Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-389-2016.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/389/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, L. X. XXX/XXX, XXX XX X., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 32,77,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2046/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/638/2015-47 zo dňa 11. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/638/2015-47 zo dňa 11. mája 2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno uznesením č.k. 7Er/638/2015-47 zo dňa 11.05.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 19.08.2015 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému G. U., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/100/2015 zo dňa 19.05.2015 majetok nadobudla B. U.. Preto súd pokračuje v konaní s dedičkou B. U.. Dňa 25.01.2015 bol spísaný pred súdnym exekútorom návrh na vykonanie exekúcie proti pôvodnému povinnému, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská, a.s., vydaného pod sp. zn. SR 02211/14 zo dňa 30.07.2014. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že oprávnený a pôvodný povinný uzatvorili dňa 19.12.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou dňa 19.12.2011. V čl. III. bode 2 tejto zmluvy je uvedené, že zmluvu je možné meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve s úradne overenými podpismi. Zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovská doložka síce bola vyhotovená na samostatnom liste, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie uvedená skutočnosť neodôvodňuje záver, že bola individuálne dojednaná. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy nevyplýva možnosť voľby pre spotrebiteľa prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi dojednaná individuálne a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Súd nemal pochybnosť o tom, že čl. II. rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania, na čo musí prihliadať súd z úradnej povinnosti. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu konštatoval, že tento bol
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
6. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
8. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
12. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že dňa 12.03.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Následne dňa 30.05.2014 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 25.10.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému finančné prostriedky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 14 obsahujú mediačnú doložku, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek strana využiť mediáciu prostredníctvom Mediačného centra zriadeného a vedeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Súčasne v ten istý deň, t.j. 25.10.2011 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa rozhodcovským konaním rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Podľa čl. II ods. 1 tejto zmluvy všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú budú rozhodované pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, prípadne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ale len v prípade, že žalujúca strana podá žalobu na všeobecnom súde. V čl. III bodu 2 je uvedené, že predmetná zmluva sa môže meniť alebo rušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán.
13. Podľa odvolacieho súdu spôsobuje takto koncipovaná rozhodcovská zmluva hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je zmluvou, pri ktorej je význam posudzovania kritérií či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň. Je možné konštatovať, že bola dojednaná individuálne, pretože je vyhotovená ako samostatná listina a nie ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z tohto dôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak, z ustanovenia čl. III bodu 2 vyplýva, že meniť alebo zrušiť rozhodcovskú zmluvu možno len písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými podpismi účastníkov zmluvy. Takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodcovská zmluva môže byť zmenená prípadne zrušená len písomnou dohodou. Za písomnú dohodu možno považovať písomný prejav vôle zmluvných strán. Je však otázne, či by zo strany oprávneného došlo k dobrovoľnému pristúpeniu k dohode tak, ako to uvádza v ustanovení rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre povinného zároveň značne náročné, aby po prípadnom uzatvorení dohody musel dať túto následne úradne overiť.
14. Odvolací súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje so záverom a konštatovaním súdu prvej inštancie o absolútnej neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Je potrebné v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Keďže krajský súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, takáto zmluva nemôže ani založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, pretože sa jedná o nulitný právny akt. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).