Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/1013/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXXX/ XX, o zaplatenie 2.614,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. novembra 2014 č. k. 14C/455/2014-59, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.614,49 eura s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489 , § 100 , § 101 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2004) , § 2 písm. a) písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej nary č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii , § 120 ods. 1 OSP, § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 04.05.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere , predmetom ktorej bol poskytnutie úveru žalovanej v sume 3.319,09 eura , ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach po 49,33 eura a to v období od 20.06.2005 do 20.04.2015, kedy mala nastať konečná splatnosť úveru. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej mal právny predchodca žalobcu postavenie dodávateľa a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. Ďalej súd zistil, že pohľadávka bola vyčíslená už ku dňu 04.11.2009, kedy pohľadávku nadobudol žalobca. Súd poskytujúc ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. , dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr dňa 05.11.2009 , t.j. deň nasledujúci po vyčíslení pohľadávky a po dni, ktorému žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej a uplynula dňom 04.11.2012. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 15.11.2013 súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne trovy konania si neuplatnila.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností , s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Súd v tomto smere vychádzal len z dedukcie a to nesprávnej. Poukázal na fakt, že právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi

postupcom a jednej strane a žalovanou na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by ukončenie zmluvy preukázali. Zároveň mal za to, že výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky aj žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok. Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach, preto si žalobca uplatnil nárok na úhradu neuhradených a nepremlčaných splátok. Žalobca nevzhliadol dôvod , prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu ako postupníka pohľadávky. V prípade, ak súd nemal za preukázané ukončenie zmluvy, mal nárok žalobcu posudzovať podľa § 103 a priznať mu sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania. Ďalej nesúhlasil s aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014 .

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 06.11.2014 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 15.11.2013 , ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.614,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 178,76 eura a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.614,49 eura od 05.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 04.05.2005 uzavreli zmluvu č. 212020185, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 žalobca nadobudol voči žalovanej pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.993,07 eura , pozostávajúca z istiny 5.246,78 eura a úroku z omeškania 746,29 eura. Podľa zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3319 ,09 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 49,33 eura, vždy do 20 dňa v mesiaci. Žalobca si uplatnil podanou žalobou splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.14.2015 v počte 53 eura a celkovej výške 2.614,49 eura s tým, že splátky splatné od 20.08.2013 do 20.04.2015 sa mali stali splatnými dňa 04.08.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie, keď vychádzal z toho, že dňom 05.11.2009 , t.j. deň nasledujúci po dni, kedy žalobca nadobudol pohľadávku , začala plynúť premlčacia lehota v trvaní troch rokov, ktorá márne uplynula dňa 04.11.2013 a keďže konanie v prejednávanej veci začalo až dňa 15.11.2013 bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a tento považuje za nesprávny. V prípade ak súd prvej inštancie mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, nebol ukončený, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť premlčanie ohľadne každej jednotlivej splátky úveru, a to tri roky od splatnosti každej splátky dozadu.

7. V danom prípade žalobca v odvolaní aj v žalobe tvrdil, že k ukončeniu zmluvy došlo až dňa 04.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou v rozhodnutí nezaoberal a ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 04.05.2005, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky, ktorými sa riadia všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve. Zo všeobecných obchodných podmienok bodu 7.6.1. je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ak je klient v omeškaní so

platením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Uvedený bod všeobecných obchodných podmienok tak upravuje oprávnenie banky využiť uvedené právne možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom z úverovej zmluvy, avšak uvedené oprávnenie nie je povinnosťou banky, to znamená, že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je možné mu toto oprávnenie dať za povinnosť.

8. S ohľadom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné najskôr posúdiť či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu ako aj posúdiť, či žalobca mohol dňa 04.08.2013, t.j. po postúpení pohľadávky, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru . Odvolací súd dodáva, že záväzkovoprávny vzťah, ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách s tým, že banka ako štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Podľa § 92 ods. 8 zákona je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu omeškaniu jej klienta, ak tento je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke , napriek písomnej výzve banky , a to písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov , vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .