Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25C-104-2015.pdf
PDF · 94.4 KB
No categories available
25C/104/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobkyne: R. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX Š., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Jánošíkova č. 2, Šaľa, IČO: 36 868 817 proti žalovanému: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, XXX XX V. X. Y., právne zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296 o zaplatenie 2.800 euro istiny s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.800,- euro istinu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 09.06.2015 doručila na Okresný súd v Galante žalobu na základe, ktorej žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej 2800,- euro istiny s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2012 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke na základe, ktorej reálne poskytla žalovanému finančnú pôžičku vo výške 5800,- euro, ktorú mal žalovaný vrátiť najneskôr do 30.06.2012. Z tejto sumy žalovaný zaplatil len 3000,- euro a zvyšok (2800,- euro) do posiaľ nevrátil.
2. Súd na žiadosť žalobkyne vydal vo veci platobný rozkaz, v ktorom uložil žalovanému povinnosť v zmysle žaloby.
3. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý skutkovo a právne odôvodnil tak, že dlh 2800,- euro z pôžičky zanikol ešte pred podaním žaloby, pretože tento dlh bol riadne zaplatený ním v prospech žalobkyne v lehote určenej v zmluve o pôžičke. Okrem iných toto vie preukázať aj výpoveďami svedkov F. V. a A. V..
4. Na základe toho súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením čestného prehlásenia, správou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, výsluchom sporových strán, výsluchom svedkyne A. V. a F.Í. V., písomnými náčrtmi svedkyni A. V. a F. V., oznámením Mesta Šaľa, fotokópiou z pracovného denníka žalovaného, čestným prehlásením a výpisom z obchodného registra osoby H. F., uznesením Okresnej prokuratúry v Galante v trestnej veci A. V., Všeobecným záväzným nariadením mesta Šaľa, príjmovými pokladničnými dokladmi, pripojenými spismi Okresného súdu Galanta spisovej značky 15C/102/2014 a 30C/444/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Sporové strany uzavreli ústnou zmluvu o pôžičke dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto ústnej zmluvy o pôžičke žalobkyňa odovzdala žalovanému finančnú hotovosť 5800,- euro s termínom vrátenia pôžičky do 30.6.2012. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Ako dôkaz o uzavretí pôžičky žalovaný vydal písomné čestné prehlásenie v zmysle, ktorého prehlásil, že dňa XX.XX.XXXX si požičal 5800,-euro od žalobkyne, ktorú vráti do 30.6.2012. Čestné prehlásenie bolo datované dňom XX.XX.XXXX. Na tomto čestnom prehlásení je dopísaná rukou žalobkyne ..... „ 18.04.2012 uhradené 3000,- euro ....“ a nachádza sa tu za týmto podpis žalovaného.
6. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že so žalovaným sa pozná od roku 2005, pretože ona žila spolu s jeho sestrou A. V. v spoločnej domácnosti. Žalovaný si chcel kúpiť auto a nemal dostatok financií v hotovosti na akontáciu, preto vo februári 2012 sa ju opýtal, či by mu nemohla požičať na akontáciu 5800,- euro. V tom čase ona bola podnikateľka a súhlasila s tým, že mu financie požičia. Písomná zmluva o pôžičke uzavretá nebola, preto bolo spísané čestné prehlásenie, ktoré ona vlastnoručne vypisovala a podpisoval ho žalovaný. V deň spísania čestného prehlásenia (XX.XX.XXXX) predmetnú finančnú hotovosť žalovanému vyplatila. O tejto pôžičke vedeli A. V. (sestra žalovaného, s ktorou žalobkyňa spolu žila) a F. V. (manželka žalovaného). Žalovaný mal vrátiť pôžičku do 30.06.2012. Pôžičku vrátil však len čiastočne, keď 18.04.2012 v jej kancelárii vrátil 3000,- euro. Toto potvrdila aj na čestnom prehlásení čo potom žalovaný podpísal. Popiera, že by žalovaný zvyšok pôžičky vrátil. Pokiaľ by tomu tak bolo tak isto by to bolo potvrdené na predmetnom čestnom prehlásení. V lete 2012 jej prišiel povedať žalovaný, že 2800,- euro dal svojej sestre (A. V.) s ktorou však v tom čase už ona nežila. Nevie preto z akého dôvodu žalovaný mal dať tieto peniaze svojej sestre. Sestra žalovaného z ich spoločného bytu sa odsťahovala v máji 2012. Žalobkyňa potvrdila, že medzi ňou a sestrou žalovaného je spor ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, ktorý majú v spoluvlastníctve, čo rieši súd na návrh sestry žalovaného. Keď žalovaný jej oznámil, že 2800,- euro mal dať svojej sestre písomne vyzval sestru žalovaného, aby predmetné financie jej zaplatila na čo však sestra žalovaného nereagovala.
7. Žalovaný pred súdom potvrdil výpoveď žalobkyne čo do pôžičky 5800,- euro. Uviedol, že on kópiu predmetného čestného prehlásenia nemal, pretože ho nepotreboval. Potvrdil, že dňa 18.04.2012 z pôžičky zaplatil 3000,- euro žalobkyne, čo zapísala žalobkyňa do čestného prehlásenia a on to podpísal. Ďalej však tvrdil, že dňa 23.06.2012 v sobotu keď odchádzal na pracovnú cestu zastavil sa v kancelárii žalobkyni, kedy za prítomnosti svojej sestry a manželky vrátil zvyšok pôžičky v hotovosti žalobkyni, čo si poznamenal do diára. Žalobkyňa mala tvrdiť, že nemá pri sebe čestné prehlásenie a preto vrátenie tejto pôžičky nedopísala na predmetné čestné prehlásenie. Žalobkyňa mu mala tvrdiť, že predmetné čestné prehlásenie roztrhá. Poprel, že by tvrdil žalobkyni, že predmetné financie dal svojej sestre. Potvrdil, že vie o tom, že žalobkyňa s jeho sestrou sa súdila o nehnuteľnosť. Poukazoval na to, že aj potom čo uplynula lehota na vrátenie pôžičky bol v kontakte so žalobkyňou, keďže na jeseň 2012 u nej objednal vyhotovenie spodných okien na dome a v roku 2013 garážové dvere. Keď si pýtal čestné prehlásenie od žalobkyne táto mu tvrdila, že čestné prehlásenie je roztrhané. Až v roku 2015, po tom čo bolo vytýčené prvé pojednávanie v sporovej veci medzi žalobkyňou a jeho sestrou, dostal predmetnú žalobu v tejto veci. Do tej doby žiadne výzvy nedostal.
8. Žalobkyňa reagujúc na tvrdenia žalovaného pred súdom uviedla, že tvrdenie žalovaného o vrátení zvyšku pôžičky nie je pravdivé. Podotkla, že 23.06.2012 v sobotu nemala ani kanceláriu otvorenú a pokiaľ by žalovaný vrátil zvyšok pôžičky by mu vydala o prijatí zaplatených peňazí písomný doklad - pokladničný doklad. Preto nevyzývala žalovaného, aby vrátil jej tieto peniaze nakoľko bola v tom, že peniaze dal svojej sestre a túto potom vyzývala na odovzdanie požičanej sumy. Prvýkrát od sestry žalovaného žiadala vyplatiť predmetnú sumu 14.10.2013 následne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Právne sa nevedela zorientovať kto potom jej dlžil vzhľadom na tvrdenie žalovaného o odovzdaní peňazí svojej sestre, preto žiadala tieto financie v roku 2013 vrátiť od sestry žalovaného, celý rok 2014 bola chorá
- onkologicky ochorela, preto sa nemohla venovať týmto záležitostiam a preto až v roku 2015 sa začala zaujímať o vrátenie pôžičky. So žalovaným neodmietala spoluprácu lebo bol riadnym zákazníkom v oblasti jej podnikateľskej činnosti a preto nebol dôvod na odmietnutie vykonania zákazky, ďalej neodmietala jeho objednávky v domnienke, že predmetné peniaze žalovaný odovzdal svojej sestre A. a ona ich má vrátiť jej. Jej bolo jedno kto požičanú sumu vráti, ale peniaze nedostala ani od jedného z nich. Sestru žalovaného však nepoverila, aby peniaze od žalovaného prevzala. V tom čase mala sestra žalovaného jej potvrdiť, že prevzala od svojho brata predmetnú sumu ale odmietla jej ju dať, pretože mala pocit, že ona jej dlží z podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. So sestrou žalovaného sa prestala kamarátiť v auguste 2013.
9. Z predložených listín súd zistil, že medzi žalobkyňou a sestrou žalovaného je spor ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - k bytu číslo X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX na ulici Z. Y. Š. najmä nahliadnutím do spisov tunajšieho súdu spisová značka 15C/102/2014 a 30C/444/2015. Žalobkyňa výzvou zo dňa 14.10.2013 sestru žalovaného Ivetu vyzvala na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zároveň ju vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3000,- euro, ktorú sumu mala sestra žalovaného na základe tvrdenia žalovaného prevziať od žalovaného. Na to sestra žalovaného nereagovala. O tomto spore svedčí i upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali zo dňa 01.02.2016 ČVS:ORP-6/MO-SA-2016 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči sestra žalovaného pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla ako i Uznesenie Okresnej prokuratúry v Galante 2Pv 42/16/2202-8 zo dňa 25. mája 2016 o zrušení uznesenia povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali o začatí trestného stíhania v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku a vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku v časti výroku o vznesení obvinenia, zároveň poverenému príslušníkovi bolo uložené, aby v tejto časti vo veci znovu konal a rozhodol.
10. O tom, že žalobkyňa a žalovaný boli i po termíne 30.06.2012 v kontakte svedčia listiny, a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 05.11.2012 podľa, ktorého žalovaný žalobkyne zaplatil 1000,- euro ako zálohu na okná, potvrdenie zo dňa 04.03.2013, že žalobkyňa prevzala zálohu na garážovú bránu od žalovaného 500,- euro, a príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.04.2013, ktorým potvrdila žalobkyňa prevzatie od žalovaného sumy 750,- euro ako úhradu za garážovú bránu.
11. Z denného diára žalovaného bolo zistené, že žalovaný na deň 23. júna 2012 - v sobotu do poznámok si dopísal ..... „Silvia 2800€“.... .
12. Svedkyňa A. V. pred súdom uviedla, že dňa 23.06.2012 volala jej švagriná (F. V.), či nechce ísť s ňou do Bratislavy do IKEI. Povedala, že áno. Predtým sa však zastavili v kancelárii u žalobkyni, kde jej brat (žalovaný) vracal pôžičku žalobkyne. Brat si sadol za stôl, z vrecka vytiahol peniaze a odovzdal ich žalobkyne. Žalobkyňa tieto peniaze prerátala, tak si myslí, že boli tam stovky a päťdesiatky. Predtým jej povedal brat, že je tam 2800,- euro. Ona tieto peniaze nerátala. Žalobkyňa sedela za vrchom stola, jej brat si prisadol k stolu, švagriná (F. V.) si sadla vedľa neho a ona stála za nimi. Žalobkyňa si prerátala finančnú hotovosť, na to ona vyšla von a švagriná aj s bratom odstali v kancelárii a o niečom sa ešte bavili. Ďalej potvrdila, že keď si brat požičal predmetné peniaze od žalobkyne ešte so žalobkyňou žili spolu. Žalobkyňa jej povedala, že bratovi požičala peniaze. Čestné prehlásenie jej neukazovala, pretože ho mala mať v robote. So žalobkyňou sa pohádali a prerušili spolužitie 29. alebo 30. mája 2012 z dôvodu, že žalobkyňa ju mala podvádzať. Niekedy v septembri alebo októbri 2013 zavolala žalobkyne, aby sa vyporiadali ohľadne ich spoločných majetkov a následne mala dostať výhražný dopis od advokátky z dôvodu, že údajne jej nejaké peniaze dlží. Poprela, že by prevzala od brata nejaké financie, ktoré by patrili žalobkyni. Ona sa do vracania predmetnej pôžičky nemiešala. Ona má voči žalobkyni len pohľadávky z ich spoločného majetku. Následne pred súdom vyhotovila vlastnoručne náčrt o akte odovzdávania zvyšku pôžičky, o tom kto kde sa mal nachádzať v kancelárii pri tomto akte.
13. Svedkyňa F. V. - manželka žalovaného pred súdom uviedla, že si pamätá, že v júli 2012 jej manžel vracal pôžičku žalobkyni za prítomnosti švagrinej A.. Bolo to v kancelárii žalobkyni a z pôžičky sa vracala suma 2800,- euro. Videla, že manžel mal pri sebe predmetné peniaze, boli v nominálnej hodnote 100 a 50 euro. Manžel a A. pri odovzdávaní sedeli za stolom, manžel peniaze dal na stôl a žalobkyňa si ich prepočítavala. Podľa náčrtu, ktorý vlastnoručne pred súdom vyhotovila o akte odovzdávania zvyšku pôžičky o tom kto, kde sa mal nachádzať v kancelárii pri tomto akte svedkyňa ako už uviedla nakreslila, že žalovaný a svedkyňa A. V. sedeli vedľa seba, ona mala stáť vedľa nich. Ďalej uviedla, že nepamätá si či po odovzdaní financií o niečom by sa mali baviť ale všetci traja naraz vyšli von z kancelárie. Možno i žalobkyňa išla za nimi, ich vyprevadiť ale na to si už nepamätá. Vie o tom, že svedkyňa A. V. a žalobkyňa majú nejaký súdny spor o nejaký majetok, bližšie však o tomto spore nevie. Vie o tom, že o pôžičke bolo spísané čestné prehlásenie, ktoré však nevidela pri vracaní zvyšku pôžičky. Toto čestné prehlásenie žalobkyňa u seba nemala. Následne ho žalobkyňa mala zničiť.
14. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný akt odovzdania zvyšku pôžičky nemohol nastať v uvedený deň v sobotu pretože v tom čase už nemala prevádzkovú dobu v sobotu na Š. N. Č. X Y. Š.. Ako dôkaz o tom
predložila súhlas na zmenu prevádzkovej doby z 11. novembra 2009, ktorým Mesto Šaľa súhlasilo s úpravou prevádzkovej doby v pondelok až piatok od 09:00 hodín do 12:00 hodín a od 13:00 hodín do 17:00 hodín. Žalovaný toto tvrdenie vyvracal správou z Mestského úradu v Šali z 05.09.2016, pripojením Všeobecného záväzného nariadenia Mesta Šaľa číslo 9/2011, podľa ktorého od 14.10.2011 mesto nemalo povinnosť odsúhlasovať prevádzkovú dobu a pravidlá času predaja v obchode, čiže žalobkyňa mohla byť kedykoľvek prítomná aj počas dní pracovného pokoja v uvedenej prevádzke, ďalej v čestným prehlásením H. F., podnikateľa, ktorý uviedol, že so žalobkyňou mali spoločné priestory v predajni na Š. N. X Y. Š. a potvrdil, že predajňa bola otvorená aj soboty od 09:00 do 12:00 hodín pravidelne počas celého roka 2012.
15. Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru: Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Z vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňa ako veriteľ ponechala z titulu pôžičky žalovanému ako dlžníkovi peniaze 5800,- euro. Bez pochýb pôžička bola bezúročná a žalovaný mal vrátiť požičané peniaze vo výške 5800,- euro najneskôr do 30.06.2012. Niet pochýb o tom, že z uvedených financií žalovaný vrátil žalobkyni dňa 18.04.2012 3000,- euro o čom svedčí záznam sporových strán na pripojenom čestnom prehlásení. Sporné ostalo či zvyšnú časť pôžičky 2800,- euro, žalovaný vrátil žalobkyni alebo nie. Dôkazné bremeno preukázania vrátenia tejto časti pôžičky ťažilo žalovaného. Žalovaný mal bez akýchkoľvek pochybností preukázať vrátenie tejto časti pôžičky. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovanému sa nepodarilo uniesť toto dôkazné bremeno a preukázať bez akýchkoľvek pochybností vrátenie tejto časti pôžičky, tak ako to v priebehu konania tvrdil. Bolo nesporné, že prvú časť pôžičky keď vrátil, žalobkyňa toto okamžite písomne potvrdila. V tomto smere i dôkazy, ktoré predložil žalovaný o ďalších kontaktoch so žalobkyňou i po termíne vrátenia zvyšku pôžičky, skôr vyzneli v jeho neprospech, pretože i v týchto prípadoch pri preberaní financií od žalovaného žalobkyňa bola dôsledná a v každom prípade vydala o tom písomné potvrdenie o prevzatí takýchto financií. Preto, ak by žalovaný mal odovzdať zvyšok financií z pôžičky žalobkyni, neboli žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by žalobkyňa nepotvrdila mu písomne prevzatie týchto financií (aj keby aktuálne nemala pri sebe predmetné čestné prehlásenie - hoci práve svedkyňa A. V. tvrdila, že žalobkyňa preto jej neukázala toto čestné prehlásenie lebo ho nemala doma ale v práci). V tomto konaní nebolo potrebné sa zaoberať s prípadným prevzatím dlhu alebo pristúpením k záväzku sestrou žalovaného, pretože toto samotný žalovaný i sestra žalovaného popreli, že by takúto dohodu medzi sebou uzavreli, čiže pasívna legitimácia v tomto konaní nesporne svedčila žalovanému. Nesporne bolo preukázané i to, že medzi žalobkyňou a sestrou žalovaného, ktorá v tomto konaní mala vystupovať ako jedna zo svedkyni preukazujúca vrátenie pôžičky je minimálne od leta 2013 spor ohľadom nevyporiadaných vzájomných majetkových nárokov. Druhá zo svedkyni, ktorá mala potvrdiť vrátenie pôžičky je osoba blízka žalovaného, ide o jeho manželku. Tieto osobné vzťahy sporových strán však pri vyhodnotení dôkazu ich svedeckých výpovedí pri vrátení pôžičky neboli až tak rozhodujúce, ako to, že vo svojich výpovediach značne sa rozchádzali. Súd v tomto rozsudku v bodoch 12. a 13. zvýraznil rozdielnosti vo výpovediach svedkýň v akte údajného vrátenia v zvyšku pôžičky. Svedkyne sa zjavne rozchádzali v tom kto kde sedel, prípadne stál pri vrátení predmetnej pôžičky v tom či ostali spolu v kancelárii žalobkyni po tomto akte alebo niektorá z nich opustila kanceláriu. Výpovede svedkýň preto bolo potrebné hodnotiť ako rozporuplné, nepresvedčivé. Ďalší podporný dôkaz o vrátení zvyšku pôžičky, a to zápis v diári žalobcu, ktorý nebol osvedčený žalobkyňou, nie je možné hodnotiť ako dôkaz preukazujúci vrátenie predmetnej pôžičky. Ostatní spor medzi sporovými stranami o prípadnom otvorení alebo zatvorení prevádzky v sobotu je už preto spor z vyššie uvedených dôvodov nepodstatný. Preto súd v žalobe rozsahu vyhovel.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods.1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (platného v čase vzniku dlhu) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalovaný tým, že si riadne a včas nesplnil svoj peňažný dlh dostal sa do omeškania preto súd mu uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode I. v súlade s citovanými právnymi predpismi uvedenými v bodoch v 17. a 18..
20. Žalobkyňa vo veci mala plný procesný úspech a preto súd jej v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do pätnástich dní odo dňa jeho písomného doručenia písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice. Ak povinný nesplní to k čomu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený má možnosť požiadať po jeho súdny výkon.