Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/22/2021

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu L. P., B. XX, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou, AK ul. Protifašistických bojovníkov č. 3, 080 01 Prešov proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25. mája 2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „) podanej dňa 12.10.2020, rozhodnutím zo dňa 23.02.2021 č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktorým žalobcovi podľa nepriznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. marca 2001.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s nepriznaním nároku na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. marca 2001, pričom uviedol, že na účely nároku na úrazovú rentu sa v jeho prípade posudzuje progresia už existujúcich následkov pracovného úrazu v období od 1. januára 2004 a malo by sa tiež prihliadať na skutočnosť, že funkčné následky jeho pracovného úrazu trvajú.

3. Od ukončenia školy bol znevýhodnený na trhu práce a jeho znevýhodnenie stále pretrváva. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že mu bol dňa 25. 09.2015 priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou odo dňa 04.05.2012 pri 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného žiadal o prešetrenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaným.

4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne (ďalej ako „žalovaný“), príslušný na rozhodovanie o odvolaní žalobcu podľa v napadnutom rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25.05.2021 poukázal na , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a konštatoval, že zo spisovej dokumentácie, a to zo Záznamu o školskom úraze spísaného dňa 14. marca 2001 vyplýva, že žalobca utrpel dňa 12. marca 2001 o 11:00 hod. úraz ako študent prvého ročníka Stredného odborného učilišťa dopravného, Konštantínova č. 2, 080 01 Prešov (ďalej len „SOU dopravné

Prešov“), a to tak, že pri vyklepávaní poškodeného blatníka kladivom mu malá kovová čiastočka zasiahla pravé oko.

5. V dôsledku následkov predmetného úrazu - poranenia oka a očnice (B.), bol žiadateľ uznaný invalidným pri 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 4. mája 2012.

6. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVaR SR“) vypracovalo dňa 24. apríla 2002 stanovisko č. 82/2002-1/41 v reakcii na žiadosť Sociálnej poisťovne „o stanovisko k otázke, či právna úprava poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania sa podľa vzťahuje aj na úrazy žiakov a študentov pri vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania, alebo v priamej súvislosti s nimi“, v ktorom uviedlo, že zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, ktorá zamestnancovi vznikla pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak je medzi nimi uzatvorený pracovný pomer, a ak škoda vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu v niektorých osobitých prípadoch podľa a (ďalej len „“) nie je splnená podmienka - existencia pracovného pomeru a súčasné plnenie pracovných úloh. Podľa názoru MPSVaR SR sa poistenie zamestnávateľa za škodu podľa pri odškodňovaní úrazov u žiakov a študentov neuplatní“ 7. Vychádzajúc z uvedeného vydal odbor úrazového poistenia ústredia stanovisko c. XX-XXX- XXXX/XXXX zo dňa 25. marca 2002, v ktorom konštatoval, že „školské úrazy nebudú predmetom odškodňovania z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu“.

8. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava (ďalej len „Allianz Slovenská poisťovňa, a. s."), listom s názvom „Poistná udalosť č. -01, typ poistenia 1ŽIV, podanie správy“ zo dňa 26. mája 2004, oznámila žalobcovi, že nakoľko „obdŕžali oznámenie trvalých následkov úrazu" bude písomne pozvaný na ohodnotenie trvalých následkov predmetného úrazu k lekárovi v Prešove. Po vykonaní lekárskej prehliadky zmluvný lekár stanoví rozsah trvalých následkov úrazu.

9. Na základe žiadosti bol zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti, resp. progresia už existujúcich následkov predmetného úrazu v období odo dňa 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa ku dňu 31. decembru 2003, posúdený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v Lekárskej správe zo dňa 26. januára 2021 konštatovala, že ku dňu 1. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu.

10. Po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu boli zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti, resp. progresia už existujúcich následkov predmetného úrazu, na základe žiadosti ústredia č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 8. apríla 2021 opätovne posúdené posudkovou lekárkou pobočky, ktorá odvolaniu žiadateľa nevyhovela v plnom rozsahu a preto listom č. PO-XXXXX/XXXX zo dňa 13. apríla 2021 odstúpila kompletnú spisovú dokumentáciu žalobcu posudkovej lekárke ústredia, so sídlom v Prešove (ďalej len „posudková lekárka ústredia“), na ďalšie konanie.

11. Posudková lekárka ústredia vyhotovila Lekársku správu zo dňa 18. mája 2021, v ktorej potvrdila, že odo dňa 1. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žiadateľa, nakoľko stav zraneného pravého oka bol už v roku 2003 trvalého charakteru, so stratou videnia pravého oka, čím sa žiadateľ stal prakticky jednookým.

12. Žalovaný konštatoval, že úraz žalobcu zo dňa 12.03.2001 nespadá do časovej pôsobnosti účinného od 01.01.2004, a teda ho nie je možné považovať za pracovný úraz žiaka strednej školy podľa

13. Poukázal tiež na znenie , podľa ktorého pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

14. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že v prípade úrazu zo dňa 12.03.2001 sa jedná o pracovný úraz, pričom toto nevyplýva ani z dostupnej dokumentácie.

15. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si uplatnil poistné plnenie pre trvalé následky úrazu u poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., titulom uzatvorenej zmluvy o životnom poistení a nie titulom plnenia zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Taktiež SOU dopravné Prešov neodovzdalo a nepredložilo Sociálnej poisťovni doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a ani žalobca nepreukázal, že by mu bola ku dňu 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, resp. že by mu nárok na túto náhradu vznikol.

16. Žalobca do konania predložil záznam o školskom úraze, ktorý však vzhľadom na to, že podľa vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mala organizácia, v ktorej vznikol pracovný úraz podľa povinnosť spísať Záznam o pracovnom úraze, nebol spôsobilý preukázať, že úraz zo dňa 12.03.2001 bol pred dňom 1. januárom 2004 uznaný za pracovný úraz a teda aj po tomto dni má byť za pracovný úraz pokladaný.

17. Žalovaný ďalej sumarizoval postup prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní progresie už existujúcich následkov pracovného úrazu od 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u poškodeného ku dňu 31.12.2003, pričom konštatoval, že uvedený postup bol nadbytočný s ohľadom na fakt, že nebolo preukázané, že by bol úraz žalobcu pracovným úrazom, a teda ani v prípade preukázania zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku predmetného úrazu žalobcu odo dňa 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u žalobcu ku dňu 31. decembru 2003, by nebola splnená základná podmienka pre priznanie nároku na úrazovú rentu žalobcovi.

18. Pokiaľ prvostupňový orgán na odôvodnenie svojho postupu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XSpXX/XXXX zo dňa 19. septembra 2014, žalovaný dodal, že v tejto veci nešlo o sporný charakter úrazu utrpeného pred účinnosťou , ale o chorobu nepochybne uznanú za chorobu z povolania pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

19. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v dôsledku pretrvávajúcich ťažkostí, ktoré sú následkom predmetného úrazu, je „od ukončenia školy" znevýhodnený na trhu práce, žalovaný uviedol, že v žiadnom ohľade nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných žiadateľom, avšak účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť vtákom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. V prípade žiadateľa však podmienka pracovného charakteru úrazu zo dňa 12. marca 2001 nebola splnená. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, bez ohľadu na charakter úrazu, v dôsledku ktorého tieto ťažkosti vznikli, vo vzťahu ku všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol žiadateľ potenciálne vykonávať, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok. Ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, zdravotný stav žalobcu, ako následok úrazu zo dňa 12. marca 2001, a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený na účely nároku na invalidný dôchodok, pričom bol uznaný invalidným pri 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 4. mája 2012, z čoho vyplýva, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť kompenzovaný.

20. Žalobca podľa žalovaného nepredložil do odvolacieho konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie z odvolania, pričom túto nepreukazujú ani dôkazy obstarané Sociálnou poisťovňou, a preto konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné, odvolaniu nebolo možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. februára 2021 bolo potrebné potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený nadbytočne nič nemení na tom, že nepriznanie nároku bolo správne.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

21. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vráteniu veci na ďalšie konanie.

22. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. XSa/XX/XXXX zo dňa 26.10.2021 postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Prešove, ktorému bola vec doručená 19.11.2021.

23. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v jeho prípade nešlo o akýkoľvek „bežný" úraz žiaka strednej školy (tzv. školský úraz). Úraz, ktorý utrpel bol úraz žiaka odborného učilišťa, ktorý nastal pri výrobnej praxi a ktorý musel byť ako taký predpokladaný a tým musel byť aj pre prípad, že by k nemu došlo, príslušne poistený zo strany školy (SOU). Z uvedeného dôvodu podľa názoru navrhovateľa stanovisko MPSVaR SR zo dňa 24. apríla 2002 č. XX/XXXX-X/XX, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí žalovaný sa na tento prípad neuplatní.

24. Uvedeným úrazom nielenže došlo ku škode na zdraví žalobcu ako žiaka 1. ročníka strednej školy, ale toto poškodenie mu spôsobilo takú ujmu na zdraví, pre ktorú ani po skončení školy nemohol a nemôže vykonávať pracovnú činnosť, ktorú by bol schopný vykonávať plnohodnotne, ak by k uvedenému úrazu nedošlo.

25. Z uvedeného dôvodu preto ani nie je na mieste uvažovať o jednorazovom odškodnení školského úrazu žiaka strednej školy, keďže úraz žalobcu má následky trvalého charakteru, v dôsledku ktorého je potrebné kompenzovať mu stratu na zárobku do budúcnosti.

26. Žalobca v rámci argumentácie poukázal na vyhlášky č. a tejto vyhlášky.

27. V ďalšom žalobnom bode žalobca uviedol, že nárok si voči zodpovednej osobe uplatnil až žiadosťou zo dňa 12.10.2020 z dôvodu, že predtým nedisponoval dôkazom v podobe záznamu u školskom úraze. Uviedol tiež, že bol jednorazovo odškodnený poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z dôvodu trvalých následkov úrazu.

28. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSo/XXX/XXXX zo dňa 30.05.2018 žalobca tvrdil, že neuplatnenie náhrady voči zodpovednej osobe nie je dôkazom o tom, že mu uvedená náhrada k 31.12.2003 nepatrila, preto k transformácii nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti na úrazovú rentu podľa postačuje už danosť nároku na výplatu aj v prípade, ak nárok nebol uplatnený.

29. Taktiež samotné jednorazové odškodnenie žalobcu z komerčného poistenia nemá za následok nemožnosť odškodniť následky úrazu v pracovnej sfére žalobcu. Poukázal na to, že mu bola aj zahraničným zamestnávateľom poskytovaná tzv. vyrovnávacia dávka ak sa zo zdravotných dôvodov spojených s následkami úrazu zo dňa 12.03.2001 nedostavil v pracovný deň do práce a došlo tak k strate na jeho zárobku.

30. Žalobca označil za nadbytočný aj postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola skúmaná progresia ochorenia žalobcu a zhoršenie jeho zdravotného stavu k 01.01.2004. Takáto podmienka nevyplýva z

31. So závermi posúdenia zdravotného stavu sa žalobca taktiež nestotožnil, keďže jeho zdravotný stav nebol posudkovými lekármi, ktorí vypracovali lekárske správy z 02.12.2020 a z 18.05.2021 vyšetrený s ohľadom na dosah úrazu na ďalšie orgány, teda najmä bolesti hlavy, ktorými trpí aj niekoľko dní po sebe v takej intenzite, že mu to znemožňuje vykonávať prácu. Taktiež lekárske posudky neboli vykonané vo vzťahu k pracovnej náplni, ktorú mal žalobca vykonávať s ohľadom na jeho štúdium na strednom odbornom učilišti.

32. Žalobca tvrdil, že v konaní pred správnymi orgánmi predložil dostatok dôkazov o tom, že jeho úraz bol pracovným úrazom, tieto však neboli správnymi orgánmi správne hodnotené.

33. Nestotožnil sa tiež so záverom žalovaného, že následky jeho úrazu sú kompenzované invalidným dôchodkom, , keďže úrazová renta predstavuje nadstavbu k invalidnému dôchodku a má byť poskytovaná opakovanými dávkami až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného dôchodku.

34. Záverom žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

35. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 25.05.2021 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.02.2021 a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému..

III.

Vyjadrenie žalovaného

36. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.01.2022.

37. V reakcii na žalobné námietky zopakoval podstatnú argumentáciu uvedenú už v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola sumarizovaná v časti I. tohto rozsudku.

38. Nad rámec uvedeného opätovne zdôraznil, že v prípade úrazu žalobcu z 12.03.2001 nejde o pracovný úraz, o čom svedčí okrem iného aj to, že hoci žalobcom poukazovaná v ukladala organizácii, v ktorej pracovný úraz vznikol povinnosť spísať záznam o pracovnom úraze, takýto záznam spísaný nebol a predložený záznam o školskom úraze nie je spôsobilý preukázať, že úraz žalobcu zo dňa 12.03.2001 bol pred dňom 1. januárom 2004 uznaný za pracovný úraz.

39. K námietke, že neuplatnenie náhrady voči zodpovednej osobe nie je dôkazom o tom, že navrhovateľovi náhrada k 31.12.2003 nepatrila a teda že pre priznanie transformovanej úrazovej renty podľa postačuje nárok na výplatu, aj pokiaľ nebol uplatnený žalovaný uviedol, že jednou z hlavných podmienok pre priznanie transformovanej úrazovej renty ako aj úrazovej renty podľa je, aby úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia, ktoré má byť predmetom odškodnenia bol pracovným úrazom podľa tohto zákona, čo nie je prípadom žalobcu, preto je táto námietka irelevantná.

40. Opätovne na základe žalobnej námietky konštatoval nadbytočnosť postupu prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní prípadu žalobcu analogicky k prípadom, kedy následky pracovného úrazu vzniknutého pred dňom 01.01.2004 pretrvávajú aj po tomto dni pričom žalobcovi nevznikol nárok na kompenzáciu zníženej pracovnej schopnosti podľa právnych predpisov účinných do dňa 31. decembra 2003, keďže nebolo preukázané, že úraz žalobcu bol pracovným úrazom a teda ani v prípade preukázania zhoršenia jeho zdravotného stavu v dôsledku úrazu odo dňa 01.01.2004 by nebola splnená základná podmienka pre priznanie nároku na úrazovú rentu.

41. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

IV.

Replika žalobcu

42. Listom zo dňa 23.04.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného žalobca, ktorý uviedol, že jeho tvrdenie o tom, že úraz zo dňa 12.03.2001 bol pracovným úrazom nebolo žalovaným vyvrátené.

43. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo skutkových tvrdení subsumovaných pod uvádzané ustanovenia právnych predpisov. To, že školy navrhovateľa nespísala záznam o pracovnom úraze a nesplnila ani

povinnosť predložiť Sociálnej poisťovni doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze neimplikuje, že v danom prípade nešlo o pracovný úraz. Odmietol tiež tvrdenie žalovaného, že ak si uplatnil nárok na odškodnenie za úraz od spoločnosti Allianz, nemôže ísť o plnenie zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Napokon nesúhlasil ani s tvrdením, že v dôsledku úrazu je kompenzovaný prostredníctvom invalidného dôchodku, keďže v takomto prípade by boli ustanovenia týkajúce sa úrazovej renty absolútne bezpredmetné.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

44. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na základe žiadosti žalobcu vec prejednal podľa na pojednávaní dňa 21.07.2022. 45. Pojednávania sa zúčastnil žalobca osobne s právnou zástupkyňou a zástupkyňa žalovaného. Žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách uvedených v žalobe a písomných podaniach doručených správnemu súdu v priebehu súdneho konania. 46. Vo veci bol vypočutý žalobca, ktorý v rámci svojej výpovede popísal priebeh vzniku úrazu dňa 12.03.2001 ako aj jeho následky, ktoré pretrvávajú doposiaľ a znemožňujú mu dlhodobejšie sa zamestnať resp. zamestnanie si udržať. 47. Na pojednávaní boli tiež predložené žalobcom listinné dôkazy o jeho zdravotnom stave, a to posudky o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zo dňa 23.03.2015 a zo dňa 04.11.2015, oznámenie trvalých následkov úrazu spoločnosti Allianz poisťovňa a.s. a Potvrdenie vydané spoločnosťou SERGIO s.r.o., Sabinovská 33, Veľký Šariš, IČO 44697481 zo dňa 04.07.2022, z ktorého vyplýva, že žalobca pracoval v tejto spoločnosti od 08.04.2014 do 30.06.2014 no po opakovaných zdravotných problémoch počas vykonávania práce vodiča a závozníka (bolesti hlavy a časté závraty) bol preradený na inú prácu v sklade ako skladník. Napriek tejto zmene mu opätovne prichádzalo nevoľno, preto bol na základe dohody skončený pracovný pomer žalobcu v tejto spoločnosti k 30.06.2014. 48. Žalovaný na pojednávaní predložil v reakcii na námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že SOU dopravné Prešov ako zodpovedná osoba mala byť poistená pre účely pracovných úrazov žiakov fotokópiu Zvestí Ministerstva školstva a vedy SR a Ministerstva kultúry SR zo dňa 26.02.1993m ročník 1993, Zošiť 1-2, ktorých obsahom je Poistná zmluva č. XXXXXX o úrazovom poistení školskej mládeže uzatvorená medzi Ministerstvom školstva a vedy SR a Slovenskou poisťovňou a.s., dodatok č. 1 k poistnej zmluve účinný od 01.04.1995, List o určení poistného k poistnej zmluve č. XX-XXXX zo dňa 03.01.2002 a Stanovisko MPSVaR SR zo dňa 24.04.2002 č. XX/XXXX-I/XX. 49. Správny súd na základe vykonaného dokazovania vec nasledovne právne posúdil: 50. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 51. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 52. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 53. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 54. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 55. Podľa Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

56. Podľa nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu. 57. Podľa poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa a fyzická osoba uvedená v , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 58. Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 59. V prvom rade správny súd konštatuje, že v danom prípade nebolo sporné, že u žalobcu došlo 12.03.2001 k úrazu, neboli sporné ani okolnosti, za ktorých úraz vznikol a ani jeho následky na zdravotnom stave žalobcu. Spornou, a z pohľadu správneho súdu zároveň kľúčovou otázkou pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na úrazovú rentu podľa bolo posúdenie, či úraz z 12.03.2001 bolo možné považovať za pracovný úraz podľa , ako to predpokladá aj a 60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že k úrazu žalobcu došlo pred nadobudnutím účinnosti a teda jeho úraz nie je možné posudzovať ako pracovný úraz žiaka strednej školy podľa , ale podľa právnych predpisov účinných pred nadobudnutím účinnosti tohto predpisu. 61. Taktiež žalovaný správne skúmal možnosť aplikácie , podľa ktorého sa za pracovný úraz podľa tohto zákona (teda aj na účel posúdenia nároku na úrazovú rentu podľa ) považuje pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, pričom v tejto súvislosti správne poukázal na to, že v zmysle na to, aby bolo možné priznať osobe nárok na úrazovú rentu je potrebné, aby úraz, v dôsledku ktorého má žiadateľ viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca bol pracovným úrazom podľa tohto zákona. 62. Právnym predpisom, ktorý upravoval zodpovednosť za pracovný úraz pred účinnosťou a zároveň v čase vzniku úrazu žalobcu dňa 12.03.2001 bol v znení účinnom do 31.03.2002 (ďalej len „“), konkrétne v . 63. Samotný pracovný úraz bol charakterizovaný vo vyhláške č. , konkrétne v . 64. Podľa vyhlášky č. za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. 65. Podľa účinného do 31.03.2002 ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere. 66. Z citovaných ustanovení právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu žalobcu a upravujúcich náležitosti pracovného úrazu a zodpovednosti zaň jednoznačne vyplýva, že o pracovný úraz mohlo ísť iba v prípade, ak osoba, ktorá úraz utrpela mala status zamestnanca (pracovníka) a plnila pracovné úlohy v pracovnom pomere. 67. Zo žalobcom predloženej dokumentácie, z administratívneho spisu, ako aj z prednesu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca nebol v čase vzniku úrazu dňa 12.03.2001 v pracovnom pomere a neplnil úlohy určené zamestnávateľom, ale plnil úlohy, ktoré mu boli určené majstrom odborného výcviku v rámci praktického vyučovania na strednom odbornom učilišti. 68. Keďže zo záznamu o školskom úraze zo dňa 14.03.2001 vyplýva, že k úrazu žalobcu došlo v priestoroch SOU dopravného Prešov pri skupinovom vyučovacom procese v dielni praktického vyučovania pod dozorom majstra odborného výcviku a uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom vyvrátené ani spochybnené, správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že zo žiadnych predložených dôkazov nevyplynulo, že by v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz, a to s ohľadom na nenaplnenie podmienok vzniku pracovného úrazu spočívajúcich v existencii pracovného pomeru a plnení pracovných úloh v čase vzniku úrazu, ako na to bolo poukázané vyššie. 69. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť poukazovaná žalobcom, že podľa vyhlášky č. podliehali evidencii a registrácii aj „pracovné úrazy žiakov a študentov pri

výrobnej praxi v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a osnov“. Žalobca z uvedeného vyvodzuje, že aj jeho úraz mal byť posúdený ako pracovný úraz žiaka pri výrobnej praxi a teda o úraze mal byť vyhotovený záznam o pracovnom úraze v zmysle vyhlášky č. a nie záznam o školskom úraze. 70. Správny súd k tomu uvádza, že ustanovenie vyhlášky č. nie je možné na prípad žalobcu použiť, keďže k úrazu žalobcu došlo pri praxi vykonávanej ako súčasť odborného vyučovania a nie pri praxi vykonávanej u zamestnávateľa, ako to má namysli uvedená vyhláška. Tu je potrebné len nad rámec už uvedeného zdôrazniť, že pojem „pri výrobnej praxi v organizáciách“ je potrebné vykladať v kontexte pojmového aparátu pracovného práva zodpovedajúceho dobe prijatia vyhlášky č. , v zmysle ktorého pojem organizácia upravený v účinného do 31.03.2002 označoval najskôr „štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov“ a neskôr (od 01.02.1991) „právnické osoby, ktoré zamestnávajú občanov v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch“. Pojem organizácie bol účinnosťou v celom texte účinného do 31.03.2002 nahradený pojmom zamestnávateľ. Do textu vyhlášky č. sa uvedená zmena až do zániku jej účinnosti nepremietla, avšak k výkladu relevantného textu vyhlášky je nepochybne potrebné pristúpiť s ohľadom na pojmový aparát predpisu vyššej právnej sily, ku ktorého vykonaniu uvedená vyhláška slúžila, čo umožňuje dospieť k záveru o tom, že výrobnou praxou v organizáciách sa aj v čase vzniku úrazu žalobcu rozumela výrobná prax u zamestnávateľov. 71. Keďže žalobca nepreukázal, že v jeho prípade išlo o pracovný úraz v zmysle v tom čase účinných právnych predpisov, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dôvodne a v súlade s citovanými ustanoveniami a nárok na úrazovú rentu žalobcovi nepriznali. 72. Žalobca ďalej namietal, že jednorazové odškodnenie nároku vyplývajúceho z komerčného poistenia v dôsledku úrazu nemá za následok nemožnosť odškodniť následky, ktoré úraz spôsobil v pracovnej sfére žalobcu, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nad rámec zákonných podmienok posudzoval pokles pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty a otázku zhoršenia jeho zdravotného stavu. 73. Vo vzťahu k uvedeným námietkam je potrebné uviesť, že hoci je záverom žalobcu v tomto smere možné dať za pravdu, s ohľadom na už prezentovaný záver o tom, že u žalobcu nešlo o pracovný úraz nie sú tieto námietky relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. S uvedenými námietkami sa navyše žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal v kontexte jeho záveru o nepreukázaní vzniku pracovného úrazu u žalobcu. 74. Žalovaný v zásade iba v súvislostiach svojho tvrdenia o absencii dôkazov o tom, že úraz žalobcu bol pracovným úrazom konštatoval, že (i) poistné plnenie z komerčného poistenia žalobcu nebolo uplatnené ako plnenie z titulu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, a (ii) že nebolo preukázané ani vyplácanie náhrady za stratu na zárobku resp. vznik tohto nároku ku dňu 31.12.2003. Zo záverov žalovaného nevyplýva, že by uvedené skutočnosti mali byť vo všeobecnosti podmienkou pre priznanie nároku na úrazovú rentu, konštatuje iba, že by mohli slúžiť na preukázanie, že úraz žalobcu bol v zmysle uznaným pracovným úrazom, čo sa však nestalo. Správny súd preto v týchto záveroch žalovaného nevidel nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by malo negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. 75. Obdobne k námietke týkajúcej sa podmienky progresie existujúcich následkov pracovného úrazu žalovaný sám v napadnutom rozhodnutí konštatoval nadbytočnosť tohto postupu prvostupňového správneho orgánu, keďže nebolo preukázané, že úraz žalobcu bol pracovným úrazom, a teda ani prípadné zistenie zhoršenia jeho zdravotného stavu odo dňa 01.01.2004 v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u žalobcu k 31.12.2003 by neumožnilo vyhovieť jeho žiadosti a priznať mu nárok na úrazovú rentu. 76. Z uvedených dôvodov správny súd tieto žalobné námietky považoval za nedôvodné a spôsob, akým sa s nimi vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí považuje za zrozumiteľný a z hľadiska zákonnosti za udržateľný a obsahovo dostačujúci. 77. Uvedený záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k dôkazom predkladaným žalobcom v priebehu súdneho konania, ako sú čestné vyhlásenia L., lekárska správa zo dňa 25.09.2015, záznam o poistnej udalosti, posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zo dňa 23.03.2015 a 04.11.2015 a oznámenie trvalých následkov úrazu spoločnosti Allianz poisťovňa a.s.. Predmetné žalobcom predkladané dôkazy síce objektivizujú zdravotný stav žalobcu a okolnosti, za ktorých k došlo k úrazu, či komplikácie v pracovnej sfére žalobcu spojené s následkami úrazu, nevyplýva z nich však - najmä s ohľadom na

relevantnú právnu úpravu analyzovanú vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia - dôkaz, ktorým by bol vyvrátený záver žalovaného o tom, že úraz žalobcu nebol pracovným úrazom v zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu. 78. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa . 79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove( v spojení s ustanovením ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa , , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).