Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-636-2015.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/636/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: FCM, s r.o., Piešťany, Sládkovičova 2069/10A, IČO: 36 404 268, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Volárová, Piešťany, Kukučínova 11, proti žalovaným: 1/ P. V., nar. XX. U. XXXX, bytom C. L. L. XX, 2/ N. V., nar. XX. B. XXXX, bytom L., U. XXXX/X, 3/ I. V., nar. XX. B. XXXX, bytom L., U. XXXX/X, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 18. mája 2015 č. k. 9C/107/2010-53 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ nepriznáva náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 189,81 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa podanou žalobou na súde prvej inštancie 31. mája 2010 domáhala vypratania nehnuteľnosti (časti pozemku v jeho vlastníctve, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L., zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6749/1, s rozmermi 6,02 bm x 11,30 bm o plošnej výmere 68 m2), ktorú žalovaní užívajú bez právneho dôvodu a jej odovzdania žalobkyni. Súčasne sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným previesť prekládku betónového oplotenia na hranicu svojho pozemku. Písomný podaním doručeným súdu 11. augusta 2011 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, navrhujúc zastavenie konania z dôvodu, že žalovaní po doručení žaloby predmetnú nehnuteľnosť vypratali. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 9C 107/2010-43 z 19. septembra 2011 bolo konanie zastavené (žalobcovi bol vrátený krátený súdny poplatok 92,87 eur) s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z dôvodu, že žalovaní vypratali predmetnú nehnuteľnosť po podaní žaloby (v lete 2011) žalobca vzal žalobu späť, pretože odpadol predmet sporu. Žalovaní tak procesne zavinili zastavenie konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania pre späťvzatie návrhu, súd sa nezaoberá návrhom z hmotnoprávneho hľadiska. Rozhodujúce je vždy správanie žalovaného po podaní žaloby. Keďže žalovaný 1/ pred súdom prvej inštancie potvrdil, že nehnuteľnosť vypratali v lete 2011, žaloba bola podaná dôvodne a len pre správanie žalovaných bola vzatá späť (žalovaní k vyprataniu pristúpili dobrovoľne, avšak po podaní žaloby). Trovy konania pozostávali z časti kráteného súdneho poplatku 6,63 eur a z odmeny právnej zástupkyne za zastupovanie žalobkyne v konaní vo výške 189,81 eur (odmena za úkon prevzatia zastúpenia, podania žaloby, späťvzatia žaloby, t. j. 2 x 55,41 eur, 1 x 57 eur, 2 x režijný paušál vo výške 7,21 eur a 1 x 7,41 eur).
2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ navrhujúc jeho zrušenie a uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť im trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci, v rozpore s objektívnym skutkovým a právnym stavom. Obsah žaloby sa nezakladal na pravde a súdu prvej inštancie neboli poskytnuté dôkazy, ktoré by jej obsah potvrdili. Z predloženej fotodokumentácie bolo zrejmé, že prístrešok, o ktorý sa v spore jednalo, sa vždy nachádzal na parcele žalovaných (CKN parc. č. 6747 k. ú. L.). Uvedená skutočnosť je naďalej zreteľná aj v teréne. Žalobkyňa a jej zástupkyňa sa orientovať v katastrálnom operáte nevedeli a pravdepodobne táto skutočnosť vyvolala v nich pochybnosť, že nedokázali určiť, na ktorej parcele sa prístrešok nachádzal. Súdu prvej inštancie poskytli žalovaní dôkazy, ktorých hodnovernosť je nespochybniteľná a overiteľná. Tvrdenia žalobkyne sa nezakladali na pravde a poškodili dobrú povesť žalovaných, čím porušili čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa vzala žalobu späť nie pre konanie žalovaných, ale z dôvodu, že žaloba bola podaná nedôvodne a neopodstatnene. Bolo by absurdné, aby platili súdne poplatky, keďže boli obvinení neprávom.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných označila tvrdenia žalovaných za účelové. Žalovaní z pozemku, ktorý je predmetom žaloby, odstránili svoje hnuteľné veci, provizórny prístrešok na skladovanie automobilových dielcov až po podaní žaloby v júli 2011, ako aj pestovanú zeleninu, čo dosvedčuje priložená fotodokumentácia. Je zrejmé, že žalovaní po celú dobu až do podania žaloby na vypratanie predmetnú časť pozemku užívali a prístrešok spolu s hnuteľným vecami a pestovanou zeleninou odstránili až po jej podaní. Žalovaní síce uznávajú, že pozemok patrí žalobkyni, ale o tejto skutočnosti ich presvedčilo až právoplatné zamietnutie ich návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty (konanie na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 9Cbi 24/2010). Právne vedomie žalovaných ako právnych nástupcov je poznačené právnym vedomím ich právneho predchodcu.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).
9. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (a preto o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté) vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Súd prvej inštancie bol povinný skúmať, ktorá zo strán (žalobkyňa či žalovaní 1/, 2/, 3/) procesne zavinila zastavenie konania a vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, primárne bolo potrebné posúdiť či k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných.
10. Pre správne posúdenie procesného zavinenia strán, bolo rozhodujúce vymedzenie predmetu konania v petite žaloby. Predmetom konania bolo jednak vypratanie časti pozemku (parc. č. 7649/1 o výmere 68 m2) a tiež prekládka betónového oplotenia, hoci uvedené povinnosti spolu súviseli (podľa vyjadrenie žalobkyne v späťvzatí žaloby, uskutočnenie prekládky plotu, v súlade s platným právnym stavom, bolo konečným cieľom žaloby). Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak hľadisko procesného zavinenia za zastavenie konania posudzoval len podľa prvej časti predmetu sporu, a to vypratania časti pozemku odstránením prístrešku, bez vyhodnotenia splnenia povinnosti previesť prekládku betónového oplotenia zo strany žalovaných.
11. V časti predmetu konania, týkajúceho sa vypratania časti pozemku zastavaného prístreškom, bolo sporné medzi stranami lokalizovanie tohto prístrešku, t. j. či sa nachádza na pozemku žalobkyne parc. č. 6749/1 alebo na pozemku žalovaných parc č. 6747. Hoci obidve strany v konaní mali snahu preukázať uvedenú spornú skutočnosť, sama žalobkyňa (v písomnom späťvzatí žaloby) vyslovila potrebu riadneho zamerania pozemku geodetom („až dnes, po vyprataní týchto vecí, je možné vykonať riadne zameranie pozemku geodetom“), ako i žalovaní, ktorí pred začatím súdneho pojednávania dňa 19.9.2011 do zápisnice pred súdom (prostredníctvom žalovaného 1/), potvrdili, že nevedeli pokiaľ siaha pozemok (pred vyprataním) a pozemok, na ktorom sa prístrešok nachádzal, v lete 2011 vypratali (s odôvodnením, že šlo o odstránenie prístrešku z ich pozemku, pretože nehnuteľnosť chceli v blízkej dobe ponúknuť na predaj). Odstrániť spornú skutočnosť bolo možné len geodetickým zameraním prístrešku, ktoré by jednoznačne a presne určilo, na ktorom pozemku sa prístrešok nachádzal (uvedený záver vyplýval aj z písomnej správy katastrálneho úradu v Piešťanoch z 3. októbra 2012). Dokazovanie v uvedenom smere by však nebolo hospodárne a účelné, keďže predmet sporu odpadol a došlo k späťvzatiu žaloby.
12. Vychádzajúc z dôkazného bremena, ktoré niesla v danom spore žalobkyňa vo vzťahu k lokalizácii prístrešku (žalobkyňou predložený geometrický plán bol vyhotovený na zameranie inej prístavby na inej parcele, konkrétne zameranie prístavby na parcele č. 6749/3), a štádia dokazovania umiestnenia prístrešku, nebolo možné konštatovať, že žalovaní odstránili prístrešok na pozemku vo vlastníctve žalobkyne.
13. V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaní prekládku betónového oplotenia neuskutočnili a preto k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaných.
14. Z dôvodu, že v danom štádiu konania nebolo preukázané, že došlo k vyprataniu časti pozemku (odstránením prístrešku) vo vlastníctve žalobkyne a k prekládke betónového oplotenia zo strany žalovaných nesporne nedošlo, nebolo možné konštatovať zavinenie žalovaných 1/, 2/, 3/ na zastavení konania, ale naopak žalobkyne a nárok na náhradu trov konania preto vznikol žalovaným 1/, 2/, 3/,.
15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto boli v danom prípade vzhliadnuté v okolnostiach prípadu, keďže súd je povinný vždy skúmať, či vo veci neexistujú osobitné okolnosti, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti k náhrade trov konania prihliadať. Medzi takéto okolnosti prípadu patria i okolnosti vedúce žalobcu k súdnemu uplatneniu nároku, ako i postoj strán v konaní. V danom prípade ani jedna zo strán v čase pred vyprataním časti pozemku, podľa svojich tvrdení, jednoznačne nepoznala presnú lokalizáciu prístrešku, na ktorú sa vyžadovalo geodetické zameranie. V prípade pokračovania sporu by nepochybne bolo takéto zameranie potrebné, na ktoré však zanikol dôvod, pretože žalovaní 1/, 2/, 3/ prístrešok odstránili (dôvody jeho odstránenia tvrdené žalovanými preukázané neboli). Spravodlivé posúdenie náhrady trov konania preto vyžadovalo komplexné posúdenie a prihliadnutie na tieto individuálne okolnosti prípadu. S poukazom na to náhrada trov žalovaným 1/, 2/, 3/ priznaná nebola (každá zo strán tak bude znášať svoje trovy konania bez náhrady protistrany).
16. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, súvisiace s absenciou geodetického zamerania prístrešku na pozemku a postupom žalovaných, ktorí prístrešok v priebehu konania odstránili, boli dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP aj v konaní pred odvolacím súdom, v ktorom boli žalovaní 1/, 2/, 3/ úspešní (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP).
17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ nepriznáva náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.