Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/358/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu V. Z., nar. XX. XX XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., s prechodným bydliskom L. XX, XXX XX Z. Z., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 410,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/131/2015-48 zo dňa 14. 06. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 410,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. 06. 2016 uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu 410,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2015 do zaplatenia (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok).Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 390 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 26. 07 2011 zmluvu o úvere. Žalobca sa zaviazal úver vo výške 500,- Eur vrátiť spolu s poplatkom 484,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur. V období od 04. 08. 2011 do 22. 05. 2015 žalobca uhradil 9 x 82,- Eur a 246,- Eur. Aj keď je ako účel úveru v úverovej zmluve uvedený výkon zamestnania, na pojednávaní žalobca predložil pracovnú zmluvu, podľa ktorej bol v čase uzatvárania zmluvy zamestnaný. Na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 484,- Eur vyzval žalobca žalovaného elektronicky dňa 26. 03. 2015. Okresný súd prisvedčil obrane žalovaného v tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, čo podporuje aj pracovná zmluva. Napriek tomu žalovaný vystupoval pri vzniku tohto zmluvného vzťahu v pozícii dodávateľa a žalobca v pozícii spotrebiteľa, preto ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Občiansky zákonník za spotrebiteľa nepovažuje výlučne fyzické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu za účelom podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Zmluvu o úvere zo dňa 26. 07. 2011 okresný súd podľa jej obsahu posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou je záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné

prostriedky úroky. V prípade zmluvy o pôžičke je dohoda o úrokoch len fakultatívnou náležitosťou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ale nie iný druh odplaty za poskytnutie pôžičky (na rozdiel od zmluvy o úvere podľa § 499 Obchodného zákonníka, upravujúceho poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 54 ods. 1 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie odplaty v zmluve o pôžičke predstavuje odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatné podľa § 39 pre rozpor so zákonom. Výška dojednaného poplatku 96,80 % z poskytnutej sumy navyše zjavne prevyšuje náklady, ktoré mohli žalovanému s poskytnutím pôžičky vzniknúť (najmä administratívne výdavky), čo je rozpor s dobrými mravmi, zakladajúci neplatnosť dojednania o poplatku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pritom vychádzal z vyjadrenia žalovaného k žalobe, v ktorom výslovne uviedol, že suma 484,- Eur predstavuje náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy i administratívu s tým spojenú. Žalobca okrem poskytnutých 500,- Eur zaplatil žalovanému aj 484,- Eur z titulu neplatného zmluvného dojednania o poplatku, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za posledné 3 úhrady vyplatené žalovanému v dňoch 28. marca, 20. apríla a 22. mája 2012 v sume 2 x 82,- Eur a 246,- Eur, spolu 410,- Eur. Splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému okresný súd ustálil na 26. 03. 2015, pretože v tento deň vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúci deň, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania od 27. 03. 2015, hoci bol uplatnený od 26. 03. 2016, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti preto okresný súd žalobu zamietol. K obrane žalovaného poukazujúcej na judikatúru Spolkového súdneho dvora SRN okresný súd uviedol, že náležitosti zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke aj definíciu spotrebiteľa upravuje vnútroštátne slovenské právo, preto nemožno aplikovať rozhodnutie zahraničného súdu, ktorý zrejme nevychádzal zo slovenskej právnej úpravy. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p.. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti úroku z omeškania nepriznaného za jeden deň. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 390 Eur za 3 úkony právnej služby po 29,88 Eur (prevzatie a príprava veci v roku 2015, podanie žaloby dňa 27. marca 2015 a zastupovanie na pojednávaní dňa 14. júna 2016) s režijným paušálom ( 2 x 8,39 Eur za úkony v roku 2015 + 8,58 Eur za rok 2016). Z titulu náhrady cestovných výdavkov za cestu právneho zástupcu žalobcu z jeho sídla v Košiciach do sídla súdu v Banskej Bystrici a späť bola priznaná suma 118,51 Eur (vzdialenosť 456 km, spotreba 6,2 l/100 km, cena pohonnej látky 1,24 Eur/ l, základná náhrada 0,183 Eur za 1 km podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z.) a z titulu náhrady za stratu času stráveného uvedenou cestou za 12 polhodín po 14,30 Eur, spolu 171,60 Eur. Žalobca si uplatnil náhradu v sumách 70 Eur a 140 Eur, súd mu priznal len tieto sumy. Trovy právneho zastúpenia boli zvýšené o 20 % DPH, čo je 65 Eur.

2. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu o tom, že uzatvorená zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je dohoda o zaplatení úrokov. Poukázal na všeobecné obchodné podmienky prináležiace k zmluve o úvere, v ktorých bolo jasne uvedené, že dohodnutý poplatok v jednej tretine predstavuje úrok a vo dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere s administratívou s tým spojenou. Podľa rozhodovacej praxe týkajúcej sa nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005). Žalobca namietajúci výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov ako nositeľ dôkazného bremena musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Poplatok za poskytnutie úveru podľa žalovaného nie je neprimerane vysoký. Dňa 26. 07. 2011 klient podpísal dodatok k zmluve o úvere, kde jasne uviedol účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov; sumu 500,- Eur mienil použiť na úhradu nákladov spojených s nákupom výpočtovej

techniky za účelom výkonu zamestnania. Poukázal na uznesenie sp. zn. 6CoE/122/2011 Krajského súdu v Žiline, ktorý zrušil rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na to, že okresný súd dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe skutočností, ktoré nepreveril ani neodôvodnil V prejednávanej veci žalobca ani jediným dôkazom nepreukázal, prečo by sa mala zmluva považovať za spotrebiteľskú. Rovnaký názor zastal Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28. 08. 2013, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 5C/159/2012 zo 06. 03. 2013 o zamietnutí žaloby. Ak by odvolací súd zmluvu predsa len nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, odvolateľ poukázal na stranu 20 dôvodovej správy Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahujúcu modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve. Napokon uviedol, že žalobca v čase rozhodovania nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) na určení právneho vzťahu alebo práva. Na základe zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, aj keď je v zmluve uvedené, že finančné prostriedky boli použité na výkon zamestnania. Žalobca nemal inú možnosť ako podpísať zmluvu v podobe, v akej mu bola predložená, čo je bežnou praxou žalovaného; objektívna skutočnosť býva často iná. Žalobca poskytnuté finančné prostriedky použil na účely, ktoré nemajú žiaden súvis s jeho zamestnaním. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, zmluva o úvere zmluvou konsenzuálnou. V prípade zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného ide o reálnu zmluvu, pretože pri jej podpise došlo k odovzdaniu peňazí. Citoval uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/70/2010, v ktorom súd konštatoval, že „Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutie úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s tým povolaním či predmetom činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.“ Uzatváranie obdobných formulárových zmlúv je u žalovaného bežnou praxou. Žalobca úverovú zmluvu nemohol ovplyvniť, zmeniť a upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Vzhľadom na znenie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere žalobca bez príslušného vzdelania, prípadne skúseností nemohol ustanoveniam zmluvy o úvere rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie políčka s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov znamená a spôsobuje. Nemôže ani predpokladať, ako si môže zhoršiť svoje postavenie. Pre vylúčenie aplikácie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje označenie účelu v dodatku zmluvy o úvere, ale tento účel vylučujúci daný predpis musí reálne existovať a je nevyhnutné ho patrične preukázať. Zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. V zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver, ktorá tvorila vyše 96 %. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril, že poplatok mal byť rozdelený v pomere 1/3 predstavujúca úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V zmysle znenia samotnej zmluvy o úvere celková odplata za poskytnutý úver nebola nijakým spôsobom rozdelená a v prípade akceptácie takéhoto delenia by úrok vo výške 32 % predstavoval podstatne vyššiu odplatu, ako bola v sledovanom období požadovaná na finančnom trhu, teda odplatu v rozpore s dobrými mravmi aj so zákonom. Námietku žalovaného, ktorá sa týka neexistencie naliehavého právneho záujmu považuje žalobca za nezmyselnú, pretože predmetom konania nie je určovacia žaloba, ale žaloba na plnenie. Zároveň si právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby 38,46 Eur spolu s 20 % DPH 7,69 Eur, celkovo 46,15 Eur a s 8,58 Eur režijným paušálom za vyjadrenie k odvolaniu.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380, § 381 vec preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

6. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade § 387 ods. 2 v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní (§ 387 ods. 2 .

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva zo dňa 26. 07. 2011 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ako správne konštatoval okresný súd, čo nemení nič na skutočnosti, že žalobca do tohto zmluvného vzťahu vstupoval v pozícii spotrebiteľa v zmysle jeho definície v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda ako „fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Je teda bez právneho významu, z hľadiska právnej úpravy postavenia spotrebiteľa vo všeobecnosti, či finančné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon jeho zamestnania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje dodatok k zmluve, ktorý mal byť podpísaný 26. 07. 2011 a v ktorom mal dlžník uviesť účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov na úhradu nákladov spojených s nákupom výpočtovej techniky na výkon zamestnania, ide o tvrdenie, ktoré odvolateľ mohol použiť už v pôvodnom konaní, čo neurobil napriek poučeniu § 120 ods. 4 O. s. p. okresným súdom. Tento prostriedok procesnej obrany (§ 149 , neuplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie preto nie je novotou, ktorú je možné použiť v odvolacom konaní (§ 366 . Rovnaký procesný postup je potrebné zvoliť pri tvrdení odvolateľa, že zmluva označená ako zmluva o úvere obsahuje vo všeobecných obchodných podmienkach dojednanie o úroku, ktoré je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. V pôvodnom konaní žalovaný takéto tvrdenie nepredniesol, hoci tak urobiť mohol. Odvolací súd na doplnenie k všeobecným obchodným podmienkam uvádza, že neboli individuálne dojednané, sú zhotovené malým, takmer nečitateľným písmom, preto ide o neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré sú podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia neplatné.

8. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú 26. 07. 2011 ako zmluvu o pôžičke. Pre vznik úverovej zmluvy je nevyhnutná dohoda o jej podstatných častiach, ktorými sú určenie zmluvných strán, určenie limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, preto je podmienkou jej vzniku dohoda zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov aj ich reálne poskytnutie. Keďže je zmluva o úvere odplatnou zmluvou (záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov), bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená.

9. Okresný súd správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Neúspech žalobcu bol v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré mu okresný súd aj priznal. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v úvode odvolania síce uvádza, že smeruje aj voči výroku o trovách konania, ale v odvolaní kvalifikovaným spôsobom nespochybnil priznanie náhrady trov konania žalobcovi ani ich výšku, preto sa odvolací súd touto otázkou nezaoberal.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostáva nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil. Odvolací súd mu jeho právo priznal.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa prostredníctvom súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .