Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sp-30-2016.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sp/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX Q. - R., proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Sad SNP 667/10, 010 01 Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. OU-ZA-PLO 2016/003142/R zo dňa 10.03.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-PLO 2016/003142/R zo dňa 10.03.2016 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom tak, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. preukázala splnenie podmienok § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. že pkn. parc. č. 354 v časti o výmere 370 m2 bola rozhodnutím o vyvlastnení a o náhrade ONV Žilina
- odbor per výstavbu a vodného hospodárstva č. Výst-1553/1958 zo dňa 17.10.1960 vyvlastnená bez vyplatenia náhrady. V bode 2. výroku rozhodnutia oprávnenej osobe uvedenej vo výroku rozhodnutia dňom právoplatnosti navrátil vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. R. k parc. C-KN č. 1387/47 - trvalé trávne porasty, o výmere 123 m2, pkn. vl. č. 105, pkn. parc. č. 354, C-KN parc. č. 1387/48, trvalé trávne porasty, o výmere 247 m2, pkn. vl. č. 105, pkn. parc. č. 354, a to na základe geometrického plánu č. 14002/2015, vyhotoveného dňa 23.09.2015 geodetickou kanceláriou IGK, s.r.o., Bratislava, úradne overeným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 22.02.2016. V bode 3 výroku rozhodnutia navrhovateľke priznal podiel na pozemkoch 9/40. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 19.11.2004 na pozemkovom úrade bola zaevidovaná žiadosť navrhovateľky na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Žiadateľka vo svojej žiadosti uviedla, že nárok uplatňuje na pozemky v kat. úz. R., vo vzťahu k parc. č. 354 - roľa, o výmere 370 m2 z pkn. vl. č. 105, okrem ďalších pozemkov. Tieto prešli na štát na JRD Minčol Bytčica. Ako pôvodní vlastníci, ktorí vlastnili pozemky v čase prechodu na štát boli označení G. T. a K. T. - rodičia navrhovateľky. O časti nároku týkajúcej sa pkn. parciel č. 448, 383/2, 397/1, 428/46, 429/5, 429/6, 429/140 a 429/141 bolo rozhodnuté samostatne dňa 07.02.2013. Navrhovateľka preukázala, že nárok uplatnila na pozemkovom úrade v lehote do 31.12.2004 a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 1, 2 zákona, ako aj to, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 503/2003 Z. z.. Rozhodnutím ONV Žilina - odbor pre výstavbu a vodného hospodárstva č. Výst-1553/1958 zo dňa 17.10.1960 bola za účelom zaistenia surovinovej základne tehliarskeho
závodu vyvlastnená v kat. úz. R. okrem iného pod položkou č. 293 pkn. parc. č. 354, zapísaná vo vložke č. 105 v časti o výmere 370 m2 vlastníkovi G. T. v 1 a K. T. v podiele 1. Súčasne bolo týmto pôvodným vlastníkom priznané právo na náhradu podľa zákona č. 87/1958 Zb. a vyhlášky č. 258/1951, t. j. 0,40 Kčs za 1m2, ktorá bola zložená do súdneho depozitu. G. T. a manželke K. mala byť vyplatená suma 148,- Kčs. Vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od vyvlastnenia - 55 rokov, s poukazom na povinnosť archivácie účtovných dokladov nebolo možné hodnoverne preukázať vyplatenie a najmä prevzatie finančných prostriedkov, a preto správny orgán vychádzal, resp. akceptoval čestné vyhlásenie predložené žiadateľkou. Vyššie uvedené dokazovanie vyhodnotil správny orgán ako dostatočné na preukázanie splnenia podmienok § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z.. Nehnuteľnosť bola zistená z podkladov poskytnutých Správou katastra Žilina, a to fotokópiou vložky č. 105, z písomnej a grafickej identifikácie parc. č. 354, LV č. XXX a XXXX v kat. úz. R.. Výmera pozemku bola prevzatá z geometrického plánu č. 108-57-920-416, ktorý slúžil ako podklad k vyvlastňovaciemu konaniu. Slovenský pozemkový fond ako povinná osoba zaslala listom zo dňa 15.10.2015 súhlasné stanovisko. Na základe miestneho šetrenia vykonaného 08.10.2015 bolo zistené, že vyvlastnená časť pôvodnej parcely č. 354 je v súčasnosti tvorená trávnatým porastom a žiadne okom viditeľné stavby sa na pozemku nenachádzajú. Geometrickým plánom bola zameraná vyvlastnená časť pkn. parc. č. 354, o výmere 370 m2, čím vznikli nové parcely C-KN č. 1387/47, o výmere 123 m2 a C-KN č. 1387/48, o výmere 247 m2, ku ktorým bolo navrátené vlastníctvo oprávnenej osobe. Bolo zistené, že K. H. je dcérou G. a K. T.. Podľa rozhodnutia D 166/68 po neb. G. T. bolo zistené, že tento mal 4 deti a keďže si reštitučný nárok uplatnilo iba jedno z nich, a to K. H. bola jej v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Reštitučného zákona určená alikvotná časť, t. j. 1 z jeho celkového podielu. Obdobne postupoval aj v prípade podielu po K. T., pričom zistil z D 1154/71, že mala 5 detí, tak K. H. ako jedinej žiadateľke priznal v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Reštitučného zákona alikvotnú časť, t. j. 1/5 z jej celkového podielu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka riadne a včas opravný prostriedok. Poukázala na to, že na základe dedičského konania D 1154/71-26 zo dňa 27.06.1972 je jedinou dedičkou pozemkov po rodičoch a z tohto dôvodu by jej mala byť vrátená vyvlastnená časť parcely č. 254 v celej výmere, t. j. celých 370 m2 a nie ako je v rozhodnutí uvedené, že po otcovi G. T. časť o veľkosti 1 z jeho celkového podielu a po matke K. časť o veľkosti 1/5 z jej celkového podielu. Ďalej namietala, že vo vložke č. 105 mala parcela č. 354 celkovú výmeru 2 267 m2. Vyvlastnená bola časť tejto parcely o výmere 370 m2. Z tohto dôvodu zostatok parcely má výmeru 1 897 m2, avšak na LV XXXX kat. úz. R., okres Žilina má zostatok parcely výmeru iba 1 677 m2. Na základe týchto skutočností mal odporca zamerať vyvlastnenú časť pozemku v prvom rade na parcely č. 1387/3 od konca parcely č. 1387/36 vednej na LV č. XXXX, nakoľko pred vyvlastnením boli tieto parcele rovnako dlhé a potom by aj zostatok parcely č. 354 mohol mať výmeru 1 897 m2. Odporca však nechal zamerať vyvlastnenú časť pozemku č. 354 na parcely č. 1387/38 s pokračovaním na parcely č. 1387/3. V čase vyvlastnenia neexistovali parcely č. 1387/3, 1387/38, 1387/1 a nemali hranice ako sú zakreslené v geometrickom pláne zo dňa 23.09.2015. Touto cestou požiadala o vypracovanie nového geometrického plánu na vyvlastnenú časť pozemku č. 354, o výmere 370 m2, v kat. úz. R. , a to na parcelu č. 1387/3 od vodného toku. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľka žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca sa vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľky podaním doručeným súdu dňa 29.04.2016. Poukázal na to, že navrhovateľka si presne a jednoznačne zadefinovala predmet svojej žiadosti, a to pkn. parcelu č. 354 v časti o výmere 370 m2, vyvlastnenú rozhodnutím ONV Žilina č. Výst-1553/1958 zo dňa 17.10.1960. V týchto intenciách bolo aj vedené konanie, a preto námietka, že po zameraní vyvlastnenej časti pkn. parcely jej z výmery 2 267 m2, uvedené v majetkovej podstate neostalo 1 897 m2, ale len 1 677 m2 na LV č. XXXX je neopodstatnená. Pri vyhotovovaní geometrického plánu boli použité podklady z katastra nehnuteľností, ako aj príslušné vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým bola okrem iného určená záujmová lokalita, z čoho vychádzal aj správny orgán. Hranica vydaných pozemkov naväzuje na vlastníctvo E-KN parcely č. 354,3 ktorú má žiadateľka zapísanú na LV č. XXXX. V prípade, že mala pochybnosti o veľkosti vyvlastnenej výmery, mala možnosť si toto uviesť vo svojej žiadosti a na túto výmeru si v zákonom stanovenej lehote uplatniť reštitučný nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.. To však navrhovateľka neurobila a správny orgán nemá povinnosť zabezpečovať a vykonávať majetkovoprávne vysporiadanie ostávajúcej časti pozemku, na ktorý nebol uplatnený reštitučný nárok. Námietka výšky podielu je neopodstatnená, nakoľko Reštitučný zákon nezohľadňuje dohodu dedičov v rámci dedičského konania, ale má jednoznačne určené kto môže
využiť právo na odškodnenie, a to v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. - deti a manžel všetci rovným dielom.
Účastník konania sa k opravnému prostriedku navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý mu predchádzal a mal za to, že rozhodnutie odporcu je vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z., ako aj so zákonom č. 71/1967 Zb., a preto rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka si žiadosťou, ktorá bola na Obvodný pozemkový úrad v Žiline doručená dňa 19.11.2004, uplatnila v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok po pôvodných vlastníkoch G. T. a K. T. okrem iných pozemkov aj vo vzťahu k pkn. pozemku č. 354 z pkn. vložky 105, druh pozemku roľa, o výmere 370 m2, a to v kat. úz. R..
Ďalej mal súd preukázané z pkn. vložky č. 105, že predmetný pozemok bol vo vlastníctve pôvodných vlastníkov G. a T. a K. T..
Ďalej mal súd preukázané, že rozhodnutím ONV Žilina - odbor pre výstavbu a vodného hospodárstva č. Výst-1553/1958 zo dňa 17.10.1960 pod položkou č. 293 bola za účelom zaistenia surovinovej základne tehliarskeho závodu vyvlastnená v kat. úz. R. okrem iného aj parc. č. 354, zapísaná vo vložke č. 105 v časti o výmere 370 m2 vlastníkovi G. T. v 1 a K. T. v podiele 1. Súčasne bolo týmto rozhodnutím pôvodným vlastníkom priznané právo na náhradu podľa § 19 a § 20 zákona č. 87/1958 Zb. a § 1 vyhlášky č. 258/1951 Ú.V., t. j. 0,40 Kčs za 1 m2, ktorá bola zložená do súdneho depozitu. G. T. a manželke mala byť vyplatená suma 148,- Kčs po nadobudnutí právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia uznesením 13 Nc 1/61.
Správny orgán poukázal na to, že bol preukázaný reštitučný titul § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. prechod predmetného pozemku na štát v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Reštitučný titul navrhovateľkou spochybňovaní nebol.
Navrhovateľka nesúhlasila s výrokovou časťou rozhodnutia, ktorým jej boli prinavrátené špecifikované pozemky v podiele 9/40. Poukazovala na to, že podľa rozhodnutia D 1154/71-26 zo dňa 27.06.1972 bola jedinou dedičkou pozemkov po rodičoch a z toho dôvodu jej mala byť vrátená vyvlastnená časť parcely č. 354 v celej výmere, t. j. celých 370 m2.
Krajský súd v Žiline mal preukázané z dedičského rozhodnutia č. D 166/68, išlo o dedičské rozhodnutie po otcovi navrhovateľky, a to po G. T., že predmetom dedičstva bol okrem iného aj pozemok parc. č. 354 zapísaná v pkn. vložke č. 105 v 1. Taktiež bolo zistené, že G. T. mal 4 deti, a to W. T., H. T., G. E. a K. H..
Ďalej mal súd zistené z rozhodnutia o dedičstve č. D 1154/71 zo dňa 31.05.1972, a to po poručiteľke K. T., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, že predmetom dedičstva bol okrem iného aj pozemok z pkn. vložky č. 105, pozemok č. 354. Bola schválená dohoda dedičov okrem iného aj vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde v úžitku JRD v Žiline - Bytčici, že preberateľkou tohto dedičstva je dcéra K. H.. Ďalej bolo zistené, že poručiteľka - K. T. mala 5 detí, a to C. E., W. T., H. T., G. E., K. H..
Krajský súd v Žiline konštatuje, že rozhodnutie odporcu je vydané v súlade so zákonom, pokiaľ sa týka námietok navrhovateľky, že mal jej byť priznaný pozemok z pkn. vložky č. 105 č. 354 v celkovej výmere 370 m2, súd poukazuje na to, že podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, a to fyzické osoby v tomto poradí : deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom. Z tohto dôvodu je bezpredmetný poukaz navrhovateľky na dedičské rozhodnutie D 1154/71-26 zo dňa 27.06.1972, keď v danom prípade platí špeciálne ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003Z.z., teda kedy navrhovateľke mohol byť priznaný podiel, ktorý vyplynul z toho, že po otcovi G. T. boli 4 deti a po matke K. T. bolo 5 detí a teda príslušní podiel bol vypočítaný správne - 9/40 na vyvlastnenej výmere pozemku, nakoľko mali nárok naň všetci rovným dielom. Ďalej je nedôvodná námietka navrhovateľky s poukazom na to, že parcela č. 354 evidovaná vo vložke č. 105 v kat. úz. R. mala výmeru 2 267 m2, pričom z vyvlastnenej výmery zostalo, resp. po vyvlastnení zostatok parcely mal výmeru iba 1 677 m2, pričom správny orgán mal dať vypracovať, resp. mal zamerať vyvlastnenú časť pozemku na parcele č. 1387/3 od konca parcely č. 1387/36 vednej na LV č. XXXX, pričom žiadala o vypracovanie nového geometrického plánu. Táto námietka je rovnako vyhodnotená zo strany súdu ako neopodstatnená, nakoľko správne správny orgán sa zaoberal v rámci reštitučného konania uplatneným reštitučným nárokom, a to konkrétne parcelou č. 354 z pkn. vložky č. 105, o výmere 370 m2. V tomto smere bol viazaný žiadosťou návrhom navrhovateľky. Na zostávajúcu časť pkn. parcely 354 nebol zo strany navrhovateľky uplatnený reštitučný nárok. Z týchto dôvodov vyhodnotil námietky uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľky v celom rozsahu za nedôvodné a rozhodnutie odporcu ako súladné so zákonom potvrdil. V tomto smere súd poukazuje na rozdielnosť právnej úpravy zákona č. 503/2003 Z.z. oproti zákonu č. 229/1991 Zb., ktorý v § 21 upravuje, že ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Zákon č. 503/2003 Z.z. takúto úpravu neobsahuje, preto odporca rozhodol správne, keď navrhovateľke postupom podľa § 2 ods. 2 pís. c) zákona č. 503/2003 Z.z. priznal podiel 9/40 na žiadanom pozemku z vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd o nej rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľka nebola úspešná v konaní, nemá právo ani na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.