Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-207-2015.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/207/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: MsHK Žilina, a.s., so sídlom Športová 5, Žilina 010 01, IČO: 36 387 193, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: Geodet - Real, s.r.o., so sídlom Jabloňová 850/77, 010 04 Žilina - Bánová, IČO: 36 427 705, právne zastúpenému: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom Hodžova 13, Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.980,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.980,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.045,- EUR od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 675,- EUR od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.080,- EUR od 18.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 945,- EUR od 15.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 540,- EUR od 19.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 135,- EUR od 30.4.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 280,- EUR od 15.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 280,- EUR od 19.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.4.2015 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.980,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.045,- EUR od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 675,- EUR od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.080,- EUR od 18.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 945,- EUR od 15.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 540,- EUR od 19.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 135,- EUR od 30.4.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 280,- EUR od 15.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 280,- EUR od 19.1.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku žalobca skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca na základe žiadosti žalovaného o prenájom ľadovej plochy zo 17.8.2010 dohodli prenájom ľadovej plochy žalovanému dvakrát do týždňa v Starej hale, a to v stredu a nedeľu, v čase o 19.30 do 21.00 hod.. Žalobca sa so žalovaným dohodol na vystavovaní faktúr, ktoré mu mali byť za príslušný mesiac, kedy k prenájmu ľadovej plochy došlo, vzhľadom na termín splatnosti uhradené. Žalovaný zmluvne dohodnuté nájomné za obdobie od novembra 2011 do apríla 2012 vo výške 4.420,- EUR a dohodnuté nájomné za obdobie od novembra 2012 do decembra 2012 vo výške 560,- EUR neuhradil. Nereagoval ani na výzvu na dobrovoľné splnenie dlhu.
2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu vzniesol žalovaný procesnú obranu, v rámci ktorej vymedzil prostriedky procesného útoku - tvrdenia, podľa ktorých potvrdil, že uzatvoril so žalobcom v súlade s úpravou § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka Zmluvu o nájme ľadovej plochy na Zimnom štadióne v Žiline. V zmysle tejto Zmluvy mal žalovaný uhrádzať dohodnuté nájomné vždy do konca mesiaca, v ktorom plochu využíval. Žalovaný poskytol v roku 2011 a 2012 žalobcovi sponzorský príspevok s tým, že časť poskytnutého príspevku mala slúžiť na úhradu záväzkov žalovaného vyplývajúcich z uzatvorenej Nájomnej zmluvy. Žalobca však túto dohodu neakceptoval. S poukazom na úpravu § 100, § 101 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému právu s výnimkou práva na zaplatenie nájomného vyúčtovaného v sume 135,- EUR faktúrou č. 10120370, v sume 280,- EUR faktúrou č. OF120143 a faktúrou č. OF120183 v sume 280,- EUR, ktorými bolo vyúčtované nájomné za apríl 2012, za november a december bez bližšieho označenia. V priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu skutkovými tvrdeniami, podľa obsahu ktorých malo dôjsť ku dohode medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej po zaplatení faktúry č. 10900358 za reklamu zo strany žalovaného žalobcovi nebude žalobca dlžné nájomné za prenájom ľadovej plochy voči žalovanému vymáhať. V tejto časti poukázal žalovaný na elektronickú komunikáciu - výňatok z nej zo dňa 25.6.2014. Svoj záväzok voči žalobcovi z titulu zaplatenia sumy 1.900,- EUR za reklamu si splnil. Na otázku uzatvorenia dohody medzi žalobcom a žalovaným v zmysle tvrdení žalovaného navrhol vypočuť ako svedka G.. T. H., pričom po poučení podľa § 154 CSP na vykonaní tohto dôkazu následne netrval. Trval však na vznesenej námietke premlčania tvrdiac, že právo, ktoré žalobca v tomto konaní uplatňuje, je právom, ktoré vyplýva z Nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, a teda jeho základom je záväzkový vzťah, ktorý je potrebné považovať za tzv. absolútny neoobchod a vznesenú námietku premlčania je preto potrebné posudzovať podľa úpravy Občianskeho zákonníka.
3.Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca skutkovým tvrdením, podľa ktorého neeviduje žiadnu úhradu v zmysle tvrdení žalovaného a nepotvrdzuje ani existenciu akejkoľvek dohody medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov v zmysle tvrdení žalovanej strany. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. V rámci označenia dôkazov poukázal žalobca na písomnú žiadosť o prenájom ľadovej plochy zo 17.8.2010, na výňatok z elektronickej komunikácie z 25.6.2014, súbor daňových dokladov - faktúr, ktoré boli jednak pripojené k žalobe v ich písomnom vyhotovení a následne boli opätovne spolu s prílohou predstavovanou Pokynom ku fakturácii k prenájmu ľadovej plochy predložené ako prílohy podania žalobcu zo dňa 27.8.2016 vrátane Cenníkov prenájmu ľadovej plochy pre sezónu 2010/2011, 2011/2012 a 2012/2013.
4.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: žiadosťou o prenájom ľadovej plochy pod záhlavím žalovaného adresovanou žalobcovi zo 17.8.2010 /č.l. 3/, súborom daňových dokladov - faktúr, ktoré boli prílohou žaloby a zároveň aj prílohou Podania žalobcu zo dňa 27. októbra 2016 vrátane príloh k týmto faktúram predstavovaných pokynmi k fakturácii k prenájmu ľadovej plochy, tak ako sú v spise na č.l. 4 až 11, 60 až 73, Cenníkmi prenájmu ľadovej plochy na sezónu 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, tak ako sú v spise na č.l. 74 až 76, výňatkom z elektronickej komunikácie z 25. júna 2014, ako je v spise na č.l. 50 a celým spisovým materiálom.
5.Podľa § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným - ďalej len Obchodný zákonník/:Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
6.Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
7.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
8.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
9.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
10.Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
11.Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka: Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
12.Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
13.Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
15.Podľa § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16.Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17.Podľa § 153 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
18.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
19.Podľa § 186 ods. 2 CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
20.V konaní neboli medzi účastníkmi sporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, založeného písomnou žiadosťou žalovaného zo 17.8.2010 /č.l. 3/, na základe ktorého vzťahu žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ľadovú plochu Starej haly Zimného štadióna v Žiline, a to i v období od novembra 2011 do apríla 2012 a od novembra 2012 do decembra 2012 v rozsahu,
z hľadiska časového vymedzenia, ako vyplýva z Pokynov ku fakturácii k prenájmu, ktoré sú súčasťou príloh faktúr, tak ako boli predložené ako prílohy podania žalobcu zo dňa 27.10.2016 /č.l. 61, 63, 65, 67, 69, 71, 73/, skutočnosť vystavenia faktúr žalobcu na žalovaného, tak ako boli tieto faktúry prílohou podania žaloby a skutočnosť, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného, skutočnosť existencie Cenníkov žalobcu na prenájom ľadovej plochy na sezónu 2010/2011, 2011/2012 a 2012/2013, ako je na č.l. 74 až 76. Z uvedených skutkových okolností založených na zhodných tvrdeniach strán sporu, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd vychádzal podľa § 186 ods. 2 CSP.
21.Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného práva, tak ako táto čo do rozsahu vyplýva z dôvodov odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, zaoberal sa súd primárne vyhodnotením tejto časti procesnej obrany žalovaného. Súd vychádzal z úpravy § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka v spojení s úpravou § 663 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným písomnou žiadosťou žalovaného zo 17.8.2010 je obchodno-právnym vzťahom, nakoľko pri jeho vzniku obe zmluvné strany vystupovali v právnom postavení podnikateľov podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka /u oboch išlo o subjekty v statuse obchodných spoločností/, ktoré subjekty konali pri vzniku tohto právneho vzťahu v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že súvislosť konania zmluvnej strany s jej podnikateľskou činnosťou v obchodno-právnych vzťahoch nie je daná len vo väzbe na registrovaný predmet podnikania, ale je daná i v prípade vzniku záväzku pri realizácii činností súvisiacich s registrovaným predmetom podnikania, teda pri uskutočňovaní tzv. akcesorických činností, ktoré zabezpečujú chod a rozvoj podniku. Tieto východiská /status zmluvných strán a skutočnosť vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s prihliadnutím na všetky okolnosti v súvislosti s podnikateľskou činnosťou oboch zmluvných strán/, hodnotí súd ako určujúce pre záver o opodstatnenosti aplikácie komplexnej hmotno- právnej úpravy inštitútu premlčania podľa Obchodného zákonníka na právne posúdenie vznesenej námietky premlčania. Skutočnosť, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňoval právo vyplývajúce z Nájomnej zmluvy, ktorá je ako zmluvný typ upravená v hmotnom práve Občianskeho zákonníka, je na uvedený záver súdu bez právneho významu. Vzhľadom na komplexnú úpravu inštitútu premlčania v obchodnoprávnych právnych vzťahoch v hmotnom práve podľa Obchodného zákonníka, súd s poukazom § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a z tejto úpravy vyplývajúcej subsidiarity Občianskeho zákonníka len vo vzťahu o otázkam, ktoré nie sú v hmotnom práve Obchodného zákonníka upravené, posudzoval vznesenú námietku premlčania podľa § 387 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Pri zohľadnení splatnosti faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za prenájom ľadovej plochy, úpravy podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka a pri zohľadnení uplatnenia práva v tejto veci dňom 16.4.2015, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky tunajšieho súdu, ktorá je na č.l. 1 spisu súd konštatuje, že žalobcom uplatnená pohľadávka premlčaná nie je. Prvá zo žalovaných faktúr / najskôr splatná faktúra/ bola splatná dňa 16.12.2011, a teda štvorročná premlčacia doba vo vzťahu k nájomnému ňou vyúčtovanému uplynula dňom 16.12.2015. Právo na zaplatenie nájomného podľa tejto faktúry a ani podľa ďalších faktúr, ktorými žalobca žalovanému nájomné vyúčtoval, a ktoré boli splatné neskôr v nadväznosti na to premlčané nie je. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nebolo výslovne v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP popreté skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že sa predmetné faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému dlžné nájomné, dostali do dispozičnej sféry žalovaného, konkrétna splatnosť týchto faktúr na faktúrach uvedená a ani tvrdenie žalobcu o dohode medzi žalobcom a žalovaným o spôsobe platenia dlžného nájomného na podklade faktúr. V dôvodoch odporu žalovaný dokonca vo vzťahu k trom faktúram /vo vzťahu ku faktúre č. 10120370 na sumu 135,- EUR za mesiac apríl 2012, č. OF120143 na sumu 280,- EUR a č. OF120183 na sumu 280,- EUR/ uviedol, že tieto nepopiera /č.l. 25/. Dôvodnosť fakturovanej výšky nájomného vyplýva zo žalobcom predložených cenníkov, tak ako boli prílohou podania žalobcu zo dňa 27.10.2016, ktoré podanie bolo v kompletnom znení doručené žalovanému cestou jeho právneho zástupcu vrátane písomného vyhotovenia faktúr a k nim pripojených Pokynov ku fakturácii prenájmu ľadovej plochy a vo vzťahu ku ktorým listinným dôkazom /predovšetkým Pokynom ku fakturácii k prenájmu ľadovej plochy, ktoré boli prílohou predmetných faktúr a Cenníkom za prenájom ľadovej plochy/, nevzniesol žalovaný na pojednávaní dňa 28.10.2016 žiadne konkrétne námietky a tvrdenia, ktorými by tieto listinné dôkazy spochybnil, a ktorými by poprel skutkové tvrdenia žalobcu opierajúce sa práve o tieto listinné dôkazy. Procesná obrana žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval na existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o tom, že ak žalovaný zaplatí za realizáciu reklamy žalobcovi 1.900,- EUR, nebude žalobca už voči nemu dlžné nájomné uplatňovať,
nebola žalovaným, ktorého v tomto smere v konaní ťažilo dôkazné bremeno podľa Článku 8 CSP, preukázaná. Samotný výňatok z elektronickej komunikácie, tak ako je v spise na č.l. 50 predložený žalovaným /výňatok z elektronickej komunikácie zo dňa 25.6.2014/, uvedenú časť procesnej obrany spoľahlivo nepreukazuje, a preto túto časť procesnej obrany pri súčasnom skonštatovaní o nepreukázaní tvrdenia žalovaného o úhrade sumy 1.900,- EUR v prospech žalobcu za zrealizovanú reklamu podľa faktúry č. 10900358 a ani skutočnosti uzatvorenia dohody o urovnaní v zmysle tvrdení žalovaného, nebola súdom vyhodnotená ako dôvodná. Právo na zaplatenie žalovanej sumy bolo žalobcovi priznané ako právo na zaplatenie dohodnutého nájomného za prenájom ľadovej plochy za obdobie od novembra 2011 do apríla 2012 vo výške 4.420,- EUR od novembra 2012 do decembra 2012 vo výške 560,- EUR podľa § 261 ods.1, 6 Obchodného zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22.So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné je žalovaný v omeškaní. Ide o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený pri absencii dohody o výške sadzby úroku z omeškania v zákonnej sadzbe, tak ako vyplýva z výroku rozsudku podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry.
23.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, nakoľko žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. V nadväznosti na to má nárok na náhradu trov konania žalobca voči žalovanému, a to v rozsahu 100 % s poukazom na úpravu § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).