Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cpr-29-2020.pdf
PDF · 136.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Cpr/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: H.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, F., právne zastúpený JUDr. Petrom Reblánom, advokátom, so sídlom Cestice 118, proti žalovanému: h&h J., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom H. 6, F., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený A|K|C|H s.r.o., so sídlom Trstínska 23A, Bratislava, IČO: 52 791 386, o neplatné skončenie pracovného pomeru
rozhodol:
I. Skončenie pracovného pomeru so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa XX.X.XXXX je neplatné.
II. B. je povinný čo do nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v celom rozsahu.
A.. X. na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa XX.X.XXXX zamieta.
IV. B. je povinný čo do nároku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v celom rozsahu.
V. B. je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podanie návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výške XX,XX €, v lehote do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X.Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi zo strany žalovaného zo dňa XX.X.XXXX je neplatné a určenia, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX je neplatné. R. žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe súd zistil, že dňa XX.X.XXXX žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na základe ktorej vykonával pre žalovaného prácu na pozícii advokátsky koncipient. Z. zo dňa XX.X.XXXX označeným ako „Y. z pracovného pomeru“ žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dáva výpoveď z pracovnej zmluvy. Y. bola odôvodnená výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. X písm. b) B. práce, keďže podľa tvrdení uvedených vo výpovedi sa žalobca v dôsledku organizačnej zmeny žalovaného zo dňa XX.X.XXXX mal stať nadbytočným zamestnancom žalovaného. J. názoru žalobcu mu žalovaný dal výpoveď účelovo a neponúkol mu žiadnu inú vhodnú prácu. Už len z týchto dvoch dôvodov považoval výpoveď za neplatnú. J. dňa X.X.XXXX oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
G. XX.X.XXXX, teda počas plynutia výpovednej doby, žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer. S. skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť údajnými neospravedlnenými absenciami v práci. C. žalobcu v práci však nie sú neospravedlnenými absenciami. Na strane žalobcu boli preukázateľne splnené podmienky dôležitých osobných prekážok v práci, o ktorých bol žalobca vopred informovaný. B. bol preto podľa § 141 B. práce povinný poskytnúť žalobcovi pracovné voľno - preto sa nemôže jednať o neospravedlnenú absenciu žalobcu. Už len z tohto dôvodu nemôže byť okamžité skončenie platné.
2. B. na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah spisu a to najmä:
- J. zmluva
- Y.
- S. skončenie pracovného pomeru -B. mailovej komunikácie
- J. zo XX.X.XXXX
- Y. list - poukaz z XX.X.XXXX
- S. nesúhlasu so skončením pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX
- S. nesúhlasu so skončením pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX
- X. dohody o skončení pracovného pomeru
- G. vyjadrenie H.. H. J.
- X. zápisnica zo dňa XX.X.XXXX a navrhol vypočuť svedkov B. V. a C. Z..
3. B. vo vyjadrení zo dňa X.X.XXXX vo vzťahu k výpovedi z pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že sa tak stalo na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalovaný rozhodol v súlade s ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce v platnom znení z dôvodu zníženia nákladov s ohľadom na zmenšenie pracovnej aktivity (menší nápad práce) zamestnávateľa a s cieľom zefektívniť prácu zamestnávateľa zrušiť pracovnú pozíciu „advokátsky koncipient“ v počte jeden, ktorú zastával u žalovaného žalobca. O rozhodnutí žalovaného o organizačnej zmene zo dňa XX.X.XXXX bol žalobca za účasti obidvoch konateľov žalovaného osobne informovaný v priestoroch kancelárie žalovaného a dôvody vedúce k potrebe vykonania tohto rozhodnutia s ním boli prediskutované a vysvetlené. Po uvedenom prebehli medzi žalobcom a žalovaným niekoľkodňové rokovania o spôsobe a podmienkach ukončenia pracovného pomeru. K dohode o ukončení pracovného pomeru dohodou so žalobcom nedošlo. B. sa pokúsil o doručenie výpovede v mieste trvalého bydliska žalobcu dňa XX.X.XXXX, kde nebol zastihnuteľný a matka žalobcu žalovanému oznámila, že išiel k lekárovi. B. sa po obede XX.X.XXXX žalovanému telefonicky ozval a oznámil, že je chorý a ide na PN. Po návrate žalobcu do práce po skončení PN mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX a výpovedná lehota začala plynúť dňa X.X.XXXX. V čase podania výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný nemal žiadnu inú pracovnú pozíciu pre žalobcu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii alebo akúkoľvek inú prácu a to aj na kratší pracovný čas. J., že u žalovaného došlo počas mesiaca jún XXXX k nastúpeniu novej zamestnankyne (C. Z.) na pozíciu asistentka, avšak len z dôvodu toho, že sa dohodli k XX.X.XXXX o ukončení pracovného pomeru so B. V., ktorá pracovala na pozícii asistentka a nová zamestnankyňa sa mala počas leta zaučiť na túto pozíciu (medzitým ukončili dňa X.X.XXXX aj pracovný pomer s touto novou zamestnankyňou). Vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaný uviedol, že neprítomnosť žalobcu v práci pred a po vyšetrení dňa XX.X.XXXX a tiež neprítomnosť žalobcu v práci pred a po vyšetrení dňa XX.X.XXXX považuje za neospravedlnenú absenciu a to aj napriek predloženému potvrdeniu lekára podľa ktorého trvalo vyšetrenie celý deň. B. uviedol, že lekár len vydáva potvrdenie, že bol pacient na vyšetrení a odkedy dokedy a či zdravotný stav pacienta mu neumožňuje nastúpiť do práce v tento deň. Z. v žiadnom prípade nemôže ospravedlňovať neúčasť v práci. J. žalovaného je zjavné, že v prípade žalobcu vzhľadom na to, že nebol hospitalizovaný, ale vyšetrený v ambulancii, resp. bol sprievodom u praktického lekára nemohlo ošetrenie trvať celý deň. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na Čl. X B. práce v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. R. by mal odmietnuť právnu ochranu tomu subjektu na strane ktorého došlo k hrubému porušeniu morálky a určitého spoločenského minima pri výkone subjektívnych práv. Y. na uvedené mal žalovaný za to, že žaloba je v celom rozsahu nepravdivá, účelová a nedôvodná a ako takú ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
4. B. na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil listinné dôkazy a to najmä(:
- K. zamestnávateľa o organizačnej zmene
- U. a R. komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným
- G. lístky za apríl a máj XXXX
- J. o dočasnej práceneschopnosti
- J. zmluvu B. V. a G. o skončení jej pracovného pomeru
- J. zmluvu C. Z. a S. o skončení jej pracovného pomeru v skúšobnej dobe a navrhol vypočuť konateľov žalovaného, B. V., H.. D. D. a H.. H. J..
5. H. stranami nebolo sporné a vyplýva to aj so súdom oboznámených listín, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX pracoval u žalovaného ako advokátsky koncipient. H. výkonu práce bolo sídlo zamestnávateľa, teda H. 6, F., pracovná doba bola dohodnutá od X.XX hod. do XX.XX hod. J. pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú od X.X.XXXX s dňom nástupu do práce X.X.XXXX.
6. B. prijal dňa XX.X.XXX K. zamestnávateľa o organizačnej zmene v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia nákladov s ohľadom na zmenšenie pracovnej aktivity (menší nápad práce) zamestnávateľa a s cieľom zefektívniť prácu zamestnávateľa zrušuje pracovná pozícia „advokátsky koncipient“ v počte 1, ktorú zastáva advokátsky koncipient H.. H. X., Y. XX, XXX XX F., s miestom výkonu H. 6, XXX XX F.. I. tohto rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom (predpoklad na XX.X.XXXX), ktorého sa uvedená organizačná zmena týka a to dohodou alebo výpoveďou podľa ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce.
7. B. doručil žalobcovi dňa XX.X.XXXX výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce. V nej oznámil žalobcovi, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa XX.X.XXXX sa stal pre spoločnosť nadbytočným zamestnancom a spoločnosť nemá možnosť ho naďalej zamestnávať a to ani na kratší čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Z uvedeného dôvodu je nútená dať mu výpoveď podľa ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce. Na základe uvedeného pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Y. doba je X- mesačná v zmysle ust. XX ods. X písm. a) B. práce a začína plynúť dňom 1. júna XXXX a uplynie dňa XX. júla XXXX.
8. B. predložil v konaní listinný dôkaz J., v ktorej je uvedené meno a priezvisko žalobcu, dátum XX.X.XXXX, podčiarknuté slovné spojenie „návšteva u lekára“, pričom podpis vedúceho absentuje. Na druhej strane priepustky je pri dátume XX.X.XXXX uvedené „celodenné ošetrenie“ a odtlačok pečiatky H.. D. D., oftalmológ.
9. Na Y. liste - poukaze je H.. H. J. uvedené, že syn C. X. H. X. bol ako doprovod na celodennom vyšetrení s mamou dňa XX.X.XXXX.
XX. B. dňa XX.X.XXXX okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom a to na základe listiny z toho istého dňa. J. jej obsahu bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že: X./ G. XX.X.XXXX ráno o X.XX hod. pred vyšetrením u H.. D. D. neprišiel do práce na H. 6, F. a rovnako tak po tomto vyšetrení sa už do práce nevrátil, aj keď mal a mohol prísť do práce. N. neprítomnosť v práci pred a po tomto vyšetrení zamestnávateľ považoval za neospravedlnenú neprítomnosť/absenciu v práci X./ G. XX.X.XXXX (druhý dôvod pre okamžité skončenie) neprišiel ráno o X.XX hod. do práce pred sprevádzaním rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie u H.. H. J. - ambulancia praktického lekára a rovnako tak sa už nevrátil po tomto sprevádzaní rodinného príslušníka do práce aj keď mal a mohol prísť do práce (pracovné voľno je dané len na nevyhnutne potrebný čas počas sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie - cesta naň, počas vyšetrenia a čakania naň a z vyšetrenia - cesta späť). N. neprítomnosť v práci pred a aj po tomto vyšetrení považoval zamestnávateľ za neospravedlnenú neprítomnosť - absenciu v práci. B. dňa XX.X.XXXX odmietol za prítomnosti svedkov okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať.
XX. Z. zo dňa XX.X.XXXX, doručenom žalovanému dňa XX.X.XXXX žalobca oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho ako zamestnanca naďalej zamestnávali.
XX. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti tak skončenia svojho pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX ako aj neplatnosti skončenia svojho pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa XX.X.XXXX. B. práce v ust. § 77 stanovuje pre možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde prekluzívnu lehotu X mesiacov, ktorá plynie odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť dňa XX.X.XXXX. J. X-mesačná lehota pre možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak uplynula XX.X.XXXX. F. žaloba bola podaná na súde osobne dňa XX.X.XXXX, bola podaná včas, v rámci plynutia tejto lehoty. Aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou bola žaloba podaná v rámci plynutia zákonnej X-mesačnej výpovednej lehoty, keďže táto pri skončení pracovného pomeru uplynutím X-mesačnej výpovednej doby začala plynúť XX.X.XXXX a uplynula X.X.XXXX. Aj v tomto prípade bola žaloba doručená súdu už XX.X.XXXX podaná včas.
XX. U žalobcu sa mal jeho pracovný pomer skončiť okamžite s účinnosťou ku dňu XX.X.XXXX, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou (ne)platnosti tohto zrušovacieho prejavu žalovaného. R. skúmal, či konaním žalobcu dňa XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
XX. G. XX.X.XXXX sa žalobca nedostavil do práce a svoju neprítomnosť ospravedlnil predložením potvrdenia H.. D. D. o celodennom ošetrení. G. XX.X.XXXX sa žalobca nedostavil do práce a svoju neprítomnosť ospravedlnil predložením potvrdenia H.. H. J. o doprovode na celodennom vyšetrení s mamou. B. za hrubé porušenie pracovnej disciplíny považoval konanie žalobcu X./ ktorý pred a po vyšetrení a sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie sa nedostavil do práce, čo považoval za neospravedlnenú absenciu; X./ ktorý napriek výslovnej žiadosti zamestnávateľa predložil potvrdenie od lekára bez vyznačenia odkedy - dokedy trvalo vyšetrenie.
XX. J. ust. § X41 ods. X písm. a) bod 1 B. práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na X dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
XX. J. ust. § X41 ods. X písm. c) bod 1 B. práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné miesto s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na X dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
XX. J. ust. § 144 ods. X B. práce prekážku v prácu a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. J. zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
XX. R., že žalobca má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy za dobu vyšetrenia a dobu doprovodu rodinného príslušníka na vyšetrenie nebola sporná. B. však tvrdil, že toto pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas a keďže žalobca a jeho matka boli vyšetrení ambulantne, tieto vyšetrenia nemohli trvať celý deň. B. sa preto pred a po vyšetrení mal dostaviť do práce.
XX. Za účelom zistenia času stráveného vyšetrením súd na návrh žalovaného nariadil výsluch H.. D. D. a H.. H. J.. H.. D. vo svojej písomnej výpovedi uviedla, že vyšetrenie žalobcu trvalo cca XX minút od XX.XX hod. do XX.XX hod. G. XX.X.XXXX v ambulancii ošetrili XX pacientov, pričom čakacie doby sú rôzne, zvyčajne XX - XX minút. Z vyjadrenia lekárky je teda zrejmé, že čas strávený žalobcom dňa XX.X.XXXX na vyšetrení, vrátane doby čakania v ambulancii, netrval celý deň.
XX. H.. H. J. nevedela uviesť dĺžku ošetrenia. J. C. X., matka žalobcu, bola na ošetrení dňa XX.X.XXXX v čase XX.XX hod. E. zdravotný stav si vyžadoval doprovod na ošetrenie. V doplňujúcej odpovedi podanej lekárkou na žiadosť žalobcu táto uviedla, že na písomnom potvrdení bol uvedený doprovod na celodenné ošetrenie z dôvodu, že si to vyžadoval zdravotný stav pacientky.
XX. J. ide o prekážky na strane zamestnanca, povinnosti zamestnanca, ktoré na druhej strane zakladajú povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, možno v zásade charakterizovať dvoma kritériami a to časovým a obsahovým. O. kritérium spočíva v povinnosti zamestnanca včas oznámiť zamestnávateľovi vznik prekážky, predpokladanú dĺžku jej trvania a požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna. S. kritériom je preukázanie tak existencie prekážky v práci, ako aj dĺžky jej trvania. H. tiež povedať, že pri obsahovom kritériu ide o faktor, ktorého absencia poskytuje zamestnávateľovi možnosť hodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú.
XX. V prejednávanom prípade žalobca preukazoval existenciu prekážky v práci potvrdením lekára vydaným na celý deň. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že vyšetrenie žalobcu dňa XX.X.XXXX trvalo XX minút a matka žalobcu bola dňa XX.X.XXXX vyšetrená o XX.XX hod. Aj pri zohľadnení čakacej doby a cesty na vyšetrenie a späť, prekážka v práci žalobcu v dňoch XX.X.XXXX a XX.X.XXXX netrvala celý deň. L. preto povinnosťou žalobcu vo zvyšnom pracovnom čase sa dostaviť do zamestnania. B. túto zákonnú povinnosť byť na pracovisku počas pracovnej doby, porušil. N. tak napriek výslovnému príkazu svojho zamestnávateľa, ktorý ho mailom upozornil na splnenie si tejto povinnosti. B. konal v rozpore so zákonom (§ 8X písm. b) B. práce) a v rozpore s pokynmi svojho nadriadeného (§ 81 písm. a) B. práce).
XX. J. ust. § 68 ods. 1 písm. b) B. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. B. hľadiskom pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny z pohľadu jeho závažnosti je intenzita. P. intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca a jeho pracovné zaradenie, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, a tiež či konanie zamestnanca spôsobilo škodu.
XX. J. názoru súdu neprítomnosť žalobcu v práci pred a po skončení prekážky v práci nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorá by u žalobcu mala za následok výnimočný spôsob skončenia jeho pracovného pomeru, akým okamžité skončenie pracovného pomeru nepochybne je. J. tomto závere súd vychádzal z toho, že u žalobcu išlo prvé porušenie pracovnej disciplíny (v konaní iné porušenia preukázané ale ani tvrdené neboli) pričom toto nespôsobilo žalovanému žiadnu škodu. B. sa do práce neodstavil spoliehajúc sa na to, že jeho neprítomnosť je na základe potvrdenia lekára ospravedlnená. S ohľadom na uvedené súd jeho konanie vyhodnotil ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru neboli splnené zákonné podmienky, lebo neprítomnosť žalobcu v dňoch XX.X.XXXX a XX.X.XXXX nie je závažným porušením pracovnej disciplíny. V. konanie súd nevyhodnotil ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Aj tu bolo pre úvahy súdu rozhodujúce, že lekár vydal potvrdenie o ošetrení na celý deň. J. mal žalobca takéto potvrdenie, mohol sa spoliehať na to, že jeho neprítomnosť v práci bude aj celý deň ospravedlnená. S. skončenie pracovného pomeru žalobcu je z uvedených dôvodov neplatné.
XX. Vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný navrhol doplnenie výsluchu H.. D. a H.. J.. V. návrh súd zamietol s poukazom na koncentráciu konania. R. uvedené svedkyne vypočul písomne práve na návrh žalovaného, ktorý mal možnosť predložiť všetky otázky, na ktoré žiada svedkyne odpovedať. K opakovanému vykonaniu dôkazu by tak došlo iba z dôvodov na strane žalovaného, ktorý bol nielen povinný ale aj mohol všetky návrhy na vykonanie dokazovania (vrátane predloženia otázok pre svedkyne) predložiť včas, v lehote stanovenej na predkladanie prostriedkov procesnej obrany.
XX. Vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou žalobca túto považoval za neplatnú a tvrdil v podstatnom, že:
- K. o organizačnej zmene bolo účelové, nesledovalo cieľ zefektívňovania práce u žalovaného, ale jeho úlohou bolo výlučne slúžiť rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom
- I. organizačnej zmeny je stanovená neurčito, veľmi vágne a nejasne, čo považoval za jeden z dôvodov jej účelovosti
- B. nedal výpoveď žalobcovi v takom okamihu, aby pracovný pomer skončil najneskôr v deň, ktorý predchádzal dňu účinnosti organizačnej zmeny (lebo žalovaný stanovil účinnosť organizačnej zmeny zhodný s časom skončenia pracovného pomeru)
- B. nebola ponúknutá žiadna práca napriek tomu, že žalovaný pred a aj po doručení výpovede aktívne hľadal nových zamestnancov.
XX. J. ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu a zamestnávateľ, ktorý agentúru dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
XX. J. ust. § 63 ods. X B. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak: a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
XX. ,,V zmysle citovaného § 63 ods. X písm. b) B. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu tzv. nadbytočnosti. J. použitia tohto výpovedného dôvodu je X./ vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, X./ prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať cieľ stanovený v B. práce, t.j. zmenu úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, X./ nadbytočnosť zamestnanca a X./ príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. B. môže dať zamestnancovi výpoveď pre nadbytočnosť najskôr po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene, nakoľko až po jeho prijatí môže mať vedomosť o novej organizačnej štruktúre a celkovom počte obsadených a voľných pracovných miest. V praxi zamestnávatelia často pristúpia k uskutočneniu organizačnej zmeny tak, aby do nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná doba nadbytočného zamestnanca. B. teda nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočný už v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce „zamestnanec sa stane nadbytočný“)“. (rozhodnutie X. sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX)
XX. J. vyhodnocovaní existencie organizačnej zmeny, ako predpokladu pre danie výpovede sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že ku dňu XX.X.XXXX toto rozhodnutie neexistovalo a je dôkazom falošným a že ide iba o účelové rozhodnutie žalovaného s cieľom poškodiť žalobcu tým, že sa ho ako zamestnanca zbaví.
XX. ,,R. nie je oprávnený skúmať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene z hľadiska jeho obsahu, t.j. či prijatá organizačná zmena je skutočne potrebná (nevyhnutná) a či spôsob, akým sa realizuje (akým sa má dosiahnuť ňou zamýšľaný výsledok) je dôvodný (opodstatnený) a či v konečnom dôsledku bude skutočne účinná (efektívna). R. sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie - ak vzniknú pochybnosti o jeho existencii - bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ, resp. príslušný orgán“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX). Z týchto dôvodov súd ani nevyhodnocoval námietku žalobcu, že žalovaný mohol v prvom rade obmedziť spoluprácu s externými advokátmi a prácu prideľovať zamestnancovi, t.j. žalobcovi. R., akou formou zamestnávateľ zabezpečuje plnenie svojich úloh je výlučne vecou jeho rozhodnutia a spôsobu organizácie práce, do ktorej by súd nemal zasahovať. C. skutočnosť, že zamestnávateľ plní časť svojich úloh externými subjektmi nemôže znamenať účelovosť jeho rozhodnutia o organizačnej zmene.
XX. J. rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa XX.X.XXXX bolo v konaní predložené v písomnej forme, po obsahovej stránke je jasné a zrozumiteľné, bolo podpísané štatutármi žalovaného. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný o tejto organizačnej zmene informoval svojich zamestnancov, čo potvrdila svedkyňa B. V. vo svojej výpovedi, kde uviedla, že: „H. sme B. poradu všetkých zamestnancov. Na tejto nám zamestnávateľ oznámil novú organizačnú štruktúru a tiež, že sa rozlúčime s jedným zamestnancom a to s pánom X.. L. sme vtedy doma na M., mohlo to byť v apríli. X. si, že by to bolo skôr.“ R. si nebola istá, či účastníkom tejto porady bol aj žalobca, zdalo sa jej, že nebol. C. bol u lekára.
XX. V konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o neexistencii organizačnej zmeny a predložení falošného dôkazu. R. úvahy žalobcu vychádzajúce z indícií (že v návrhu dohody o skončení pracovného pomeru tento dôvod nebol uvedený) na takýto záver nestačia. R. pritom jednoznačne potvrdila, že už v apríli XXXX boli zamestnanci o organizačnej zmene a o jej následkoch oboznámení.
XX. To isté platí aj vo vzťahu k tvrdenej účelovosti prijatia organizačnej zmeny ako ,,vyrobenia“ si dôvodu pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom. V konaní nevyšiel najavo jediný dôvod, pre ktorý by sa žalobca mal stať pre žalovaného nepohodlným zamestnancom. V konaní teda nebola prezentovaná taká okolnosť, ktorá by bola dôvodom pre zbavenie sa žalobcu ako zamestnanca. I. organizačnej zmeny nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že žalovaný v čase prijatia organizačnej zmeny, ktorou znížil počet zamestnancov na pracovnom mieste advokátsky koncipient, mal vytvoriť nové pracovné miesto
- asistent. Je v kompetencii zamestnávateľa, aby určoval nielen počet pracovných miest, ale aj ich skladbu. J. nie je vylúčené, aby pri organizačnej zmene, kde dochádza k zrušeniu pracovného miesta napr. advokátskeho koncipienta, bolo vytvorené nové pracovné miesto, s iným druhom výkonu práce, napr. administratívny pracovník. N. skutočnosť nesvedčí o účelovosti prijatia organizačnej zmeny ani o konaní zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi. H. však mať vplyv na splnenie jeho ponukovej povinnosti.
XX. J. splnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. X B. práce sa obšírne zaoberá judikatúra súdov, z ktorej, okrem iného vyplýva to, čo je uvedené v právnej vete judikátu R XX/XXXX a R XX/XXXX. J. ustálenej judikatúry povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie je koncipovaná tak, že zamestnávateľ musí ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto a je len na pracovníkovi, či toto miesto prijme. Z časového hľadiska sa ponuka inej vhodnej práce musí uskutočniť ešte predtým, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, najskôr však po rozhodnutí zamestnávateľa o príslušnej organizačnej zmene. C. už skonštatoval X. súd SR v rozhodnutí z XX. apríla XXXX sp.zn. XMcdo/X/XXXX, splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa je potrebné posudzovať podľa stavu, ktorý je tu v čase dania výpovede, t.j. rozhodujúce je, či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné miesto, ktoré je pre zamestnanca vhodné. R., že zamestnávateľ neskôr prijme do pracovného pomeru iného zamestnanca na pracovné miesto, ktoré by vzhľadom na svoju kvalifikáciu mohol vykonávať aj zamestnanec, ktorý dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nie je z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § XX ods. X B. práce právne relevantná (pozri aj obdobné rozhodnutie X. súdu ČR zo 6. júna XXXX sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX).
XX. V prejednávanom prípade bola výpoveď doručená žalobcovi dňa XX.X.XXXX. J. posúdenie splnenia ponukovej povinnosti je preto rozhodujúci tento okamih. Z časového hľadiska sa totiž ponuka inej vhodnej práce musí uskutočniť ešte predtým, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. B. označil dve pracovné miesta, ku ktorým tvrdil nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky a to pracovné miesto asistentka obsadené C. Z. a pracovné miesto advokátsky koncipient, na ktoré bola dňa XX.X.XXXX zverejnená ponuka práce.
XX. C. sa dalo hovoriť o existencii voľného pracovného miesta u zamestnávateľa, zamestnávateľ musí mať z pohľadu štruktúry jeho pracovnej sily potrebu, aby určitá pracovná činnosť bola u neho reálne vykonávaná. Y. pracovné miesto je miesto, na ktoré má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. B. má v štruktúre zamestnancov aj pracovné miesto asistentka. V. pracovné miesto bolo obsadené na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX B. V.. K skončeniu jej pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu XX.X.XXXX. Je teda nepochybné, že jedno pracovné miesto asistentky, ktoré má žalovaný v štruktúre, bolo v čase doručenia výpovede obsadené B. V. a preto žalovaný nemal k tomuto pracovnému miestu ponukovú povinnosť.
XX. G. o skončení pracovného pomeru bola medzi touto zamestnankyňou a žalovaným uzatvorená dňa XX.X.XXXX, teda najneskôr týmto dňom mal žalovaný vedomosť, že uvedené pracovné miesto sa od septembra uvoľní.
XX. V konaní bola vypočutá C. Z., ktorá so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu dňa XX.X.XXXX s dňom nástupu do práce XX.X.XXXX s dohodnutým druhom výkonu práce asistentka - klientská podpora. J. pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.X.XXXX a skončil oznámením zamestnávateľa v skúšobnej dobe dňa X.X.XXXX. Vo svojej výpovedi uviedla, že na pohovor u žalovaného bola ešte v marci XXXX na základe inzerátu uverejneného na stránke J.. F. došlo k uvoľneniu opatrení prijatých v súvislosti s M., bola pozvaná na druhé kolo a následne nastúpila do práce.
XX. B. mal teda v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX dve asistentky. J. vyjadrenia žalovaného bol pracovný pomer s C. Z. uzatvorený z dôvodu ukončenia pracovného pomeru B. V.. R. uveril tomuto tvrdeniu žalovaného, lebo jeho vysvetlenie je logické a zodpovedá následným skutkovým okolnostiam. J. mal žalovaný dňa XX.X.XXXX vedomosť, že pracovný pomer jeho asistentky bude ukončený dňa XX.X.XXXX a počas tohto obdobia zamestnal na toto miesto novú zamestnankyňu z dôvodu jej zaučenia, súd nevidí v tomto postupe obchádzanie zákona ani porušenie dobrých mravov. X. teda o vytvorenie nového pracovného miesta ale o zabezpečenie plynulej výmeny zamesnankýň na funkcii asistent/ka. Vo vzťahu k žalovanému nemôže mať ukončenie pracovného pomeru so B. V. vplyv ani na ponukovú povinnosť, lebo k skončeniu jej pracovného pomeru a tiež k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru došlo až po doručení výpovede žalobcovi. To isté platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru C. Z., lebo aj v jej prípade bola pracovná zmluva uzatvorená až potom, čo žalovaný doručil žalobcovi výpoveď. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu XX.X.XXXX (resp. v časovom úseku od prijatia organizačnej zmeny dňa XX.X.XXXX do doručenia výpovede XX.X.XXXX) žalovaný nemal voľné pracovné miesto asistentky a preto vo vzťahu k tomuto pracovnému miestu jeho ponuková povinnosť neexistovala. J. názoru súdu existenciu voľného pracovného miesta nemožno odvodzovať od predzmluvných rozhovorov, či z ponuky práce, lebo tieto úkony nie sú záväzné. K. je skutočný počet pracovných miest v štruktúre zamestnávateľa a ich reálna obsadenosť zamestnancami. A v prejednávanom prípade boli všetky pracovné miesta u žalovaného v čase dania výpovede obsadené.
XX. K rovnakému záveru súd dospel aj vo vzťahu k pracovnému miestu advokátsky koncipient inzerovanému dňa XX.X.XXXX. C. už bolo vyššie uvedené, splnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného nemožno skúmať podľa okolností, ktoré nastali v budúcnosti (teda až po organizačnej zmene), ale podľa stavu, kedy bol právny úkon - výpoveď urobený, v našom prípade ku dňu XX.X.XXXX. F. v tomto čase žalovaný nemal voľné pracovné miesto asistentky ani voľné pracovné miesto advokátskeho koncipienta, ponukovú povinnosť neporušil.
XX. V súvislosti s námietkami žalobcu sa súd zaoberal aj otázkou, či ponuka práce zverejnená na stránke J., môže mať na ponukovú povinnosť vplyv. Z dokazovania totiž vyplynulo, že C. Z. bola na prvom pohovore u žalovaného v marci XXXX a tiež, že dňa XX.X.XXXX žalovaný inzeroval jedno pracovné miesto advokátskeho koncipienta. J. vzťahy (vrátane ponuky práce) nemajú právnu záväznosť, preto podľa názoru súdu ani nemôžu mať vplyv na splnenie ponukovej povinnosti. Zo skutočnosti, že zamestnávateľ urobí „prieskum trhu“ a výhľadovo zisťuje potencionálnych záujemcov o výkon práce, nemožno vyvodzovať existenciu voľného pracovného miesta. B. môže plánovať a svoj pôvodný zámer však nemusí realizovať. J. súd zo skutočnosti, že žalovaný v marci XXXX a v júli XXXX inzeroval ponuku práce nevyvodil vo vzťahu k splneniu jeho ponukovej povinnosti žiadny následok. Z. rozhodujúce je, či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné miesto a tento predpoklad v našom prípade splnený nebol. X., výsledkom predzmluvných vzťahov žalovaného nebolo vytvorenie nového pracovného miesta. C. Z. bola prijatá na miesto B. V. a advokátsky koncipient bol prijatý do zamestnania až v januári XXXXX (po odchode jednej zamestnankyne na materskú dovolenku), čo vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa XX.X.XXXX. R. v konaní žalovaného nevidí ani porušenie zákona ani konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre. B. práce umožňuje zamestnávateľovi, aby podľa potreby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, štruktúru a podobne tak, aby zamestnával vždy a za každých okolností taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. B. potreboval jednu asistentku a jej miesto bolo v čase dania výpovede obsadené. B. potreboval menší počet advokátskych
koncipientov a toto realizoval prijatím organizačnej zmeny. A podľa názoru súdu, žalovaný tieto úkony súvisiace s regulovaním počtu zamestnancov, realizoval zákonným spôsobom.
XX. B. účelovosť organizačnej zmeny a tým aj neplatnosť výpovede vyvodzoval tiež z časových súvislostí prijatia organizačnej zmeny a namietal, že žalovaný účelovo neuviedol konkrétny dátum jej účinnosti. V tejto námietke súd uvádza, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť zamestnávateľom prijaté pred daním výpovede, t.j., výpoveď má byť zamestnancovi doručená až po vydaní rozhodnutia o organizačnej zmene (po rozhodnutí o nej). Je podstatné si uvedomiť vzájomné väzby medzi rozhodnutím o organizačnej zmene, doručením výpovede pre nadbytočnosť a realizovaním organizačnej zmeny. O. rozpätie medzi uskutočnením rozhodnutia o organizačnej zmene a medzi doručením výpovede zamestnancovi musí byť primerané. J. postačí, ak sa zamestnanec o úmysle zamestnávateľa uskutočniť príslušnú organizačnú zmenu dozvie až z výpovede mu doručenej. X. je nevyhnutné, aby v čase doručenia výpovede bola už samotná zmena aj zrealizovaná - účinná. Od okamihu doručenia výpovede do skončenia výpovednej doby je priestor pre jej praktické uskutočnenie. V čase doručenia výpovede ešte nemusí byť zamestnanec aj reálne nadbytočným, ale v primeranej dobe od rozhodnutia o zmene sa nadbytočným stane. Ak by mal pracovný pomer skončiť skôr ako v deň, ku ktorému nastane účinnosť organizačnej zmeny, v každom konkrétnom prípade by sa skúmala príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou.
XX. B. prijal rozhodnutie o organizačnej zmene XX.X.XXXX, ktorým bola zrušená pracovná pozícia „advokátsky koncipient“ v počte 1, ktorú zastáva advokátsky koncipient H.. H. X.. I. tohto rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom (predpoklad na XX.X.XXXX), ktorého sa uvedená organizačná zmena týka a to dohodou alebo výpoveďou podľa ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce. O tejto organizačnej zmene boli zamestnanci informovaní na B. porade v apríli XXXX (čo potvrdila vo výpovedi B. V.). K. o organizačnej zmene predchádzalo doručeniu výpovede, pričom medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu je príčinná súvislosť. F. žalovaný zrušil jedno pracovné miesto advokátskeho koncipienta a na tomto pracovnom mieste pracoval žalobca, existuje medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu vzťah príčiny a následku.
XX. C. určenie nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny dňom skončenia pracovného pomeru žalobcu nerobí výpoveď podľa názoru súdu neplatnou. V praxi zamestnávatelia často pristúpia k uskutočneniu organizačnej zmeny tak, aby do nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná doba zamestnanca. J. teda žalovaný určil účinnosť organizačnej zmeny ku dňu uplynutia výpovednej doby žalobcu, jeho postup bol v súlade so zákonom a v súlade s judikatúrou (porovnaj rozhodnutie X. sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ods. XX). Aj podľa záverov F. súdu v J. v rozsudku sp.zn. XCoPr/X/XXXX: „G. prijatia (podpisu) organizačnej zmeny musí vždy predchádzať dňu podania výpovede. K. o organizačných zmenách nesmie byť prijaté až po podaní výpovede. X. dátum účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodoval s predpokladaným dňom plynutia výpovednej doby.“
XX. C. už bolo vyššie uvedené, nadobudnutie účinnosti organizačnej zmeny dňom uplynutia výpovednej doby nadbytočného zamestnanca neodporuje zákonu a nerobí výpoveď z dôvodu nadbytočnosti neplatnou. V. riešením žalovaný predchádzal tomu, že organizačná zmena nadobudne účinnosť skôr, ako uplynie výpovedná doba, čím by na jeho strane vznikla prekážka v práci, lebo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu by došlo skôr ako k skončeniu jeho pracovného pomeru. J. miesto žalobcu bolo v organizačnej štruktúre žalovaného zachované do skončenia jeho pracovného pomeru tak, aby mal možnosť výkonu práce aj počas plynutia výpovednej doby. B. takýmto rozhodnutím predišiel aj situácii, kedy by pracovný pomer žalobcu skončil skôr, ako by nastala účinnosť organizačnej zmeny, čo by mohlo mať vplyv na posúdenie príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. R. je na rozdiel od žalobcu toho názoru, že určenie nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny bolo plne v súlade so zákonom s cieľom predísť pochybeniam zamestnávateľa pri daní výpovede. R. s takýmto konaním žalovaného nespája úmysel poškodiť zamestnanca. Je zrejmé, že žalovaný chcel znížiť počet advokátskych koncipientov o jedno miesto a z tohto dôvodu chcel so žalobcom skončiť pracovný pomer. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by toto konanie bolo účelové a zamerané voči žalobcovi s cieľom zbaviť sa práve jeho. C. už bolo vyššie uvedené, regulácia počtu zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie je v kompetencii zamestnávateľa a v jeho právomoci je aj výber nadbytočného zamestnanca. Z prezentovaných a v konaní zistených skutkových okolností nevyplýva
pre súd záver, že žalovaný chcel prijatou organizačnou zmenou žalobcovi uškodiť a že ňou sledoval iné ciele.
XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi zo strany žalovaného dňa XX.X.XXXX je platná, lebo spĺňa všetky formálna a hmotnoprávne náležitosti svojej platnosti. K. o organizačnej zmene bolo prijaté oprávnenou osobou, sledovala cieľ stanovený v ust. § 63 ods. X písm. b) B. práce a to zníženie nákladov s cieľom zefektívniť prácu v dôsledku čoho sa stal žalobca nadbytočným. R. preto žalobu v časti určenia neplatnosti výpovede zamietol.
XX. B. na výzvu súdu predložil dňa XX.X.XXXX vyjadrenie, ktoré sa však nepodarilo v zákonnej X dňovej lehote pred pojednávaním nariadeným na deň XX.X.XXXX doručiť protistrane. J. nesplnenie tejto procesnej povinnosti súd obsah vyjadrenia nevyhodnocoval a pri rozhodovaní na neho ani neprihliadal.
XX. J. ust. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňoval dva samostatné nároky a to nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. F. ide o samostatné nároky je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť vo vzťahu ku každému z nich samostatne.
XX. B. bol úspešný vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto v tejto časti má nárok voči neúspešnému žalovanému na plnú náhradu trov konania. K opačnej situácii dochádza vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti výpovede, kde má úspešný žalovaný vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
XX. J. ust. § X ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. veta prvá, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
XX. B. bol podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov. R. preto zaviazal neúspešného žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 € (podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.