Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.októbra 2016 v Bratislave

rozhodol:

G. T. U. : M.. XX.XX.XXXX F. P. A. Q. Q., V.- F. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n ú, že

v bode 1/

obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do mája 2014, vrátane týchto mesiacov, vykonala zrážku poistného na sociálne poistenie za zamestnancov tejto obchodnej spoločnosti podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, avšak zrazenú sumu v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. neodviedla Sociálnej poisťovni, čím spôsobila poškodenému Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, škodu vo výške 5 870,94 Euro,

v bode 2/

obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do mája 2014, vrátane týchto mesiacov, nezaplatila predpísané poistné za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím spôsobila poškodenému Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, škodu vo výške 15 741,36 Euro.

T e d a

v bode 1/

zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktorá zrazila podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a čin spáchala vo väčšom rozsahu,

v bode 2/

vo väčšom rozsahu nezaplatila poistné na sociálne poistenie,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/

zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

v bode 2/

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 36 písm. n/, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 6, 10 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá zákaz činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, škodu vo výške 23 979,58 Euro(dvadsaťtritisícdeväťstosedemdesiatdeväť euro a päťdesiatosem centov).

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovanej o jej právach umožnil súd obžalovanej urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaná urobila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe - t. j. skutku pod bodom 1/ a skutku pod bo- dom 2/.

Keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov pod bodom 1/ a bodom 2/ uvedených v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovanej o jej vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím protiprávnym konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu -v bode 1/ zločinu neodvedenia dane a poistného podľa ustanovenia § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a -v bode 2/ prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa ustanovenia § 278 ods. 1 Tr.zák.

K skutku pod bodom 1/ a pod bodom 2/

Z výpisu Obchodného registra bolo preukázané, že v žalovanom období - t. j. v období mesiacov december 2011, január 2012, od mesiaca marec 2012 do mesiaca máj 2014 - vrátane bola obžalovaná konateľkou obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., so sídlom Bratislava, Jána Smreka 11. Predmetná spoločnosť bola založená dňa 23.marca 2011 a od predmetného obdobia obžalovaná bola jedinou konateľkou. Predmetná spoločnosť JOB FOR US, s.r.o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 28.februára 2011 podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Bola zapísaná i v obchodnom registri. Predmetom činnosti spoločnosti bolo: -kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), -sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, -sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, -sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby -vedenie účtovníctva -ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností -čistiace a upratovacie služby -reklamné a marketingové služby -vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti -skladovanie -prípravné práce v k realizácii stavby -uskutočňovanie stavieb a ich zmien -dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov Administratívne služby -činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov -nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla -baliace činnosti, manipulácia s tovarom -počítačové služby -služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov. Vychádzajúce z vystavených faktúr v priebehu rokov 2011 až 2014 bolo preukázané,

že spoločnosť mala dvoch odberateľov a to spoločnosť BILLA, s.r.o. a LUTO s.r.o. Predmetom fakturácie vo všetkých prípadoch bola „kapacitná výpomoc za mesiac ...“. išlo v danom prípade o personálny leasing. Z predmetného dokazovania - analýzou zostatkov prostriedkov na účtoch predmetnej spoločnosti bolo zistené, že táto nemala v čase splatnosti poistného voči Sociálnej poisťovni za obdobie mesiacov december 2011 a od mesiaca marec 2012 do mesiaca december 2013, od mesiaca január 2014 do mesiaca jún 2014 dostatok vlastných finančných prostriedkov na jeho úhradu. V čase splatnosti poistného za obdobie mesiaca január 2012 vykazovala však spoločnosť na účte finančné prostriedky postačujúce na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni. Z predmetného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť mala v pokladnici dostatok prostriedkov na úhradu poistného voči Sociálnej poisťovni za obdobie, ktoré bolo žalované v bode 1/, v bode 2/ rozsudku. Obžalovaná v mene predmetnej spoločnosti sa zaoberala sprostredkovaním zamestnancov pre supermarket Billa v Senci. Ako bolo preukázané na základe vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie daňovníctvo a účtovníctvo, personalistika, kontroling - ekonomická situácia predmetnej obchodnej spoločnosti nebola nepriaznivá. Na bankový účet spoločnosti boli prijaté platby celkovej výške cca okolo 155 000,- Euro, výdavky predmetnej obchodnej spoločnosti boli len vo výške cca 45 000,- Euro za celé obdobie. Peniaze však boli z účtov obchodnej spoločnosti vybraté bez uvedenia predmetného účelu (výnimka predmetná vyššie uvedená čiastka vo výške cca 45 000,- Euro) . V prípade, že obchodná spoločnosť prijala platby na bankový účet a následne peniaze boli vybraté v hotovosti z bankového účtu - tieto sa mali zaúčtovať. V pokladni mali byť plusové hodnoty a to nielen účtovne, ale i reálne - tieto by postačovali na úhradu poistného za zamestnancov aj za zamestnávateľa v príslušný deň splatnosti.

K druhu trestu a výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Spôsob spáchania činu obžalovanej je vysoko závažný. Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná si predmetné finančné čiastky ponechala pre svoj účel. Ako konateľka obchodnej spoločnosti mala za povinnosť zákonom a riadnom odvádzaní dane, poistné na sociálne alebo zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Za zamestnancov mala za povinnosť odviesť splatné poistné na sociálne poistenie a zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Toto bol následok, že tomu tak nebolo.

Súd vo veci aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. n/ Tr.zák.).

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku pod bodom 1/ a pod bodom 2/ obžaloby, ktorý sa jej kládol za vinu. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaná) napomáhala príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaná v danom prípade urobila vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por. - súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (v danom prípade obžalovanou) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaná „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaná svojím vyhlásením - že je vinná pred súdom urýchlila celé súdne konanie, čím výrok o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným. Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných dôkazov ...). Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. - je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny. Práve vyhlásenie, že je obžalovaná vypovedala, že je vinná v bode 1/ ako i v bode 2/ obžaloby - ako to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovanou napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že i samotná obžalovaná si bola vedomá vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie)

- v prípade jej vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania). Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne. Súd v tejto súvislosti nezdieľa názor odvolacieho súdu (v iných trestných veciach) - že vyššie uvedený názor súdu je neakceptovateľný - pretože tak by nebol pri vyhlásení viny obžalovaného (všeobecne) žiadny rozdiel medzi poľahčujúcou okolnosťou spočívajúcou v priznaní trestného činu a jeho oľutovaní (§ 36 písm. l/ Tr.zák.) a poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. a že by odporovalo koncepcii tzv. racionálního zákonodarcu, ktorý by celkom zjavne nevytváral dve poľahčujúce okolnosti, ak by mali mať rovnaký obsah. Podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval

- na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti nestačí len priznanie sa k spáchaniu trestného činu ale aj trestný čin musí úprimne oľutovať. Úprimná ľútosť nemôže vyplývať len z formálneho vyhlásenia obžalovaného - pretože úprimná ľútosť vyjadruje skutočný vnútorný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Pre zistenie, či oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr. aj spôsob ako obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011). Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.). Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie - k priznaniu musí navyše podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. kumulatívne pristúpiť aj úprimné oľutovanie spáchanie skutku ( NS SR - Tpj 68/2014) K pojmu - k požiadavku, aby ľútosť bola úprimná - sa kladie dôraz na skutočnosť, že nestačí len púhy formálny prejav - ale vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnímu trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine (Trestní zákon, komentář, JUDr. Pavel Šámal a spol., C-H-BECK/SEVT, 2.vydanie 1995 - str. 186). Takže vyjadrenie - spáchanie skutku ľutovania v tomto konkrétnom prípade až v štádiu odvolacieho nie je akceptovateľné - pretože toto by právom bolo považované za neúprimné oľutovanie s cieľom len „umelého vytvorenia si priestoru pre akceptáciu poľahčujúcej okolnosti, ktorá má vplyv na neaplikovanie ustanovenia § 38 ods. 4 ale aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. Konkrétne v tejto predmetnej veci - obžalovaná po celý čas dokazovania, ktoré bolo vykonané do vyhlásenia rozsudku - zo strany obžalovanej nebolo vyjadrené žiadnym jej oľutovaním (a teda ani úprimným)- nebolo tomu ani v rámci jej výsluchov v prípravnom konaní - pred orgánmi činnými v trestnom konaní - tu využila svoje právo a vo veci nevypovedala a ani na súde - či už počas záverečnej reči obžalovanej alebo v rámci práva posledného slova pred vyhlásením rozsudku.

Nemôže taktiež v danej veci obstáť argument obhajoby (v mene obžalovanej), že obžalovaná je osoba so základným vzdelaním a podnikala teda bez dostatočných vedomostí a skúseností a teda, že nemala dostatočné vedomosti o ekonomike a preto v predmetnej veci je potrebné aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b/ Tr.zák. (spáchanie trestného činu v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností). Tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná bola od 23.marca 2011 jedinou konateľkou predmetnej spoločnosti. Rozhodnutie, že bude vykonávať funkciu konateľa, spoločníka a že si predmetná osoba založí spoločnosť v danom prípade s.r.o. - je na dobrovoľnej báze nie je ničím povinná. Každá osoba, ktorá do podnikania vstupuje si musí uvedomiť nielen pozitíva, ale i riziká podnikania a k tomu patria i povinnosti, ktoré ako podnikateľ má - vedomosť o povinnostiach (nemôže obstáť preto - nevedomosť prameniaca zo základného vzdelania - čo je vzhľadom na vzdelanie pochopiteľné, ale na druhej strane táto okolnosť nemôže byť v prospech osoby, aby sa vyvinila zo svojej protiprávnej činnosti - práve uvádzamím nedostatku vedomostí a skúseností) - alebo povedané inak a jasne zrozumiteľne - obžalovaná keď začala podnikať si musela uvedomiť - že práve vzhľadom na svoje základné vzdelanie a teda schopnosti nebude v predmetnej veci dostatočne erudovaná. Predmetné konateľstvo a predmetnú „prácu“ nemusela vykonávať pokiaľ na na „to necítila“ a hľadať si zamestnanie v oblasti, ktorej by protiprávnu činnost nevyvíjala a ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu. To, že neodviedla peniaze musela mať vedomosť a v jej osobe nešlo o nevedomosť, resp. neskúsenosť, ale cielenosť.

Vo vzťahu k obžalovanej súd zistil dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/, § 37 písm. m/ Tr.zák.). Svojím protiprávnym konaním obžalovaná spáchala viac trestných činov - dva trestné činy (§ 37 písm. h/ Tr.zák.). Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov - táto do spáchania teraz žalovaného trestného činu bolo celkove trikrát postavená pred súd a odsúdená - v dvoch prípadoch sa na jej osobu hľadí akoby nebola odsúdená. Posledné odsúdenie u obžalovanej bolo na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, pod č. k. 2T/44/2014-152. Obžalovaná bola uznaná dňa 8.apríla 2014 vinnou podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.apríla 2014. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.októbra 2015 (č.k. 2T/44/2014-232) bolo rozhodnuté, že podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaná neosvedčila a trest bol nariadený so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.októbra 2015. Predmetný výkon trestu odňatia slobody obžalovaná v tejto veci nastúpila dňa 20.novembra 2015 a tento riadne vykonala. Obžalovaná sa teraz žalovaných skutkov dopustila v lehote podmienečného odsúdenia - teraz žalované skutky boli páchané v období mesiacov december 2011, január 2012, marec 2012 do mája 2014. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z citovaných ustanovení plynie, že § 49 ods. 2 Tr.zák. limituje aplikáciu § 49 ods. 1 Tr.zák. v tom smere, že za splnenia tam uvedených kumulatívnych podmienok (obvinený spáchal úmyselný trestný čin a stalo sa tak v dobe jeho podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), vylučuje, aby súd opätovne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, hoci by na to aj dôvody uvedené v § 49 ods. 1 Tr.zák. existovali. Zjednodušene povedané, zákon zakazuje uložiť obvinenému „podmienku na podmienku“ - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.júla 2016.

Základná trestná sadzba pri teraz žalovanom trestnom čine - zločine podľa § 277 ods.2 Tr.zák. - bola tri roky - osem rokov.

Z dôvodu ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák. bola takto trestná sadzba - upravená - štyri roky a osem mesiacov - osem rokov. Súd preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a osem mesiacov. Mal za to, že takto uložená výmera splní účel trestu, zabezpečí izoláciu obžalovanej pred spoločnosťou, aby sa táto do budúcna vyvarovala takéhoto, resp. iného akéhokoľvek druhu trestnej činnosti.

V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti a vykonať najmä generálnu prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti škodných následkov, ktoré konaním spôsobila. Finančné prostriedky, ktoré jej nepatrili a ktoré ako konateľka mal odviesť Sociálnej poisťovni si ponechala a použila na svoj účel a svoje potreby.

Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli .

Obžalovaná bola zaradená pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanovením § 61 ods. 6,10 Tr.zák. obžalovanej bol uložený i zákaz činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v trvaní šesť rokov.

Predmetné uloženie takéhoto druhu trestu vychádza priamo z aplikácie § 61 ods. 6 Tr.zák. (ak súd odsudzuje páchateľa za trestný podľa § 277 ods. 2, 3 Tr.zák. - uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2).

Splnomocnenec poškodeného za spoločnosť Sociálna poisťovňa - Mgr. L. B. v mene poškodeného uplatnil škodu vo výške 23 979,58 Euro. K predmetnému uplatnenému nároku predložil listinný dôkaz - z ktorého bolo preukázané, obžalovaná ako zamestnávateľ, odvádzateľ a platiteľ spoločnosti JOB FUR US, s.r.o. za žalované obdobie neodviedol a nezaplatil predpísané poistné v predmetnej výške. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd tak uložil obžalovanej nahradiť predmetnú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.