Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-13-2016.pdf
PDF · 159.73 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-17Cb/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Mgr. práv Ing. Štefan Čeľovský - Agroreál Trebišov, IČO: 10 801 201, so sídlom Cukrovarská 2/21, Trebišov, proti žalovanej: MOLD - TRADE, s.r.o., IČO: 31 730 337, so sídlom Rožňavská 21, Moldava nad Bodvou, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava v konaní o obnovu konania takto
rozhodol:
Žaloba na obnovu konania sa z a m i e t a .
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.5.2015 došiel do spisu Okresného súdu Košice-okolie 17Cb/63/2011 návrh žalobcu na obnovu konania podľa § 228 a nasl. OSP. Uvedený návrh sa týkal konania vo veci 17Cb/63/2011, v ktorej okresný súd dňa 18.6.2013 rozhodol vo veci samej tak, že žalovanú spoločnosť zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 758,40 € z celkovej uplatnenej sumy 14.848,13 € a zvyšok nároku súd zamietol. Náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
2. Medzi stranami sporu sa pôvodne videlo konanie pod sp. zn. 17Cb/251/2009 ohľadom nároku žalobcu za výkon monitorovacej činnosti pre žalovanú spoločnosť, ktorá nezaplatila za túto činnosť žalobcom vystavené splatné faktúry. Okrem vyúčtovanej ceny služieb sa žalobca domáhal tiež zmluvnej pokuty.
3. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom 17Cb/251/2009 zo dňa 15.6.2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 6.7.2011 tak, že žalobcovi bola priznaná cena vyúčtovaných služieb a to spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia a nárok na zmluvnú pokutu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o celkových trovách konania.
4. Rozsudok bol založený na skutkových zisteniach, že žalobca pre žalovanú vykonával meranie imisií produkovaných U.S.Steel-om s.r.o., ktoré boli následne spracované do znaleckého posudku, tvoriaceho podklad pre určenie výšky majetkovej ujmy na poľnohospodárskej produkcii žalovanej. Podľa písomnej Dohody č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 (č.l. 65 spisu) a jej čl. V. bod 1. bola dohodnutá cena úhrady 1.400 Sk za každú monitorovaciu stanicu a cena sa faktúrovala kvartálne. Splatná bola do 20. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka.
5. V rámci konania 17Cb/251/2009 žalovaná preukázala, že Dohodu so žalobcom č. XXX/XXXX písomne vypovedala listom zo dňa 18.7.2006 (čl. 78 spisu) a teda podľa čl. IV ods. 2 Dohody zmluva zanikla dňom 1.11.2006.
6. Žalovaná súčasne potvrdila, že aj po 1.11.2006 služby žalobcu síce využívali, avšak už iba na základe ústnej dohody, pričom obsah vzájomných vzťahov sa riadil dovtedajšou úpravou (čiže podmienky zostali rovnaké).
7. Súd v danom rozsudku uzavrel, že bolo nesporne zistené, že žalobca najprv na základe písomnej dohody zo dňa 16.5.2000 a na základe ústnej zmluvy s rovnakým obsahom vykonával pre žalovanú monitorovaciu činnosť aj po 1.11.2006 a teda nárok žalobcu za vykonanú činnosť súd považoval za dôvodný.
8. Proti rozsudku 17Cb/251/2009 podal odvolanie iba žalovaný a to proti výroku o povinnosti platiť úroky z omeškania, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom 3Cob/188/2011 - 121 zo dňa 28.9.2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
9. V konaní 17Cb/63/2011 o vylúčenom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.6.2013 tak, že 1/ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 758,40 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a 3/ žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania (vrátane aj toho predchádzajúceho) nepriznal.
10. Súd prvej inštancie rozsudok vo veci 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 založil na tom, že
- súd uznesením zo dňa 9.11.2011 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty, aby sa k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty jednoznačne vyjadril a aby skutkovo vymedzil rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie tohto nároku, najmä aby uviedol, na základe čoho a práve v žalovanej výške si ju uplatňuje
- žalobca v podaní zo dňa 29.1.2013 upravil výšku zmluvnej pokuty na sumu 14.818,13 eura a žiadal, aby mu v tejto výške bol priznaná
11. Žalobca zmluvnú pokutu v tejto výške uplatňoval na základe dojednania v zmluve z roku 2000 a to podľa jej článku V. bod 5, pričom výpočtovým základom bola suma, vyúčtovaná v jednotlivých faktúrach sadzbou 25% a vyrátanú sumu násobil toľkým počtom štvrťrokov, koľko ich bolo ku dňu zaplatenia každej faktúry.
12. Žalobca v predmetnom konaní predložil ako dôkaz listinu - Dohodu č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 (žalobcom podpísanú 12.4.2000) a podľa čl. IV bod 2 zmluvy: o.i.: zmluvu možno ukončiť písomnou výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace, ktorá začína plynúť mesiacom, nasledujúcim po dni doručenia výpovede.
13. Podľa čl. V. bod 5: po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.
14. V konaní 17Cb/251/209 bolo nesporne zistené, a aj v rozsudku zo dňa 15.6.2011 konštatované, že žalovaná spoločnosť Dohodu č. XXX/XXXX písomne vypovedala listom zo dňa 18.7.2006 (na čl. 78) a teda v zmysle čl. IV. bod 2 táto zmluva zanikla dňom 1.11.2006.
15. Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty titulom omeškania s úhradami faktúr, ktoré boli predmetom konania 17Cb/251/2009 tak, že 25% z každej faktúry vynásobil toľkým počtom kvartálov, po aký bola žalovaná spoločnosť v omeškaní s úhradou danej faktúry, na základe čoho mu vyšla suma 14.818,13 eura (podanie zo dňa 29.1.2013 na čl. 27). V tomto podaní žalobca uvádzal, že výpoveď zo zmluvy mu nikdy nebola doručená a že je povinnosťou žalovanej predložiť dôkaz o dni doručenia výpovede zmluvy č. XXX/XXXX, lebo iba vtedy je možné zmluvu ukončiť 4. kvartálom roku 2006.
16. Ako vyplýva zo spisu 17Cb/251/2009, dňa 18.7.2006 žalovaná dala písomnú výpoveď Dohody č. XXX/XXXX v zmysle čl. IV. bod 2 a zároveň nevylúčila ďalšiu spoluprácu resp. dojednanie podmienok spolupráce na základe osobného stretnutia.
17. Súd poukázal v rozsudku 17Cb/63/2011 aj na to, že žalobca už v pôvodnom konaní 17Cb/251/2009 ako dôkaz predložil ďalšiu dohodu, a to „Dohodu č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2006 (čl. 41 spisu 17Cb/251/2009) , ktorá je však podpísaná iba žalobcom. Tvrdil, že v roku 2008 sa sťahoval, a kvôli
priestoru má časť dokumentácie uskladnenú v provizóriu v nevykurovanej garáži a vyklopenú na koberci, a že túto dohodu má aj L.. H. z Mold Trade.
18. Konateľ žalovanej však poprel uzavretie novej dohody a už vôbec nie Dohody č. XX/XXXX, ktorej návrh im nepodpísaný došiel od žalobcu iba faxom. Akcentoval na zánik Dohody č. XXX/XXXX dňom 1.11.2006 a hoci nepoprel, že aj po 1.11.2006 využívali služby žalobcu, zo už ale bolo iba na základe ústnej dohody. Žalobca tieto tvrdenia nepoprel.
19. Súd, berúc do úvahy tiež výsledky dokazovania vo veci 17Cb/251/2009 konštatoval, že hoci súdu nebol doručený písomný dôkaz o dni doručenia výpovede zmluvy žalobcovi, ako logickým sledom udalostí možno zhrnúť, že: ak by žalobca osobne nedisponoval výpoveďou zmluvy zo dňa 18.7.2006, tak by nemal absolútne žiaden dôvod pripraviť novú „Dohodu s č. XX/XXXX“ dňa 25.9.2006 (čl. 41), t.j. evidentne v čase po doručení výpovede zo dňa 18.7.2006, o ktorej žalovaná tvrdila, že ju dostala len faxom a nepodpísanú.
20. Vo vzťahu k predmetu konania t.j. zmluvnej pokute toto všetko malo ten význam, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu len za faktúry, nezaplatené do 60 dní po ich splatnosti a vystavené za jeho činnosť len za obdobie do 1.11.2006.
21. V rozsudku 17Cb/63/2011 súd prvej inštancie citoval ust. § 544 ods. 1 OZ, podľa ktorého: ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
22. Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Procesný súd konštatoval tiež, že právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 544-545) a v Obchodnom zákonníku (§ 300-303) a že všeobecne platí, že vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu medzi všeobecným predpisom (lex generalis) a osobitným predpisom (lex specialis), preto Obchodný zákonník len dopĺňa a modifikuje úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku, čo vyplýva aj z názvu oddielu 2 Obchodného zákonníka "Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute", a že oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva.
24. Celkom všeobecne možno zmluvnú pokutu charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil.
25. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody.
26. Čo sa formy dohody o zmluvnej pokute týka, súd zdôrazňoval, že musí byť písomná (§ 544 ods. 2 OZ), a to bez ohľadu na to, či zmluva, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, bola uzavretá v písomnej forme alebo nie. Teda z hľadiska formy dohoda o zmluvnej pokute ako akcesorický záväzok nenasleduje záväzok hlavný. Z hľadiska formy nie je medzi nimi spojitosť. Dôsledkom nedodržania písomnej formy o zmluvnej pokute je jej neplatnosť, čo platí aj pre obchodné vzťahy a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon.
27. Vo vzťahu k výške uplatnenej zmluvnej pokute súd v rozsudku 17Cb/63/2011 poukázal na znenie čl. V. bod 5 Dohody XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000, kde je zmluvná pokuta upravená: po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp.
nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.
28. Súd poukázal na to, že znenie tohto článku absolútne nepochybným spôsobom a pregnantne vyjadruje, za akých okolností (60 dňové omeškania s úhradou), v akej výške (25%) a z akého výpočtového základu (z výšky faktúrovanej sumy) sa zmluvná pokuta vyráta, a že toto ustanovenie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že takto vyrátaná zmluvná pokuta sa bude násobiť toľkými počtami kvartálov, po akú bude trvať omeškanie s platbou (t.j. nekopíruje dobu omeškania) a z jeho jazykového znenia vyplýva jediný záver, že sa jedná o jednorazovú sumu z každej faktúry pri meškaní s platbou 60 a viac dní. Poukázal aj na to, že zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty a niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu aj tak, aby sa s plynúcim časom postupne zvyšovala. V každom prípade však jej výška alebo spôsob určenia musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (Ro NS SR , sp. zn. M Obdo V 4/2).
29. Vychádzajúc z uvedených analýz preto súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške jednorazových súm z faktúr, s ktorými bol žalovaný v omeškaní po dobu viac ako 60 dní a zároveň boli vystavené za činnosť v zmysle písomne Dohody zo dňa 16.5.2000 za obdobie do 1.11.2006 v celkovej sume 758,40 eura, pretože násobenie zmluvnej pokuty počtom kvartálov z omeškania nielen že nebola vyjadrená jednoznačne, ale nebola týmto spôsobom upravená vôbec, a preto bola žaloba vo zvyšnom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá (keďže za obdobie po 1.11.2006 nebola dohodnutá písomne).
30. Proti rozsudku 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 podal v celom rozsahu odvolanie žalobca. Krajský súd Košice rozsudkom 3Cob/194/2013 zo dňa 24.4.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobe vyhovel vo výške 758,40 €, odvolanie žalobcu odmietol a v rozsahu zamietnutia žaloby v sume 14.059,73 € rozsudok súdu, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil. Trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
31. Krajský súd vo svojom rozhodnutí v časti, v ktorej sa zaoberal otázkou právneho posúdenia Dohody č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 súdom prvého stupňa, uzavrel, že pokiaľ ide o dobu platnosti Dohody č.XXX/XXXX v plnom rozsahu sa stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa. Na doplnenie uviedol, že žalobca vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré vystavil Dohodu č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2006, čím v podstate potvrdil správnosť posúdenia súdom prvého stupňa a okrem toho odvolací súd uvádza, že uvedené už bolo posúdené v základnom konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17Cb/251/2009, keď v rozsudku zo dňa 15.6.2011 súd vychádzal z právneho stavu, že žalobca vykonával práce na základe písomnej dohody zo dňa 16.5.2000, ktorou je Dohoda č. XXX/XXXX, vystavená žalobcom dňa 12.4.2000 a žalovanou podpísaná dňa 16.5.2000 /v spise zn. 17Cb/251/2009 založená na č.l. 65-66/ a od 1.11.2006 na základe ústne dohodnutej zmluvy s rovnakým obsahom. Nárok uplatnený v tomto konaní je nárokom, ktorý bol vylúčený z uvedeného konania na samostatné konanie, a preto je potrebné vychádzať z právneho posúdenia doby platnosti zmluvy, uvedeného v základnom konaní, t.j. v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/251/2009. Keďže od 1.11.2006 žalobca plnil žalovanej na základe ústne uzavretej zmluvy, s poukazom na ustanovenia citované a právne posúdené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nie je splnená zákonná podmienka jej uzavretia v písomnej forme /§ 544 ods.2 Občianskeho zákonníka/, a preto je potrebné mať za to, že za omeškanie žalovanej s úhradou faktúr za práce vykonané po 1.11.2006 žalobcovi patrí iba zákonný úrok z omeškania, ktorý mu bol priznaný rozsudkom č.k. 17Cb/251/2009-103 zo dňa 15.6.2011 a nevzniklo mu právo na uplatnenú zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu uvedených faktúr, t.j. faktúr za práce vykonané po 1.11.2006.
32. V ďalšom krajský súd poukázal na nesúhlas žalobcu s posúdením súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou faktúr dohodnutá v Zmluve zo dňa 12.4.2000, resp. zo dňa 16.5.2000, kedy bola žalovanou podpísaná, je jednorazovou pokutou a trval na tom, že bola dohodnutá ako opakujúca sa za každý štvrťrok. Krajský súd poukázal na to, že ako vyplýva z Dohody č. XXX/ XXXX založenej v pôvodnom spise zn. 17Cb/251/2009, v čl. V. bod 5 bolo dohodnuté „Po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní.“ Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením uvedenej zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa, a to ako jednorazovej. Pokiaľ
žalobca poukázal na čl. II., v ktorom je poplatok dohodnutý ako jednorazový, odvolací súd uvádza, že v uvedenom bode je riešená úhrada ceny merača exhalátov a jeho inštalácia, a nie sankcia za porušenie povinnosti, či už objednávateľa alebo zhotoviteľa, preto pri zmluvnej pokute výslovné neuvedenie slova „jednorazová“ nemožno posúdiť tak, že bola dohodnutá ako opakovaná. Taktiež skutočnosť, že ako fakturačné obdobie bol dohodnutý štvrťrok, bez výslovnej dohody neznamená, že zmluvná pokuta bola dohodnutá opakovane za každý štvrťrok, až do zaplatenia, ako to tvrdí žalobca. Fakturačné obdobie neurčuje periodicitu sankcií. Znenie dohody o zmluvnej pokute nemožno porovnať ani s dohodou o úroku z omeškania, keďže tento v Dohode č.030/2000 nebol dohodnutý, čo však neznamená, že žalobcovi naň nevzniklo právo, keďže úrok z omeškania je zákonnou sankciou za omeškanie so splnením peňažného záväzku, na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je dohodnutou sankciou a právo na ňu vzniká iba v rozsahu jej písomnej dohody a za splnenia zákonných podmienok. V danej veci žalobcovi za omeškanie s úhradou faktúr vzniklo právo na úrok z omeškania, ktoré právo mu aj bolo priznané, a to z dlžnej sumy za každý deň omeškania a teda zmluvná pokuta je ďalšou, a teda nie jedinou sankciou, ktorá postihuje žalovanú za omeškanie s úhradou dlžných súm.
33. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil posúdenie dohodnutého znenia zmluvnej pokuty, s ktorým posúdením sa odvolací súd plne stotožnil. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, že zrejme ani žalobcovi nebolo znenie o zmluvnej pokute jednoznačné, keďže pôvodne zmluvnú pokutu uplatnil ako ročný nárok, ktorý až v priebehu konania zmenil na štvrťročný.
34. Rozsudok vo veci 17Cb/63/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2014.
35. Ako súd uviedol v úvode tohto rozsudku, do spisu 17Cb/63/2011 bol doručený návrh žalobcu na obnovu podľa § 228 a nasl. O.s.p. V tomto návrhu uviedol, že podáva návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, pričom o dôvode obnovy sa dozvedel v apríli 2015, keď cestou Okresného súdu Rožňava mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015. Poukázal na to, že on už vo svojom odvolaní napádal interpretáciu súdu o výklade platnosti zmluvy, a on za vieryhodné preukázanie zrušenia dohody považuje jedine poštovú návratku o doručení výpovede zmluvy, popr. dohodu po jej ukončení. Žalovaná však nič z toho súdu nepredložila a ani predložiť nemôže.
36. Ďalej poukázal na to, že od r. 2000 do r. 2006 narástla cena práce, v roku 2000 min. mzda 2700 Sk a v roku 2006 už 760 Sk/mesiac. Pôvodná dohoda z roku 2000 vychádzala z ceny benzínu natural 95 za apríla 2000 v sume 33,60 Sk, no v júni 2006 už bola cena totožného benzínu 39,23 € a teda obvyklá cena za monitorovanie bola v r 2006 1600 Sk/ mesiac.
37. Poukázal na to, že žalovaná a a j súdy opomenuli ust. § 344 Obch. zákonníka, ktorý pojednáva kedy a akou formou je možné od zmluvy odstúpiť. V danom prípade zmluva dávala 2 možnosti ukončenia zmluvy: a) dohodou, čo sa nestalo a b) písomnou výpoveďou doporučeným listom, čo sa nestalo. Keďže žalovaná tak nekonala. súdy nemôžu rozhodnúť, že Dohoda č. XXX/XXXX skončila dňom 1.11.2006. Zastával názor, že sa súdy pustili cestou nie podľa zákona, ale cestou svojvôle a tým porušili jeho práva na spravodlivý proces. Za právoplatné skončenie zmluvy považoval žalobca písomnú výpoveď, ktorú žalovanej doručil v lete 2009.
38. Uviedol tiež, že (vraj) už v konaní pred prvostupňovým súdom upovedomoval súd, že v totožných veciach, len u iných žalovaných, existujú súdne rozhodnutia, kde sa vyčíslenie zmluvnej pokuty riadilo ako násobok 25% sadzby faktúr x počet omeškaných kvartálov. Tvrdil, že sú tu dané dôvody obnovy konania podľa § 288 ods. 1 písm. a) OSP vzhľadom na to, že v súlade s výrokom môže očakávať pre seba priaznivejšie rozhodnutie, a že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by obnove konania bránili.
39. Keďže takto podaný návrh na obnovu konania vykazoval vady, súd uznesením zo dňa 9.6.2015 vyzval žalobcu, aby aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady podania, označeného ako návrh na obnovu konania (bez dátumu) doručený Okresnému súdu Košice-okolie dňa 25.5.2015, a aby v určenej lehote:
- vymedzil rozsah navrhovanej obnovy určito a zrozumiteľne a uviedol dôvody obnovy spôsobom majúcim oporu v zákone,
- uviedol skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- označil alebo predložil dôkazy, ktoré je možné vykonať, a ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- kedy a v akej súvislosti sa o nich dozvedel
40. Žalobca v podaní zo dňa - bez dátumu, doručenom dňa 14.7.2015, označenom ako „prvé doplnenie na základe uznesenia súdu“ uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu zo dňa 18.6.2013 za nespravodlivý, a tiež rozsudok odvolacieho súdu, keď za hodnoverný doklad považovali údajný list zo dňa 18.7.2006 podľa tvrdenia žalovaného, ktorým dal výpoveď dohody č. XXX/XXXX, no oba súdy nikdy nedisponovali a disponovať nebudú touto listinou ako jednostranného úkonu, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu.
41. V ďalšom texte žalobca analyzoval teóriu o doručovaní prejavu vôle a tiež poukázal na to, že oba rozsudky sú zaťažené vadou, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže o.i. p. L.. A. C. O.. a L.. U. H. boli konateľmi žalovaného a pokiaľ výpoveď zmluvy zo dňa 18.7.2008 (2006, pozn.) je podpísaná iba L.. A. C., zastával názor, že výpoveď je neplatná, pretože ju mali podpísať obaja konatelia. Je pritom sporné aj to, či podpis na výpovedi bol podpisom L.. A. C. - gen. riaditeľa, alebo L.. A. C. - jeho synom, ekonomickým riaditeľom. Z uvedeného dôvodu sa preto domáhal neplatnosti právneho úkonu výpovede podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., popr. podľa § 40a Obč. zákonníka. Uzavrel, že na základe týchto skutočností je preukázané, že dohoda č. 030/2000 dňom 1.11.2006 nezanikla.
42. Akcentoval aj na to, že podľa jeho názoru došlo odvolacím súdom tiež k porušeniu čl. 142 ods. 3 Ústavy SR vzhľadom na to, že rozsudky sa vždy verejne vyhlasujú, no odvolací súd ho opomenul upovedomiť o mieste a čase vyhlásenia rozsudku, čím porušil zákon.
43. Poukazoval tiež na princíp právnej istoty, keď sa prvostupňový súd rozhodol o zmluvnej pokute rozhodnúť odlišným spôsobom ako už prv rozhodol v skutkovo a právne obdobnej veci bez toho, aby v odôvodnení rozsudku uviedol argumenty, pre ktoré sa od rozhodnutia iných senátov odchýlil.
44. Napokon uviedol, že o dôvode pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa dozvedel vtedy, keď mu v apríli 2015 Okresný súd Rožňava doručil uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.
45. Po doručení takto „opraveného“ podania žalobcu procesný súd uznesením zo dňa 28.7.2015 - čl. 92, podanie žalobcu, doručené dňa 25.5.2015 v znení podania, doručeného dňa 14.7.2015 odmietol. Súd po odcitovaní § 228 OSP účinného do 30.6.2015 skonštatoval, že súdu doručený návrh žalobcu po obsahovej je celkovo zmätočný a nejasný a nedáva súdu možnosť konať a rozhodnúť o ňom bez náležitej opravy vzhľadom na to, že nie je možné zistiť ani najzákladnejšie skutočnosti, ktoré sa v rámci konania o povolení obnovy konania posudzujú, žalobca ani len indikatívne neuviedol a neoznačil tie skutočnosti, na ktoré sám poukázal.
46. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti danému uzneseniu. V odvolaní uviedol, že návrh na obnovu konania podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Vyslovil ľútosť nad tým, že súd nevidí rozdiel medzi žalovanou sumou 14 818,13 eura a priznanou sumou 758,40 eura a že nevidí ani to, že žalovaný zaplatil 14 faktúr až po vydaní rozsudku po 15.6.2011, hoci zmluvu vypovedal k 28.2.2009. Žalobca uviedol, že pôvodné konanie rozdelil súd prvého stupňa na konanie o istine a úroku z omeškania a konanie o zmluvnej pokute vedené pod sp. zn. 17Cb/63/2011 a o trovách konania mal rozhodnúť podľa § 147 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že domáha sa obnovy konania v zákonnej objektívnej lehote, ktorá je 3-ročná. Tvrdil, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel v decembri 2014, keď mu boli ako poslucháčovi fakulty práva prednášané v rámci predmetu občianskeho práva procesného mimoriadne opravné prostriedky a ďalším impulzom bolo uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/30/2014-311 zo dňa 27.2.2015, ktoré mu bolo doručené Okresným súdom Rožňava dňa 27.3.2015. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dôsledne dokazovanie listinou o vypovedaní zmluvy č. 030/2000, ktorá (zrejme) mala byť kópiou listu žalovaného z 18.7.2006, lebo nevykonal porovnanie originálu s kópiou a súd nemal preukázané, že tento paškvil (kópia) bol doručený žalobcovi. Ďalej tvrdil, že samosudkyňa nezákonne obišla štrnásťkrát ustanovenie § 147 ods. 1 O. s. p., keď zaviazala žalovaného zaplatiť úrok z omeškania zo 14 faktúr. Citujúc z rozsudku súdu
prvého stupňa žalobca uviedol, že musel uplatniť nárok na súde žalobou z 24.8.2009, aby zabránil premlčaniu pohľadávok z roku 2006, z čoho je zrejmé, kto zavinil trovy konania. Žalovaný poukázal na svoj list žalovanému zo 6.3.2009, z ktorého bodu a/ druhej strany je nepochybne preukázané, že žalovaný uznal platnosť dohody do 31.12.2008, kým súd iba do 1.11.2006 a z bodu b/ tejto listiny vyplýva vypovedanie dohody žalobcom, kedy zmluva č. 030/2000 zanikla k 28.2.2009. Poukázal na judikát súdu prvého stupňa vo veci 31Cb/4/2009 z 18.6.2009, ktorým bola žalobcovi priznaná zmluvná pokuta v rozsahu, ako ju uplatnil aj v tomto konaní, t. j. 25% z neuhradenej sumy x počet omeškaných kvartálov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že si nedôsledne prečítal dohodu o meraní imisií, v ktorej sú jednorazové poplatky výslovne označené ako jednorazové, ostatné sú opakovateľným plnením. Zásah súdu do dohody, ktorá mala skončiť 28.2.2009, rozsudkom z 18.6.2013 považoval žalobca za zásah súdu do súkromného práva, ktorý narúša právnu istotu, ktorá vyžaduje, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom, znižuje dôstojnosť a vážnosť súdnictva, spochybňuje nestrannosť a dôveru v odbornosť takého súdu. Žalobca uviedol, že v odvolacom konaní sa nemohol brániť, lebo odvolacie konanie bolo bez nariadenia pojednávania.
47. Krajský súd v predmetnom uznesení skonštatoval, že podanie žalobcu doručené súdu prvého stupňa dňa 25.5.2015 a označené ako návrh na obnovu konania má označené náležitosti, pretože je v ňom uvedené, že je určené Okresnému súdu Košice - okolie, kto je žalobcom, kto žalovaným, je uvedené, že návrh na obnovu konania sa týka veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 17Cb/63/2011, žalobca návrhom žiadal, aby súd povolil obnovu konania v uvedenej veci a podanie žalobcu je podpísané, nie je datované, nepochybne však bolo dňa 25.5.2015 doručené súdu prvého stupňa. Podanie žalobcu obsahuje údaj o tom, že smeruje proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Košice - okolie vedené pod sp. zn. 17Cb/63/2011; ako dôvod obnovy konania uvádza žalobca ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2.2015 sp. zn. 3Cob/30/2014 ako rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (rozsudok vo veci 17Cb/63/2011 sa stal právoplatným 28.5.2014) a zrejme pre ktoré môže očakávať pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; včasnosť podaného návrhu na obnovu konania preukazoval žalobca doručením práve uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach a v návrhu žalobca uviedol aj to, že týmto návrhom sa domáha obnovy konania.
48. Uviedol tiež, že v návrhu na obnovu konania a v jeho doplnení žalobca uviedol rôzne skutočnosti týkajúce sa veci samej, na ktoré však v konaní o návrhu na obnovu konania nemožno prihliadať. Žalobca sa v predmetnej veci odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2.2015 sp. zn. 3Cob/30/2014, v ktorom odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Cb/17/2013 t.j. žalobca sa odvoláva na iné rozhodnutie (vo veci Ing. Štefan Čeľovský c/a Ing. Jozef Priam SHR Somotor), v ktorom odvolací súd tiež rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
49. Keďže odvolací súd zastáva názor, že podanie žalobcu má všetky náležitosti - všeobecné i osobitné, ktoré príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyžadujú pre návrh na obnovu konania, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
50. Odvolací súd zároveň dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že návrh na obnovu konania podaný žalobcom dňa 25.5.2015 je nesprávne vedený v pôvodnom spise 17Cb/63/2011 a s poukazom na § 129 vety prvej vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Je nepochybné, že návrh na obnovu konania je samostatným návrhom, preto sa musí zaevidovať a prideliť príslušnému sudcovi pomocou aplikácie a v súlade s ustanovením § 139 ods. 1 vyhlášky podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania.
51. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd Košice uznesením 4Cob/138/2015 - 112 zo dňa 29.1.2016 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie.
52. V súlade s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie po tom, ako sa spis dňa 25.2.2016 vrátil procesnému súdu, dal vec - návrh na obnovu konania zaevidovať ako samostatný návrh, a vec sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 17Cb/13/2016.
53. Žalovaný, ktorému bola žaloba i doplňujúce podanie žalobcu doručené na vyjadrenie podľa predpisov účinných do 30.6.2016, podal vo veci písomné stanovisko zo dňa 25.4.2016, doručené súdu 29.4.2016. V tomto vyjadrení žalobca uviedol (súd uvádza stručne), že žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania doručenom na Okresný súd Košice okolie dňa 25. 5. 2015 ako aj v doplnení tohto návrhu, ktorý bol doručený na Okresný súd Košice okolie dňa 14. 7. 2015 uvádza, že podľa neho bol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP“).
54. Ďalej argumentoval, že v doplnení návrhu na obnovu konania žalobca síce poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. 1. 2004 sp. zn. 32 Odo 442/2003, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 58/07, či na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 15/1998, ktorými má odôvodňovať podanie jeho návrhu na obnovu konania, avšak ani jedno z predmetných rozhodnutí nie je dôkazom nezakladajúcim dôvod na obnovu konania. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 15/1998 sa absolútne vymyká meritu veci rozhodnutej rozsudkom, voči ktorému žalobca svoj návrh na obnovu konania smeruje. Ostatné rozhodnutia sú z rokov 2004 a 2007, a preto sa opodstatnene domnieva, že žalobca neunesie dôkazne bremeno pri preukazovaní skutočnosti, že mohol tieto rozhodnutia predložiť bez svojho zavinenia v konaní skôr. Žalobca svojim návrhom na obnovu konania, ani jeho doplnením nepreukázal súdu žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia, resp. dôkazy, ktoré by bez svojho zavinenia nemohol použiť už v konaní pred súdom prvého stupňa, či pred odvolacím súdom, a preto žalovaný konštatuje, že nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP.
55. Ku skutočnosti, uvádzanej žalobcom v návrhu o tom, že „(...) o dôvode na obnovu konania sa dozvedel v apríli 2015, keď cestou OS - RV mu bolo doručené Uzn. KS Košice 3 Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015,“ žalovaný namietol, že pokiaľ sa žalobca o dôvode na obnovu konania dozvedel v apríli 2015, avšak nekonkretizoval deň a teda neoznačil presný dátum, kedy táto skutočnosť mala nastať a ani túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi priloženými dôkazmi.
56. Po tom, ako bol nahliadnuť a naštudovať súdny spis, žalovaný písomnom vyjadrení zo dňa 15.4.2016 sa hodlal v stručnosti vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali podľa žalobcu zakladať dôvod na obnovu konania vrátane tých, ktoré uvádza v odvolaní, z čoho súd vyberá stručne to podstatné:
57. K namietanej platnosti výpovede zo dňa 18.7.2016 uviedol, že k tejto otázke sa jasne a zrozumiteľne vyjadril Okresný súd Košice v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 18. 6. 2013 (ďalej len „Rozsudok v pôvodnej veci“), ako aj následne Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa 24.4.2014, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil prvostupňové rozhodnutie s tým, že vo vzťahu k obnove konania nemajú skutočnosti ohľadne neplatnosti výpovede zo dňa 18.7.2016 žiadnu relevanciu, nejedná sa totiž o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, práve naopak všetky tieto skutočnosti v pôvodnom konaní žalobca aj použil. Uvedený argument žalobcu preto nezakladá ani jeden z dôvodov na obnovu konania.
58. K relevancii žalobcovho listu zo dňa 6.3.2009 ako dôkazu o tvrdeniach žalovaného, o ktorom žalobca prehlásil, že na základe uvedeného listu považuje za preukázané, že žalovaný uznal platnosť dohody do 31. 12. 2008 žalovaný konštatoval, že v tomto liste sa len uvádza, že túto skutočnosť mal konštatovať žalovaný na stretnutí zo dňa 4. 3. 2009. Logickou interpretáciou nie je možné pochopiť tento argument žalobcu, keďže vlastne tvrdí, že osoba A môže uznať platnosť určitej dohody tým, že túto platnosť vyslovila iná osoba B v liste, ktorý táto osoba B sama pripravila, a podpísala. Žalobcom tvrdené skutočnosti nielenže nedávajú logické súvislosti, ale navyše ide o dôkazy, ktoré už žalobca použil v pôvodnom konaní, a preto sú absolútne nespôsobilé byť dôvodom pre obnovu konania.
59. K spôsobilosti rozsudkov predložených žalobcom založiť dôvod pre obnovu konania žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom prvom návrhu podanom na Okresnom súde Košice okolie dňa 25.5.2016 tvrdil, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedel v apríli 2015, keď mu cestou z Okresného súdu Rožňava bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015. Ďalej však vo svojom návrhu nerozvádza, prečo práve doručením tohto uznesenia sa mal dozvedieť o existencii dôvodu na obnovu konania.
60. Žalovaný predložil ako dôkaz dané uznesenie a poukázal na to, že uznesením Krajského súdu v Košiciach 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový súd rozhodoval o obdobnom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 25 % z omeškania, v prípade ak druhá zmluvná strana neuhradí faktúru ani do 60 dní po jej splatnosti. Krajský súd v tomto prípade vychádzal z rozhodnutí predložených žalobcom, pričom jedným z rozhodnutí predložených žalobcom v tomto konaní bol aj rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.10.2010, sp. zn. 5Cb/9/2010, ktorý žalobca predložil aj v tomto konaní o obnovu konania, a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 3Cob/68/2012 a oba tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2012. Žalovaný preto uzavrel, že žalobca o možnosti priznania nároku na zmluvnú pokutu v rozsahu, aký požaduje v návrhu na obnovu konania, vedel minimálne najneskôr dňa 12.12.2012, t.j. rok predtým než bol vyhlásený Rozsudok v pôvodnej veci. Napriek tomu, že žalobca mal o tejto skutočnosti vedomosť, právoplatné rozsudky, ktoré boli priamo jemu doručené, v odvolaní voči rozsudku v pôvodnej veci nepoužil. Žalobca teda sám zavinil, že uvedené rozsudky neboli použité už v pôvodnom konaní. V žiadnom prípade teda nemožno konštatovať, že by žalobca bez svojho zavinenia nemohol použiť tieto rozsudky v pôvodnom konaní, a preto má žalovaný za to, že dané rozsudky nemôžu byť v kontexte zistených súvislostí považované za také, ktorých existencia by bola dôvodom pre obnovu konania.
61. Čo sa týka zachovania lehôt na podanie návrhu na obnovu konania, žalovaný tvrdil, že žalobca nesúrodo uvádzal, že sa najskôr o dôvode dozvedel pri doručení uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 27.2.2015, sp. zn. 3Cob/30/2014 v apríli 2015, pričom dôkaz o tejto skutočnosti - obálku s uznesením súdu nepredložil, resp. v decembri 2014, keď mu ako poslucháčovi právnickej fakulty boli prednášané mimoriadne opravné prostriedky, pričom ani dôkaz o tejto skutočnosti súdu predložený nebol.
62. V intenciách všetkých uvádzaných skutočností mal žalovaný za to, že žalobca v návrhu na obnovu konania, jeho doplnení, či v odvolaní neuviedol žiadne relevantný dôvod pre obnovu konania, nakoľko všetky dôkazy a rozhodnutia predložení žalobcom buď použil, alebo vlastným zavinením nepoužil v pôvodnom konaní a taktiež žalobca nepreukázal zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Na základe týchto skutočností navrhol návrh na obnovu konania zamietnuť.
63. Žalobca sa k uvedených stanoviskám žalovaného, ktoré mu boli doručené dňa 8.8.2016, nevyjadril a nariadeného pojednávania na deň 31.10.2016 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil.
64. Na pojednávaní dňa 31.10.2016 žalovaný odprezentoval svoje stanovisko v podstate s rovnakým obsahom ako v písomných vyjadreniach, na ktorých zotrval, a na základe ktorých navrhol návrh žalobcu na obnovu konania zamietnuť.
65. Súd vyhodnotil všetky skutočnosti vzišlé najavo od podania návrhu na obnovu konania a na ich základe právne uzatvára:
66. Podľa § 228 Obč. súdneho poriadku účinného do 30.6.2016: (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla 32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade
bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
67. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
68. Podľa § 230 OSP: (1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. (2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e)
69. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku účinného do 1.7.2016 (ďalej len CSP): Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
70. Podľa§ 403 ods. (1) CSP: Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
71. Ako prvú súd posúdil otázku včasnosti podania návrhu na obnovu konania, pričom, ako je zrejmé z vyššie cit. právnej úpravy, otázka lehôt a tiež predpokladov prípustnosti obnovy konania je v CSP upravená identicky ako v Obč. súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016. Keďže návrh na obnovu konania bol podaný dňa 25.5.2015 súd v kontexte s ust. § 470 ods. 2 CSP posúdil podľa ustanovení CSP s prihliadnutím na právnu úpravu v OSP.
72. Čo sa objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania týka, v tomto smere žalobca uvádzal, že o obnove konania sa dozvedel v decembri 2014, keď mu boli ako poslucháčovi fakulty práva prednášané v rámci predmetu občianskeho práva procesného mimoriadne opravné prostriedky a o dôvode obnovy sa dozvedel v apríli 2015, keď cestou Okresného súdu Rožňava mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.
73. Podľa § 234 ods. (1) OSP: Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
74. (2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g).
75. Súd návrh žalobcu posúdil z hľadísk v ust. § 234 ods. 2 OSP a zistil, že návrh na obnovu konania je v tomto prípade prípustný, keďže sa nejedná ani o jeden prípad neprípustnosti podľa § 229 OSP, že ho podala oprávnená osoba - žalobca vo veci 17Cb/63/2011 ako aj to, že bol podaný včas, pretože:
76. Pravda je, že v zmysle § 228 ods. 3 žalobca skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, nijakým spôsobom nepreukázal a aj samotné uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014, (týkajúci sa rozsudku Okresného súdu v Rožňave), na ktorý žalobca v návrhu poukazoval, predložil žalovaný. Vzhľadom na to, že objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého obnova sa týka, v tomto prípade rozsudku tunajšieho súdu 17Cb/63/2011, tá začala plynúť dňom 29.5.2014, pretože rozsudok Krajského súdu Košice 3Cob/194/2013, ktorým bol rozsudok okresného súdu 17Cb/63/2011 potvrdený, sa stal právoplatným dňa 28.5.2014. Ak by ako dôvod na obnovu konania malo slúžiť uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015, dátum jeho doručenia žalobcovi nemalo v tejto veci praktický význam vzhľadom na to, že návrh na obnovu konania 17Cb/63/2011 bol podaný dňa 25.5.2015 t.j. v trojmesačnej subjektívnej lehote odo dňa vydania uznesenia 3Cob/30/2014 a apriori aj od jeho doručenia žalobcovi. Keďže objektívna trojročná lehota by uplynula až dňa 28.5.2017, je zrejmé, že návrh na obnovu konania žalobca podal včas.
77. Následne súd riešil otázku dôvodnosti obnovy konania 17Cb/63/2011 z hľadísk podľa § 228 OSP. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
78. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne a druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
79. Použitie dôkazov zo stany sporovej strany spočíva v tom, či splnila zákonom mu uloženú povinnosť prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť sporovej strany použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý, komu dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (či právom alebo neprávom) nepokladal za rozhodujúce, a preto ich nevykonával. Takto by totiž obnova konania plnila účel iného mimoriadneho opravného prostriedku. Každý z mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, aj keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.
80. Z obsahu návrhu žalobcu na obnovu konania a jeho doplňujúceho podania však vyplýva, že sa opakovane vracia k dokazovaniu vykonanému v konaní 17Cb/63/2011 o jeho nároku na zmluvnú pokutu a k jeho právnemu vyhodnoteniu v rozsudku okresného súdu zo dňa 18.6.2013 i krajského súdu zo dňa 24.4.2014, znova poukazujúc na (podľa žalobcu) nesprávne vyhodnotenie kópie listu žalovaného zo dňa 18.7.2006 (výpoveď zmluvy, pozn.) a neoprávnené nepriznanie zmluvnej pokuty aj za obdobie
od 1.11.2006, keď, ako tvrdil, k zániku zmluvy došlo dňom 28.2.2009 v dôsledku ním danej výpovede zmluvy č. 030/2000 zo dňa 6.3.2009 (?). Dôvod obnovy konania sa dozvedel vtedy, keď mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015.
81. Žalobca ani raz v priebehu celého konania o obnovu konania nekonkretizoval, aký zásadný vplyv má resp. by malo uznesenie 3Cob/30/2014 pre konanie 17Cb/63/2011 a čo by toto rozhodnutie mohlo ovplyvniť tak, že by výsledok obnoveného konania bol pre neho priaznivejší. Napokon, žalobca napriek tejto skutočnosti nepredložil ani jeden dôkaz o svojich tvrdeniach, samozrejme, viažúcich na skúmanie podmienok a predpokladov povolenia obnovy. Predložil iba jedinú listinu, datovanú dňom 6.3.2009 (na č.26), s obsahom bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a to nielen pre potreby tohto konania, ale ani pre potreby konania o veci samej.
82. Napokon, posudzujúc obsah uznesenia Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015, od ktorého žalobca odvíja dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, ani toto rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodnutie súdu o tom, že dôvody obnovy nie sú dané. V uvedenom uznesení, ktorého anonymizované znenie predložil žalovaný, sa uvádza priebeh konania pred Okresným súdom v Rožňave o nároku žalobcu proti inému žalovanému, vedenému o zaplatenie ceny služieb v sume 124.104 Sk a zmluvnej pokuty 83.340 Sk vyčíslenej k 31.12.2006. Tunajší súd zistil, že sa jedná o konanie na Okresnom súde Rožňava 9Cb/17/2013. V priebehu daného konania vo vzťahu k zmluvnej pokute došlo k zmene žaloby tak, že sa žalobca domáhal zmluvnej pokuty v sume 8.415 € vyčíslenej k 31.12.2008. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že okresný súd zaviazal dotyčného žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1854,31 € (po prepočte 55.863 Sk) a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd Rožňava pri svojom rozhodovaní vychádzal z písomnej dohody žalobcu a žalovaného zo dňa 28.12.2001 a jej článku V. ods. 5, podľa ktorého si dohodli, že „po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhladzuje zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Rožňavský súd uzavrel, že z takto dojednanej úpravy zmluvnej pokuty nevyplýva, že by žalobca mal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 25% za každý štvrťrok omeškania s úhradou fakturovanej sumy.
83. Čo sa úpravy zmluvnej pokuty týka, ide o identické znenie ako v konaní 17Cb/63/2011, ktorého sa táto obnova konania týka.
84. Proti rozsudku rožňavského súdu zo dňa 22.11.2013 žalobca podal odvolanie, v ktorom sa odvolával o.i. aj na existenciu iných rozhodnutí vydaných inými súdmi v identických veciach a v ostatnom texte spôsobom, porovnateľným s obsahom odvolania žalobcu vo veci 17Cb/63/2011 tunajšieho súdu. Z obsahu uznesenia krajského súdu vyplýva, že zrejme žalobca k predmetnému odvolaniu rozhodnutia, na ktoré sa v ňom odvolával, fyzicky ako dôkaz nepredložil, inak by súdu prvého stupňa neuložil, aby spornú otázku preveril tým, že si má vyžiadať a pripojiť spisy, v ktorých bola riešená a až po zistení, právne závery tam uvedené sú použiteľné aj pre dané konanie, opätovne vo veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu Krajský súd Košice rozsudok 9Cb/17/2013 zrušil a vrátil na nové konanie.
85. Tak, ako aj Krajský súd v Košiciach v uznesení 4Cob/138/2015 zo dňa 29.1.2016 poukázal, na rôzne skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu a jeho doplnení uvádza a týkajú sa veci samej, v konaní o návrhu na obnovu konania nemožno prihliadať. Účelom obnovy nie je ani posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Skúma sa iba to, či nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy neznáme súdu skôr, a ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodom konaní.
86. Dôvodom obnovy konania môžu byť len také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaní nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu strany sporu vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú. Uznesenie Krajského súdu Košice 3Cob/30/2014 zo dňa 27.2.2015 v čase vydania rozsudku 17Cb/63/2011 zo dňa 18.6.2013 neexistovalo, navyše sa v ňom vecne o nároku žalobcu nerozhodlo, čím nie je splnená ani podmienka, že môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nie je ani jedným z dôvodov, uvedený v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. na obnovu konania a vzhľadom na to, že neboli označené žiadne iné dôvody obnovy a ohľadom nich predložené žiadne iné
dôkazy, ktorými sa mala dôvodnosť návrhu na obnovu konania preukázať, súd návrh žalobcu na obnovu konania ako plne nedôvodný zamietol.
87. Podľa § 255 CSP: ods. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. S poukazom na plný úspech žalovaného v tomto konaní súd v súlade s cit. ustanovením zákona priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.