Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/154/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, zastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Advokátska kancelária Krížna 47, 811 07 Bratislava 1, proti žalovanému Zvolenská teplárenská, a.s., so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen, IČO: 36 052 248, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ulianko & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 1.348.082,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 7Cb/29/2011-262 zo dňa 7. decembra 2015 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 7Cb/29/2011-262 zo dňa 7. decembra 2015 potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.348.082,73 Eur s príslušenstvom ako hodnotu plnenia, o ktorú sa žalovaný obohatil tým, že nevynaložil žiadne finančné prostriedky za plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté a to na úkor žalobcu.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.5.2014 a vyhovel žalobe žalobcu. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25.3.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po zrušujúcom uznesením súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom Ex 5132/2011 Okresného súdu Žiar nad Hronom a zistil, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že plnil za žalovaného, ktorého povinnosťou bolo v súlade s právnymi predpismi zabezpečiť odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka, ktorá vzniká spálením hnedého energetického uhlia okrem iného aj z odkaliska Zvolenskej teplárne.

4. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu posudzoval v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“ ). Mal za to, že v posudzovanom prípade žalobca ako dlžník zo zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o., Krupina plnil len svoj vlastný záväzok, keďže vznikol medzi ním a medzi tým, komu na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina plnil a to spoločnosti ESCO Krupina, s.r.o.. V tejto

súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 2OCb/111/2010-116 zo dňa 28.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13Cob/99/2011 zo dňa 29.9.2011, v ktorom súd jednoznačne ustálil, že v prípade predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 22.6.2009 uzavretej medzi odberateľom Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Žilina, poskytovateľom ESCO Krupina, s.r.o., Krupina, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb poskytovateľa spočívajúcich v odbere, v odvoze a v zneškodnení zmesí popolčeka a škváry, ktorá vzniká spálením hnedého energetického uhla, nejde o právny úkon uzavretý v prospech tretej osoby alebo tretích osôb, ale zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. ako zmluvnými stranami a podmienky plnenia tejto zmluvy platili medzi týmito zmluvnými stranami. V danom prípade nebolo uskutočnené plnenie žalobcom namiesto žalovaného, ako povinného subjektu, tak ako to predpokladá naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy uzavretej žalobcom so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o., žalobca plnil len svoj vlastný záväzok, ku ktorému sa zaviazal v tejto zmluve. Keďže súd prvej inštancie nemal za preukázané naplnenie základných predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 454 OZ, nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov p. A. F. a p. K. zo spoločnosti ESCO Krupina, s.r.o., ktorých žiadal vypočuť žalobca v súvislosti s rozsahom a podmienkami vykonávania činností podľa zmluvy, prípadne na vysvetlenie rozdielu medzi cenami, ktoré boli uvedené v zmluve medzi žalovaným a spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. a s cenami, ktoré boli uvedené v zmluvách, ktoré uzavrel žalovaný so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. Bol toho názoru, že výsluch svedkov nemohol nič zmeniť na skutočnosti, že podľa § 454 nebol splnený prvý základný predpoklad osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a to neexistencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu keďže žalobca plnil svoj vlastný záväzok vyplývajúci zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou ESCO Krupina s.r.o. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a výrok rozsudku nemá oporu v obsahu odôvodnenia. Vytýkal, že súd prvej inštancie dospel k absolútne neodôvodnenému záveru, ktorému nezodpovedá vykonané dokazovanie keď konštatoval, že žalobca plnil len svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazal v zmluve uzavretej so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. Krupina. Z obsahu zmluvy Expressis verbis vyplýva, že peňažné prostriedky na vykonanie činnosti podľa zmluvy mali byť poskytnuté Ministerstvom životného prostredia ( ďalej len „MŽP SR „ ). Napriek tomu, že činnosti boli vo vzťahu k žalovanému vykonané, MŽP SR finančné prostriedky neposkytlo. Je teda názoru, je nesporné, že povinnosť platiť za činnosť vykonávanú uvedenou spoločnosťou nebola naviazaná na spoločnosť žalobcu, ale na MŽP SR. Žalobca napriek tomu zaplatil za činnosť vykonávanú uvedenou spoločnosťou v prospech spoločnosti žalovaného. Z plnenia žalobcu mal žalovaný prospech, jeho majetok sa nezmenil, ale pokiaľ by si svoju povinnosť splnil došlo by k jeho zmenšeniu. V odvolaní argumentoval aj tým, že žalovaný koordinoval odvoz a zneškodnenie zmesi so zástupcami uvedenej spoločnosti a tým poskytol nevyhnutnú súčinnosť konkludentným súhlasom. Naďalej tvrdí, že neplnil vlastný záväzok, ale plnil záväzok, z ktorého mal prospech tretí subjekt. Žalovaný je vlastníkom a pôvodcom popolčeka a škváry na odkalisku žalovaného, a žalovaný ako pôvodca odpadu bol v zmysle platných právnych predpisov podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch povinný popolček a škváru odviesť a zneškodniť. Podľa § 19 ods. 1 písm. e) citovaného zákona žalovaný, ako držiteľ odpadu bol povinný zabezpečiť a zneškodniť odpad a odovzdať ho osobne oprávnenej nakladať s odpadmi. Túto povinnosť existuje na strane žalovaného a nie na strane žalobcu.

6. Pokiaľ by súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec, musel by dospieť k aplikácii ust. § 454 OZ. Naviac predchádzajúce rozhodnutie v merite veci bolo odvolacím súdom zrušené výlučne z procesnoprávnych dôvodov, pri nezmenenom skutkovom stave. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.2.2016 žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.4.2016. Uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Zdôraznil, že z ust. § 2 ods. 2 a 3 a § 19 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch a ani zo žiadnej zmluvy, ktorej účastníkom by bol

žalovaný nevyplýva žalovanému povinnosť odviesť zmes popolčeka a škváry z „Odkaliska popolovín Zvolen“. Žalovaný v konaní predložil dôkazy, ktorými jednoznačne preukazuje jeho oprávnenie v zmysle príslušných platných právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy uskladňovať zmes popolčeka a škváry na „Odkalisku popolovín Zvolen“ a to do prevádzkovej hladiny v odkalisku. Tieto dôkazy žiadnym spôsobom žalobca nerozporoval a neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, z ktorých by povinnosť žalovanému vyplývala, ktorú by žalobca plnil za žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil sumu 1.348.082,73 Eur spoločnosti ESCO Krupina, s.r.o., a plnil výlučne svoj záväzok zo zmluvy uzavretej medzi ním ako odberateľom a spoločnosťu ESCO Krupina, s.r.o, ako poskytovateľom. Žalobca neplnil žiadny záväzok za žalovaného. Sám žalobca sa rozhodol vykonať verejné obstarávanie na odvoz popolčeka z troch teplární, a uzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom. Konal vo svojom mene, na svoj účet, vo verejnom obstarávaní neuviedol, že by konal pre iného. V zmluve žalobca sám dohodol zmluvné podmienky a zaviazal sa na plnenie. Neexistuje povinnosť, ktorú žalobca plnil za žalovaného, preto nemôže ísť o prípad bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa § 454 OZ. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa zmluvy povinnosť plniť za činnosti vykonávané spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. nebola naviazaná na žalobcu, ale že sa jedná o povinnosť MŽP SR, ktoré malo vykonané činnosti financovať, potom neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 voči žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zavizal žalobcu na náhradu trov žalovaného.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“ ), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V zmysle ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a dôsledne posudzoval podľa zákonného ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka predpoklady vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia.

15. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci odvolací súd vychádzal zo žaloby žalobcu a zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil podľa § 451 ods. 1, 2 a § 454 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.348.082,73 Eur na tom skutkovom základe, že so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. uzavrel Zmluvy o poskytovaní služieb v prospech tretích osôb ( teplární ), na základe ktorých menová spoločnosť plnila nie žalobcovi, ale jednotlivým teplárňam,

medzi ktoré patril aj žalovaný. Žalobca tvrdil, že bez príkazu žalovaného s menovanou spoločnosťou uzavrel predmetnú zmluvu v prospech žalovaného, na základe ktorej menovaná spoločnosť odovzdala a odniesla zmes popolčeka a škváry z odberného miesta „ Odkalisko Zvolenskej teplárne“. Podľa zmluvy žalobca sa zaviazal za túto činnosť vykonanú menovanou spoločnosťou zaplatiť dohodnutú cenu z finančných prostriedkov MŽP SR, ktoré ministerstvo neposkytlo, pretoo žalobca menovanej spoločnosti za vykonanú činnosť nezaplatil. Žalobca až na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/111/2010-116 a rozhodnutia Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/99/2011 a v rámci exekučného konania ES 5132/2011 vedeného na Okresnom súde Žilina tejto spoločnosti zaplatil cenu za vykonanú činnosť dohodnutú v zmluve. Na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 (predtým ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ). S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 OZ. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dlžník zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. Krupina plnil svoj vlastný záväzok, ktorý vznikol medzi ním a touto spoločnosťou. Zmluva uzavretá žalobcom a spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o., nie je zmluvou uzavretou v prospech tretej osoby ( § 50 ). Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobca je odberateľ a menovaná spoločnosť poskytovateľ služieb. V čl. 1 bod 1.2 zmluvy jednotlivé teplárne sú uvedené len ako odberné miesta, nie tretie osoby, v prospech ktorých sa zmluva uzatvára. Z čl. II bodu 2.3. zmluvy vyplýva žalobcovi povinnosť zaplatiť poskytovateľovi cenu a to z finančných prostriedkov poskytnutých MŽP SR ( čl. V ) bod 6.9 zmluvy.

16. Predpokladom vzniku zodpovednosti bezdôvodného obohatenia podľa tohto zákonného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo. Podľa tohto zákonného ustanovenia nemožno posudzovať splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve za činnosť vykonanú spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o. za iného, lebo chýba právna povinnosť žalovaného na konkrétne plnenie, ku ktorému malo dôjsť za neho.

17. Odvolací súd po vyhodnotení odvolací dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vec skutkovo aj právne správne posúdil použijúc správne ustanovenia právnych predpisov. Odvolací súd nezistil dôvod na odchýlenie sa od právnych záverov súdu prvej inštancie, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. 387 ods. 1 a v celom rozsahu sa s týmto rozhodnutím stotožnil v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

18. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § ust. 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428