Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/13/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: H. zastúpená E.e, proti žalovanému: J., o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva

rozhodol:

I. Sťažnosť žalobkyne zo dňa 2.5.2022 z a m i e t a.

II. Podanie žalobkyne doručené súdu dňa 31.3.2022 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 31.3.2022 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM po rozvode manželstva.

2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.4.2022 vydaným pod sp.zn. -17 uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia, odstránila vady svojho podania, tým spôsobom, aby presne sformulovala určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, v ktorom presne uvedie komu, a v akej sume má byť žalovanému uložená povinnosť výplaty titulom vyporiadania spoločnej nehnuteľnosti.

3. Dňa 2.5.2022 podala žalobkyňa voči predmetnému uzneseniu sťažnosť v ktorej poukázala na uznesenie Okresného súdu Košice I a zároveň uviedla, že nie je možné určiť vyrovnávací podiel za predmetný byt. Ak by aj naformulovala petit, ktorým by určila sumu, ktorú chce vyplatiť za vyrovnávací podiel, súdy nie sú viazané žalobným petitom pri zisťovaní rozsahu BSM. Petit žaloby o vyporiadanie BSM teda nemusí obsahovať návrh ako má byť rozhodnuté o vyplatení finančného vyrovnania.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa ust. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

5. Podľa ust. sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

6. Podľa ust. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

7. Podľa ust. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa ust. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ust. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa ust. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

11. Podľa ust. ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa ust. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

13. Podľa ust. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. Podľa ust. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

P r á v n y záver :

15. Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu ( ), môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Zo žiadneho ustanovenia , prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné sporové konanie nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti návrhu/žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania, ako má správne znieť žalobný petit.

16. Žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa , obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v . Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Hoci podľa v konaniach, v ktorých osobitný predpis upravuje určitý spôsob usporiadania vzťahu strán sporu (napr. konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov), súd žalobným návrhom viazaný nie je a môže prisúdiť aj viac, než čoho sa strany domáhajú, neznamená to, že v žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva môže absentovať určitý a materiálne vykonateľný petit.

17. Žaloba o vyporiadanie BSM musí okrem iného obsahovať označenie rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného, špecifikáciu majetku patriaceho do BSM, t. j. jednotlivých hnuteľných a nehnuteľných veci, prípadne pohľadávok a dlhov, patriacich do BSM, a to s uvedením, kedy boli nadobudnuté a tiež s uvedením ceny jednotlivých vecí, pričom jednotlivé veci je zároveň potrebné špecifikovať tak, aby boli indentifikovateľné. Zo žaloby musí byť tiež zrejmé, kde sa majetok patriaci do BSM nachádza (t. j. či u žalobkyne alebo žalobcu, resp. či už neexistuje) a pokiaľ ide o pohľadávky a dlhy, či už boli splatené, kto ich splatil, v akej výške a kedy. Žaloba musí obsahovať zrozumiteľný, určitý a vykonateľný petit, v ktorom musí žalobca uviesť, ako žiada, aby súd o jeho žalobe rozhodol. Petit žaloby o vyporiadanie BSM musí obsahovať návrh vyporiadania majetku patriaceho do BSM, t. j. rozdelenia majetku medzi strany sporu (ktoré položky majetku majú patriť žalobkyni a ktoré žalovanému), a takisto návrh, ako má byť rozhodnuté o vyplatení finančného vyrovnania (kto má komu zaplatiť finančné vyrovnanie z titulu vyporiadania BSM a v akej výške). V žalobe je tiež potrebné označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a k žalobe je potrebné pripojiť aj listiny, ktoré preukazujú tvrdenia uvedené v odôvodnení žaloby, ak tieto listiny má žalobca možnosť predložiť.

18. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia, inak má žalobný návrh vadu, ktorú sa musí súd postupom podľa a pokúsiť odstrániť.

19. V danom prípade podanie žalobkyne doručené súdu dňa 31.3.2022, ktoré podľa svojho obsahu predstavovalo žalobu a ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, obsahovalo materiálne nevykonateľný žalobný návrh - petit, nakoľko spôsob navrhovaného vyporiadania, najmä pri určení výšky peňažného plnenia, bol neurčitý a nejasný, pričom prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej by spôsobilo materiálnu nevykonateľnosť samotného rozhodnutia.

20. Vyšší súdny úradník postupoval správne, keď žalobkyňu vyzval podľa na doplnenie žaloby o vyššie uvedený materiálne vykonateľný petit. Zo žaloby totiž nie je zrejmé v akej výške ale ani komu má žalovaný plniť. Súd preto sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

21. Nakoľko žalobkyňa súdom vytknutú vadu žaloby postupom podľa a neodstránila, súd predmetné podanie podľa odmietol, keďže vytknutá vada žaloby predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať.

22. Do pozornosti žalobkyne súd dáva tú skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej, má len procesný charakter. Nič nebráni žalobkyni, aby sa na súd obrátil so žalobou, ktorá bude obsahovať všetky náležitosti podania podľa ust. , ust. a .

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti II. výroku uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.