Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-82-2016.pdf
PDF · 124.17 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobkyne A.. H. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XXX, J., zastúpenej JUDr. Martinom Strážnickým, advokátom so sídlom Kempelenova 728/15, Bratislava, proti žalovanému UNIMED, spol.s.r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, zastúpeného Právny dom -advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/208/2012-223 zo dňa 11. decembra 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného Banská Bystrica, č.k. 60Cb/208/2012-223 zo dňa 11. decembra 2015 potvrdzuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne o zrušení rozhodcovského rozsudku a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 953,23 Eur na adresu právneho zástupcu žalovaného.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 30.10.2012 a v origináli doplnenom dňa 2.11.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodcovského rozsudku, vydaného Obchodným súdom, Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica dňa 5.10.2012, pod sp.zn. OS 80/2012. Rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd rozhodol vo vzťahu k odporkyni 2/ ( v tomto konaní žalobkyňa ), že je daná jeho právomoc, konanie v časti o zaplatenie sumy 4.358,39 Eur zastavil a zároveň rozhodol, že odporca 1/ a odporkyňa 2/ ( v tomto konaní žalobkyňa ) sú povinní zaplatiť navrhovateľovi ( v tomto konaní žalovaný ) sumu 3.720,34 Eur z titulu istiny a z titulu úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne tak, ako sú vyčíslené v rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu 1/ a odporkyňu 2/ ( v tomto konaní žalobkyňu ) nahradiť navrhovateľovi ( v tomto konaní žalovanému ) trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 531,60 Eur a z trov právneho zastúpenia 1.419,72 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa ( v tomto konaní žalovaného ). Zrušenia rozsudku sa žalobkyňa domáha podľa § 40 ods. 1 písm. c) , d) a g) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZRK“ ). Žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že obsahuje také ustanovenie, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, ktoré jej vyplýva z osobitného právneho predpisu, ďalej z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a ako účastníčka rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietala a nakoniec z dôvodu, že porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, keď rozhodcovský súd na prejednanie veci nenariadil ústne pojednávanie, pričom považovala rozhodcovský rozsudok za arbitrárny.
3. Súd prvej inštancie sa potom zaoberal dôvodnosťou nároku žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku len z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK. V tejto súvislosti uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v tom, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že obsahuje ustanovenie, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, konkrétne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona ( § 40 ods. 1 písm. h) ZRK, nakoľko ustanovenie § 40 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 umožnilo vylúčiť tento dôvod v rozhodcovskej zmluve. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v pozícii predávajúceho a spoločnosť PROFIS TM, spol.s.r.o., v pozícii kupujúceho, ktorej konateľkou bola žalobkyňa, uzavreli rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA, ktorú podpísal žalovaný dňa 23.1.2012 a žalobkyňa ako konateľka tejto spoločnosti dňa 11.1.2012. Podľa bodu 7 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobkyňa ako konateľka uvedenej spoločnosti podpísala. V bode 8 rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky osoby podpísané na tejto zmluve vrátane jej príloh majú záujem riešiť svoje spory prednostne mimosúdne, preto sa podľa ZRK dohodli, že predložia všetky spory, ktoré medzi nimi v minulosti vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou na rozhodnutie Obchodnému súdu, Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102. Zároveň vyhlásili, že sa rozhodnutiu tohto súdu bez výhrad podriadia a vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK ( dôvody obnovy konania ). Dohodli sa, že Obchodný súd bude konať podľa Slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti, pokiaľ to zákon nevylučuje, podľa rokovacieho poriadku a štatútu Obchodného súdu, zverejneného v čase začatia konania v obchodnom vestníku, konanie bude písomné, rozhodcu ( senát ) vymenuje Obchodný súd. V článku VII Všeobecných obchodných podmienok zmluvné strany dohodli, že všetky osoby podpísané v týchto Všeobecných obchodných podmienkach vrátane ich príloh majú záujem riešiť svoje prednostne mimosúdne, a preto za podľa ZRK dohodli, že predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj s osobami, ktoré vzťah s predávajúcim zabezpečujú na rozhodnutie Obchodnému súdu. Zároveň strany vyhlásili, že rozhodnutiu Obchodného súdu sa bez výhrad podriadia a vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 ZRK. Zároveň dohodli, že Obchodný súd bude konať Slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti, podľa rokovacieho poriadku a štatútu Obchodného súdu zverejneného v čase začatia konania v obchodnom vestníku, konanie bude písomne, rozhodcu ( senát ) vymenuje Obchodný súd. S poukazom na ustanovenie § 42 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, súd prvej inštancie nepovažoval rozhodcovskú zmluvu z dôvodu tvrdeného žalobkyňou za neplatnú a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014.
4. Ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani z dôvodu tvrdeného žalobkyňou, ktorá tvrdila, že rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, pričom ako účastníčka rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietala. Z predložených listín mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa ako fyzická osoba vo funkcii konateľa u kupujúceho spoločnosti PROFIS TM, spol.s.r.o. podpísala dňa 11.1.2012 a v ten istý deň ako konateľka kupujúce podpísala rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/2012/ AA, Ubezpečenie pre predávajúceho, v ktorom v článku III ako zodpovedná osoba v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásila predávajúcemu ( žalovanému ), že ak kupujúci vyššie uvedená spoločnosť, nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, alebo akýkoľvek iný záväzok, ktorý vznikol pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvného alebo iného vzťahu predávajúceho a kupujúceho, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho a súhlasí s jeho prejednaním a rozhodnutím spôsobom podľa článku VII VOP. Zároveň v článku IV listiny vyhlásila, že je oboznámená s obsahom zmluvy, súhlasí s obsahom listín a nemá k nim výhrady. Žalobkyňa ako fyzická osoba ( vo funkcii konateľa u kupujúceho ) sa stala osobou, ktorá vzťah s predávajúcim zabezpečuje, teda tak, ako sa zmluvné strany (predávajúci a kupujúci ) dohodli v článku VII VOP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru. Súd prvej inštancie zistil, že ubezpečenie pre predávajúceho, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 11.1.2012 tvorilo štvrtú stranu Všeobecných obchodných podmienok. Preto nie je možné tvrdiť, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Vzhľadom na listinu označenú ako ubezpečenie pre predávajúceho bola žalobkyňa v rozhodcovskom konaní v postavení odporkyne 2/, teda pasívne legitimovanou osobou. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že
žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že spoločnosť PROFIS TM, spol.s.r.o., ktorej bola konateľkou podpísala so žalovaným ako predávajúcim rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/2012/AA. Uviedol, že žalobkyňa svoj podpis, ani čiastočné vyplnenie listiny - ubezpečenie pre predávajúceho nikdy nepoprela, preto nie je možné vylúčiť, že si čiastočné vyplnenie a svoj podpis na listine nepamätala, keďže podľa jej tvrdenia podpisovala denne veľa dokumentov. Nevedomosť žalobkyne o existencii tejto listiny nemá vplyv na skutočnosť, že listina existuje, dostala aj do sféry žalovaného, ktorý navyše tvorí štvrtú stranu Všeobecných obchodných podmienok, na ktorej podpis žalobkyne nebolo potrebné overiť. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZRK v znení účinnom do 31.12.2012.
5. Súd prvej inštancie toto konanie posudzoval dôvodnosť podania žaloby a podľa dôvodu uplatneného žalobkyňou v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) ZRK z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17 ). Uviedol, že porušenie zásady rovnosti žalobkyňa videla v tom, rozhodcovskému súdu na základe výzvy oznámila, aby rozhodcovský súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, pričom rozhodcovský súd jej požiadavku neakceptoval.
6. V tejto súvislosti súd prvého stupňa z pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp.zn. S 80/2012 zistil, že žalobkyňa na základe žiadosti rozhodcovského súdu zo dňa 14.8.2012 zaslanie žalobnej odpovede a listín, žalobkyňa žalobnú odpoveď spolu s jedným listinným dôkazom zaslala na rozhodcovský súd dňa 24.8.2012. Na ďalšiu žiadosť rozhodcovského súdu zo dňa 11.9.2012 o vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 7.9.2012 žalobkyňa nereagovala, hoci reagovať mohla, nakoľko žiadosť bola jej právnemu zástupcovi doručená dňa 17.9.2012. Nie je preto možné usudzovať, že v danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď žalobkyňa na túto žiadosť rozhodcovského súdu nereagovala, hoci jej to bolo umožnené. Bolo potom na rozhodcovi, ak to považoval za nevyhnutné, aby rozhodol o nariadení ústneho pojednávania v danej veci. Rozhodca dospel k záveru, že predložené listiny sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci bez nariadenia ústneho pojednávania, účastníci konania si dohodli v rozhodcovskej zmluve písomnú formu konania, písomné konanie je v súlade s hospodárnosťou konania, a preto rozhodol, že konanie bude písomné. Rozhodca uviedol, že žalobkyňa sa k veci vyjadrila, žiadala o nariadenie ústneho pojednávania, avšak neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by sa na ústnom pojednávaní mali vykonať. Naviac povaha ňou vznesených námietok smerovala väčšinou k právnemu posúdeniu veci, preto nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať ústne pojednávanie. Súd prvej inštancie na základe uvedeného zistenia dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne, že na ústnom pojednávaní sa mohla vyjadriť k otázke pasívnej legitimácie v konaní pred rozhodcovským súdom, ako aj k otázke údajného ručiteľského záväzku žalobkyne nie je dôvodné, pretože tak mohla urobiť vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 24.8.2012. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa ako účastníčka rozhodcovského konania mala pred vydaním rozhodcovského rozsudku možnosť písomne sa vyjadriť k podaniam žalovaného, ku všetkým skutočnostiam a k dôkazom, že účastníci rozhodcovského konania dohodli písomnú formu tohto konania, čo zodpovedalo rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, a aj keď žalobkyňa požiadala o nariadenie ústneho pojednávania, tým, že rozhodcovský súd ústne pojednávanie nenariadil, nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko obidve strany mali možnosť relevantným spôsobom sa k veci a k dôkazom vyjadriť. Dospel k záveru, že nie daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK.
7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok je arbitrárny. Podľa názoru súdu prvej inštancie v písomnom vyhotovení Rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Banská Bystrica, sp.zn. OS 80/2012 zo dňa 15.10.2012 je zrejmé, že rozhodcovský súd sa náležite vysporiadal so všetkými navrhnutými a vykonanými dôkazmi, s námietkami žalobkyne a dostatočne aj zdôvodnil prečo na prejednanie veci zvolil písomnú formu. Nepovažoval rozhodcovský rozsudok za arbitrárny.
8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov ňou uvedených v žalobe zamietol ako nedôvodný, potom zamietol aj návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.
9. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní plne úspešný.
10. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 21 ods. 1, 2, 4, § 40 ods. 1 písm. c), d), g), § 26 ods. 1, 3 , § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1, ZRK v znení účinnom do 31.12.2014 , rokovacieho poriadku mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadami podľa § 205 ods. 2 písm. a) b) O.s.p. a nesprávne právne posúdil vec. Uviedla, že v konaní pred rozhodcovským súdom namietala nedostatok pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, rovnako nedostatok pasívnej legitimácie namietala aj v konaní pred súdom. Nedostatok pasívnej legitimácie odôvodnila tým, že nikdy nebola ako fyzická osoba v právnom vzťahu so žalovaným, nebola účastníkom zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Listina, ktorá bola žalovaným pred rozhodcovským súdom spolu so žalobným návrhom predložená je označená ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“ žalobkyni vôbec nie je známa. Naviac táto listine neobsahuje žiadne identifikačné údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že zaväzujúcim subjektom by mala byť žalobkyňa, presný rozsah záväzkov a nie je možné jednoznačne určiť aký právny titul má zaručovať. Listina „ Ubezpečenie“ obsahuje vágny odkaz na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, preto je možné usudzovať, že ide o ručiteľský záväzok, pričom podstatou ručiteľského záväzku je písomné vyhlásenie ručiteľa, že uspokojí veriteľa ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Podľa názoru žalobkyne listina označená ako „ Ubezpečenie pre predávajúceho“ nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti. Neobsahuje identifikáciu ručiteľa, neobsahuje identifikáciu veriteľa a dlžníka, identifikáciu záväzkov, ktoré by mali byť ručiteľom splnené. V prípade, ak si svoje záväzky dlžník nesplní riadne a včas. Vytýkala súdu prvej inštancie pri svojej kontrolnej činnosti sa mal zaoberať platnosť tejto listiny aj z hľadiska hmotnoprávneho pretože táto otázka zakladala existenciu prípadnej pasívnej legitimácie v konaní pred rozhodcovským súdom. Ide o predbežnú otázku v určení či medzi žalobkyňou a žalobcom existoval zmluvný vzťah alebo nie a jeho toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom preukázala nedostatok pasívnej legitimácie na jej strane, pričom súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy.
12. K námietke porušenia rovnosti účastníkov konania žalobkyňa uviedla, že v tomto smere nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie. Ústne pojednávanie žiadala práve za účelom odstránenia pochybnosti o tom, či je alebo nie je pasívne legitimovaným subjektom. Rozhodcovský súd sa touto otázkou mal zaoberať ako predbežnou a v tomto smere vykonať dokazovanie najmä vypočutím žalobkyne a príslušnej svedkyne, ktorá údajne mala byť pri podpise zmluvy. Doplnil, že výsluch svedkyne navrhovali právni zástupcovia a aj na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na zlý zdravotný stav svedkyne, ktorý bol preukázaný lekárskymi správami objektívne nebolo možné pred súdom prvej inštancie tento dôkaz vykonať. Rozhodcovský súd však tento dôkaz mohol a mal vykonať a práve táto skutočnosť zakladá porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže v rámci rozhodcovského konania malo byť vykonané dokazovanie k otázke údajného ručiteľského záväzku žalobkyne.
13. Žalobkyňa v podanom odvolaní považuje záver súdu prvej inštancie za nesprávny aj čo sa týka dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie nepovažoval rozsudok rozhodcovského súdu za arbitrárny. Podľa jej názoru rozsudok rozhodcovským súdom bol vydaný v rozpore s platnou právnou úpravou, rozhodcovský súd úplne ignoroval ustanovenia platného právneho poriadku, s námietkami žalobkyne ( v rozhodcovskom konaní odporkyňa 2/ ) sa rozhodcovský súd vôbec nevysporiadal, resp. v priebehu rozhodcovského konania rozhodcovský súd na ne vôbec neprihliadol.
14. K otázke kontrolnej funkcie všeobecného súdu nad rozhodcovským konaním žalobkyňa uviedla, že rozhodcovské konanie nie je samostatným konaním v rámci ktorého nie je potrebné dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy aj keď ide o konanie podľa osobitného zákona. Aj rozhodcovské konanie musí prebiehať v súlade s platným právnym poriadkom a v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi ustanoveniami. K tejto otázke sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí III ÚS 162/2011 z 31.5.2011. Podľa názoru Ústavného súdu aj na vydanie rozhodnutia rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a z práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad ( čl. 2 ods. 2 Ústavy ) a nemôže byť prejavom svojvôle ( čl. 1 ods. 1 Ústavy ). Z rozhodnutia Ústavného súdu nepochybne vyplýva, že
rozhodcovské konanie musí rešpektovať Ústavou garantované práva účastníkov konania a prípadne nerešpektovanie má byť následne predmetom preskumávania v konaní pred všeobecným súdom resp. ústavným súdom. V závere svojho odvolania uviedla, že pohľadávka, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania bola vymožená v exekučnom konaní, teda preto nie je možné tvrdiť, že žalobkyňa uznala pohľadávku, právne naopak vznik jej záväzku od začiatku popierala, požiadala súd prvej inštancie o odklad vykonateľnosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobkyne.
15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že z rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že námietkou pasívnej legitimácie sa oba subjekty zaoberali dostatočným spôsobom. Tvrdenia žalobkyne, ktorej sa týkajú nedostatočnej identifikácie veriteľa, dlžníka a ručiteľa na „ Ubezpečení“ s poukazom na vágny odkaz na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka považuje za účelové. Zo samotného „ Ubezpečenia“ vyplýva, že je zadefinovaná osoba ručiteľa prostredníctvom rodného čísla a rovnako prostredníctvom údajov vzťahujúcich sa na funkciu ručiteľa, ktorý bol v čase podpisu listiny konateľom dlžníka. Z ručiteľského vyhlásenia rovnako vyplýva identifikácia kupujúceho, t.j. dlžníka, pričom dňa 11.1.2015 teda v rovnaký deň ako bolo podpísané „ Ubezpečenie“ bola medzi žalovaným a predávajúcim ktorého identifikácia na „ Ubezpečení“ nie je nepochybné a spoločnosťou PROFIS TM, s.r.o. zastúpeného žalobkyňou ako konateľkou, podpísaná rámcová zmluva o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žiadna iná zmluva nebola medzi uvedenými subjektmi v deň alebo predo dňom podpisu ubezpečenia podpísaná. Z článku III „ Ubezpečenia nepochybne vyplýva vyhlásenie žalobcu o prevzatí ručiteľského záväzku. Tieto skutočnosti zhodne potvrdil vo svojom rozhodnutí rozhodcovský a rovnako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal všetkými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré žalobca v konaní navrhol vykonať, v konaní poskytol dostatočný časový priestor a vynaložil nadmerné úsilie na zabezpečenie navrhovaného dôkazu ( výsluch svedka ), avšak pre objektívnu nemožnosť jeho vykonanie nebolo možné vykonať. Súd prvej inštancie sa otázkou pasívnej legitimácie dostatočným spôsobom zaoberal, vysporiadal sa s tvrdeniami žalobkyne napriek tomu, že miestami boli posudzované aj otázky hmotnoprávneho charakteru, a napriek tomu, že predmetom rozhodcovského konania je vymedzený dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a má výhradne procesnoprávny charakter. Zdôraznil, že žalobkyňa ako účastníčka v rozhodcovskom konaní nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, len požiadala o nariadenie pojednávania, pričom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.9.2012 nereagovala a nežiadala vykonať žiadne ďalšie dôkazy, napr. výsluch svedka.
16. K námietkam žalobkyne, ktorá tvrdila, že „ Ubezpečenie“ nikdy netvorilo súčasť Všeobecných obchodných podmienok žalovaný poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.6.2014. Žalobkyňa do konca konania predložila neúplne listinný dôkaz, a nepredložila druhú stranu Všeobecných obchodných podmienok, ktorá obsahovala ustanovenia o zriadení záložného práva v prospech žalovaného ako veriteľa a zároveň žalobkyňa opomenula do konania predložiť aj zadnú stranu tretej strany Všeobecných obchodných podmienok, kde sa nachádza doložka osvedčujúca pravosť podpisu žalobcu, ako konateľa dlžníka. Tieto skutočnosti boli v konaní kľúčovými pre posúdenie oddelenosti „ Ubezpečenia“ od Všeobecných obchodných podmienok. „ Ubezpečenie“ žalobkyňa podpisovala vo svojom mene ako fyzická osoba, pričom Všeobecné obchodné podmienky žalobkyňa podpisovala ako konateľka dlžníka. Preto je nelogické, že „ Ubezpečenie“ tvorilo samostatnú stranu Všeobecných obchodných podmienok a to s poukazom na vyjadrenie žalobkyne pri výsluchu, že listiny boli vytlačené jednostranne. Okrem toho, zákon pre platnosť ručiteľského vyhlásenia overenie podpisu ručiteľa nevyžaduje.
17. Pokiaľ žalobkyňa namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania uviedol, že žalobkyňa v konaní pred rozhodcovským súdom vypočutie uvedeného svedka nenavrhla. Počas rozhodcovského konania žiadala len nariadiť ústne pojednávanie, ale nenavrhla konkrétne dôkazy, ktoré by sa na ústnom pojednávaní vykonať. Rozhodcovský súd tak nevykonal v rozhodcovskom konaní dôkaz, ktorý mu účastník rozhodcovského konania nenavrhol, preto námietku porušenia zásady rovnosti účastníkov považuje za účelovú a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/102/2012. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 89,50 Eur.
18. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP .
20. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. V zmysle ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobkyňou dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
24. Z obsahu spisového materiálu založeného v súdnom spise je zrejmé, že žalobkyňa ako účastníčka rozhodcovského konania v postavení žalovanej sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica dňa 15.10.2012 pod sp.zn. OS 80/2012. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská zmluva je neplatná ( § 40 ods. 1 písm. c), ZRK ), že rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal ( § 40 ods. 1 písm. d) ZRK ) a z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 40 ods. 1 písm. g) ZRK), keď rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobkyňa o to písomne požiadala.
25. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), d), g) ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovského rozsudku, ako aj z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť rozhodol v rozhodcovskom konaní namieta, a aj z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17 ).
26. Podľa ust. § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
27. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento posudzoval podané odvolanie z hľadiska uplatnených dôvodov žalobkyňou v podanej žalobe.
28. Žalobkyňa neplatnosť rozhodcovskej zmluvy vidí v tom, že rozhodcovská doložka obsahuje ustanovenia, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, konkrétne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
29. Podľa ust. § 42 ZRK v znení platnom a účinnom do 31.12.2014, ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).
30. V zásade platí, že dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania rozhodcovskou zmluvou vylúčiť. Výnimku predstavovalo písmeno h)
- dôvody pre ktoré možno napadnúť právoplatný rozsudok obnovou konania.
31. V posudzovanom prípade účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodou dobrovoľne a vedome vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK. Preto neexistuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 v znení platnom a účinnom do 31.12.2014.
32. Žalobkyňa ďalej v konaní tvrdila, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, nakoľko nikdy nebola ako fyzická osoba v právnom vzťahu so žalovaným, nebola účastníkom zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Tiež tvrdila, že nedisponuje s listinou označenou ako „ Ubezpečenie pre predávajúceho“ a keďže táto listina neobsahuje žiadne identifikačné údaje o žalobkyni, o rozsahu záväzkov a o právnom titule, nie je možné dôvodiť, že sa jedná o ručiteľský záväzok a to aj napriek tomu, že listina obsahuje vágny odkaz na ust. § 303 Obchodného zákonníka.
33. V posudzovanom prípade je nepochybné, že žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá bola zároveň konateľkou kupujúceho spoločnosti PROFIS TM s.r.o., podpísala dňa 11.1.2012 „ubezpečenie pre predávajúceho“ ( žalovaného ) a v ňom vyhlásila, že ak kupujúci nesplní predávajúcemu záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, alebo akýkoľvek iný záväzok, ktorý vznikol pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvného alebo iného vzťahu predávajúceho u kupujúceho, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho a zároveň súhlasila s jeho prejednaním a rozhodnutím spôsobom podľa článku 7 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA.
34. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že listina označená ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“, obsahuje určitosť zabezpečovaného záväzku čo do rozsahu, obsahuje stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán, právny titul a presnú identifikáciu subjektov - veriteľa, dlžníka a ručiteľa a zároveň vyhlásenie - záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku. Preto je potrebné kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným z titulu ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Len sama nevedomosť žalobkyne o neexistencii tejto listiny nespôsobuje automaticky jej neplatnosť.
35. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil existenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZRK.
36. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bolo aj posúdenie otázky a to konkrétne, či procesným postupom rozhodcovského súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania vyjadrenej v ust. § 17 ZRK.
37. Podľa § 17 citovaného zákona účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv na ich ochranu. Uvedené slovné normatívne vyjadrenie v § 17 je premietnutím i ústavou zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony upravujúce procesný postup súdu a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifičnosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutím v ňom vydaných.
38. Zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovskom súdom, alebo sa jej odňalo právo vyjadrenie, či podania vzájomného návrhu. Otázku porušenia zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania je vždy potrebné hodnotiť so zreteľom na všetky známe okolnosti namietaného porušenia tejto zásady.
39. Ako to uviedol aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, medzi účastníkmi rozhodcovského konania bolo dohodnuté písomné konanie pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd s poukazom na rokovací poriadok a § 26 ods. 1 ZRK rozhodol, že rozhodcovské konanie bude písomné. Na žiadosť rozhodcovského súdu zo dňa 14.8.2012 zaslanie žalobnej odpovede a listín, žalobkyňa žalobnú odpoveď spolu s jedným listinným dôkazom zaslala na rozhodcovský súd dňa 24.8.2012. Na ďalšiu žiadosť o vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 7.9.2012, ktorá bola právnemu zástupcovi doručená dňa 17.9.2012, žalobkyňa už nereagovala, hoci jej to bolo zo strany rozhodcovského súdu umožnené. Návrh účastníka rozhodcovského konania na ústne pojednávanie je potrebné hodnotiť v spojitosti s možnosťou predniesť označené dôkazy, s cieľom zachovať rovnosť účastníkov konania pri preukázaní svojich tvrdení v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní žalobkyňa navrhla ústne pojednávanie bez toho, aby označila a predložila konkrétny návrh na vykonanie dokazovania na ústnom pojednávaní, neuviedla na preukázanie akých tvrdení navrhuje nariadiť ústne pojednávanie.
40. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd vykonal len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a posudzoval listiny a dôkazy nimi predložené. Pokiaľ v danom prípade nenariadil ústne pojednávanie, neodňal žalobkyni možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Neodňal jej právo vyjadriť sa, ani právo predkladať dôkazy. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom v rozhodcovskom konaní rozhodol na základe dôkazov, ktoré navrhli účastníci konania, posúdil listiny a dôkazy, ktoré boli nimi predložené týmto postupom, rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
41. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezrušil rozhodcovský rozsudok ani v zmysle § 40 ods. 1 písm. d) ZRK v znení účinnom do 31.12.2014.
42. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správne.
43. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
44. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je príustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, aksa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)