Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-64-2016.pdf
PDF · 104.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.októbra 2016 v Bratislave
rozhodol:
G. T. U. : M.. XX.XX.XXXX F. P. A. Q. Q., V.- F. XXXX/XX
u z n á v a s a z a v i n n ú, že
v bode 1/
obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do mája 2014, vrátane týchto mesiacov, vykonala zrážku poistného na sociálne poistenie za zamestnancov tejto obchodnej spoločnosti podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, avšak zrazenú sumu v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. neodviedla Sociálnej poisťovni, čím spôsobila poškodenému Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, škodu vo výške 5 870,94 Euro,
v bode 2/
obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do mája 2014, vrátane týchto mesiacov, nezaplatila predpísané poistné za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím spôsobila poškodenému Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, škodu vo výške 15 741,36 Euro.
T e d a
v bode 1/
zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktorá zrazila podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a čin spáchala vo väčšom rozsahu,
v bode 2/
vo väčšom rozsahu nezaplatila poistné na sociálne poistenie,
č í m s p á c h a l a
v bode 1/
zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
v bode 2/
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 36 písm. n/, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 6, 10 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá zákaz činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, škodu vo výške 23 979,58 Euro(dvadsaťtritisícdeväťstosedemdesiatdeväť euro a päťdesiatosem centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovanej o jej právach umožnil súd obžalovanej urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaná urobila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe - t. j. skutku pod bodom 1/ a skutku pod bo- dom 2/.
Keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov pod bodom 1/ a bodom 2/ uvedených v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“.
Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovanej o jej vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
K právnej kvalifikácii:
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím protiprávnym konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu -v bode 1/ zločinu neodvedenia dane a poistného podľa ustanovenia § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a -v bode 2/ prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa ustanovenia § 278 ods. 1 Tr.zák.
K skutku pod bodom 1/ a pod bodom 2/
Z výpisu Obchodného registra bolo preukázané, že v žalovanom období - t. j. v období mesiacov december 2011, január 2012, od mesiaca marec 2012 do mesiaca máj 2014 - vrátane bola obžalovaná konateľkou obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., so sídlom Bratislava, Jána Smreka 11. Predmetná spoločnosť bola založená dňa 23.marca 2011 a od predmetného obdobia obžalovaná bola jedinou konateľkou. Predmetná spoločnosť JOB FOR US, s.r.o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 28.februára 2011 podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Bola zapísaná i v obchodnom registri. Predmetom činnosti spoločnosti bolo: -kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), -sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, -sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, -sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby -vedenie účtovníctva -ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností -čistiace a upratovacie služby -reklamné a marketingové služby -vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti -skladovanie -prípravné práce v k realizácii stavby -uskutočňovanie stavieb a ich zmien -dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov Administratívne služby -činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov -nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla -baliace činnosti, manipulácia s tovarom -počítačové služby -služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov. Vychádzajúce z vystavených faktúr v priebehu rokov 2011 až 2014 bolo preukázané,
že spoločnosť mala dvoch odberateľov a to spoločnosť BILLA, s.r.o. a LUTO s.r.o. Predmetom fakturácie vo všetkých prípadoch bola „kapacitná výpomoc za mesiac ...“. išlo v danom prípade o personálny leasing. Z predmetného dokazovania - analýzou zostatkov prostriedkov na účtoch predmetnej spoločnosti bolo zistené, že táto nemala v čase splatnosti poistného voči Sociálnej poisťovni za obdobie mesiacov december 2011 a od mesiaca marec 2012 do mesiaca december 2013, od mesiaca január 2014 do mesiaca jún 2014 dostatok vlastných finančných prostriedkov na jeho úhradu. V čase splatnosti poistného za obdobie mesiaca január 2012 vykazovala však spoločnosť na účte finančné prostriedky postačujúce na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni. Z predmetného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť mala v pokladnici dostatok prostriedkov na úhradu poistného voči Sociálnej poisťovni za obdobie, ktoré bolo žalované v bode 1/, v bode 2/ rozsudku. Obžalovaná v mene predmetnej spoločnosti sa zaoberala sprostredkovaním zamestnancov pre supermarket Billa v Senci. Ako bolo preukázané na základe vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie daňovníctvo a účtovníctvo, personalistika, kontroling - ekonomická situácia predmetnej obchodnej spoločnosti nebola nepriaznivá. Na bankový účet spoločnosti boli prijaté platby celkovej výške cca okolo 155 000,- Euro, výdavky predmetnej obchodnej spoločnosti boli len vo výške cca 45 000,- Euro za celé obdobie. Peniaze však boli z účtov obchodnej spoločnosti vybraté bez uvedenia predmetného účelu (výnimka predmetná vyššie uvedená čiastka vo výške cca 45 000,- Euro) . V prípade, že obchodná spoločnosť prijala platby na bankový účet a následne peniaze boli vybraté v hotovosti z bankového účtu - tieto sa mali zaúčtovať. V pokladni mali byť plusové hodnoty a to nielen účtovne, ale i reálne - tieto by postačovali na úhradu poistného za zamestnancov aj za zamestnávateľa v príslušný deň splatnosti.
K druhu trestu a výroku o treste:
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Spôsob spáchania činu obžalovanej je vysoko závažný. Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná si predmetné finančné čiastky ponechala pre svoj účel. Ako konateľka obchodnej spoločnosti mala za povinnosť zákonom a riadnom odvádzaní dane, poistné na sociálne alebo zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Za zamestnancov mala za povinnosť odviesť splatné poistné na sociálne poistenie a zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Toto bol následok, že tomu tak nebolo.
Súd vo veci aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. n/ Tr.zák.).
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku pod bodom 1/ a pod bodom 2/ obžaloby, ktorý sa jej kládol za vinu. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaná) napomáhala príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaná v danom prípade urobila vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por. - súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (v danom prípade obžalovanou) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaná „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaná svojím vyhlásením - že je vinná pred súdom urýchlila celé súdne konanie, čím výrok o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným. Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných dôkazov ...). Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. - je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny. Práve vyhlásenie, že je obžalovaná vypovedala, že je vinná v bode 1/ ako i v bode 2/ obžaloby - ako to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovanou napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že i samotná obžalovaná si bola vedomá vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie)
- v prípade jej vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania). Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne. Súd v tejto súvislosti nezdieľa názor odvolacieho súdu (v iných trestných veciach) - že vyššie uvedený názor súdu je neakceptovateľný - pretože tak by nebol pri vyhlásení viny obžalovaného (všeobecne) žiadny rozdiel medzi poľahčujúcou okolnosťou spočívajúcou v priznaní trestného činu a jeho oľutovaní (§ 36 písm. l/ Tr.zák.) a poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. a že by odporovalo koncepcii tzv. racionálního zákonodarcu, ktorý by celkom zjavne nevytváral dve poľahčujúce okolnosti, ak by mali mať rovnaký obsah. Podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
- na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti nestačí len priznanie sa k spáchaniu trestného činu ale aj trestný čin musí úprimne oľutovať. Úprimná ľútosť nemôže vyplývať len z formálneho vyhlásenia obžalovaného - pretože úprimná ľútosť vyjadruje skutočný vnútorný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Pre zistenie, či oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr. aj spôsob ako obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011). Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.). Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie - k priznaniu musí navyše podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. kumulatívne pristúpiť aj úprimné oľutovanie spáchanie skutku ( NS SR - Tpj 68/2014) K pojmu - k požiadavku, aby ľútosť bola úprimná - sa kladie dôraz na skutočnosť, že nestačí len púhy formálny prejav - ale vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnímu trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine (Trestní zákon, komentář, JUDr. Pavel Šámal a spol., C-H-BECK/SEVT, 2.vydanie 1995 - str. 186). Takže vyjadrenie - spáchanie skutku ľutovania v tomto konkrétnom prípade až v štádiu odvolacieho nie je akceptovateľné - pretože toto by právom bolo považované za neúprimné oľutovanie s cieľom len „umelého vytvorenia si priestoru pre akceptáciu poľahčujúcej okolnosti, ktorá má vplyv na neaplikovanie ustanovenia § 38 ods. 4 ale aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. Konkrétne v tejto predmetnej veci - obžalovaná po celý čas dokazovania, ktoré bolo vykonané do vyhlásenia rozsudku - zo strany obžalovanej nebolo vyjadrené žiadnym jej oľutovaním (a teda ani úprimným)- nebolo tomu ani v rámci jej výsluchov v prípravnom konaní - pred orgánmi činnými v trestnom konaní - tu využila svoje právo a vo veci nevypovedala a ani na súde - či už počas záverečnej reči obžalovanej alebo v rámci práva posledného slova pred vyhlásením rozsudku.
Nemôže taktiež v danej veci obstáť argument obhajoby (v mene obžalovanej), že obžalovaná je osoba so základným vzdelaním a podnikala teda bez dostatočných vedomostí a skúseností a teda, že nemala dostatočné vedomosti o ekonomike a preto v predmetnej veci je potrebné aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b/ Tr.zák. (spáchanie trestného činu v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností). Tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná bola od 23.marca 2011 jedinou konateľkou predmetnej spoločnosti. Rozhodnutie, že bude vykonávať funkciu konateľa, spoločníka a že si predmetná osoba založí spoločnosť v danom prípade s.r.o. - je na dobrovoľnej báze nie je ničím povinná. Každá osoba, ktorá do podnikania vstupuje si musí uvedomiť nielen pozitíva, ale i riziká podnikania a k tomu patria i povinnosti, ktoré ako podnikateľ má - vedomosť o povinnostiach (nemôže obstáť preto - nevedomosť prameniaca zo základného vzdelania - čo je vzhľadom na vzdelanie pochopiteľné, ale na druhej strane táto okolnosť nemôže byť v prospech osoby, aby sa vyvinila zo svojej protiprávnej činnosti - práve uvádzamím nedostatku vedomostí a skúseností) - alebo povedané inak a jasne zrozumiteľne - obžalovaná keď začala podnikať si musela uvedomiť - že práve vzhľadom na svoje základné vzdelanie a teda schopnosti nebude v predmetnej veci dostatočne erudovaná. Predmetné konateľstvo a predmetnú „prácu“ nemusela vykonávať pokiaľ na na „to necítila“ a hľadať si zamestnanie v oblasti, ktorej by protiprávnu činnost nevyvíjala a ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu. To, že neodviedla peniaze musela mať vedomosť a v jej osobe nešlo o nevedomosť, resp. neskúsenosť, ale cielenosť.
Vo vzťahu k obžalovanej súd zistil dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/, § 37 písm. m/ Tr.zák.). Svojím protiprávnym konaním obžalovaná spáchala viac trestných činov - dva trestné činy (§ 37 písm. h/ Tr.zák.). Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov - táto do spáchania teraz žalovaného trestného činu bolo celkove trikrát postavená pred súd a odsúdená - v dvoch prípadoch sa na jej osobu hľadí akoby nebola odsúdená. Posledné odsúdenie u obžalovanej bolo na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, pod č. k. 2T/44/2014-152. Obžalovaná bola uznaná dňa 8.apríla 2014 vinnou podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.apríla 2014. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.októbra 2015 (č.k. 2T/44/2014-232) bolo rozhodnuté, že podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaná neosvedčila a trest bol nariadený so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.októbra 2015. Predmetný výkon trestu odňatia slobody obžalovaná v tejto veci nastúpila dňa 20.novembra 2015 a tento riadne vykonala. Obžalovaná sa teraz žalovaných skutkov dopustila v lehote podmienečného odsúdenia - teraz žalované skutky boli páchané v období mesiacov december 2011, január 2012, marec 2012 do mája 2014. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z citovaných ustanovení plynie, že § 49 ods. 2 Tr.zák. limituje aplikáciu § 49 ods. 1 Tr.zák. v tom smere, že za splnenia tam uvedených kumulatívnych podmienok (obvinený spáchal úmyselný trestný čin a stalo sa tak v dobe jeho podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), vylučuje, aby súd opätovne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, hoci by na to aj dôvody uvedené v § 49 ods. 1 Tr.zák. existovali. Zjednodušene povedané, zákon zakazuje uložiť obvinenému „podmienku na podmienku“ - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.júla 2016.
Základná trestná sadzba pri teraz žalovanom trestnom čine - zločine podľa § 277 ods.2 Tr.zák. - bola tri roky - osem rokov.
Z dôvodu ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák. bola takto trestná sadzba - upravená - štyri roky a osem mesiacov - osem rokov. Súd preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a osem mesiacov. Mal za to, že takto uložená výmera splní účel trestu, zabezpečí izoláciu obžalovanej pred spoločnosťou, aby sa táto do budúcna vyvarovala takéhoto, resp. iného akéhokoľvek druhu trestnej činnosti.
V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti a vykonať najmä generálnu prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti škodných následkov, ktoré konaním spôsobila. Finančné prostriedky, ktoré jej nepatrili a ktoré ako konateľka mal odviesť Sociálnej poisťovni si ponechala a použila na svoj účel a svoje potreby.
Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.
Obžalovaná bola zaradená pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
V súlade s ustanovením § 61 ods. 6,10 Tr.zák. obžalovanej bol uložený i zákaz činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v trvaní šesť rokov.
Predmetné uloženie takéhoto druhu trestu vychádza priamo z aplikácie § 61 ods. 6 Tr.zák. (ak súd odsudzuje páchateľa za trestný podľa § 277 ods. 2, 3 Tr.zák. - uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2).
Splnomocnenec poškodeného za spoločnosť Sociálna poisťovňa - Mgr. L. B. v mene poškodeného uplatnil škodu vo výške 23 979,58 Euro. K predmetnému uplatnenému nároku predložil listinný dôkaz - z ktorého bolo preukázané, obžalovaná ako zamestnávateľ, odvádzateľ a platiteľ spoločnosti JOB FUR US, s.r.o. za žalované obdobie neodviedol a nezaplatil predpísané poistné v predmetnej výške. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd tak uložil obžalovanej nahradiť predmetnú škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.