. Z., ale predovšetkým o svedecké výpovede A. U., O. G., znalecký posudok A.. Z. A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie a znalecký posudok U.. O. P., znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhady hodnoty cestných vozidiel a výpoveď tohto znalca na hlavnom pojednávaní, ako aj o listinné dôkazy, na ktoré dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. S. skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný A. Z. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. F. súd preto dôvodne neakceptoval nielen obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom, ale dôvodne z dôvodu nepotrebnosti neakceptoval ani návrh obžalovaného na vykonanie ďalšieho dôkazu - kamerového záznamu, keď takýto dôkaz nebol zabezpečený, vykonaný a predložený nielen orgánmi prípravného konania, ale ani obžalovaným a jeho obhajcom, navyše mohol zaznamenať len bezprostredné okolie objektu obytného domu č. XXXX/XX a nie priebeh dopravnej nehody a predovšetkým, keď okresným súdom vykonané dôkazy jednoznačne a bez pochybností preukázali, že obžalovaný A. Z. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného A. Z. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním obhajobných tvrdení obžalovaného prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten podrobne, presvedčivo a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného A. Z. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne, presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného A. Z..

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému A. Z. postupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného správne uložil obžalovanému A. Z. podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel.

Obžalovaný A. Z. dňa 21.10.2015 o 07.55 hod. viedol totiž motorové vozidlo, s ktorým bez toho, aby vzhľadom na nedostatočný rozhľad dodržal povinnosť neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky i povinnosť zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, pri cúvaní zadnou časťou zozadu narazil do chodkyne A. U., ktorá kráčala po okraji príjazdovej cesty (miestnej komunikácii) v smere cúvajúceho vozidla a v dôsledku nárazu spadla na zem, čím jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. K. motorového vozidla za takejto situácie a takýmto spôsobom, je nielen porušením ustanovení § 22 ods. 2,3 zákona č. 8/2009 Z.z., ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, v posudzovanej veci pritom viedlo k závažným následkom a odôvodnilo právne posúdenie podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Toto konanie je závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti a vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaného pri vedení motorových vozidiel. Pre dôsledné splnenie účelu trestu je preto nutné zbaviť obžalovaného možnosti viesť motorové vozidlá na primeranú dobu, ktorá zodpovedá závažnosti posudzovaného konania a miere následkov tohto konania. Neuloženie, popri podmienečnom treste odňatia slobody, aj trestu zákazu činnosti pri porušení dôležitej povinnosti by totiž nesplnilo účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, lebo práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najúčinnejšie sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky.

V uvedenom smere bol preto postup okresného súdu v súlade so zákonom, pričom výmera trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený obžalovanému v rámci zákonnej trestnej sadzby stanovenej podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. a po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (odňatie slobody na jeden rok až na 3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 1 rok, teda na jej dolnej hranici, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj výmera trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu stanovená na dobu 2 roky, je primeraná. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu zvýraznený spôsobenými následkami, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest zákazu činnosti spolu s trestom odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu zákazu činnosti, odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine, o uloženom treste odňatia slobody a o treste zákazu činnosti v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, preto odvolacie námietky obžalovaného A. Z. nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ich a jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.