Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-72-2016.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Subarea
2Co/72/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) D. M., E.. X.XX.XXXX W. X) K. M., E.. XX.X.XXXX, obom bytom D., G. X, o zaplatenie 6.935,24 EUR s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu 12C/453/2013-107 z 5.6.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
P r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.
2. Poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 6.935,24 € s prísl. a že dňa 27.9.2013 mu bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Poukázal na to, že žalobca podaním zo dňa 9.2.2015 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na to, že tento nedisponuje súhlasom žalovaných s jeho vstupom do konania na ich strane, a teda jeho vstup je právne neúčinný. Citoval § 93 ods. 1 až 3 O.s.p. a zdôraznil, že ods. 3 tohto ustanovenia bol včlenený do Občianskeho súdneho poriadku novelou účinnou od 1.1.2015 bez prechodných ustanovení. Uviedol, že 19.3.2015 vyzval vedľajšieho účastníka na predloženie súhlasu žalovaných s jeho vstupom do konania a keďže v určenej lehote tento nereagoval, s prihliadnutím na vznesenú námietku žalobcu, jeho vstup do konania nepripustil.
3. Uznesenie napadlo včas podaným odvolaním Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, navrhlo ho zmeniť a jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka pripustiť. Malo za to, že procesný kódex účinný do 31.12.2014 prezumoval súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom, pretože relevantným úkonom hlavného účastníka bolo iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou. Citovalo § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 a bolo toho názoru, že ak po 1.1.2015 vstupuje do občianskeho súdneho konania vedľajší účastník, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas hlavného účastníka s takýmto vstupom. Z toho vyplýva, že takýto súhlas nie je povinný predložiť ten vedľajší účastník, ktorý už do konania pred 1.1.2015 vstúpil. Takýto záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov, napr. Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Košiciach, z ktorých rozhodnutí aj citovalo.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 152,47 €. Po citácii § 93 ods. 3 O.s.p. uviedol, že združenie súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia o vstupe do konania nepredložilo a tak nespĺňalo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v konaní.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej aj len „Združenie“) ako podané včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani zmenu.
6. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím nepripustil vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, v čase svojho rozhodovania nevyhodnotil správne všetky okolnosti jeho vstupu a súvisiacu právnu úpravu.
7. Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 os. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo.
8. Združenie súdu prvej inštancie oznámilo svoj vstup do konania ešte 27.9.2013, kedy podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky podmienky pre jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Je pritom nutné citovať aj vtedy aktuálnu procesnú úpravu:
9. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
11. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
12. Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods. 3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015.
13. Nové znenie ust. § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 1.1.2015 zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva. Združenie však vstúpilo do predmetného konania dňa 27.9.2013, kedy zákon ešte takúto podmienku nestanovoval. Súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal. Právna úprava účinná od 1.1.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru, bez uvedenia prechodných ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva právny poriadok Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené s účinnosťou od 1.1.2015, teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy, t.j. v čase do 31.12.2014. Tým by sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu odňal účinok procesnému úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.
14. Vedľajší účastník sa nemohol zúčastňovať na konaní proti vôli hlavného účastníka, udelenie výslovného súhlasu hlavného účastníka s jeho vstupom do konania podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 však nebolo podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa stal účastníkom konania momentom doručenia jeho oznámenia o vstupe do konania súdu. Vplyv na posúdenie účinkov oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania a na jeho zotrvanie v konaní mohlo mať len taký úkon účastníka, na strane ktorého mal vedľajší účastník vystupovať, ktorým by vyjadril nesúhlas s účasťou. Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebolo možné považovať za nesúhlas účastníka konania so vstupom (porovnaj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/323/2013).
15. Ak preto súd prvej inštancie nepripustenie vstupu združenia do konania viazal na tú skutočnosť, že toto na výzvu z 19.3.2015 nepredložilo súhlas žalovaných s jeho vstupom do konania, s jeho postupom súhlasiť nemožno. Združenie do konania vstúpilo ešte 27.9.2013 a neboli splnené podmienky pre vyslovovanie jeho nepripustenia do konania 5.6.2015. Bez ohľadu na uvedené sa žiada doplniť, že nový Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 nepočíta s účasťou vedľajších účastníkov v konaní tak, ako to pripúšťal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - osobitne v spotrebiteľských veciach a tak bez ohľadu na nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia združenie od 1.7.2016 ďalej v tomto konaní ako vedľajší účastník už vystupovať nemôže. Aj napriek tomu však odvolací súd nemohol ani dodatočne odobriť chybný postup súdu prvej inštancie, zohľadňujúc čas jeho rozhodnutia a vtedy existujúce okolnosti, viažuce sa na už uskutočnený vstup združenia do konania. Opačný výklad by mohol znamenať aj neopodstatnený zásah do majetkových práv združenia, v súvislosti s rozhodovaním aj o trovách tohto odvolacieho konania.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie. Aj keď zákonodarca zmenil podmienky účinkovania združení v konaní ako vedľajších účastníkov, táto okolnosť nemôže negatívne ovplyvňovať oprávnené záujmy združenia, i keď o jeho trovách odvolací súd rozhodoval až po 1.7.2016, čo však združenie žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohlo.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).