Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-7-2016.pdf
PDF · 115.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3T/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lívie Mikulášovej a prísediacich Aleny Vrbjarovej a Ing. Juraja Frandela na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný: P. P., F.. XX.X.XXXX R. S. J., T. Q., C. XXX/XX, Q..Č.. R. Ú. T. T.
j e v i n n ý , ž e
v období od mesiaca september 2015 do 9.00 hod. dňa 3.X.XXXX R. Q. na ulici C. v rodinnom dome č. XXX/XX takmer denne žiadal od svojej matky E. P. F.. XX.X.XXXX, T. Q., C.É. XXX/XX spoločné finančné prostriedky v sumách od 5 do 20 eur, keď mu ich odmietla dať, tak si ich vynucoval tak, že ju fyzicky napádal, dával jej facky, rukami ju udieral do rôznych častí tela, kopal ju do oblastí nôh, vyhrážal sa jej zabitím, pričom poškodená E.S. P. mu v obave o svoj život a zdravie finančné prostriedky vždy dala
t e d a
iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký trestný čin na chránenej osobe
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 31. 5. 2016 na Okresný súd Revúca obžalobu sp. zn. 2Pv 61/16/6608 -18 na obvineného P. P. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe podrobne rozvedenom v podanej obžalobe.
V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 24. 10. 2016 a 31. 10. 2016.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej E. P., výsluchom svedka O. M., R. W. E.. D. G., W. H.. W. R., W. E.. E.S. E. H.., prečítaním listinných dôkazov: lekárskej správy E.. Q. H., lekárskej správy z ambulancie PSYCHCEN-PKN, s.r.o., lekárskej správy MUDr. L. M., zápisnicou o ohliadke miesta činu, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, výpisom z GP o trestných stíhaniach obžalovaného, správou o povesti obžalovaného z Mesta Tornaľa, hodnotením obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica odpisom z Registra trestov, Správou z ÚPSVaR Tornaľa.
Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného Kolomana Kárásza.
Obžalovaný P. P. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.
Svedkyňa - poškodená E. P. matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že obžalovanému bolo veľmi zle, zvracal krv. Keďže mu chcela pomôcť, tak išla ku doktorke M.j, ktorá uviedla, že jej nevie pomôcť, tak prišla domov, syn vyzeral ešte horšie ako predtým, len zvracal, nevedela za kým má ísť, tak išla na políciu. Syn sa pomočil, mala obavy, že zomrie, potil sa, mal modré pery, chcela zachrániť život svojmu synovi, chcela, aby išiel na liečenie. Po odstránení rozporov vo výpovedi svedkyne poškodenej medzi jej výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď v prípravnom konaní uviedla, že „správanie jej syna sa zmenilo z dôvodu, že začal fajčiť niekedy v mesiaci september 2015 herbu. Od uvedenej doby až do dňa 3. 3. 2016 pýtal od nej každý deň peniaze v sumách od 5 do 20 eur. Bolo jej to veľa dávať mu toľké peniaze. Keď mu začala hovoriť, že mu peniaze nedá, vtedy sa jej začal vyhrážať, že ju zbije. Dostala strach a peniaze mu vždy dala. Keď mu povedala, že peniaze mu dať nemôže, lebo nemá, vtedy jej povedal, že ho to nezaujíma a začal ju fyzicky napádať. Dával jej facky, rukami ju búchal po tele a to kde trafil, tiež ju aj kopal do nôh. Asi pred mesiacom jej vyrazil predný zub. Počas toho, ako ju takto bil, tak sa jej aj vyhrážal, že pokiaľ mu peniaze nebude dávať, že ju bude takto biť a že ju zabije“, svedkyňa - poškodená uviedla, že to čo vypovedala v prípravnom konaní sa nestalo. Čo vypovedala na polícii, to vypovedala pod liekmi. Odvtedy nemôže užívať tie lieky, lebo má od liekov halucinácie. Keby nebrala lieky, tak by určite nešla na políciu. Vie o tom, že jej syn užíva herbu (pozn. súdu syntetický kanabinoid), ale dnešní mladí ľudia sú takí, každý mladý je v tom. Peniaze mu dávala , keď išiel vonku s kamarátmi, spočiatku nevedela, že si za ne kupuje drogy. Dávala mu z peňazí, ktoré získali žobraním v Nemecku. Aj teraz, keď je vo väzbe, mu posiela peniaze, lebo si ich zaslúži. On je dobrý chlapec, ona bola zlá. Nikdy si od nej násilím nepýtal peniaze, u nich u Rómov je taký zvyk, že niekedy ho ona udrie, niekedy ju jej syn udrie, ale to sa len tak hrajú. Svojho syna zbožňuje, spraví pre neho všetko, je rada, že teraz vidí svojho syna zdravého. Ďalej uviedla, že s obžalovaným sú poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov spoločne, pričom spoločné peniaze dostáva svedkyňa - poškodená vo výške asi 125 eur.
Znalkyňa MUDr. Jana Grešková z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetom jej znaleckého posudku bolo posudzovanie, či svedkyňa poškodená trpí duševnou poruchou v zmysle psychózy, teda či bol niekedy narušený jej kontakt s realitou a či užívané lieky majú vplyv na to, čo hovorí alebo ako sa správa. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že svedkyňa poškodená nikdy nebola duševne chorá, nie je duševne chorá a ani nikdy nedošlo k narušeniu kontaktu s realitou. Jedná sa primárne o osobnosť mentálne nerozvinutú, intelektove na úrovni ľahkej mentálnej retardácie. Táto osobnosť má nízku substračnú toleranciu, to znamená, že akákoľvek záťaž aj minimálna prináša u nej stavy úzkosti, napätia, nervozity, poruchy spánku. Pre tieto ťažkosti
bola od roku 2010 evidovaná u psychiatra. Užíva lieky, ktoré zmierňujú stavy napätia, úzkosti, poruchy spánku. Užívanie týchto liekov neznamená, že by svedkyňa poškodená nevedela, čo vidí, čo počuje, čo interpretuje. Aj keď svedkyňa poškodená uviedla, že užila nadmerné množstvo liekov, musela by nastať porucha vedomia. To znamená, že by bola ospalá, že by bola v bezvedomí. Keďže napriek tomu vypovedala, išla na políciu, komunikovala, je zrejmé, že uvedené dávky liekov nenarušili jej stav vedomia. Svedkyňa poškodená vzhľadom na svoj nízky intelekt, nevládala znášať poruchy správania svojho syna v zmysle emočnej a urobila to, čo urobila a na druhej strane jej nízky intelekt jej nedovolil zvážiť následky svojho správania, to znamená, že svedkyňa poškodená sa vo svojej výpovedi snaží ospravedlniť to, čo urobila ako matka a toto správanie sa snaží skorigovať a zmierniť následky. Ale celý tento proces nemá nič spoločné s duševnou poruchou ani s procesom narušeného vnímania reality. Užívanie uvedených liekov nespôsobujú duševné poruchy ani nenarušujú kontakt s realitou, nemohli ovplyvniť ani videné, ani počuté. Jej správanie vyplýva z dominantného citu a väzby matky a syna. Lieky svedkyňa poškodená užíva už 5 rokov a 5 rokov s nimi vedie normálny život. Ani neexistuje taký druh liekov, ktoré človek užije a zrazu sa zmení kontakt s realitou. V prípade svedkyne poškodenej sa nemôžeme zaoberať žiadnou stratou vedomia, žiadnou stratou s realitou vplyvom účinkov liekov ani neexistuje žiadny taký stav, že by došlo k narušeniu počutého, videného, prežitého. Z pohľadu psychiatra ide o tom, že ako matka nezvládla následky svojho správania, zmeny správania svojho syna a teraz sa chce ospravedlniť tým, že chce urobiť zo seba chorú a tým nevedela, čo robí. Ona dobre vedela, čo robí. Je to duševne zdravá žena, ktorá je intelektovo primárne nerozvinutá, je mentálne retardovaná, má nižšiu toleranciu zvládať život, čo sa ukázalo v tom zmysle, že je 5 rokov v starostlivosti psychiatra. Takáto dlhodobá stresová situácia nezanechala následky na psychike svedkyne poškodenej, u nej jedine čo funguje je vzťah matky a syna, pričom jej synovi je z toho smiešne.
Znalkyňa PhDr. Zuzana Vozárová, z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetom jej znaleckého posudku bolo vykonať komplexné psychologické vyšetrenie, vykonať rozbor osobnosti, osobnostné rysy, zároveň posúdiť, či je správne schopná vnímať, zapamätať si a interpretovať súvislosti s trestným činom, či veci, ktoré prežila dokázala interpretovať vierohodným spôsobom. Pri poznávacích funkciách boli zachytené oslabenia, poruchy štiepenia, celková pamäťová kapacita je na úrovni miernej zaostalosti, nie je schopná si pamätať toľko informácií ako priemerne inteligentný človek. Svedkyňa poškodená bola schopná prísť na políciu, vypovedať. Ohľadne vierohodnosti, tieto výpovede sú rozsiahle, detailne popísané emočne prežívané, keby bola dementná, tak by nebola schopná takto vypovedať. To, že svoje výpovede zmenila, z pohľadu znalkyne ide ochrannú reakciu voči synovi. Vylučuje, že by si absolútne nepamätala, čo povedala. S takou úrovňou intelektu ako má svedkyňa poškodená, tak títo ľudia majú veľmi dobre rozvinutú mechanickú pamäť. U svedkyne poškodenej sa jedná o jednoduchú osobnosť s nižším intelektom, s neurotickými rysmi, so slabou schopnosťou zvládať negatívne napätie. Je nadmerne viazaná na syna, je tam silný materinský pud, z toho hľadiska je možné, že by výpoveď podriadila tomuto zámeru, a to pomôcť svojmu synovi. Syna popisuje v takom pozitívnom svetle, čo sa obžalovaný z toho vysmieva.
Svedok O. M., nevlastný otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so synom chodili spolu žobrať do Nemecka, aby si zarobili. Nikdy si nepýtal peniaze násilím, slušne si vypýtal, keď išiel vonku peniaze mu dali z toho, čo zarobil v Nemecku. Svedkyňu poškodenú nikdy nebil. On je dobrý chlapec. Neskoro zistili, že berie drogy. Chceli ho dať na liečenie, ale lekár im povedal, že ak sa nechce chlapec dobrovoľne liečiť, tak ho nemôžu zobrať. Niekedy bol už tak mimo, že už nevedel ani vstať, len zvracal, mesiac sa neumyl. Nevedeli, čo majú robiť, on bol v Nemecku, volala žena (svedkyňa poškodená), že ho udá policajtom. Keby bol doma, tak sa to nestane, on by to nedovolil.
Znalkyňa MUDr. Mária Martinove PhD., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predmetom jej znaleckého posudku bolo vyšetrenie obvineného a zodpovedanie otázok o jeho duševnom stave a závislosti. U obžalovaného sa jedná o ľahkú duševnú zaostalosť, na úrovni debility ľahkého stupňa, je povahy labilnej, výbušnej, konfliktný, nezdržanlivý a má unáhlivé konanie. IQ má okolo 69 - 70 skôr menej, ale táto ľahká mentálna retardácia ho neovplyvňuje do takej miery, že by znižovala jeho schopnosti pochopiť trestnosť takéhoto konania, akého sa dopustil Títo ľudia sú zaraditeľný, neexkulpuje ich to zo spáchania takejto trestnej činnosti, napádania, vyhrážania sa matke. On vedel dobre, že koná trestne. To že mal abstinenčné príznaky, to je druhá vec, to však nie je psychóza, to znamená, že obžalovaný nie je duševne chorý. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, avšak v prípade, že bude užívať návykové látky, alebo opíjať sa bude dochádzať k narušeniu jeho racio
kontroly, súdnosti, stráca zábrany, takže v takýchto prípadoch môže byť jeho konanie nebezpečné, ale zo psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Je závislý na omamných látkach
- alkoholu a drogách, avšak jeho zaradenie do psychoterapie je bezpredmetné, pretože ústavná liečba spočíva v psychoterapii, je to formou hovoreného slova a on nerozumie ani slovo po slovensky, prečítal mi aj text slovenský ale nerozumel tomu. Takže aj keby bol obžalovaný niekde na liečení, malo by to nanajvýš detenčný charakter, bolo by to neefektívne. V ústavnej liečbe sa osobnosť pri riešení daného problému reštrukturuje, je tam edukácia, to sú už kolektívnejšie prednášky na tému rodina, závislosť, ide o súbor prednášok a psychoterapeutických aktivít. Vzhľadom na osobnosť, mentálne schopnosti, jazykovú bariéru, nemotivovanosť, obžalovaný nechce zmenu, on chce len peniaze od svojej matky, bude dlhodobá liečba, ak sa vráti do domáceho prostredia neúspešná, ešte v ten deň zrecidivuje. Nemá záujmy, nemá motiváciu, nemá záujem zmeniť svoj životný štýl, nemá zodpovednosť, všetko za neho robí matka, priživuje sa na matke. Nepozná na Slovensku zariadenie ani ambulanciu, kde by vykonávali liečenie v maďarskom jazyku. Základom pre úspešnosť liečenia je motivácia, ale obžalovaný motiváciu nemá, zo svojej 40 ročnej praxe vie s veľkou pravdepodobnosť povedať, že by sa liečbou nedosiahol efekt.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané tiež listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a prítomným stranám bolo umožnené do nich nahliadnuť.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, pracovisko Tornaľa (č.l. 305) vyplýva, že obžalovaný bol v období od 1. 7. 2015 do 29. 2. 2016 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov spoločne s matkou, a to v sume 117,20 eur mesačne. Obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 13. 4. 2015.
Z hodnotenie obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica na (č.l. 302-303) vyplýva, že počas pobytu v ústave na výkon väzby bolo menovaného zaznamenané jedno porušenie ústavného poriadku. Obžalovaný porušil zákaz nadväzovať kontakty s inými osobami, na čo bol dôrazne upozornený. Po upozornení sa správanie a vystupovanie menovaného zlepšilo a neboli u neho zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku. Denný režim dodržiava. V osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Z odpisu registra trestov na čl. 304 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T 61/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2014.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na čl. 293a vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát priestupkovo postihnutý, a to raz za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a trikrát za priestupky na úseku cestnej premávky.
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody až na dva až šesť rokov.
Podľa § 189 ods. 2 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. por. súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd vzhľadom na výsluch svedkyne poškodenej v prípravnom konaní ako aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní mal pochybnosti o správnej právnej kvalifikácii skutku uvedenej v obžalobe, preto postupom podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, vykonal dôkaz aj bez návrhu strán, a to prečítaním potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, pracovisko Tornaľa o tom, že svedkyňa poškodená spolu s obžalovaným sú poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov spoločne vo výške 117,20 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba je potrebné právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a nie ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd dospel k zmene právnej kvalifikácie skutku, pri zachovaní totožnosti skutku z dôvodu, že v konaní mal preukázané jednak výsluchom svedkyne poškodenej E. P., svedka O. M.I., že obžalovaný si pýtal
od matky násilím alebo pod hrozbou násilia spoločné peniaze, ktoré pochádzali zo žobrania v Nemecku, kde chodil žobrať aj obžalovaný, jednak z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, pracovisko Tornaľa, že obžalovaný bol spolu so svedkyňou poškodenou poberateľmi spoločných dávok v hmotnej núdzi a príspevkov v spoločnej dávke vo výške 117,20 eur. Z toho dôvodu súd nemal preukázané, že obžalovaný použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, nakoľko v konaní mal preukázané, že peniaze, ktoré pýtal od svedkyne poškodenej patrili aj obžalovanému, teda vo vzťahu k obžalovanému nešlo o cudziu vec. V tejto súvislosti súd upravil aj skutkovú vetu v rozsudku pri zachovaní totožnosti konania a následku.
Súd na základe zhodnotenia takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Aj keď svedkyňa poškodená svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenila a uviedla, že to čo vypovedala v prípravnom konaní sa nestalo, pretože bola pod vplyvom liekov, túto jej výpoveď považoval súd za účelovú, urobenú v snahe pomôcť svojmu synovi. Súd mal na hlavnom pojednávaní preukázanú silnú emočnú závislosť a väzbu matky na syna preto, keď si svedkyňa poškodená uvedomila, že zostane sama, snažila sa exkulpovať svojho syna z uvedeného skutku. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalkyne MUDr. Jany Greškovej, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že lieky, ktoré svedkyňa poškodená užíva sú liečebné a terapeutické, s týmito liekmi sa vedie normálny život, uvedené lieky nenarušujú kontakt s realitou, nie je možné, aby došlo k narušeniu počutého, videného alebo prežitého. Bola pri plnom vedomí, keď išla na políciu a tam vypovedala, neodhadla však, že tým vyvolá trestné stíhanie svojho syna. To, že bola pod vplyvom liekov a že je chorá, a nehovorila v prípravnom konaní pravdu, tým chce ospravedlniť, že nezvládla svoje správanie. V tomto prípade sa jedná o silnú citovú väzbu matky na syna. Taktiež znalkyňa PhDr. Zuzana Grešková na hlavnom pojednávaní zhodne uviedla, že svedkyňa poškodená je nadmerne naviazaná na syna a z toho hľadiska je možné, že by svoju výpoveď podriadila svojmu zámeru, a to pomôcť synovi. Výpoveď svedka Ignáca Farkaša súd nepovažoval za vierohodnú vzhľadom na to, že sa jedná o vzťah nevlastný otec a syn, s ktorým má svedok podľa jeho slov veľmi dobrý vzťah. Poprel, že by si obžalovaný od matky pýtal násilím peniaze, avšak z jeho ďalšej výpovede bolo zistené, že väčšinou sa zdržiava v Nemecku, kde bol aj v tom čase, keď svedkyňa poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného.
Súd z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal preukázané, že obžalovaný ako subjekt trestného činu svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný svojim konaním porušil objekt chránený Trestným zákonom, a to slobodnú vôľu v rozhodovaní jednotlivca, ako aj objektívnu stránku trestného činu a to konanie obžalovaného, ktorý nútil svedkyňu poškodenú, ktorá je blízkou osobou obžalovaného, a teda chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, fyzickým násilím alebo hrozbou fyzického násilia tým, že ju kopal, bil, udieral do rôznych častí tela, a rukami naznačil, ako keby ju išiel udrieť, aby mu dala peniaze, pričom trestný čin je dokonaný už samotným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi uvedeným konaním a následkom. Súd podotýka, že pre trestnú zodpovednosť obžalovaného sa nevyžaduje, aby obžalovaný skutočne dosiahol cieľ, ktorý sledoval, teda majetkový prospech. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, o čom svedčí spôsob spáchania skutku ako aj jeho okolnosti, teda obžalovaný chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom v snahe donútiť svedkyňu poškodenú aj za cenu použitia násilia alebo hrozbu násilia, aby mu dala peniaze.
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T 61/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2014, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) , ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, do 23. 4. 2017. Obžalovanému bola tiež uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Obžalovaný bol doposiaľ raz priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a trikrát za porušenie pravidiel cestnej premávky. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon väzby Banská
Bystrica vyplýva, že počas pobytu v ústave na výkon väzby bolo u menovaného zaznamenané jedno porušenie ústavného poriadku. Obžalovaný porušil zákaz nadväzovať kontakty s inými osobami, na čo bol dôrazne upozornený. Po upozornení sa správanie a vystupovanie menovaného zlepšilo a neboli u neho zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, a to na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona druhá veta, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Okolnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, bola vyhodnotená pri ukladaní trestu použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, kedy sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ustálil na 0:0. Súd neprihliadol na okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona v zmysle zásady zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného, keďže táto okolnosť je vyjadrená v § 38 ods. 5 Trestného zákona a zároveň s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu sa pri použití § 38 ods. 5 Trestného zákona nepoužije. Súd tak ustálil konkrétne rozpätie trestnej sadzby po použití § 38 ods. 5 Trestného zákona od 7 rokov do 10 rokov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, pretože vzhľadom na osobu páchateľa, jeho vek, rodinné pomery a citovú väzbu jeho matky na obžalovaného s prihliadnutím na § 34 ods. 3 Trestného zákona, súd má za to, že na nápravu obžalovaného a jeho výchovu je uloženie takého trestu postačujúce, napĺňajúci znaky individuálnej a generálnej prevencie. Súd však u obžalovaného aj napriek argumentom obhajoby nevzhliadol žiadne dôvody na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a to mimoriadne okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Obžalovaný sa dopustil protiprávneho násilného konania voči svojej matke, s ktorou žije v jednej domácnosti, ktorá je naňho veľmi citovo naviazaná, je nezamestnaný dlhodobo, nemá záujem aktívne si hľadať prácu, nemá žiadne záujmy, motiváciu zmeniť svoj život, aj napriek tomu, že je dospelý, stále sa oňho stará matka, ktorá ho aj živí, pričom by práve vzhľadom na zdravotný stav matky mal práve obžalovaný zlepšovať kvalitu života svojej matke. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o uloženie ochranného liečenia obžalovanému, súd poukazuje v tejto súvislosti na nasledovné skutočnosti. Uloženie ochranného liečenia je podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona fakultatívne. Podľa § 73 ods. 3 Trestného zákona súd ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní MUDr. Máriou Martinove PhD. mal súd preukázané, že u obžalovaného ochranné liečenie nesplní svoj účel, pretože základom úspešnej liečby je motivácia chcieť sa liečiť, chcieť zmeniť svoj život a u obžalovaného žiadna motivácia nie je. Liečba zo závislosti od návykových látok spočíva v psychoterapii, je to formou hovoreného slova, prednášok na tému rodina, závislosť, pričom obžalovaný okrem toho, že nerozumie po slovensky, s poukazom na jeho osobnosť, mentálne schopnosti, nemotivovanosť, dlhodobá liečba nebude úspešná. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že obžalovaný je vo väzbe, a teda by možno podľa obhajcu obžalovaného došlo k iným diagnostickým záverom, pretože obžalovaný je z dôvodu výkonu väzby podľa výpovede znalkyne vo fáze vynútenej remisie, ale diagnostické závery, pokiaľ ide o posúdenie závislosti a možnosti uloženia ochranného liečenia by ani v tomto štádiu vykonania znaleckého dokazovania, neboli iné. To, že obžalovaný mená motiváciu podrobiť sa liečeniu zo závislosti od návykových látkach mal súd preukázané aj z vyjadrenia obžalovaného, ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa chce liečiť, ale na otázku predsedu senátu, prečo ukazuje na obhajcu, uviedol, že hovorí len to, čo mu povedal obhajca. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, osobu obžalovaného súd s poukazom na § 73 ods. 3 Trestného zákona neuložil obžalovanému ochranné liečenie, pretože je toho názoru, že účel
ochranného liečenia nemožno dosiahnuť. Súd však podotýka, že obžalovaný môže kedykoľvek nastúpiť na dobrovoľnú liečbu závislosti od návykových látok.
Súd o nároku na náhradu škody svedkyni poškodenej nerozhodoval, pretože svedkyňa poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.